Airpower 24

 

  

Red Bull Ring kemp

 

    Letecké dni SIAF i Dny NATO tento rok zrušili a najväčšia, najbližšia a prakticky i jediná letecká "sešlost" v strednej Európe bola v Rakúskom Zeltwegu. Nahováral som i kolegu Borisa, ale cukol, že má oslavu. Napokon asi aj dobre, že nešiel, lebo ochorel. Na výzvu na leteckom portáli, kde by sa fanúšikovia zmestili do telefónnej búdky, sa mi ozval jeden týpek, nejaký Maroš, ale po dvoch mejloch sa odmlčal. Mal vraj ubytko v Graz, čo je asi 80km od leteckej základne. Keďže ubytko padlo pripravoval som sa na spanie v aute. 4-miestny stan sa mi nechcelo stavať. Skúšal som v aute pred domom všelijaké polohy. Najjednoduchšie však bolo sklopiť sedačku spolujazdca. Akurát nejako podložiť nohy. Preto som zobral zopár zbytočností ako penovú podložku, či ďalšiu karimatku, že si šulec podložím. Napokon som nepoužil nič. Ani dečku s motívom medvedíka ako záves. Ale na letisku sa osvedčila nová plastová stolička, ktorá ma podvihla o 40cm. Cez to všetko som pozeral nejaké ubytko, ale v okruhu 50km vymetené. Jedna cimra bola blízko letiska za 180Eur, o deň neskôr za 150, ale nemala bohvieaké hodnotenia. Za stovku by som možno zvažoval. Vyberiem 200Eur z 365 banky a vydá mi 2x100. Sledoval som počasie a vyzeralo super. Po vyzdvihnutí auta v servise a objednávky v cyklo obchode prichádzam okolo druhej domov. Mám dovolenku. Kúpim 10 dňovú známku do rakúskeho cestného priestoru, nezabudnúť poistku. I 10min. šlofíka stihnem pred jazdou. Na dvakrát pohádžem veci do auta a presne o tretej vyrážam. 

 

V poradí druhý z deviatich Dreamlinerov pre Austrian.

 

    V Trnave si uvedomujem, že som si zabudol podušku. Myseľ tak za mňa vyriešila dilemu. Totiž nechcelo sa mi brať do špinavého auta podušku, na ktorej spím. Podvedome som ju zabudol. Cesta ide plynule, žiadne kolóny ani v okolí Viedne. Stojím za Viedňou na OMW, ale nič. Len plyšové podhlavníky pre deti. Zúžené pruhy za Viedňou. Za Viedenským Novým Mestom v Seebenstain (známe stredovekým hradom) odbočujem doprava na S6. Postupne sa rovná cesta kľukatí. V Simmering pribudnú tunely. V Sankt Michael je križovatka na Graz a cesta sa zmení na S36. To som však už blízko cieľa. Míňam kameňolom za Kraubath a úzkym údolím riečky Mura sa pomaly dostávam do Aichvildskej planiny. Zastavujem pred Knittefeldom na pumpe Eni. V nádrži je menej ako štvrtina, radšej si dotankujem teraz. Vyše 2Eur za liter. A za 15Eur kúpim aj podhlavník. Roztopím 100Eur. 5 minút pred 18.30h schádzam v Spielbergu z diaľnice. Idem smerom ku kempom pri pretekárskom okruhu Red Bull ring. 

    Pôvodná pretekárska dráha bola plánovaná v 60.tych rokoch 20st. na letisku v Zeltweg. Po jednorázových pretekoch na hrboch, postavili radšej v r.1970 novú. V r.1977 vyhral Grand Prix austrálsky jazdec Jones. S prekvapivým víťazstvom nikto nepočítal a namiesto národnej hymny, kapela hrala Happy birthday. Koncom 80-tych rokov po viacerých haváriách bol okruh na dlhé roky v rekonštrukcii. Po víťazstve Schumachera v r.2003 sa o5 okruh uzavrel na pár rokov. Až po finančnej injekcii Red Bull, resp. jeho majiteľa D.Mateschizt-a sa okruh po 11 rokoch znova otvoril. Formule na ňom budú lietať minimálne do r.2030.

Krija oluje majú základňu v chorvátskom Zadare.

   Nad okruhom sa čnejú vyše 1000m kopce. Hneď po ľavej strane vidím kemp, ale vyzerá pomerne plný. Pokračujem okolo fialového kempu, kde sme s drahou stanovali pred ôsmimi rokmi. Vyzerá tiež  plnka. Idem o kúsok ďalej, len cez cestu k okruhu, a tam je žltý kemp. Ten je väčší. Zabočím k nemu. Takmer hneď oproti je cesta k letisku. Dobrá výhoda. Na lúke určenej pôvodne pre kravy vyzerá dosť miesta. Na recepcii vypíšem formulár, dostanem "gelbe" náramok a môžem si ísť hľadať miesto. Pani mi ešte povie, kde sú sprchy. Noc vyjde na 15Eur auto+18Eur moja maličkosť. Nájdem si miesto vzadu, čo najbližšie ku sprchám a čo možno najkľudnejšie. Odparkujem pri nejakej stoke Spielbergbach medzi autá. Nech mám tieň. Na predné sklo hneď hodím fóliu. Na sklopenú sedačku natiahnem karimatku a spacák. Otravujú komáre, či čo za háveď, preto sa snažím, čo najmenej otvárať dvere. A na zemi samozrejme lezú slizniaci. Odkopnem ich do potoka. Zavolám domov, že som dorazil. Na večeru požujem tri pagáče. Je len čosi po siedmej hodine, preto sa rozhodnem prejsť po okolí. Vedľa mňa pristaví chlapík z Nemecka na bicykli. Tiež spí v aute, ale má vzadu matrac. To sa už dá i na viacej dní. Pýtam sa ho, kde sa dá niečo k pitivu. Nevie dobre po anglicky, blaboce čosi o kilometer vzdialenom čomsi. Idem teda na hlavnú cestu a vydám sa na západ k dedinke Flatschach. Všade kempov, i rodinných, spola plných. Alebo Livingood - drevené chatky. Ohradené pletivom čisto len postele vnútri. Stmieva sa. Nenájdem žiadnu krčmu. V dedine je síce nejaká stodola Flatschacher Tenne, ale nepochopiteľne zatvorená. Už z minula som vedel, že s obchodmi a lokálmi je to v okolí dráhy bieda. To je škoda na to, že v kempoch bývajú tisícky ľudí. 

Vo Flatschach žije viac kráv ako ľudí.

    Ešte i o pol ôsmej sa ľudia vracajú z letiska. Dnes tu pršalo, takže airshow nič valné. I tak sa motalo po letisku 100 tisíc ľudí. Lietalo sa, ale nízko. Z kempu na letisko je to vyše 5km. Rozvoniava mi jedlo na grile. Všade vrava. Kempy sú tak z polovice plné. Zopár veľkokapacitných stanov, kde je muzika, hotové párty. Za hasičmi sa obraciam s5. Idem popri Red Bull ring. Zo svahu je pekný výhľad na letisko. Práve čistia dráhu. Len už je tma. Objavím otvorené vecká v jednom z kontajnerov. Od domu som nešťal. Blízko nich je i automat na nápoje. Nejaký chlapík s ním zápasí. Dal doň 20Eur a nič. Mne sa toto stane o deň neskôr, i keď s podstatne menšou sumou. Za 3.50Eur za plechovku, ostanem radšej pri vode z fľaše. Popri tribúnach zídem dolu. Info tabuľa ukazuje na nejakú reštiku. Prejdem podchodom pomaľovanom vkusnou graffiti popod pretekársku dráhu. Do očí udrie vysvietený oblúk s takmer 70t oceľovým býkom. Oplotený areál, k reštike sa zozadu asi nedostanem. Skúsim teda sa vrátiť. Vpredu je obchod, ale otvorený iba do 18h. V strede lokálu dominuje formula. Upratovačky práve umývajú dlážku. Osvetlenou ulicou som sa vracal ku kempu. Možno by sa dalo prespať aj hardcore na rozsiahlom parkovisku. Nájsť si tmavý kút, ktorých je tu mnoho a zapichnúť to tam. Aj by to mohlo byť kľudnejšie miesto. Akurát ráno by mi mohol dakto v uniforme zaklopať na okienko. V kempe som po deviatej. Omrknem umyvárky v stodole. Hneď oproti sú ubytované teliatka. Plechové umývadlá, válovy na riad možno aj slúžia kravičkám. Idem sa osprchovať. V sprche je len jediný háčik. Oblečenie zavesím na kľučku. Neodteká voda, a tak sa rozlieva po celej umyvárke. Som po členky vo vode. Doniesol som si i fľašu na vodu, no skonštatoval som, že na pitie bude lepšia kupovaná voda. Nakoniec stojím v rade na umývanie chrupu. Pozdravím kravičky a popri smradľavom hnijúcom sene dôjdem k autu. Môj sused už asi spí, ale nie som si istý, či v aute. Ešte som si myslel, aké mám kľudné miestečko, keď poblíž v stane spustili muziku. A to som si myslel, že má bude uspávať zurčiaci potôčik. Tak mi hrala monotónna muzika, ktorá sa opakovala. Pomaly, potom zrýchľuje až do alegrissima a stále dokola. Auto hluk trocha pohltilo. Nasáčkujem sa do spacáku a chvíľu si čítam pri stanovej lampičke.

Taliansky Eurofighter F-2000A s polepom na smerovke pri 100. výročí Talianskych vzd.síl.

Air Power

    Nespalo sa mi zle. Snívalo sa mi, ako sa v aute postavím a mám veľa priestoru. Po polnoci ma zobudili susedia, ako trieskali dverami autá. Týpek sa ukladal k spánku na zadné sedadlá do vedľajšieho hotela Passat. Pred šiestou som sa vyspaný zobudil. Nič ma nebolelo, tuším som sa lepšie vyspal ako v posteli. Asi sa nasťahujem do auta. Kemp sa pomaly prebúdza. Idem hneď na hajzel, kým nebude plnka. Pobalím veci a zisťujem, že spacák je v zlom vrecku pre karimatku. Tak znova. Po pol siedmej odchádzam. Vyzerá, že prvý opúšťam kemp. Väčšina ľudí má zo sebou bicykle a na letisko idú na kolimahách. To je tiež výhoda. Hlavne na viac dní. Poľné parkovisko v blízkosti dráhy sa plní. Zastavím pri českom Rakúšanovi. Pozdraví ma: "Dobre jutro", ale hovorím, že som zo Slovenska a u nás za zdraví "Dobré ráno". Potom hovorí ku mne česky. 100Eur mi nerozmení. Po roli plnej výmoľov skackám k oranžovej veste, ktorá ma nasmeruje na plochu vedľa ďalšieho auta. Beriem batoh s jedlom a tašku s foto výbavou a poklusom idem cez polku Zeltwegu k  bráne. Na plochu je to ešte pekný kus - 3km. Nechápem, prečo neotvoria východnú bránu. Asi kvôli bezpečnosti. Ale aspoň pri vychádzaní by ju mohli otvoriť. Takto obchádzam základňu. 

 

Šeď Egejského mora predviedol grécky displej pilot kapitán Christos.

    Podnikaví Rakúšania ponúkajú pri parkovisku pečivo a šunku. Ale kávu alebo niečo teplé nie. Hoci dav ide ďalej na západ k bráne č.3, ja to strihnem cez parkovisko k bráne č.1 Po siedmej hodine stojím na kontrole, kde ma ohmatáva vojačik a kontroluje batožinu. Kľúče som si nechal pre istotu v aute. I nožík v cestovnej taške. Rýchlym krokom sa presúvam k ohrade pred rolovaciu dráhu. Hrnie sa dovnútra dosť ľudí. Napriek tomu, že som sa zastavil pri stánku s reklamnými predmetmi, nášivku som si nevšimol. Škoda, rád by som ju na pamiatku. Už ju pp. nezískam a 50Eur, dokonca i 65Eur (takmer 10x viac), v bazári za kus látky je "tu mač". Zbadám dieru medzi diviakmi pri oplotení a vpálim tam. Som hneď vedľa spotterov. 3m za mnou sedí nejaký dedo na skladacej stoličke, ale vyzerá, že mu nevadí, keď sa zložím pred neho. Vedľa sedí mladý týpek s otcom. Angličtinou ho poprosím, nech mi stráži veci. Viac menej je mu to asi jedno. Mladí rozumejú aj hovoria anglicky, starí dedovia ani ťuk. Ešte tak rozumejú, ale hovoria ťažšie. Vychádzajúce slnko je schované za mrakmi a len pozvoľna sa predierajú slnečné lúče. Pod kopcami je nízka oblačnosť. Predpoveď hlási polooblačné počasie. Verím, že čoskoro oblačnosť stúpne. Presviedčajú ma o tom aj nepatrné fliačky presvitajúcej modrej oblohy nad hlavou. 

V službe by F-35 mal zostať vyše 50 rokov.

  

    Pofotím kúsok statiky a vraciam sa k pole postu. Na raňajky ukusujem z makových buchiet. Okolo ôsmej nafukujú teplým vzduchom balóny. Zelené srdce vo farbách Štajerska a vojenský v maskovacích odtieňoch. Priamo pred mnou sa rozložia nejakí traja borci zo samosprávy Štajerského kraja. Rozbaľujú aparatúru na meranie hluku. Vravím: "Však kvôli hluku som predsa tu"! No vo výhľade mi zavadzia mikrofón na 3m stojane. Poprosím typického Rakúšana, nech ho jebne do pravého rohu k spotterom. Sused mu potom nemecky vysvetlí, čo chcem. Na moje potešenie mi vyhovie. Spotterské miesto sa tiež zaplňuje. Príde celá rodina so starou babkou. Podľa mňa ani nemá šajnu, čo je lietadlo. Plácok je síce o 3m vpredu, ale nik nezaručuje miesto s priamym výhľadom, najmä keď prídete o deviatej. Oplotenie sa oproti minulosti zmenilo a už je dvojité. Nie sú kovové zábrany, ale plastové pletivo. Uprostred 2m zóny nikoho stojí vojačik, ktorého úlohou je podvihnúť ho a dávať pozor, aby si niekto neprevesil mikinu cez plot. Smial som sa, keď sa jednému v oku zachytila topánka. Hlavne nech mi nevojde borec do záberu. Najlepší bol týpek, ktorý si prišiel krátko pred začatím programu a bez hanby zabral vedľa mňa miesto. Však na stoličke nikto nesedí. Pred deviatou štartujú vrtuľníky Red Bull a program môže pod vyše 2000m štítom Grosenberg pomaly začať. 

 

Na Airpower sa predviedla celá talianska skúšobná letka z Ríma.

    Za mnou som napočítal 6 radov stoličiek, potom už to bolo neprehľadné. 95% ľudí nemá s letectvom nič spoločné. Niektorí si tu len posedia, popijú. Ako skupina za mnou, ktorá sa hlasno povzbudzovala na každý krígeľ piva. No a zvyšných 5% fanúšikov sa tlačí za dvojitým pletivom pokiaľ možno, čo najviac vpredu. Po oblete dvoch balónikov vrtuľníkmi a ich stiahnutí začína lietať trio Diamondov DA-42. Asi tiež sponzorov. Nízka oblačnosť sa len pomaly dvíha, preto namiesto Flying Bulls a Gripena, štartuje český W3A Sokol. Ukážka záchrany a potom akrobacie zožala úspech. Vskutku pekný displej. Spomenul som si, ako začínal s ukážkami v deväťdesiatkach pplk. Jogl. Jablko nepadá ďaleko od stromu a syn Jiří ide v šľapajách svojho otca. Dokonca ho predčil. Ďalšia zaujímavá a premiérová ukážka bola zlietanosť Flying Bulls a Gripenu.  To, čo predvádzal Martin Šonka na Extre spolu s Ivom Kardošom za kniplom Gripenu, bolo dnes k videniu štvornásobne! Na mašine, ktorá sa sunula minimálkou sa hýbalo snáď všetko, čo môže. Riadené počítačom. Fantastická ukážka nasledovala sólo vystúpením Ivovho nasledovníka Ondreja Španka. Od Maďarov pochytil manéver zapálenia paliva počas letu na chrbte. No nevidel som za strojom žiadny plameň. Po tomto čísle na už modrú napísala šestica Edge, tím Skytexter, nápis AIR POWER 24. Program naberal na sklze. Vedľa mňa sa vtesnal starý dedo. Dal som foto tašku na druhú stranu, nech mi ju nepošliape. Vraj čaká na Messerschmita 262 Lastovičku. Potom zmizne. Som sa ho opýtal, či na tom lietal. Smeje sa, že nie. Je to jeho srdcovka, včera kvôli dažďu nelietala. Má Nikon Coolpix P1000 so 125-násobným zväčšením. Pekná mašinka a ani nie tak drahá (vyše 1000Eur). Chcel by som vidieť fotky z nej, keďže to nie je zrkadlovka.  Po troch P51D Mustang skutočne štartuje Schwalbina. Je to replika. Ozajstné boli zostrelené alebo nelietajúce trčia v múzeu. Nemecký blok pokračuje najnovším stíhačom - Eurofighterom. Ukážka Nobleho spočívala len v prehnanom hluku, ale nič extra. Taliansky Spartan, ktorý má i naša armáda, predviedol klasickú ukážku s prudkým klesaním a krátkym pristátím. A o5 burácajú motory ďalšej stíhačky F-18A švajčiarskeho letectva. Pôsobivú, pre mňa známu ukážku, predviedol nový display pilot "Frodo" Rust. 

 

Od r.2027 postupne nahradia Hornety nové F-35. Podobný osud čaká i fínske Hornety.

 

    Letové ukážky pokračovali o5 v znamení Flying Bulls a potom španielskej akrobatickej skupiny Patrulla Aguila. Tí sú pre mňa okukaní, preto som o5 poprosil mládenca, nech mi stráži miesto a vydal sa medzi masu ľudí. Hneď ma prešla chuť prejsť si statiku hoc pri lepšom počasí. Pri 150 tisícoch ľuďoch som bol rád, že som sa mohol vyšťať do 4 miestneho pisoára ohradeného vágnym pletivom. Hneď som sa aj vrátil na miesto. Dedovi sa nechcelo odísť, ale po rakúskom bloku, kde bol za hudby Falka - Coming home dolu sprevádzaný Hercules čoby narušiteľ a akože vzdušnom súboj dvoch Eurofighterov, zmizol. Blanix vykreslili tradičnú zostavu s dymovnicami pri hudbe Strausovho valčíka. Vedľa mňa sa pichol ďalší starší chlapík v slamenom klobúku. Potom sa  z oblohy zniesli strmhlav skákači na krídlach. Ťahali zo sebou pararušistu s malým padákom (asi kvôli rýchlosti). Zavesení na ňom boli po bokoch. Náročná zostava na presnosť. Obdržali zaslúžený potlesk. Pôvodne však mali počas pádu odovzdať plechovku sladkej močky pilotovi vetroňa letiaceho v 2km rýchlosťou 170km/h. Asi kvôli bezpečnosti od manévru upustili. Nasledoval asi najväčší magnet leteckého dňa: vystúpenie stíhačky 5. generácie F-35 Lightning II. Najprv pár preletov s P51D Mustang a čakali sme potom na sólo displej. Kapitánka Melanie Kluesner si dávala na čas. Kamsi odletela na juh nad Lavantallské Alpy a až po chvíli zahučala nad nami. V podstate jej ukážka sa veľmi podobala displeju F-18 Hornet. Štvorcový premet, či plochá vývrtka. Viedla stroj jemne ako žena, žiadne razantné manévre. Impozantná bola ukážka minimálnej rýchlosti na hádam 30°. 

 

 

 

    S Lightningom sa budeme stretávať viacej, keďže stroje kúpili Česi a iné európske krajiny. Po hluku motora PW F-135 prišla pekná ukážka PC-9 slovinského pilota, kde mal v zostave napr. pád. Tiež pre mňa nie neznámy display. Zvedavý som bol na grécke predvedenie F-16. K nebu vzlietla na plnej forsáži hodne olietaná mašina. Myslel som, že sa predvedú s nejakou peknou kamuflážou ako v minulosti. Keď už ten displej je taký priemerný. Turci alebo Belgičania majú teda lepšiu ukážku. Striedam objektívy ako na bežiacom páse. Mladý pán vedľa fotí ako o dušu. Neverím tomu, že tisícky obrázkov dakedy vôbec uvidí. Na obed si dám krispy koláčik plný orieškov. Nie je to zlé. U nás som to nevidel. Doniesli sme si to z Českého Krumlova (pekárna Srnín). Nad hlavou preletí ďalšia premiéra. Tentoraz nový Boeing 787-9 Dreamliner. Neviem, čo viedlo Rakúšanov, resp. Austrian Airlines opustiť Airbus a prihnúť sa k Boeingu. Ani môj sused nevedel, prečo kupujú problémové stroje. Pekné vystúpenie mali Chorváti Krila Oluje. Pád a plochú vývrtku v zostave. Nad letiskom o5 zaburácal motor stíhačky. Tentoraz maďarského Gripena. Po ukážke zapálenia paliva od horúcich plynov, ktorá sa stala typická pre maďarský displej, nasadil nečakane po minúte letu na pristátie. Má snáď poruchu? Sused tvrdí, že program je v sklze 20 minút, preto ho dali dole. To je naivné si myslieť. Vypustili i ukážku repliky Globe Swift, ale sklz skrátila len o pár minút. Gripen je bezpečne na zemi a nasleduje pre mňa najväčšie prekvapkanie - letová ukážka bojového vrtuľníka nemeckej armády Tiger. Pilot tancoval na oblohe rovnako ako onehdy Red Bull pilot s oveľa ľahším Bo-105. Toto bol však protitankový vrtuľník! Premety, výkruty, závrty. 

 

Predražené Tigre budú za pár rokov nahradené ľahšími strojmi Airbus H145.

 

   Hotový balet na oblohe. Úplne mi ukážka brala dych. Naj bolo nosom k zemi a vrtenie sa okolo vertikálnej osi smerom k zemi ako vrták. O5 sa vedľa vtlačil akýsi týpek. Vravím mu, že sa postavil pred kresielko. On nevidel žiadny problém, keďže v ňom momentálne chlapec nesedel. Ale ani keď sa vrátil, vyzeralo, že chalanovi hľadieť na riť nevadí. Ďalší bonbónik bolo vystúpenie fínskej F-18. Po vzlete prudko pritiahol knipel a vystrelil kolmo hore. V porovnaní so Švajčiarom nemal Loudeater konkurenciu. Lámal mašinu na vysokých g. Radosť sa dívať na razantnú ukážku manévrov. Kľud prišiel v podobe transportného Airbus A400 Atlas. Moderátor hecoval divákov a vyzýval, aby sa ozvali jednotlivé kraje. Najviac bolo ľudkov pochopiteľne zo Štajerska. Potom nasledovala divácky najočakávanejšia ukážka švajčiarskej akrobatickej skupiny. Že tomu tak je, svedčal i nápis na oblohe WELCOME PATROUILLE SUISSE, ktorý vyčarovala šestica akrobatov Skytexter na Egde. Podľa mňa dym riadil počítač na palube jednej z mašín. 

 

Ešte zopár rokov švajčiarske F-5 budú lietať, hoci sú tlaky zmiesť ich z neba.

     Švajčiari na F-5 predviedli precíznu zostavu s Grand finále. Po nej sa ľudia začali trúsiť z plochy von. Bolo pol piatej. Chcel som si ešte počkať na ukážku vrtuľníka NH-90. Musel som preto počkať, kým dolieta taliansky Eurofighter. Všetky talianske stroje mali rovnaký polep na kýle. I obloha sa začala o5 k večeru zaťahovať. Po ukážke som zbalil fidlátka a opúšťal plochu. Vrcholné číslo Argonauti som teda nevidel. Ani nášivku v stánku. Idem k domnelému východu, ale vojačikovia ma posunú k pôvodnému vstupu č.1. Tak sa vraciam popri múzeu s5. Rýchlym presunom idem k Jarise. Keď vidím znechutených vodičov v kolóne, teším sa aj ja. Pred šiestou sadám do auta a otvorím si Redbull. Ako inak. Zajedám slanými ryžovými plackami. Zaradím sa do radu áut vychádzajúcich z parkoviska a čakám, kým sa ktosi zmiluje a pustí pred seba dakoho, najlepšie mňa. 20minút sa ani nepohneme. Potom asi ktosi dostal spásonosnú myšlienku a riadi odjazd áut z troch smerov. Po hodine v kolóne idem k Red Bull okruhu kade som ráno prichádzal. Cestu poznám a špekulovať cez Zelwteg som nechcel. Stále čosi lieta nad hlavou. Policajtka ma na nemilé prekvapenie núti zabočiť doľava na Judenburg, hoci smerovkou blikám opačne. Poslúchnem, ale po 500m sa otáčam vo Flatschachu. Nebudem si predsa nadbiehať 10km. 

 

Kapitán Kairinen štartuje na znamenitú ukážku manévrovacích schopností Horneta.

  Na diaľnicu sa však dostanem až za Spielbergom. Nájazd pred ním je zavretý. Rozbehnem sa na 140km/h, ale nie na dlho. Dlhá kolóna je pred Sankt Michael. Dobrých 20 minút sa suniem 20-30km/h. I bočná cesta je upchatá. Pri meste je totiž križovatka na Graz. Po jej prejdení sa o5 rozbehnem, ale ďalšia kolóna je v okolí Leobenu a o5 ďalšia pred Simmeringom. Už idem dve hodiny. Mal by som byť v okolí Viedne. Poblíž Simmeringu sú zúžené pruhy. Všimol som si i slovenské značky. Hovadovo, či Považská Bystrica. Čo ma potešilo bolo, že navigácia v aute normálne dávala aktuálne dáta o kolóne alebo práce na ceste. Dokonca navrhovala alternatívnu cestu. Neviem, či to funguje aj na Slovensku. Vyskúšam. (Nie). Okolo deviatej som vo Viedni na nekonečnej spojke S1. Začínam byť unavený. preladím na naše rádio. Okolo trištvrte na desať zastavujem za Viedňou na odpočívadle Asfinag. Dráma na parkovisku, kde plače dievčina. Britské auto s volantom na pravej strane. Bohvie kam pár cestuje. Chcem si kúpiť kakauko, ale po zaplatení 1,80Eur z automatu sa vystrčí len pohárik. Jednoruký zlodej zavrčí, ale nič nepotečie. Za mnou stoja ďalší ľudia, preto len šmarím kelímok do koša a idem k autu. 10min. prestávka a nastratie sa mi pomohla. Prechádzam tmavou Bratislavou. Môžem juchať 140km/h. Po jedenástej a 5h jazdy som doma. Ešte natankujem. Po 6h odchodu z Zeltwegu líham do postele. 

Airshow bola super. Priletelo asi všetko, čo momentálne je na západ od nás dostupné. Tá vôňa spáleného kerozínu mi veru chýbala. Prvýkrát snáď i počasie vyšlo. Na horách je to úspech. Zvolený variant spania v kempe a v aute sa osvedčil. Akurát bude treba asi opustiť kemp ešte skoršie. Mrzí ma statika, že som predsa len neprešiel celý areál.

 

 

Dovolenka, ktorú nemá kto ponúknuť.

Moja drahá polovička mi urobila veľkú radosť a vybrala sa so mnou na 2. najväčšiu leteckú udalosť roka do rakúskeho Zeltwegu (na RIAT v Anglicku nikto nemá). Neveril som, že tam budeme, pokiaľ som naozaj nestál na mokrej tráve letiska. Okolnosti však tento rok nahrali. Vyšlo i počasie. Tomu predchádzala psychická a materiálna príprava. Kúpili sme stan pre štyroch, rozložili v obývačke, zadovážili nafukovaciu karimatku a ďalší spacák. Nad deťmi sme rozmýšľali, ale napokon ostali u babky. A dobre sme spravili. Vo štvrtok popoludní sme vyrazili na 350km dlhú trať. Najprv dotankovať a kúpiť známku pre vstup do rakúskeho diaľničného priestoru. Cesta je prakticky stále po diaľnici, resp. rýchlostnej ceste. Smerom na Viedeň začala premávka spolu s jaznými pruhmi hustnúť. Dával som pozor, aby som zle neodbočil. Zákerne je to hlavne smerom na Linz. Ocitli sme sa na štvorprúdovej ceste. A tam to teda frčalo. Škola jazdenia v jazdných pruhoch. Niektorých by som nepustil ani ku kolobežke. Za Viedenským Novým Mestom sme stáli na pumpe. Lístok na WC je prenosný na celý rok. Platí však len na 5 vstupov. Dá sa však vymeniť napr. za zľavu na palivo. Ešte stále chrchlalo slovenské rádio. Na rýchlostnej som však už preladil na O3. Hneď prvý tunel pred Semmeringom je najdlhší, takmer 3,5km. Celkovo sme prešli 17 tunelov. Rátali sme ich cestou s5. Krajina pripomína Liptov. Popri rieke Mur sme sa pred 19h dopachtili k Red Bull Ringu. Tam je zopár kempov. Hneď do prvého som zatočil. Vyjukaný mladík ma oslovil, či máme rezerváciu. Vravím "No". Tak sme nešli do zeleného, ktorý bol plný Nemcov, ale do fialového, ktorý bol prázdny. Cena bola neskutočná. 45Eur pre 2 ľudí a auto na jednu noc. Opodiaľ to však asi nebolo lepšie. Označkoval nás náramkami ako novorodencov a rozsiahla trávnatá plocha bola pre nás. Zacítil som však pach. Zaparkovali sme mimo okien maštale. Nájdeme planinku, kde nie je toľko trávy.

I tak sem tam zavetrám smrad kráv. Na letisku prebiehali nácviky. Ešte i za šera. Staviame stan. Vidíme na tráve slizniakov- slimákov. Veselé stanovanie. Babka radí po telefóne vytvoriť okolo stanu kruh zo soli. Bežne totiž nosíme na stanovačku vrecko soli... Odkopnem ich k plotu. Cez noc to vzdajú a neútočia na stan. Ideme ku kontajnerovým záchodom. Počujem vo vedľajšej stodole šuchot. Nakuknem a vidím kývať sa kravský chvost. Sme v kravíne! Ale iba jedna krava? Je to divné ako hokej v Austrálii. Kde sú ostatné? Záchody sú v 100% stave. Vedľa je kontajner so sprchami. Nechýba teplá voda. Sme v nemom úžase. Normálne, luxusné kempovanie. Takýto kemp sme si nepredstavovali. Stmieva sa. Stále počuť od letiska vrngot. Ideme sa prejsť k Red Bull ringu, prípadne niečo zjesť. Zdá sa, že v centre sa niečo deje. Pri vchode sú hostesky a SBS. Ďalej sa neodvážime, dráhu F1 teda oželieme Neuvidíme ani žiadnu krčmu. Jediná je v "zelenom" kempe. Tam však majú už len posledný kúsok krkovičky a pivo. Všimneme si, že je tam i údenárstvo. Dochádza nám, že je celkom možné, že sme na bitúnku a v krčme porcujú mäso so zabitých kráv. Preto jedna krava, ktorá to má spočítané. Protestne si dame šatôčky s lekvárom. Zapijeme pivom s plechovky.  Niet, čo robiť, tak zalezieme do spacákov. O chvíľu je zvnútra vlhký. Najlepšie by bolo nedýchať. Po 8 rokoch sme takto o5 pod stanom. Spím prerušovane, žena takmer vôbec. O 5h bučí krava. Čas kŕmenia, či porážky? Vstávame po 6h. Krava stále žije, takže to nebude bitúnok. Možno telinec a čaká mimino. Príjmame túto humánnu variantu. Vonku je 10°C a mokro. Mali sme si zobrať vibramy. No nič. Skrehnutými rukami balíme spacáky a stan. Najlepšie by bolo ho nechať preschnúť. Udeje sa tak u babky na záhrade. Za čelným sklom nachádzam lístok. Tentoraz nie pozvánku do bordelu v Hrašnom, ale nás v noci označkovali ako pokémonov, aby nezabudli, že dnes odchádzame. Hoci som to chalanovi včera vysvetľoval. Jednoducho "východniarom" neverí. Plánoval som ísť po hlavnej ceste. Lenže policajti ma vrátili. Šiel som teda po vedľajšej. Prešli sme tak 2km a boli v Zeltwegu. Vidíme, že je tam kemp.
Na budúce budeme chytrejší a zamierime najprv sem. Policajt ma nasmeroval na parkovisko. Nerozumel som ich systému, lebo bližšie parkoviská neboli obsadené. Šlapali sme ďalšie 2km k letisku. Cestou som videl 2 "týpkov" vracajúcich sa s5 s rebríkmi. Žena i ja sme tušili čosi neblahé.
Boli sme ale v 2/3 cesty a nechcelo sa mi vracať sa k autu. Samozrejme dovnútra ma s ním nepustili. Vychutnal si to vojačik nakoniec, najprv ma prešacoval. Rozmýšľal som ho nechať priamo na bráne. Vojačik nestačil s angličtinou, tak zavolal veliaceho dôstojníka. Tomu to bolo jedno, kde si ho nechám. Vrátil som sa teda kúsok s5 za kopec a šmaril ho do kríkov. Z cesty síce nebol vidieť, ale premelie sa tam 100 tisíc ľudí a bol by zázrak ho tam po 8 hodinách nájsť. V duchu som sa s ním rozlúčil. Večer aj naozaj. Možno som ho mohol nechať predsa len pri vstupe. No. Objedaný je už nový. Dvakrát nás teda prešacovali. I nazreli do batohu. O 8.30h sme konečne prekročili brány letiska. Bol som mrzutý. Na jednej strane je správne, že tam nebudú stáť na rebríkoch rôzny umeleckí fotografi, ale pri mojej "výške" som cítil nespravodlivosť. Žena si dala skutočnú kávu. Namáčala si do nej makovku. S malou dušičkou sme šli hľadať kúsok miesta pri zábrane, kde by sa dalo fotiť. Našli sme exluzívne miesto pri smetiakoch. Aspoň som si mal kde pokladať aparatúru. Občas som pomohol iným vyhodiť odpad do koša jeho otvorením. Program sa pomaly rozbiehal. Prelet stíhačiek popri balóne ma neintresoval,  šiel som pofotiť kúsok zo statiky, kým bolo ako tak vhodné slnko.

Na letisku to bežalo ako hodinky. Ukážky sa striedali jedna za druhou. Žiadne hluché miesto ako minulý týždeň na Sliači. V Zeltweg je i lepšia pozícia na fotenie. Slnko je totiž takmer stále za chrbtom. Veľké prekvapenie bol transportný Airbus A400M. Bolo tam viacero premiér. Páčila sa mi napr. ukážka akrobata na Extre 330. Po nesmrteľnom polobohovi Verešovi, konečne aj niečo iné. Nebola taká razantná, skôr elegantná, v rytme hudby. Frecce aj Agila vystrihli zostavu ako "brus". Zato Patrouille de France akoby sa hľadali v priestore. Také rozplzlé. Okrídlení muži v oblekoch vyskočili
 z vrtuľníka. Radi by z toho urobili šport. Pomaly aj na olympiádu. Hoci to môže byt úžasné letieť medzi newyorským mrakodrapmi, nie je to pre každého. Mňa to nenadchlo a šiel som fotiť bohatú statiku. Až príliš bohatá a niektoré mašiny boli natlačené na seba. Na obed bol "neskutočný" výber párkov alebo "viener šnicle". Ešte tak praclíky všetkých chutí. Zato vždy čerstvé žemle. Priamo z pekárne ich vozili. Ani som nestál nejak dlho v rade. Rozčúlil som sa nad jedným, čo sa predbehol. Čosi po nemecky zamrmlal. Žena držala pozíciu ako v zákopoch. Najviac ľudí sa nahrnulo pri ukážke zajatia lietadla, tzv. Renegát. Takých, čo prídu na obed a hrnú sa cez mrtvoly dopredu, zbožňujem. Jeden si zo mňa urobil tuším statív. Tak som mu mával čiapkou pred objektívom. Po nevábnom vystúpení francúzov začali ľudia pomaly opúšťať letisko. Ja som bol ešte zvedavý na švédskeho Vigena.

Nesklamal. Program sa trochu natiahol. Posledné dve čísla ani neboli. Čakala nás ešte 4h cesta domov. Team Orlík sme preto videli s langošom v ruke pomaly sa presúvajúc k bráne. Rozmrazený, vykúpaný v oleji a vysušený langoš nechutil. Okolo cesnaku ani nechodil. Zalial som ho Red Bullom, žena pivom. Ostal nám aspoň pohár na pamiatku. 17Eur za čínsku stoličku "pofidérnej" kvality som nedal (videl som ich  pár zlámaných v koši). Boli sme tam kvôli lietajúcim mašinám. No žena obdivovala systém údržby záchodkov. Žiadne chemické Toi Toi. Pekne mali žumpu, do ktorej ústil odpad zo všetkých WC na ploche. Pravidelne ju chodil vyberať hovnocuc. Boli teda čisté, voňavé. Máme sa my, čo učiť. Kým sme sa dostali k autu, bola pomaly tma. Účinky nápoja som nepocítil.  Tma nás zastihla v Semmeringu. O5 bolo rušno v okolí Viedene. Potiahol som a stál som až na Čataji. To už žene trhalo po pive mechúr. (priznám sa, zabudol som v Blave odbočiť k pumpe). Pre 23h som brzdil pri svokre. Deti už pochopiteľne spali, tak sme sa prichýlili k nim do cimry. Aký pekný záver leta. Lietadiel máme kažopádne na tento rok dosť.

Letecký deň v Rakúsku

Posledný júnový víkend som so sestriným priateľom bol na leteckom dni v rakúskom Zeltweg-u http://www.alcyon.tym.sk/air_power_2009. Vyrážali sme krátko po 2.30h ráno. Videlo sa mi to skoro, ale bolo to prezieravé, lebo sme dvakrát zakufrovali. 1x pred hranicami a šli do maďarskej Rajky namiesto Kitsee. Satelitná navigácia nás spasila. Podobne aj druhý krát v meste Bruck am Moor. Naivne som si myslel, že pred 7h ráno tam budeme medzi prvými. Môj optimizmus bol schladený, keď nás policajti nasmerovali 3km od letiska. Kamarát si zabudol chleby doma, takže celý čas jedol len burizony v karamele. Aj tak nechcel jesť, aby vraj nemusel srať. Naše sledovanie bolo často cez dymovú clonu húliacich Rakúšanov. Program bol nabitý a trval do 19.15h. Domáci musia piť veľa Red Bullu, keď každá druhá ukážka bola v ich znamení. Mne sa tieto red bullovské výtvory na mašinách nepáčili. Bola len krátka prehánka, inak fajn počasie. Chcel som ísť fotiť lietadlá na statickej ukážke, ale pre množstvo ľudí to bolo absurdné. Až večer. Úspešne sme sa vyhýbali dažďu. Akurát sme došli k autu, keď začal. Našli sme podobne postihnutých ľudí zo Slovenska a "utáborili" sa vedľa nich. Pokecali sme, záver dňa bol spestrený svadobným ohňostrojom v diaľke. Vstali sme do upršaného rána. Chceli sme ísť do Billy, ale v nedeľu sú v Rakúsku obchody zatvorené. Šli sme teda pred let. múzeum a počkali do otvorenia. Prestalo pršať a spustilo sa o5 pri našom odchode. Múzeum je malé, len jeden hangár.
Cestou s5 nám pršalo až pri Viedeň. Pred ňou som tankoval, pričom polial auto benzínom. Pri letisku Schwechat práve vzlietal toľko teraz skloňovaný Airbus A330. Musel som byť v strehu, lebo sme skoro odbočili na Prahu. Pred Bratislavou bola silná prehánka. Do Piešťan sme došli po spotrebovaní 8L benzínu! na osobu nás výlet vyšiel cca 57Eur. Kamoš zle vyúčtoval cenu a vrátil mi vyše 16Eur, namiesto 8Eur. Výlet to bol super, no tuším, že raz za rok takáto akcia stačí.