Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára