Lietanie na Flight simulátore

Táto téma zaujme asi len ozajstných fanatikov do virtuálneho lietania. Začínal som na FS 98. Bolo to krátko potom ako som si kúpil počítač a vedel ako tak v ňom robiť (r.1997 som sa prvýkrát stretol s Winsow 95).Prvé lietadlo bola Extra 300. Začínal som na letisku Le Bourget (dozvuky z návštevy aerosalónu) a snaha bola doletieť aspoň na blízke De Gaule. Samozrjeme, že som hneď chcel ísť naostro. Chvíľu trvalo, kým som bezpečne vzlietol. Spočiatku som riadol klávesami, neskôr som pocítil nevyhnutnosť kúpiť si riadiacu páku. Počase som už vedel ako tak pristáť, či skôr tresknúť s tým o zem bez nehody. Začal som i pridávať typy ako LearJet a i vrtuľník. na veľké mašiny som si netrúfol. Začal som študovať a už mi veľa času neostávalo. Na druhej strane som sa dostal aj k iným hrám.Ňa škole som si zohnal FS2002 a to už bol vidieť značný pokrok. Posťahoval som si rôzne typy lietadiel i scenérií ( v súčasnosti to je na 3 plné CD) a každý zalietaval. Začal som lietať i veľké lietadlá a dlhé trasy. Bolo to len pomocou GPS systému a len tak naverím boha. Nevedel som nič o pravidlách, postupoch atď. Keď vyšiel FS2004, okamžite som inštaloval ten. Začal som lietať akrobaciu na L-39C. S touto mašinou sa mi najlepšie lieta.
V zostave bol i pád, let na chrbte s otvoreným podvozkom i vlna známa z Frecce Tricolori. Bolo to len také šantenie. Precestoval som pol sveta s ním. Postupom ma i to omrzelo a začal som sa vážnejšie zaujímať o tom ako lietať, najmä na dopravných lietadlách. Sprvu len na B737, no neskôr na Airbusoch A330 a A320. Prelietal som celý svet s nimi. Naučil sa lietať podľa systému VOR a DME.Po častých nehodách na A320 (nezvládnuté pristátie) som sa vrátil na začiatok a lietal okruhy na Z142AC. Hlavne zatáčky a správne priblíženie na pristátie.Teraz som opäť na A320 a chystám sa do Ázie. FS X zatiaľ neuvažujem, môj počítač by to nerozdýchal. Škoda, že nemám internet doma. Lietanie po sieti musí byť super a opäť sa približuje viac k realite.

Vianoce

Tak sú zasa Vianoce. A čo ste urobili ? Tak to spieva John Lennon. Sumarizoval som si tento rok. Najviac som sa snažil pomôcť mojej mladej rodinke. Pomohol som uviesť našu malú do sveta. Samozrejme najväčšiu zásluhu má žena. Bojoval som len s byrokratickým živlom a s mojou šikovnosťou. V podstate pomáham naďalej žene, najmä cez víkendy. Viem sa o malú kompletne postarať, vrátane prebaľovania, jedenia, či kúpania. Niekedy je to potreba. Kupujem si pravidelne časopis Nota Bene. Predávajúcej pani sa musí veľmi dariť, keď si môže dovoliť drobné neresti. Poslal som pár darcovských SMS ako opačnú reakciu na tajného Ježiška v našom oddelení (toho som sa ako jediný nezúčastnil. Lepšie mi pripadalo poslať sumu niekomu, kto to potrebuje). Poskladal som pre malú postieľku (aj opravil), stoličku (i vyrobil chýbajúci diel). Jedinému skutočnému kamarátovi som pomohl zohnať prácu. I keď nie je ešte isté, či ho priali. Pracovne si myslím, že som urobil pre firmu dosť. 5 týždňov som nebol doma s rodinou, ale služobne vo svete. Naposledy týždeň pred Vianocami. Odchody na cestu boli vždy pre mňa veľmi emotívne a srdce rvúce. Kríza sa nás nedotkla, takže súkolie, ktorého som súčasťou pracuje. Odmenili ma po 5 rokoch hodinkami PRIM. No sú mi veľké. No a na Vianoce som obdaroval najbližších, ale to je samozrejmosť. Štedrý deň bol jeden z najšťastnejších v mojom živote. Ráno ma malá 3x pobozkala a keď som videl pri stromčeku jej šťastne žiariace oči a ako si hovorila na svetielka "žiža" bol som v tom momente v celom vesmíre asi najšťastnejší.
Opäť použijem Johnove slová. Takže Veselé Vianoce a šťastný nový rok. Dúfajme, že bude dobrý, bez strachu.

sieťová hra Travian

Po troch mesiacoch hrania sieťovej hry Travian som túto strategickú hru pre násťročných skončil. Prestala byť pre mňa zaujímavá.
Začal som ju hrať, keď som si všimol ako ju hrá švagor. Ani neviem, čo ma na nej také upútalo. Asi tie farebné kresby. Najprv som napredoval rýchlo. Cieľom bol hospodársky vzrast mojej dediny La Grange (stodola po francúzsky). Zbrojiť slávnu a neohroziteľnú armádu som nemienil. Po čase som vstúpil do spojenectva. No po týždni tam začali rabovať a robiť komploty členovia medzi sebou. Zneužili i moje hracie meno. Tak som odišiel a vstúpil do inej aliancie. V tom čase ma začal napadát a vykrádať môj sused. Už keď som vstupoval do tej nešťastnej alianci, pomaly sa rozpadávala. Ani ja som tam dlho nepobudol. Mesiac som bol sám. Neustále útoky brzdili môj rozvoj. Hlavne od suseda menom tommizums z aliancie majdan valal. Mal to ku mne ani nie 15 min. Stále som však pokračoval. Prišla mi ponuka do jednej väčšej alianci ZBD, či ako sa volala. Keď som sa pýtal na priemerný vek, odpoveďou mi bolo 13r. Veď som mohol byť otcom tých deciek. Myslel som, že mi pomôžu, bolo tam veľa členov. No na moje výzvy sa nič nedialo. Chvíľu som hru ešte hral, ale nemohol som napredovať, naopak moja obranyschopnosť klesala. Mal som i 10 útokov denne. Už ma to ani veľmi nebavilo, akosi sa mi strácal zmysel hry. Tak som to zapichol. Tri dni trvá zrušenie účtu. Nechápem prečo tak dlho, no dnes mi ho konečne zrušili. Hra sa oplatí hrať len s ľuďmi, ktorých hráč aj skutočne pozná. Vie, čo od nich môže čakať. No i tak mi pripadala po čase nudná.

17. november

Ja si na 17. november 1989 pamätám len utŕžkovito. Viem, že dva týždne predtým otec počúval Slobodnú Európu, kde V. Havel hovoril, že sa niečo chystá. Pamätám si ako v televízií dávali demonštrácie z Prahy až o pár dní neskôr. Čiže v ten deň sme ani poriadne nevedeli, čo sa deje. Iba vo večerných správach stroho oznámili, že v Prahe zasahovala polícia. Už potom z Bratislavy, to boli priame prenosy. Počas generálneho štrajku 27.11. sme mali poobede v škole voľno. Neskôr učitelia zvrhli i riaditeľa. V to ráno sme nevedeli, čo sa deje, len sme sa neučili a všetci učitelia boli v zborovni. Každopádne si myslím, že zmena boľševika za demokraciu bola dobrá vec a rozšírili sa podnikateľké, cestovné no i podvodné možnosti ľudí. Nech nikto nenarieka, že sme sa mali vtedy lepšie. Každý sa mohol chopiť šance, ktorá sa tu v 90.-tych rokoch naskytla.
Poriadne si však pamätám 17. november minulého roka. Vtedy som so svokrom šiel píliť vysoký smrek jeho mame na dvore. Susedia sa báli, že im časom spadne na dom. Veľmi sa mi nechcelo, ale žena ma poslala. Svokor sa vydriapal na strom aj s pílou a lanom omotal kmeň. Ja som mal kmeň ťahať, aby spadol do záhrady. Pre istotu bolo lano omotané ešte okolo jedného stroma, aby prápadne zachytil padajúcu časť. No vybral si priveľké sústo až 1/3 stromu vysokého takmer 8m (spolu s konármi). Neudržal som takú padajúcu váhu a v podstate padol na neho. Našťastie si to odniesla len noha, ktorú padajúci kmeň dolámal. Cez to všetko sa mu podarilo akosi zliezť zo stromu a doplaziť sa na stolicku. Sadol si a zavolal niekoho z rodiny, aby ho zaviezol do nemocnice. Pokúšal sa chodiť s palicou, ale nevládal. Do auta sme ho potom odniesli. Ja som mierne vystresovaný, že mi svokra ponádava za účasť na dokaličení muža, zaviezol auto s ktorým sme prišli domov. Hoci som sedel za volantom po dvoch rokoch. Svokrovi v mestskej nemocnici mu nohu dali do sádry a potom previezli do krajskej, kde mu ju dali celú do poriadku. Aj to mu sľubovali a prevážali ho hore dolu po budove, kým na x-tý pokus konečne nohu operovali.
Tento deň sme v rodine nazvali deň pilčíkov a včera sme si pripili na jeho prvé výročie.

Pokrok

Náš malý cumlikátor, jej výsosť princezná Leleček urobila za posledné dni obrovské pokroky. Jej 8 mesiac bol najviac prelomový. Odvtedy sa za 3 týždne naučila sama si sadnúť, loziť a stáť. Kúpili sme jej teda cez internet chodítko, hoci sme ho plánovali na Vianoce. Zatiaľ len v ňom cúva, ale prídu i prvé kroky. Hudba a svetelné efekty ju na chodítku nezaujali.
Prerezali sa jej 2 prvé zúbky. Našťastie bez veľkých revov. Trocha zvýšenej nervozity a teploty.
Naučila sa aj ťapušky a ukázť na niektoré predmety. Neobsedí na jednom mieste a už sa len pozrieme na ňu a sme unavení. Treba dávať stále pozor, čo robí. To čoho sa nesmie dotýkať ju zaujíma samozrejme najviac. Takto sa nám náš poklad napreduje zo dňa na deň rýchlejšie.

Kafka a jeho dielo

Prečítal som Kafkove poviedky. Väčšinou mi pripadali dosť depresívne. Musel mať riadnu depku zo samoty, či neúspechu. Niekoho mi to pripomína.... Veľakrát utiekal do sveta fantázie. Hneď prvá poviedka Opis zápasu je ťažká na čítanie. Najviac ma upútala Premena. Veď kvôli tomu som si knihu požičiaval. Niektoré príbehy sú až nudne dlhé, napr. Na stavbe čínskeho múru. Na chuť jeho osobitého humoru som tiež neprišiel. Ani jeho aforizmy mi nevyrazili dych.
Čítal som aj jeho román Amerika. Ten sa vcelku dobre čítal. Škoda, že ho nedokončil. Prečítal by som si aj román Proces, ale ten nie je v našej knižnici. Konce postáv jeho príbehov sú tragické a bezvýsledné. Taký bol Kafkov štýl. V každom prípade odporúčam po jeho prečítaní niečo ľahšie a veselo ladené.

Rast stránky

Dnes som pridal fotky z našeho vypálenia hradu Pajštún minulý rok. Stránka už bola robená pomocou oddielov a nie tabuľky. Cez to všetko sa mi zdá lepšie to robiť tabuľkami. Pokračujem i v písaní spomienok na cestovanie po USA. Zatiaľ len doma.

Zateplenie domu

Včera sme si odhlasovali úver na zateplenie. Neobišlo sa to bez dramatických situácií. Najprv nás bolo málo (potrebné sú 2/3 obyvateľov domu). Keď sa po osobných pozvánkach predsa len nazbieralo dosť ľudí, nie všetci súhlasili a opäť sme to nemohli schváliť. Chýbal jeden hlas. Ten bol proti, lebo chcel počuť najprv odborníka. Vraj sa dá použiť i nejaká náterová hmota namiesto Baumit-u atď. To už domovníkovi stúpal adrenalín a chcel s tým praštiť (i s funkciou domovníka). Napokon sa hlas pod ťarchou "nezvratných" agrumentov podvolil a tesne sme to odhlasovali. Zateplenie nás vyjde na vyše 5 melónov a 15 rokov. Druhá strana listu vlastníctva už bude celá popísaná len ťarchami na všetko možné aj nemožné. Teoreticky by sa nemal dramaticky zvyšovať fond opráv. Otázkou zostáva prečo domovník alebo správca nepožiadali o úver tiež nekomerčnú banku- SFRB, ktorá má nižší úver. Určite budú za tým nejaké osobné kšefty. Úver by chceli vybaviť do konca roka. Tak uvidíme.

Úprava stánky

Zmenil som veľkosť obrázkov, aby sa hlavne úvodná stránka rýchlejšie načítala. Pomohlo to. Začal som tiež kompletnú reštruktualizáciu a miesto tabuliek dávam stránky do oddielov. To potrvá dlhšie. Spravil som si i šablónu pre niektoré stránky, ktoré sa budú aktualizovať a dopĺňať.

Postieľka

Naša malá objavila postieľku. Toľko začala po nej skákať a chytať za mreže až ich vytrhla a neborka postieľka sa rozpadla. Tak som musel nabehnúť so sekundovým lepidlom. Najprv som sa pokúšal dať dokopy mreže bez rozobratia. Lenže keď som ich ako tak prilepil na jednej strane, druhá sa rozpadla. Tyče neboli ani rovnakej dĺžky. Tak som musel celú stenu odmontovať a rozobrať. Potom som už spodok mohol aj zaprieť o zem. Bola s tým piplačka, musela mi asistovať polovička. Tej sa lepidlo dostalo nejakým zázrakom až na ústa. Drobec bol počas opravy prítomný ako dozor a uškŕňnal sa ako keby ju to tešilo. Obaja máme doteraz prsty od lepidla. Pred spaním sme izbu radšej vyvetrali. Som zvedavý, keď prídem domov, či oprava bola fundovaná a postieľka stále stojí. Neviem si predstaviť, čo bude ďalej, keď malá porastie. Statik hovoril, že stav našeho domu zodpovedá jeho veku - 30 rokov, no snáď ešte vydrží niečo.

Úprava stránky

Po hustej kritike na moju stránku som spravil nejaké úpravy v rámci mojich laických schopností.
Upravil som tiež stránku blogu. Nanešťastie končí Kronika.sk, tak som si založil novú knihu návštev.
Teraz už len budem čakať, či si stránku nájdu roboti. Je mi to smiešne taký názov pre nejaké vyhľadávacie programy. Pod pojmom robot si vždy predstavím niečo fyzické, kopu šrotu. No neviem si predstaviť, že by mi na dvere klopala armáda robotov, napr. robot Googlček. To už by bolo ako v Čapkovom RUR.
Stále je však na stránke čo vylepšovať. Ak by sa našiel niekto kto sa zaoberá tvorbou stránok, zablúdil sem a nebodaj by bol ochotný mi opraviť chyby aspoň na hlavnej stránke budem veľmi rád.

narodila sa stranka

Konečne je všetko na sieti tak ako má byť. Dizajn stránky trval cca 2 mesiace, no prakticky som ho v hlave nosil až 5 rokov. Asi ma už nudili hry, tak som začal venovať zmysluplnejšej činnosti ( i keď podľa mojej polovičky to tak nie je). Ďalšou výzvou bude pre mňa zrýchliť načítavanie stránky. Postupne tu tiež budem pridávať ďalšie fotky a zážitky.
Stará stránka na http://www.deniho.szm.sk/ teda dožíva. Tá bola robená v Power Pointe a aj to tak vyzerá.
Dúfam, že túto novú stránku uvidí, čo najviac ľudí a možno tu nájdu niečo, čo ich pobaví, poinformuje alebo inšpiruje.

rodi sa stranka 2

Dnes bola nahrata vacsina suborov. Blbne mi len link na blog, ked je spusteny menu skript. S tym sa budem musiet este pohrat.

rodi sa stranka

trapim sa s nahravanim stranky na ic.cz