Pokroky našej malej

Dcérke sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Nedá sa všetko zachytiť na kamere, lebo akonáhle ju vytiahnem predstavenie skončí. Tak teda si to poznačím tu. Oslovuje sa menom, zámená jej nič nehovoria. Keď počarbala kuchynskú stoličku, povedala, že ide spať a mama to zašije. Keď mama nemala peniaze, poslala ju kúpiť ich. Hovorí básničky už z lepšou výslovnosťou ako trebárs pred 2 mesiacmi. Pozná Kolo , kolo mlynské, Slimáčik máčik, Kukulienka a Oli Oli Janko (jej obľúbená i na počúvanie). Zabŕdne i do Prší, prší, ale len časť. Zhruba od 22 mesiaca tvorí jednoduché vety. Stále mrchavo je. Už ju kŕmime za pochodu. Behá po byte a naháňame ju z jedlom. Tak čosi zje. Na advent sme jej zapaľovali zasa sviečky. Viem, čo je to závislosť. Vidím to na mojej dcére. Závislosť na dudloch. Hrozne hysterčí, keď ho nemá. Je veľká pomocníčka a pomaly ju učíme hádzať veci do koša. Najnovšie si zvonku nosí palice. No, keď len to. Zatiaľ. Vnútri ju chytila iná mánia, chodiť bosá. Ešte lepšie z jednou papučou, aby sa mohla odrážať aj šmýkať. Niekedy zakričí mamička, keď neprichádza mama a keď ani potom nie, príde sama a urobí dá dá dá-bitka. Vo veľkom kočári nechce byť, ale v malom pre bábiky sa vozí po byte. Vie si už aj stoličku prisunúť k dresu a sleduje, čo sa robí a pri tom vymýšľa.

Cigánski Diabli

V sobotu chytila ženu a švagrinú predvianočná nákupná horúčka. Šli sme do OC Laugarício. Ja len tak. A veru neľutujem. Taký mini koncert tam mali svetoznámi Cigánski Diabli. V prvom vstupe začali skladbou J.Brahmsa, potom to rozbalili v cigánskych piesňach naplno. Najmä umelecký šéf E.Šarkozi. Cimbal sa len tak triasol a on potil. Na záver zaspievala Vanesa Šarkoziová. Druhý vstup bol neskôr, tak som som sa šiel prejsť. Zašil som sa do kníhkupectva. Pred druhým vstupom Cigánskych diablov vystúpila tieť len tak z rýchlika tanečná sk. Star Dance. Potom to odpálili opäť cigánskou piesňou aj z malou Vanesou. Jej mama Sylvia odložila violončelo a pridala sa k nej. Potom bolo sólo pre turecký nástroj Tárogato. Každý jeho zvuk pozná. Je to kríženec klarinetu a hoboja, volali ho aj turecká pištoľ. Má charakteristický zvuk, znám najmä z indických skladieb. Veľmi sa mi hra naň páčila a záver skladby okorenili cigánskymi prvkami. Podobne aj ďalšiu židovskú skladbu. Primáš Š. Banyák predviedol svoje virtuózne husľové sóla, pri ktorých mu praskali struny. Nevšimol som si, či mení sláky alebo strunu len vyhodí. Urobili na mňa dobrý dojem, no asi by som na riadny koncert nešiel. Predsa len počúvam inú hudbu.

Hody

Hody sú také malé Vianoce. Vypeká sa, vyvára o stošesť. A zíde sa početná rodina. Už len koledy chýbajú. Markantné sú najmä na dedine. V meste len starousadlíci ctia tradíciu posvätenia kostola. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj kolotoče a stánky a samozrejme hodová zábava. Na niektorých dedinách je to jediná možnosť zábavy v roku. Pred veľa rokmi a zopár kilami som chodieval na hody k dedkovej rodine na dedinu. Jeho sestra bola veľmi dobrá kuchárka. Vždy som sa na ne tešil. Najlepšie robila kremrole. Bohužiaľ už nie je medzi nami a tak tam už na hody niet kam chodiť. Ako som sa zoznámil so ženou, tradíciu som obnovil. A hneď dvojnásobne. Mesiac po sebe kačacie hody. Pred tými skoršími som si týždeň robil miesto v žalúdku a potom týždeň preplnené miesto odpratával. Dcérka sa povozila na detskej manéži. Za nekresťanské 2Eur sme jej kúpili balónik. Za dva dni vyfučal a ostal sa na nás pozerať nechutne škliebaci ksicht zajaca. Na druhé sme sa nečakane rozhodli ísť. No s plným bruchom sa to veľmi neoplatí. Ale aspoň som ochutnal suchú lokšu. Do rodiny pribudla nová osoba a mňa ešte nepoznala. Tak som bol prelustrovaný, čo mi nebolo príjemné. Ale v opojení má nás rada a všetci sme skvelí. Aj v reštauráciách sa na jeseň hemžia pozvánky na hody. Dokonca ako vianočný darček. Prežierať sa na Vianoce a ešte aj potom na hodoch... To je už na infarkt.

Mám okno

Keby sme sceli šeckému rozumet, mali by sme hlavu jak kýbel. Tento odkaz nesie v sebe nová hra Stana Štepku Mám okno. Okno do sveta, okno do duše. Je aj o nepochopení vzťahu otca Viktora so synom Karolom, či Karola ako otca s dcérou. Otec má len jednu túžbu, aby sa syn s ním rozprával. Syn však pociťuje dávnu krivdu a pre neho je otec tichý blázon. Nakoniec problém rozluskne psychiater, no syn si cestu k otcovi aj tak nenájde.Sprvu sa mi zdalo, že sa všetko krúti okolo Štepku. V druhom dejstve už potom vystupovalo viac hercov. Nuž jeho nárečie a ksichty sú nenapodobiteľné, a preto je ťahúňom svojho súboru. Štepka nechodil pre námet ďaleko a hra sa odohráva na dedine a všetci vedia, kde má RND korene. Taktiež problém komunikácie je aktuálny. Šli sme do divadla so ženou a švagrinou. Pôvodne mala ísť svokra, ale je PN. Škoda, že som si nekúpil leták pred predstavením. Raz tam rušilo vyzvánanie mobilu. Hra je jednoduchá, nerieši nejaké komplikované problémy aninenúti premýšľať. Len sa nechať uniesť humorom a pesnièkami a tak stráviť príjemný večer.

Slávik 2009

V mojom záujme je sledovať dianie na našej, či českej hudobnej scéne. Čo frčí, čo sa ľuďom páči. Minulý víkend sa udeľoval v oboch krajinách Slávik. Na tých istých programoch ako beží Superstar. Pýtal som sa, o čom náš Slávik tento rok bol. Prekúsol som, že je to v komerčnej TV, keď verejnoprávna uprednostní skučanie babiek pred našou kultúrou. Sprvu som si myslel, že odovzdávanie cien je na prerobenom Superstar pódiu. Pardon. Bolo to v PKO. Aj tak to pripomínalo kombináciu Superstar a lacnej zábavy. Takmer nikto nezaspieval nič nové. Torzo Tublatanky a jej imitátori, nevýrazný a tichý Elán, ktorý snáď ani nespieval svoju pieseň.
Rišovi Mullerovi sa návrat veľmi nevydaril. Ešte stále asi pod liekmi dýchavične zarepoval Po schodoch. Pieseň urobili zaújmavou aspoň hudobníci. Zmes hitov rokov minulých pôsobila čudne.
Trápne vtipný Juro Mokrý si uťahoval zo spevákov a spravil z udeľovania frašku. Zdá sa, že si on alebo Markíza robili zo súťaže uťahovali. Okrem toho spieval a tancoval ako keby naša hudobná scéna už nemala koho ponúknuť. Nudný bol najmä pri imitovaní rozhovoru Žbirku a Mullera.
Televízia pretláčala svojich ľudí. No, aby som len nekritizoval. Pekným vrcholom bolo vystúpenie Chinaski a No Name. Zaujímavé, že No Name získali ocenenie v českom Slavkíovi 2009 a u nás nič. Čo sa mi páčilo boli svojrázne upútavky na nominácie a vstup expresákov Doda a Nora.
Český Slavík 2009 mal lepšiu úroveň. Bol tradične v Lucerne a humor moderátora bol nevtieravý, i keď tiež uletený. Neúnavný Gott bude asi zlatý aj po smrti. Prosil, aby ho už z nominácií vyradili. Peknú, novú skladbu zaspievala Aneta Langerová. Nejak výnimočne ma teda náš Slávik nezaujal, nič také noví sa nedeje, akurát stálica Marika Gombitová sa už neobjavila medzi ocenenými.

Knihy vs. filmové spracovanie 3

Malá bitka, malá sláva, veľká bitka, veľká sláva. To je asi ústredným mottom Szenkiewicovej trilógie o občianskej vojne na Ukrajne. Prečítal som a vzápätí pozrel jej prvú časť Ohňom a mečom. Kniha sa dobre a rýchlo číta, dej má spád a človek sa nenudí. No nie je to celkom môj žáner a pokračovanie pre mňa asi nebude. Film režiséra J. Hoffmana z r.1999 sa ako jeden z mála drží knihy. Dokonca i niektoré dialógy a výroky sú z knihy. Detail ako zdravý Helenin brat Wasyl, či piknik Zagloba s oboma očami alebo neúspešný pokus dostihnúť Helenu na vore sú zanedbateľné. Podstatnejšie veci ako vynechaná zastávka námestníka Szkretuszkého na hrade Kudak cestou na Sič. Pri násilnom pokuse získať Helenu z Rodzog pobije Bohun všetkých jej bratov. No v knihe iba dvoch. A Bohuna nezraní kňažná, ale najmladší brat. Vo všeobecnosti je kniha krvavejšia ako film. Je tam viac boja. Film sa končí tiahnutím kniežaťa do boja a Sykretuský oplákáva vypálené sídlo milej Helelny. Kniha ešte opisuje boje a víťaztvá kniežaťa.
Chalúpka strýčka Toma od H. Beecher-Stowovej je smutná až tragická kniha. Normálne mi naskakovali zimomriavky najmä, keď som sa dozvedel, že to je podľa skutočnosti. Autorka popisuje otrokársky život černochov. Kniha prevedie čitateľa v podstate všetkými možnými spôsobmi zaobchádzania s čiernymi v USA. Voľne dostupný film z r.1987 je v zlej kvalite (skopirované z VHS). Navyše ruský dubing je len jemne prekytý cez pôvodnú angličtinu. To mi kazilo celkový dojem. Dá sa povedať, že je to voľné spracovanie. Začína scénou úteku pp. Johna, ale v knihe je to na inom mieste. Eliza uteká s malým na vore, ale v knihe preskakuje ľadové kryhy. Taktiež nedorazí hneď ku kvakerom, ale najprv k nejakému pánovi. Najviac uletená scéna je pri úteku celej rodiny Harrisových. John strieľa spoza koča, no v knihe sa schovávajú za skalami a všetci utečú (i postrelený). Celý ten útek je vo filme len aby sa nepovedalo, akási bokovka. Vynechaný je aj napr. skok kúpenej černošky z lode do vody, ale to je banalita. Vcelku film prenáša poslostvo knihy o útlaku čiernych. Odporúčam však knihu.

Voľby župana

Už som chorý z tejto predvolebnej kampane na post župana. Jureňa je všade, už sa mi pomaly aj o ňom sníva. To bol asi jeho zámer. Začalo to v lete jeho nevinnými článkami v inzertných novinách. Ako vydražili jeho stôl, akí sme hrdý národ, akí sú bratislavčania zlí a len Trnava písala dejiny, prečo sadiť stromčeky, ku všetkému má komentár. Každý deň vidím jeho ksicht ako pes Droopy z najmenej 3 plagátov. V posledných dňoch nátlak na voliča vrcholí a prišiel mi leták, kde zasa omieľa to isté, čo v novinách. Sme tu tisíc rokov aj s akousi kaplnkou, ktorá symbolom jeho kampane. Doteraz som to nepochopil. Asi chce vzbudiť národné cítenie. Okrem jeho osoby, ktorá bola aspoň na dvoch stranách, tam boli ďalší, napr. dvojnásobný inžinier alebo Ing.Bc. Snáď ani nie je medzi nimi jednoduchý človek. Zo začiatku iba jeden sľuboval obchvat mesta, teraz už všetci plačú nad zlou cestou a sľubujú, že aj žlté lístie sa znovu zelená. V inom okrese sľubujú zasa viac diplomov z Dubčekovej univerzity. Nejaký „vtipálek“ prepísal tabuľe označujúce mesto ako „Medzi Trenčínom a Piešťanmi“. Možno to však nesúvisí s voľbami. Nejakému Tahotnému prepísal niekto a na e. Mňa momentálne zaujíma, kde dám svoju malú do škôlky, keď sú preplnené. Katastrofálne situácia mestksých komunikácií v našom meste tiež nikoho netrápi. Niekto však pohotovo vysadil zopár stromčekov pred barákom. Vraj to už nie je ako v 90-tych rokoch a dnes už idú do volieb len tí, čo tučný pudilár. A treba si dať pozor na zelených. Vraj sú ako melóny. Zvonka zelení, zvnútra červení. Nuž, toľko sa toho na mňa valí v tejto kampani, že ani voliť nepôjdem. Aj tak mám župan doma.

Po dvadsiatich rokoch

Čo by sa stalo, keby nebola nežná revolúcia a stále vládla robotnícka trieda ? Súdruh prezident R. Schuster vymenoval na XXI. zjazde KSČ v r.2006 nového generálneho tajomníka ÚV KSČ súdruha Miroslava Štěpána. Taktiež ÚV KSČ na tomto zasadaní schválilo programové vyhlásenie na ďalšiu päťročnicu. Na mimoriadnom novembrovom zasadaní ÚV KSČ bol predsedníctvom komunistickej strany na čele so súdruhom V. Biľagom odsúdený pokus o zvrhnutie socialistického usporiadania v ČSSR disidentskými skupinami zo západu v novembri 1989. Prítomní súdruhovia odlhlasovali predĺženie bratskej pomoci sovietskch vojsk na ďalších 10 rokov a na rakúskych a nemeckých hraniciach vybudovanie kamerového systému.
V. Havel a J. Čarnogurský boli po 20-ročnom výkone trestu odnatia slobody za pokus o prevrat a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve prepustení z väzenia.

Najnovšie správy z ČTK hovoria, že aj imperliastické USA smerujú k socializmu. Včera bola demonštrácia vo Washingtone, kde státisíce ľudí protestovalo proti politike B.Obamu. Protest koordinovala komunistická strana a presadzuje dôkladnejšiu reformu zdravotníctva.
Predseda KSS súdruh Peter Colotka navštívil JRD v Slovenskom Pravne. Vyhlásil, že úspechy dosiahnuté na úseku poľnohospodárstva sú úspechmi i ostatných odvetví a hlavne úspechmi našej robotníckej triedy. Dobré výsledky dosahované na úseku živočíšnej výroby umožnili v roku 2009 v nákupe všetkých živočišných výrobkov prekročiť úlohy stanovené plánom 13. päťročnice na rok 2011. Bola stanovená úloha zvýšiť za päťročnicu poľnohospodársku výrobu v JRD o 14 %.
Túto sobotu sa celá republika chystá na 48. ročník Zlatého slávika. Potvrdí svoje víťaztvo Karel Gott a Marika Gombitová z predchádzajúcich rokov ? Tento rok bude prevratná novinka-hlasovanie aj pomocou SMS.
Zo ZDŠ som sa rozlúčil vystúpením na spartakiáde v júni 1990. Vstúpil som do Svazarmu. Po učňovke som narukoval na dva roky do Žatca. Bol som dobrý zväzák a mal som dobrý kádrový posudok. Nič mi teda nebránilo vyštudovať aj vysokú školu. V národnom podniku, kde pracujem v rámci päťtorčnice zaviedli sieť, kde sú prepojené viaceré počítače v ČSSR. Zatiaľ ju má iba námestník. Na zasadnutí ROH súdruhovia prisľúbili splniť plán 13. päťročnice na 110%.
Od podniku som po päťročnom čakaní dostal pred 3 rokmi malý byt. Za mladomanželskú pôžičku sme si kúpili prvý LCD televízor na sídlisku. Minulý rok sme dcérku uvítali na Mestskom národnom výbore do života. Hneď sme jej aj začali ukladať na vkladnú knižku po 200Kčs ročne. Tento rok sme si našetrili na prehrávač kompaktných diskov International, ktorý sme si kúpili v Tuzexe za 500 bonov. Konečne môžeme vyhodiť gramofón. Budeme mať pekný vianočný darček. Už som si kúpil aj svoj prvý disk, súrodencov Hečkovcov. Nemohol som odolať rececnzii v časopise Svet socializmu. Ešte si plánujeme kúpiť koberec do spálne a rodičia nám kúpia prenosný telefón z Tesly. Takže na Mikuláša nám zvýši asi len na žuvačky Pedro a pre malú Marína kekse. Pre ňu kúpime pod stromček drevené kocky a vĺčika. Sestra, ktorá emigrovala do Anglicka jej chce poslať LEGO. V budúcom roku začíname štetriť na nové auto ŠKODA 155GLS. Starý Favorit po rodičoch dosluhuje. Z ROH mi sľúbili budúci rok aj rodinnú rekreáciu v Tatrách. Na čase, veď platím za členské známky od r.2000 už 50Kčs. Podal som si prihlášku na VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu). Svitá mi sľubná kariéra. Dnes majú dostať kubánske mandarínky (tento rok sľubila vláda 1,5kg pre rodinu) a nové exotické ovocie, tuším sa volá liči a je od súdruhov z Číny. Preto rýchlo dopíšem tento článok v T602, vypínam svoj počítač z JZD Slušovice TNS 2000 a utekám sa postaviť do radu k Jednote. Ešte šťastie, že sa nás hospodárska kríza netýka!

Stránka po roku

Táto stránka oslávila malé výročie-1 rok. Priemerná návšteva je 1 človek (pokiaľ to nie je gúglbot) za deň. Ono sa zdá, že viac, ale to preto, lebo tam chodím aj ja. Rád by som návštevnosť zvýšil, ale netuším ako. Asi nie je zaujímavá, možno kombinácia lietadiel s poéziou je nešťastná. Budem stále pridávať nové veci, pokiaľ nezaplním vyhradený priestor. Keď už nič iné aspoň tam budem viesť niečo ako blog mojej dcérky.

Bestseller Stmievanie

Každý teraz ospevuje ságu upírov Cullenových a Belly Swanovej od S.Mayer. Celkom je to 5 kníh. Ja som si prečítal prvú s názvom Stmievanie a myslím, že mi aj stačilo. Kniha je napísaná ako scenár k mysterióznemu filmu s nádychom romantiky. Žiadne hlboké myšlienky alebo dej, ale to by puberťákov asi neoslovilo. Konštatujem, že kniha je určená pre násťročných. Myslím, že sa dalo šteriť aj papierom knihy, nemusela to byť "bichla" a mohli byť písmená menšie. To je zas o zárobku. Samozrejme som si vzápätí pozrel aj rovnomerný film. Scenárista sa knihy zrovna nedržal. Predne však vyzerá Edward škaredo oproti tomu ako ho v superlatívoch opisuje autorka. Musí to byť pre fanynky šok. Pominiem drobnosti ako namiesto výletu do lesa, surfovanie alebo Bella má rada fialovú farbu, či miesto a čas prezradenia Edwardovho tajomstva... Čo nebolo vo filme je, že Bella vie variť a nechodila s otcom do rýchlych občerstvení (asi sponzor), pri úteku z baseballu sedí v aute aj Alice a Jasper.Veľmi zjednodušené je ako sa Bella dostala do tanečného štúdia. Jednoducho nasadla do taxíka a odviezla sa tam, navyše večer. V knihe je to dramatickejšie, odohrávajúce sa cez deň na letisku. Asi nechceli napínať diváka. Navyše Bella nevidela zápas Edwarda s Jamesom, ale filmári chceli asi urobiť vrcholovú scénu zaujímavejšiu. Čo naopak bolo navyše vo filme ? Edwardovo lietanie vzduchom, zbierka maturitných talárov, súťaž na bilológií o zlatú cibuľu, či vymyslený vylet do skleníka s profesorom biológie. Film končí záberom na zlú upírku Victoriu, čo tiež v knihe nie je. Koho zaujímajú prázdne knihy čítané jedným dychom s rozprávkovými a romantickými prvkami, odporúčam do pozornosti.

Knihy vs. filmové spracovanie 2

Mal som odrazu toľko času, že som mohol čítať dve knihy naraz. Začal som s Pasternakovým Doktorom Živagom. Dosť obsiahla kniha. Popisuje celý život A.J. Živaga počas ruskej revolúcie a občianskej vojny. Autor sa pokúšal opísať život prvých 40 rokov 20.storočia v Rusku. Jurij sa doblba kdesi stále sťahuje a prakticky nikde nemá domov. Autor tiež do románu vkladal autobiografické prvky. I keď má priateľov a 3 ženy, nakoniec zomiera sám. Oplakávajú ho snáď na 10 stranách. Tragický príbeh je vlastne obrazom Ruska po revolúcií. Trocha nudná kniha a nejak ma neupútala. V závere sú Jurijove básne. 3h film je rovnako nudný ako kniha. Začína oproti knihe od konca rozprávaním brata Jegrafa. Začiatočné dejstvo pri vlaku je úplne vynechané, aj niketoré iné epizódky. Ale vcelku sa drží film knihy. Toto je zatiaľ jediný prípad kedy je lepšie čas stráviť 3h filmom ako 30h nad knihou.
Román J.Irving-a je lepší, i keď tiež je dosť obsiahly. Kľudne si mohol autor niektoré pasáže odpustiť. Dielo je plné pekných myšlienok a momentov, napr. „Nemôžeš niekoho chrániť. Môžeš iba milovať.“ Záver knihy je dojímavý. Rovnomerný film sa nedá porovnať. Film je len úbohou kostrou príbehu a vôbec ma nechytil za srdce tak ako kniha. Veľmi veľa je vypustené (je jasné, že sa nedá všetko vtesnať do 115min.filmu) a pomenné. Neviem prečo Irving dostal za to Oscara, skôr by si zaslúžil ocenenie za knihu. Porota ju však asi nečítala.

Jarmok

Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.

stretávka zo strednej

Prvú septembrovú nedeľu som bol po 9-tich rokoch na stretávke zo strednej. Mali sme to vonku a zrovna vtedy bolo chladno. Dofrčal som rovno z dovolenky a tak som v červenej bunde svietil ako paviánova riť .Triedna si dokonca priniesla niečo ako prezenčku. Zišli sme sa v hojnom počte. Niektorí nemohli prísť, bohužiaľ 2 už neprídu na žiadnu stretávku. Jedného skosil infarkt a druhého zákerná rakovina. Prvý príptok, ako to nazval spolužiak zápražka, teda patril im. Zaklincoval to jeden spolužiak, ktorý prehlásil, že sme vo veku, kedy nebudeme chodiť po zábavách, ale karoch. Ja si teda aj v 30- tke pripadám pomerne mlado a nečakám na zubatú. Aj som zabudol, že si s triednou tykáme. Priniesla aj pohár zo stužkovej. Neprišiel som na niektoré mená. Pripadali mi fiktívne. Spolužiaci sa veľmi nezmenili. Niektorí pribrali a jeden tak, že som ho sprvu ani nespoznal, a to sedával predo mnou. Každý rieši nejaký problém. Jeden z otcovstvom, ďalší z robotou (robil pre Sky Europe), iní rozbiehajú kšeft, ďalší ho chce naopak skončiť, niekto si nerozumie so ženou, druhému vyhorela kapela na svadbu, tretí nadával na prácu štvrtého atď. V obore ich veľa nerobí, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Všetci však pijú pivo, čoho dôkazom bol prázdny sud už pred polnocou. Skonštatovli sme, že náš slávny spolužiak, ktorý dobíja svet vrážaním puku do siete, skončil tak ako sme prorokovali našimi pubertálnymi mozgami, teda bez jedného... No, čo majú iba chlapi tam poniže pása 2x. Ale deti má, takže to nie je také zlé. Na večeru bol bohatý tanier s kuracinou a prasačinou. Smola pre mňa, stále účinkoval podovolenkový gastronomický syndróm a viac menej som nechal popásť len oči. Vedľa bola akási komorná svadba a podelili sme sa s nimi o kapustnicu. Aby sme ich nezobudili počas nudnej a ospalej zábavy, chodili sme na záchod cez akési okno popri automatoch. Spolužiak, s ktorým som sedel sa nielen na moje pohoršenie vyparil bez rozlúčky. Apropo, jeho hrad zo špaidlí možno vidieť v trenčanskom múzeu... Pred 2h rannou som so spolužiakom odišiel na starej popelnici. Po zahriatí auta sme "uháňali" 70km/h (vraj kvôli spotrebe) na tej Škoda 120 po starej ceste domov. On pokračoval do Bratislavy. Svietila mu rezerva, ale on chodí na doraz a vlečie zo sebou ešte bandasku. Tak si merá spotrebu. No, nechcelo by sa mi uprostred noci, kdesi dolievať benzín. Dúfam, že na ďalšej stretávke sa opäť všetci stretneme a prípitok bude o niečom inom.

1,5 roka

Dávno som nepísal o našej malej láske. Má už poldruha roka. Prvé slová ráno sú gove (t.j. dole), sama, von. Má na svoj vek veľmi bohatý slovník. Uvediem niektoré jej slová: dopaka (do parku), panaka (panák), goda(voda), kola (koláč), ata (atlas), uka (ruka), noža (noha), masa (mäso), ava (pes), pač (páči), džu (malinovka), mede (čaj s medicínou), siže (slíže), a dua (aj druhá), hema (prilba na bicykel), haňa baňa (bábätko), ota (otvoriť), kluka (kľúče), kaba (krabica), dobe (dobre), kuťa (krstná), deťa (dieťa), opata (opraviť), jebaba (ježibaba), jaba (žaba), čukota (čučoriedka), maua (melón), mua (mucha), pava (pavúk), dokoťa (do koša), kokobežka (kolobežka). Popri bežných slovách sa učí aj odborné. Musíme ju totiž pri jedení niečím zaujať a jeden zo spôsobov sú knihy: tup (trup), tuba (turbo), budu (budíky). Každý deň sa naučí nové slovo. Keď niečomu nerozumie spýta sa Čóó a keď pochopí tak povie Nóó. Hrá sa zo slovíčkami a povie napr. mamas alebo tatas. Ak niečo pokazí povie tata pate (tato plače) aj keď sa ma to netýka. Už si aj pamätá sľuby, takže ju už len tak neogabeme sladkými rečami. Musia nasledovať aj činy. Chodí s mamou a občas aj so mnou po ihriskách v meste. Vycíti zlé deti a nenechá si od nikoho robiť zle. Niekedy aj ona provokuje. Naposledy, keď som bol sám s ňou schytala od jedného zlého dievčaťa lopatu piesku do tváre. Koľko toľko som jej očistil oči a šli sme domov. Dievča mama tiež zobralo domov aj keď revalo. Inak malá vychádza s deťmi a nemá problém niečo požičať, ale si aj vziať. Niektoré deti sú smelšie, niektoré hanblivé. Poobede chodí na dve hodinky si schrupnúť.
Veľká jedáčka to nie je. Zrovna posledné dni skoro nič neje. Jej najnovší hit je postaviť sa na jedálenskú stoličku a miesto jedenia nalievať sa čajom alebo vodou.
Teší sa, keď po celodennom viac menej sterotype s mamou prídem z roboty. Povie len "Tata poť" chytí uka puka a vláči ma po celom byte a jašíme sa. Dnes mi povedala i oci. Umývame ju v umyvadle a 2x týždenne vo vaničke. S večerou bojujeme. Ako tak sa vie vypýtať na "veľkú". Po jej vykonaní zahlási hoňo. Začíname ju učiť na cikanie v šerbli tým, že odstránime spod nej plienku a ak sa nevypýta, pociká sa. Upozorníme ju na to a navyše cíti mokro. O chvíľu nás 3 čaká ďalšia skúška. Ideme na dovolenku. Takže ahój, čáu.

odchod od Orange

Dnes som už aj fyzicky a nie len papierovo prešiel od operátora Orange k O2. Už v noci som si pozrel telefon a zistil, že hľadá sieť. Tak som ho nechal tak. Ráno stále hľadal sieť a odmietal SIM kartu. Vypol som telefón, nič. Vybral kartu, pričom mi spadla do hrnčeka s mliekom. Ani omladzujúci kúpeľ nepomohol. Nič. Na vlakovej stanici som už zo zúfalstva skúšal spustiť bez karty. Z roboty som potom volal do O2. Deboš, nevymenil som si SIM kartu. Po skoro mesiaci som aj na ňu zabudol. No nič, dnes som bez telefónu. Pre mňa žiadna katatrofa, iný by už možno utekal domov pre O2 kartu. Po 6 rokoch som sa zbavil dnes aj prvého telefónu NOKIA 3310 a prenechal ho ako hračku dcére. Teraz mám tiež starší Siemens S65 po žene. Batéria vydrží veľmi krátko a vyzerá, že si pôjdem zadovážiť novú.

Knihy vs. filmové spracovanie

Po prečítaní knihy B.Hrabala Obsluhoval jsem anglického krále a následne vzhliadnutí rovnomerného filmu, ma chytila mánia. Keď prečítam nejakú známu knihu, pozriem si aj jej filmovú podobu, pokiaľ existuje. Väčšinou je samozrejeme toho menej vo filme. Ak porovnám vyššie uvedené, film sa J.Menzlovi pomerne vydaril. V uvode nebolo všetko a trocha bol poprehadzovany dej. Ďalším bol Mechanický pomaranč od A.Burgess-a. Jeho filmová adaptácia preslávila S. Kubricka. Zatiaľ ako jediná adaptácia, ktorú som videl sa drží na chlp knihy. Potom som si pozrel sfilmovanú verziu Vrchárky od A.Morviu v hl. úlohe so S. Loren. Ako študent sa tam blysne aj J.P. Belmondo Tam je prehodená scéna s útočiacim lietadlom niekde na začiatok (namiesto v poslednej tretine knihy). Akoby režisérovi došiel celuloid alebo producentovi peniaze, je koniec úplne vynechaný. Naopak dosť prostriedkov mali tvorcovia filmu Stopárov sprievodca po galaxii. Tam je oproti knihe navyše scéna so zajatím Tricie Vogonmi a následne ich hlavní hrdinovia idú oslobodiť na planétu Vogon. Naviac vytvorená je tam tiež postava kňaza Humma. Potom som si porovnal spracovanie hororovej poviedky C. Barker-a Polnočný vlak. Film sa už viac odkláňa od originálu, ale dejová línia je založená viac menej na knihe. Ďalšou
sfilmovanou knihou, ktorú som videl, bol slávny orewellovský román 1984. Film v podstate kopíruje knihu, i keď sa mi zdá, že koniec je inakší, pretože hlavný hrdina úradník Smith skončí v knihe s guľkou v hlave. Film je miernejší a končí iba v bare. Posledné sfilmovanie slávneho Dostojevského románu Zločin a trest je prijateľné. Vtesnať 500 stránkovú knihu do 2h filmu je veľké sústo. Nejaké vypustené momenty (napr. záver) a iná vec, ktorá slúžila pre vylákanie stareny sa dá akceptovať. Film je umocnený pekným výkonom Bena Kingsly-ho. Za nepodarené považujem spracovanie knihy J. Nancy-ho Riskantné pristátie. Film sa volá Pandorina skrinka. Ani MacGyver v hlavnej úlohe nezachránil nudu filmu. Je to až trojhodinový film, ale viac sa tam kecá a rozmýšľa ako čosi deje. A koniec je už narýchlo uplácaný v priebehu 5 minút. A nie je ani podľa knihy. Lietadlo s teroristom narazí do rolujúceho Jumba a terorista prežije. Vo filme je to inak a terorista zahynie. Tiež sa mi zdá, že letuška v závere nezahynie na vírus. Teraz mám rozčítané Zásady muštárne a Doktor Živago. Oba romány sa dočkali filmového spracovania. Som teda zvedavý nakoľko budú verné s knižnou predlohou. Filmové spracovanie slovenských kníh je zriedkavé, i keď myslím, že je z čoho vyberať. Na Slovensku sa však stále vraciame len k legendám ako Bátoryčka, či Jánošík. Priebežne sa k tejto téme ešte budem vracať.

Zateplenie domu 2

Od apríla teda počúvam počas týždňa vrkot starej popelnice-škodovky 120, ked prichádzajú majstri murári, ktorí nám zateplujú dom. Predchádzali tomu búrlivé domové schôdze, kde domovník bol riadne na nervy a skoro zabalil funkciu, ked viedli diskusie k ničomu. Na poslednú chvíľu sme zmenili ešte banku, ktorá mala výhodnejší úrok. Naše peniaze zaiste pomohli i správcovi, lebo má novú webovú stránku. Práce sa rozbehli najprv na západnej strane. Odchýtavalo sa tam veľa nedostatkov, no eušuje sa stavba aj teraz. Humor bol ked jeden obyvateľ, stavebný inžinier, so zbíjačkou odstraňoval beton z rámov okna. V ochranných okuliaroch musel byť pre nežnejšie pohlavie neodolateľný. Vyzeral ako potápač s vrtačkou. Jej nepríjemný hukot pokračoval celú sobotu a troch i v nedeľu. Od majstrov si vyslúžil "pochvalu" a nadávali celý týždeň. Aj tak si nepomohol. Po namaľovaní fasády ostali niektorí obyvatelia rozčarovaní. Vyzeralo to úplne inak! Príšernejšie než príšerné. Ale zvykneme si. Doteraz neviem prečo tá zmena, ked sme si odhlasovali čosi iné. Asi po 5 týždňoch pokračovali masjtri južnou stenou. Tam sa zdalo byť všetko v poriadku, až pokiaľ nedali dole lešenie. Domovník zisitl, že zabudli dať zopár krytov vetrákov. Striedali sa dve partie. Jedna z nich bola z "východného Rumunska ". Ale vedeli rýchlo robiť. Na východnej strane začínali už o 5h ráno. To sa nepáčilo majstrom. Tí radšej sedia na stoličke a kukajú. Zena ich dokonca videla počas šichty lofeť na pive. Nám balkon sfušovali, tak som napísal o nedostatkoch domovníkovi. Po víkende to akože odstránili. Nepáči sa mi, že neodstránia hrdzu z rámu. Som zvedavý koľko to vydrží. Jeden večer som sa i vylápal hore na samý vrch a pofotil okolie. Začali robiť už poslednú, severnú stranu. S tou sa asi budú trtosiť najdlhšie. Len včera prišli dvaja boží robotníci nalátaní a šli aj rovno domov. Na lešenie chodia akísi brigádnici. Jeden z nich, Fero, je intelektuálne nesmelý a ostatní si z neho robia srandu. Skrieka ako chromý papagáj a naša dcéra si obohatila slovník o slovo pita. Robí to už len jedna partia, keďže ďalší robia na iných dvoch domoch. Nie je ešte rozhodnuté ako bude vyzerať vchod. Co sa mi nepáči je, že nebudeme vymienať ventily na radiátoroch. Akosi to zateplenie tento rok stráca zmysel.

Dovolenka 1

Ubehol mi prvý týždeň dovolenky. Tak ako minulý rok v duchu ja čerpám, žena užíva. V pondelok som si bol zmeniť operátora na O2. Najprv som musel navýšiť kredit o 14Eur a preregistrovať kartu Prima. Orange už vedel prečo to robím a pokúšal sa zvrátiť rozhodnute v ich prospech paušálom Majster. Ja som bol pevne rozhodnutý. Okorenili mi to tými 14Eur za zmenu operátora. Musel som ešte zbehnúť do banky pre číslo účtu. Viem, že ma krása nenadnáša 100m vysoko ani u mňa nekvitne, ale dievča na informáciách si ma mohlo všimnúť a nekvákať s kamarátkou. Chovala sa neprofesionálne, až ked som ju upozornil. No dievča v O2 sa išlo zblázniť z nového zákazníka. Celé to trvalo hodinu. A to ešte nemám potvrdenú elektronickú faktúru, lebo som nemal po ruke bud internet alebo telefon. A nakoniec som si to aj tak zablokoval a musím tam zavolať. Poobede sme navštívili jednu senzačnú ženu v Bratislave. Ide jej na 80-tku, ale vôbec si to nepripúšťa. Nesťažuje sa na nijakú chorobu, vie používať internet a nadáva na politikov. Jednoducho aktívne žije. V útorok sme boli na chate starých rodičov pri jazere. Veľa chát sa tam zmenilo a pribudlo, niečo i navždy zmizlo v prepadlisku dejín alebo skôr štrku. Trocha som si zaspomínal na miesta, kde som trávil detstvo a pubertu. V stredu som strávil zavretý v bádateľni a pátral po rodokmene. Dostal som sa až do r.1792. Vo štvrtok sme na bickykloch išli k inému jazeru. Potom sme už boli viac menej doma. Našu stranu kompletne zateplili. Balkon sfušovali, a tak som napísal domovníkovi. Potom to ako tak dali "majstri" do poriadku. Ešte ma čaká dovolenka v septembri a mali by sme stráviť týždeň turistikou v Malej Fatre. O malú sa postarajú svokrovci :-).

Letecký deň v Rakúsku

Posledný júnový víkend som so sestriným priateľom bol na leteckom dni v rakúskom Zeltweg-u http://www.alcyon.tym.sk/air_power_2009. Vyrážali sme krátko po 2.30h ráno. Videlo sa mi to skoro, ale bolo to prezieravé, lebo sme dvakrát zakufrovali. 1x pred hranicami a šli do maďarskej Rajky namiesto Kitsee. Saelitná navigácia nás spasila. Podobne aj druhý krát v meste Bruck am Moor. Naivne som si myslel, že pred 7h ráno tam budeme medzi prvými. Môj optimizmus bol schladený, keď nás policajti nasmerovali 3km od letiska. Kamarát si zabudol chleby doma, takže celý čas jedol len burizony v karamele. Aj tak nechcel jesť, aby vraj nemusel srať. Naše sledovanie bolo často cez dymovú clonu húliacich Rakúšanov. Program bol nabitý a trval do 19.15h. Domáci musia piť veľa Red Bullu, keď každá druhá ukážka bola v ich znamení. Mne sa tieto red bullovské výtvory na mašinách nepáčili. Bola len krátka prehánka, inak fajn počasie. Chcel som ísť fotiť lietadlá na statickej ukážke, ale pre množstvo ľudí to bolo absurdné. Až večer. Úspešne sme sa vyhýbali dažďu. Akurát sme došli k autu, keď začal. Našli sme podobne postihnutých ľudí zo Slovenska a "utáborili" sa vedľa nich. Pokecali sme, záver dňa bol spestrený svadobným ohňostrojom v diaľke. Vstali sme do upršaného rána. Chceli sme ísť do Billy, ale v nedeľu sú v Rakúsku obchody zatvorené. Šli sme teda pred let. múzeum a počkali do otvorenia. Prestalo pršať a spustilo sa o5 pri našom odchode. Múzeum je malé, len jeden hangár.
Cestou s5 nám pršalo až pri Viedeň. Pred ňou som tankoval, pričom polial auto benzínom. Pri letisku Swechat práve vzlietal toľko teraz sklonovaný Airbus A330. Musel som byť v strehu, lebo sme skoro odbočili na Prahu. Pred Bratislavou bola silná prehánka. Do Piešťan sme došli po spotrebovaní 8L benzínu! na osobu nás výlet vyšiel cca 57Eur. Kamoš zle výučtoval cenu a vrátil mi vyše 16Eur, namiesto 8Eur. Výlet to bol super, no tuším, že raz za rok takáto akcia stačí.

Turistická sezóna 2009

Medzi veľkonočnými sviatkami sme ako rodinka zahájili tohtoročnú turisitckú sezónu. Po ročnej abstinencii bol náš prvý výlet na Marháthttp://www.alcyon.tym.sk/marhat_2009. Už vo februári sme si zadovážili nosič pre malú. Výlet preveril naše sily. Hneď o týždeň na to sme mali výlet na hrad Branč. Zo začiatku bolo husné a veterné počasie. No akurát, keď sme zliezli dolu, sa vyčasilo. Pozreli sme si aj Myjavu. Cez mp3 prehrávač sme počúvali nemožný hokejový zápas našich s Čechmi. Cesta domov bola cez nekonečné kopanice tiež nekonečná. Vydarený bol národný výstup na hrad Tematín 8.mája. Veru tam bolo národa. Pôsobili sme po našich špekáčkoch asi stále hladne, tak nám okrem ohňa ponúkli ľudia aj klobásku. V teréne bola prvýkrát aj kamera. Zatiaľ posledným výletom bol výstup na vrch Kľakhttp://www.alcyon.tym.sk/klak_2009. Mám v hlave ďalšie turistiky, no nie sme už dvaja a bez auta sa ťažko niečo plánuje. No začiatkom septembra ideme so svokrovcami na Malú Fatru, tak keď nič už iné, aspoň toto.

Otvorenie letnej sezóny

Minulý víkend bolo ako každý rok otvorenie letnej sezóny v nažom meste. Ráno bolo daždivo a vyeralo to všelijako. No počasie sa umúdrilo a pred obedom som sa šiel s malou pozrieť do parku. Tam už bolo kopec ľudí a alegorický sprivod. Prevažne ho tvorili čerství maturanti. Nastúpení kchtíkovia, či čašníci. Pri Dome umenia bola provizórna tribúna, kde sa už vrteli na zadku primátor s prezidentom, nejaký podpredseda parlamentu. Svoju poslaneckú a predvolebnú polievočku si tam prihrieval Kukan, Beňová-Flašíková a ďalší bruselského kresla chtiví. Práve dodýchala kapela a docvičili mažoretky. Malú som vysadil z kočára, nech si pobehá. Nebolo to najrozumnejšie a po chvíli bola späť v kočári. Popri stále stojacom sprivode, som šiel ku stánkom. Nejaká žena sa chystala po materskej do roboty a kupovala si šperky. Ja som bol skromnejší a kúpil dva kokosy. Na promenáde sa rozbiehala bluegrassová kapela o dvoch členoch. Pri lipe Slobody ma horliví členovia obdarovali modrou igelitkou a semenami nezábudky. Igelitku som za rohom hodil do koša a nezábudky daroval svokre. Poobede sme už šli celá rodina na otvorenie. V parku práve dohralo divadlo pre deti. Mali sme chuť na langoš a hranolky a predsa sme si kúpili „cigáňa“. Ani nám nechutil. Neviem, či kvôli cene 3,30 Eur/kus alebo kvôli inému. Žena to zapila medovinou. Rozbiehala sa česká skupina, ktorá spievala skladby Beatles. No, nebolo to teda bohviečo. Drobcovi sme kúpili aspoň balón. No mal kaz a po chvíli začal fučať. S prstom na trhline sme to išli reklamovať. Bez slova nám dali nový. Pomaly sme šli domov. Z.Predná sa pripravovala na vystúpenie. Po fotení z fanúšikmi ju ochranka zabuchla do auta. I taká je cena akože slávy. Prišli sme domov a práve končili vystúpenie kaskadéri. Včera vystúpenie zrušili, tak aspoň dnes chceli zarobiť. Bol som doma na otočku a hneď šiel na koncert skupiny No Name. Zvukári ich ladili veľmi dlho až ich vypískali. Po 40min. Konečne odpálili koncert skladbou Lekná. Nasledovali ďalšie hity ako Duša a ja, Večnosť, či Žily. Pred prídavkami zahrali divadielko, že už ako končia. Pridali dve skladby, posledná bola Ty a Tvoja sestra. Zvyšok večera mi hučalo v hlave, ale stálo to za to. V nedeľu to kaskadéri kvôli počasiu pred domom zabalili a my tiež. Na langoš a hranolky sme teda nešli.

Stránka rastie

Pridal som na stránku ďalšie staro-nové básne. Písal som ich priamo cez FTP server, ale to je zdĺhavé kvôli tomu, že nepozná naše písmená a musel som prepisovať ich do kódov. Básne budem pridávať radšej cez nejaký editor. Pridal som aj fotky z leteckého múzea v maďarskom Szolnoku.
Nemám žiadne ohlasy a kritiku na túto stránku. Už si začínam myslieť, že ju navštevujú len vyhľadávacie roboty. Vychádza to tak na 2 návštevy denne. Rád by som túto moju amatérčinu zlepšil, ale bez spätnej väzby ťažko.

Šrotovné

Naša vláda chce zaviesť šrotovné pre autá. Kto má staršie ako 10 rokov, tomu zošrotovaním starého a kúpou nového preplatia 1000Eur. Možno by som si tiež rád kúpil nové auto. Som však v nevýhode, pretože staré nemám. To je prvá vec, čo sa mi na tom nepáči. Druhá vec je, že obyčajný človek si v tejto neistej dobe asi nové auto nekúpi.Takže to budú využívať len tí, čo na to majú. Povedal by som, že 1000 pre horných 10 000. A to sa vyskytnú ešte rôzni špekulanti. Tretia vec je, a to platí celkovo, prečo by mal zasa štát vytrhnúť z biedy súkromné firmy ? Týmto sa vlastne zadlžuje ešte viac. Ekonomická kríza sa v podstate viac prehĺbi u nás. Takže celé šrotovné bude mať v konečnom dôsledku opačný efekt. Myslím, že zmierniť by ju mohlo napr. zredukovanie počtu Euroúradníkov a byrokracie celkovo. Tam by sa teda ušterilo. Aký je váš názor ?

Slovenčina naša

Ak pracujete v zahraničnej firme (veď napokon, ktorá nemá zahraničných majiteľov), určite ste sa stretli s výrazmi ako míting, kóling alebo eprúvnuť, či párt.
Nepáči sa mi ako moji kolegovia prznia našu ľubozvučnú slovenčinu a pchajú do nej tieto cudzie slová. Normálne už mám niekedy problém porozmieť. Oni naopak nevedia nájsť slovenský ekvivalent. A pritom jedno anglické slovo sa dá vyjadriť toľkými spôsobmi. Našiel by sa však výraz pre slovenské slovo potmehúd ? Možno je to pre kolegov ľahšie hovoriť jednoduchými výrazmi. Raz si kolegovia dali záväzok, že budú aspoň jeden deň hovoriť len slovensky. Ako si im to nevyšlo. Hneď na rannej porade sa veselo „mítingovalo s apdejtnútnimy slajdami“. No nie je to len vo firme, kde pracujem. V poslednej dobe som počul v televízií slovo autfit. Nebolo mi jasné, čo to je. Slovník hovorí, že je to výzbroj alebo výbava. Takže sa už neobliekame, ale vyzbrojujeme ? I o kaderníkovi spieva dnes už asi len M.Kittner. Častejšie počujem slovo hérstajling. Akosi si neuvedomujeme význam našeho jazyka pre život národa. Slovenčina je pritom slovanským esperantom ako to nazval jeden novinár. Dohovoríte sa s Chorvátom, Poliakom alebo Rusom. Rus však neporozumie Chorvátovi a Poliak Rusovi. Verím však, že aspoň na dedinách žije zdravé jadro národa, ktoré podrží náš jazyk a nezostane z neho hatlanina akou hovoria olašskí Rómovia alebo prihraniční Maďari. Nedajbože, aby zanikla taká krásna reč. Skúste sa započúvať ako pekne znie z úst detí.

Kde sa podel humor a satira v TV ?

V tejto neľahkej dobe všelijakých kríz, čo sa na nás valia mi chýba na obrazovke pôvodný humor alebo satira. 90.-te roky tiež neboli ľahké, ale fungovali tu rôzni prirodzení humoristi ako J. Satinský, Noga a Skrúcaný, S.Radič, Z.Luknár, R. Piško (i keď toho som veľmi nemusel). Títo pravidelne vystupovali vo svojich programoch. Spomínate na Apropo TV, Telecvoking či Ktosi je za dverami ? Kdeže už sú také programy. E.Vacvalová s O. Andrášim sú tu stále, ale už nie sú takí zábavní a ich humor akosi má stále rovnakú úroveň. Tiež sú už po dlhých rokoch "okukaní" a mohli by prísť s niečim novým. Začiatkom tisícročia prišla nová, mladá krv humoristov ako ľudia okolo D.Dangla, J.Mokrý či A.Kraus s P.Marcinom. No akoby im po úspechoch došiel dych a postupne upadli. Keď si teraz pustím bedňu tak je tam buď najlepšie počasie a najlepšie kriminálky alebo trápny humor v tak populárnych (?) situačných komédiách. Pri verejnoprávnej môžem plakať celý týždeň pri romantike alebo ľudských nešťastiach. Veľmi tu chýba nejaký nenútený, naturálny humorista aspoň raz do týždňa, ktorý by pobavil ľudí. Aby sme sa trošku odpútali od našich starostí a pobavili sa. Možno by stačilo oprášiť staré zábavníky. Zniesol by som už aj politický humor. Čo myslíte ?
Keďže na tejto mojej stránke to z najväčšou pravdepodobnosťou nikto nebude čítať, dám tému i na stránku www.prop.sk.

"Slobodný" Rudo Sloboda

Upútali ma knižky našeho spisovateľa Ruda Slobodu. Je to čítanie, od ktorého sa nemôžem odtrhnúť. Jeho štýl v 70. a 80-tych rokoch sa jednoducho vymykal od našich spisovateľoch. Pritom jeho knižky boli útle a povedal v nich veľa. Prvou, ktorú som čítal bol Rozum. Jeho najlepšia kniha a je to pravda. Hoci sa mi zdá, že sa niekedy príliš zamotáva do filozofických úvah. Knihu treba prečítať dvakrát. Ďalšou bola Láska. Tiež pekná kniha, kde sa vyznáva k láske k svojej jedinej dcére. Potom som čítal jeho prvotinu a autobiografiu Narcis. V týchto románoch akoby hľadal svoju vnútornú slobodu, či oslobodenie od súženia. Bol nepochopený alebo sa tak cítil, ženou (duševne chorou), kolegami, ľuďmi z rodnej obce. Ľahšie čítanie bola knižka Uršuľa.
Jeho hrdinovia v závere ostávajú nešťastnými a ich problémy sa v podstate nevyriešia. To dáva priestor čitateľovi na úvahy. Podľa mňa to bol jeden z najlepších slovenských spisovateľov posledných rokov. Žiaľ, dnes sa s ním možno stretnúť už len v jeho diele. Svoj život dobrovoľne ukončil už pred 13 rokmi. Ak by som zavítal do Devínskej Novej Vsi, určite navštívim jeho hrob a vzdám mu úctu. Samozrejeme chystám sa ďalej čítať všetky jeho knihy, ktoré sú v mestskej knižnici.

Dcérka má rok

Naša malá dnes prehupne z role dojčaťa do veku batolaťa. Oslávi rok v tomto slzavom údolí. Pred rokom som šiel v to útorkové ráno o pol ôsmej normálne do práce kolegovým autom. Už dlhšie sme si robili žarty kedy to na moju drahú príde a rosype sa. Na začiatku Hornej Stredy som začul telefón a čosi som tušil. Žena začala mierne krvácať a zľakla sa. Sesternica- asistentka na pôrodnickom jej odporučila hneď ísť do nemocnice. Medzitým už bol zalarmovaná sanitka v podobe svokra na Fábií. Tak ma kolega vysadil v Hornej Strede. Počkal som si na svokra a viezol sa domov. Žena už bola asi dva dni pobalená. Len som zavolal do roboty, že prídem neskôr, možno vôbec už neprídem. Stále sme si ešte nepripúštali, že dnes bude pôrod. Len sme rátali s tým, že asi ostane v nemocnici. Veď boli ešte 3 dni do pôrodu a predpokladal sa neskorší termín. V sobotu predtým sme boli vystrašení večer v nemocnici a nedialo sa nič vážne. Počasie bolo fajn, polojasno, cesty suché. Za zhruba 40min. sme dorazili do trnavskej nemocnice. Budúca mamina šla hneď na vyštetrenie. Jej pôrodník mal službu a rozhodol, že ideme do toho. Dal jej tabletku na vyvolanie pôrodu. Predpokladal tak okolo 16h by malo byť po tom. Žena šla do vzdychacej miestnosti a mňa svoko zaviezol domov. Žena si zabudla papuče. Potom sme šli do Hornej Stredy. Odtiaľ som ešte plánoval ísť do práce pre priepustku. No v Hornej Strede mi žena volala, ze to bude čoskoro, aby som si pohol. Do roboty som teda nešiel. Svokor ma odviezol aspoň do Piešťan na rýchlik. Cestou som omrkol výrobňu zákuskov, ale asi nebude čas tam zájsť. Do nemocnice som prišiel okolo 12.30h. Spustila sa krátka snehová prehánka, no sneh sa ešte v ten deň roztopil. Dal som si plášť a prezuvky a šiel za ženou. Zrovna bola v spreche a sesternica ju oblievala vodou. Bolo to stresujúce a chytalo ma zúfalstvo keď som vidiel ako sa trasie od bolesti a hlavne, keď som jej nemohol pomôcť. Epidural nechcela. Aspoň som jej masíroval chrbát. Stále jej kázali ísť na záchod a dostať každú kvapku moču zo seba. To mi tiež prišlo ako trápenie. Chvíľami ju poľahli na posteľ a monitorovali, či je bábo v poriadku. O 13.15h bolesti nabrali vrcholu a otvorila sa na 4cm. Od bolesti pomaly odpadávala, ja od stresu. Ani si nepamätá ako ju držiac pod pazuchami odvliekli a vyhodili na stôl. Odmietol som ísť k samotnému pôrodu. Ostal som chvíľu vo vzdychačke a potom ma sestrička poslala do čakárne. V napätí som tam čakal, no keď som počul detský plač, vedel som, že už je dobre. Hodiny na stene ukazovali 13.20h. Po chvíli vyšla sesternica-asistentka a do telefónu oznamovala novopečenému dedovi, že má dievčatko - 49cm, 3kg. Tak, aby som to i ja počul. Bol som veľmi šťastný. Asi za 15 min. ma pustili k žene. Musela tam ešte nejakú hodinku si poležať. Pre istotu. Ukázali mi i dcérku. Na ten prvý kontakt nikdy nezabudnem a stále mám pred očami ako vypulovala očká na svet. Hoci ťažko niečo videla. I fotiť som zabudol. Šiel som do nemocničného bufetu kúpiť sestričkám kávu a bonboniéru. Samozrejme z vďačnosti a bol som tam tiež zadarmo, normálne sa to platí. Využil som to tiež na oznámenie tejto šťastnej udalosti rodine a do práce. Sestra kúpila zákusky.So ženou som potom šiel na druhé poschodie, kde bolo šestonedelie. Ešte raz mi ukázali malú a konečne som ju i odfotil. Ani sa mi nechcelo ísť domov, toľko by som sa na ňu vydržal dívať. No potrebovali si obaja odpočinúť. Po 15.30h som odišiel. Šiel som domov niečo zjesť a zobrať vecičky pre malú. Potom som šiel oslavovať k našim, kde som i prespal. Padli dve šampanské.
Aká je maličká teraz ? Stále veľmi milená. Veď ako inak. Včera už urobila sama 3-4 kroky, no bojí sa. Pádov pribúda, ale tých v živote ešte zažije...Jej slovník sa obohacuje, i keď nevieme celkom ako rečou hovorí. Trocha nás sužuje jej útle telíčko a že nepapá. Postavou je asi na úrovni 7-8 mesačného bábätka. Ženu obdivujem za jej božskú trpezlivosť pri kŕmení 5x denne. Vraciame sa do doby, keď malá prišla k nám a vrieskala. Teraz sa tiež v noci budí (asi od hladu) a mrnčí. Verímea dúfame, že je to prechodné, len počas rastu zubov. Vraj sa jej kľuje 5 naraz. Práve dnes, v jej veľký deň extrémne málo jedla. V noci sme ju dokrmovali mliekom. Na sobotu sa chystá oslava. Konečne buchneme veľké šampanské, ktoré sme plánovali pri narodení. Takže veľa zdravia našej maličkej a nech rastie ako z vody.

Patálie s výpočtom dane

Nastal čas o vykonanie výpočtu dane z príjmu. Za mňa to vykoná firma, v ktorej pracujem. Ostáva iba "maličkosť" - podať žiadosť. Naša firma vychádza v tomto v ústrety a milé panie prídu do kancelárií. Tak tomu bolo i tento rok. No pre mňa to znamenalo vyplniť zopár koloniek navyše. Uplatnil som si nezdaniteľnú časť dane na manželku. K tomu potrebujem jej príjmy, ktoré nesmú presiahnuť 98496Sk, teda asi 3270,12 Eur. Ak je to menej, sumu si môžem uplatniť. Tým paniam, čo mi budú robiť priznanie je to srdečne jedno akú sumu tam dám. Len pre prípadnú daňovú kontrolu to potrebujem mať zdokladované. Písal sa 20. január. 2 dni som tápal, čo vlastne potrebujem. Nebolo mi jasné, čo je príjem a čo nie. Vo štvrtok som si to pomocou kolegy a ten pomocou ďalšej kolegyne konečne ujasnil. Manželka bola zamestnaná ešte medzi 1.1.2008 a 3.1.2008.To je jedno potvrdenie a poberala materskú 6 mesiacov. To je druhé potvrdenie, ktoré vydá Sociálna poisťovňa. Rodičovský príspevok sa neráta do príjmu. Bol štvrtok a v poisťovni je príprava na víkend, takže oddychujú po namáhovom týždni a pred piatkom. V piatok ráno som volal do pobočky miesta bydliska. Lenže žena robila v Bratislave, takže materskú jej posielali odtiaľ. Dali mi zopár čísiel na tamojšiu pobočku. Prvé číslo sa nechytalo a druhé až po značnej chvíli. Odpoveď na druhom konci ma šokovala. Vraj mi neposkytnú žiadne údaje, lebo sa sťahujú do inej budovy. Vhodnejší čas si teda vybrať nemohli. Tak som sa ich pýtal, či ich niekto zastupuje. Nekompromisná odpoveď: "Nikto vám nepomôže, do konca mesiaca sme úplne mimo, totálny blek aut" ako sa hovorilo počas plynovej krízy. Keď začnú robiť, zasa nebudú vedieť, čo skôr a vybavenie sa predĺži. Žiadosť treba podať do 15. februára a rád by som to stihol. Perspektíva, že si budem robiť daňové priznanie je zlá. Nakoniec som si sumu vyrátal zo ženiných bankových výpisov. Keďže presiahla potrebnú čiastku, mohol som to konečne uzavrieť.
Má tiež niekto také skúsenosti s daňami, poisťovňou a pod. ? Budem rád, keď sa podelí s nimi.

Mánie Pixmánie

Náš malý cumlikátor robí pokroky a tak sme sa rozhodli kúpiť si kameru, nech máme na čo spomínať. S výrobkami firmy Panasonic som spokojný, preto voľba bola jasná. A samozrejme keď už kameru, tak s plným rozlíšením. Predsa len kamery s DVD vychádzajú z módy. Najlacnejšiu ponuku mala francúzska spoločnosť Pixmania. Skoro polovičnú oproti klasickým obchodom. Tak som sa rozhodol objednať aparát u nich. Ešte som yisťoval, aký je rozdiel medzi typmi kamery EP-K a EP-S, ale nikto mi poriadne nevedel povedať. Rozdiel bude pp. pre aký región je kamera určená (Anglicko, zbytok Európy a pod.). K nej ponúkali i náhradnú nabíjačku s batériou. Mať náhradu do exteriéru je veľmi dobrá vec. No nebola originál Panasonic a to sa mi stalo osudným. Zásielka prišla asi po týždni. Najprv som videl ku kamere napájací kábel s anglickou zástrčkou. Už som si obliekal kabát, že idem kúpiť adaptér. No predsa som len siahol na dno krabice a našiel aj u nás používanú zástrčku. Dal som nabíjať i náhradnú batériu. Ani po vyše 25h nebola nabitá. Diskusia s franc. výrobcom batérie neviedla nikde. Neviem prečo sa ma pýtali z akej som sociálnej vrstvy. Nakoniec bola odpoveď, že po telefóne sa nebavia, nech napíšem e-mail. Doteraz nemám odpoveď...
Takže reklamácia na Pixmíniu. Na Pixmánií treba vypísať návratku a k tomu treba si vytlačiť etiketu s príjmacou adresou kdesi v Bretani vo Francúzsku. Poštovné ma stálo takmer 7Eur-doporučene. Ani po 2 týždňoch nebola zásielka na mieste. Tak nová reklamácia na Slovenskú poštu. No práve v deň podania reklamácie zásielka dorazila. Odpoveď od SP prišla po Vianociach (majú 30 dňovú lehotu na odpoveď). Pixmánia zareagovala promptne (na nie až tak, musel som ich trocha popohnať) a poslala novú batériu s nabíjačkou s5. Ani som ju nenabíjal a rovno vložil do kamery, že ju najprv úplne vybijem. Aké to rozčarovanie, keď mi kamera napísala, že danú batériu nepodporuje. Tak som sa snažil dohodnúť výmenu za originál Panasonic batériu. Po naťahovačkách typu "musíme to prejednať z nadriadenými a máte 7 dní na vrátenie" (čo už vypršalo) to nakoniec uzavreli s tým, že v ich popise nie je zmienka o podpore mojej kamery. Čo je pravda, ale načo ju potom ponúkali ako príslušenstvo ?! Prišiel som teda o 66Eur a teraz som si podal pár inzerátov dúfajúc, že sa niekto ozve a zbavím sa tej prekliatej batérie. Momochodom je je na nej "Made in China". A mienim si kúpiť originál batériu Panasonic. No nebudem už nič objednávať zo zahraničia, snáď okrem kníh, ale všetko u domácich predajcov.
Má niekto tiež podobné skúsenosti ?

Pomsta oceána od F.Schatzinga

Prečítal som takmer 1000 stranovú knihu Pomsta oceána. Je to taká viac menej bajačina tapajúca medzi sci-fi a dobrodružstvom. Niekto to nazval kniha kníh, ale ja by som ju takto nezaradil. Skôr pôsobí ako scenár k akčnému filmu. Skutočne, známa herečka Uma Thurman vraj kúpila práva na natočenie filmu na základe tejto knihý. Pôsobí ako učebnica ultimatívneho zvieracieho horroru alebo sci-fi. Nie sú tam žiadne ťažké myšlienky alebo metafory, preto sa pomerne ľahko číta. Jej umelecká hodnota teda nie je veľká. Je tam zopár zbytočne dlhých scén a opisov. Cez to všetko kto sa chce pobaviť a odreagovať, je tá kniha dobrá a nebude sa nudiť pri nej.