Knihy vs. filmové spracovanie 31

    Drámu Sophiina voľba zrežíroval v r.1982 A. Pakula v hlavnej úlohe s Maryl Streepovou. Film začína príchodom Stinga do Brooklynu. Kniha začína vyhodením Stinga z vydavateľstva po sarkastických recenziách kníh. Kniha je viac sugestívnejšia a poetickejšia, film ľahší a jemnejší. Sophia má umelý chrup, ktorý nie je v knihe ani spomenutý. Pritom môže byť krásna scéna, ako vidí Stingo Sophiu bez zubov. Iná scéna je s pašovanou šunkou. SS-ák ju nevytiahol spod Sophiinej sukne, ale Sophii prepichol brucho nožom. Záverečnú reč Stingo predniesol na pohrebe, nie v izbe pred ležiacim párom. Do dva a pol hodinovej snímky ani nemožno zhrnúť komplexnosť jednotlivých postáv. 
    Prvý diel trilógie Kristína Vavrincova režírovala v r.1995 L. Ullman. Trojhodinový film začína svadbou Kristíny s Erlendom, resp. svadobným tancom. Vzápätí nahliadne do minulosti s pomocou tetky Aahildy a studničky. Táto úvodná scéna je vymyslená. Kniha začína detstvom Kristíny. Niektoré scény sa mi vidia oproti knihe poprehadzované. I napriek tomu je snímka verné spracovanie knihy. Čudujem sa, že tak skvelé dielo bolo málo propagované.

    Dystopia Krásny nový svet od A.Huxley-ho má viacero filmových spracovaní. Snímka z r. 1980 je len voľne na motívy novely a dosť sa od knihy odlišuje. Vernejšia je snímka z r.1998 od režiséra L.Libmana.

I v nej sú zásadné odlišnosti ako napr. vôbec sa nespomína Pán Ford, čo bol pre obyvateľov božstvo. Bernard je vo filme opisovaný ako frikulín, no kniha ho popisuje skôr ako vyvrheľa. Bernardovi chýba najlepší priateľ Helmholtz. Naopak pribudla postava kontrolóra, ktorý sa hlavného hrdinu pokúša zabiť. Vzťah Beranarda a Leniny je v knihe chladný, kdežto vo filme romantický a intenzívnejší. Lenina nemá žiadne dieťa s Bernardom. Takýto šťastný koniec v knihe nie je. Chýba vyhnanstvo na Falklandské ostrovy. Samovražda divocha Johna je vo filme prezentovaná ako nešťastná náhoda. Kniha je lepšia ako snímka. 

Knihy vs. filmové spracovanie 30

 Novela o hľadaní samej seba na 1770km dlhej pacifickej hrebeňovke Divočina bol natočený v r.2014 režisérom J.M. Vallé. Vyše 300 stranová kniha je zhustená do dvojhodinového filmu. Preto sú v knihe, pochopiteľne, hlbšie rozoberané jednotlivé scény, či spomienky Cheryl. Vo filme nenesú scény (ako zabitie koňa, či prehltnutie kostičiek spopolnenej mamy) taký emočný náboj ako v knihe. Turisti, ktorých Cheryl stretáva počas putovania a podstatne ovplyvnili jej život sa vo filme iba mihnú. Kamarát Doug, ktorý jej daroval havranie pierko, chýba úplne. Zaslúžili by si viac priestoru. Niektoré scény sú vo filme spojené dokopy, napr. milovanie Cheryl s Joem. V knihe je na druhý deň pri mori, vo filme v stane. Alebo jej dehydratácia a stretnutie s lovcami pri kaluži vody. Vo filme je úplne vynechaný jej vzťah k nevlastnému otcovi Eddiemu, ktorý dosť ovplyvnil jej život. Podobne absentuje vo filme sestra Karen. Vo filme mi chýba scéna, ako Cheryl vyhodia v noci z kempu, pretože nemá na zaplatenie. Počas putovania sa sústavne potýkala s nedostatkom peňazí, čo vo filme nie je veľmi vidieť. Záver filmu je pomerne verne zachytený i s myšlienkami Cheryl. Chýba akurát kornútik zmrzliny.
   Krátku lyrickú novelu G.Bernanosa Muška nakrútil v r.1967 režisér R.Bresson. Prvú pol hodinu režisér nechal povoliť uzdu fantázii, ergo je vymyslená. Ale majstrovsky, kde silným spôsobom označuje vidiecku komunitu, ktorá šliape po nezvýhodnených. V ďalšom snímka nadväzuje vcelku verne na knižnú predlohu.

  Siedmy kríž A. Seghers bol sfilmovaný na vtedajšiu aktuálnu tému vo vojnovom roku 1944 režisérom F. Zinnemannom. Film pochopiteľne neportrétuje všetky postavy vystupujúce v knihe. Záver filmu je iný ako v knihe. Režisér v snahe pridať do pochmúrneho deja trocha romantiky rozvíja vzťah George a  čašníčky, dokonca ju i pomenuje Antónia. V knihe je len okrajovo spomenutá, bez mena. Naproti tomu postava bývalej ženy je vo filme len spomenutá, no v knihe ju spomína hlavná postava v každej kapitole. Postavy sú vykreslené akosi narýchlo, plytko a zaslúžili by si viac priestoru vo filme.

   Veľmi pekná, no tristná kniha, či film je Táto zem nie je pre starých. Bratia Coenovci sa dosť vierohodne držali knižnej predlohy. I v detailoch. Odlišnosti sú len v postave zabijaka Chigurha. V knihe odovzdá peniaze drogovému kartelu, no vo filme si ich nechá. Nejasná je tiež vražda Jean. V knihe hodil mincu, ktorá rozhodla o poprave dievčaťa. Vo filme je jej koniec nejasný. V rieke naháňa Mossa buldog, čo je v snímke pridané. Chýba tiež prestrelka v meste pri hraniciach. Cez tieto drobnosti, snímka je jedna z mála, ktorá kopíruje knihu. Doslova doslova.

Knihy vs. filmové spracovanie 28

 Maupassantov Miláčik sa dočkal viacerých filmových adaptácii. Ja som si pozrel najnovšiu z r.2012 režírovanú D.Donnellanom. Film surovo vystihuje podstatu knihy, t.j. bezohľadný karierizmus a honba za peniazmi. Plytkosť deja, či záberov trocha uberá z kvality snímky. Filmu chýba iskra. Rozdiel je tam vo veku hlavného protagonistu Gustava Duroy-a. V knihe vystupuje skôr starší muž, no vo filme je mladík. Rozdiel je najmä vidieť v kontraste veku jeho priateľa Forestiera. Taktiež hlavný hrdina nemá  vo filme fúziky. Vcelku je film dobrou adaptáciou, i keď nudí (kľudne mohol byť v nej súboj na pištole, či šermiarske súboje ako v knihe).

Dráma Terese Desqueyroux  od F. Mauriac bola sfilmovaná v r.2012 režisérom C.Miller-om. Režisér sa drží knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna v aute, ako si Tereza predstavuje, že jej Bernard odpustí.

Ditta, dcéra človeka od dánskeho spisovateľa M. Nexo bola sfilmovaná v r.1946 pod taktovkou B. Jening-Hanssena. Nakrútená bola iba prvá časť rozsiahleho románu, keď Ditta žije na vidieku. Prvý diel sleduje dcéru človeka od narodenia po dospelosť, keď sa stáva matkou. Film je akosi menej dramatický. Sociálne ostré časti vo filme absentujú. Každopádne film je prvá seriózne nakrútená snímka dánskej produkcie.  Lars Peter napr. dostáva menej priestoru, rovnako krčmár. Verne je zobrazený vzťah Ditty so starou mamou. Škoda, že Dáni nenakrútili pokračovanie veľmi peknej knihy.

Knihy vs. filmové spracovanie 27

   Profesor Nečin od H. Manna bol sfilmovaný už v r.1930 režisérom J. von Sternberg-om pod názvom Modrý anjel. Film iba voľne reprodukuje knihu a spoločný má iba námet. Preto sa ani nebudem ďalej rozpisovať. 

   Rozsiahly vojnový román N. Mailer-a Nahí a mŕtvi uviedol v r,1958 na plátna kín režisér R.Walsh. Natočiť takmer 700 stránkový román bola teda odvaha. Film nie je veľmi známy a nie sú k nemu ani české alebo slovenské titulky. Každopádne film nie je taký krvavý ako kniha. Začína inak, striptízom v bordeli, no kniha začína v podpalubí inváznej lode. Ale vo filme sú stroje času (život, či myšlienky postáv v civile), čo som si myslel, že ani nebude. Chlapi si pálenku destilujú, no v knihe kúpia tri fľaše. Prvá polovica filmu je ešte ako tak podľa knihy. V ďalšom deji sa však rozchádza. Poručík Hearn vo filme prežije, v knihe padá japonskou guľkou. Naopak čatár Croft nie je v knihe pri prieskume zastrelený a vráti sa s5 do tábora. Vymyslená je i scéna s hadom a smrteľným uštipnutím. Posolstvo diela však je viac menej zachované, ale nepovie ho Hearn, ale čitateľ si ho musí domyslieť sám.

   Mefisto od K. Manna natočil maďarský režisér I. Szabó v r.1981. Divácky náročný a dlhý film v podstate kopíruje knihu. Pridané sú akurát pasáže z Goeteho Mefista, čo však nie je na škodu. Naopak, umocňuje dielo. Posledný záber Henrika vo svetle reflektorov je doplnený. Odporúčam vzhliadnuť ako klasické dielo svetovej kinematografie.

   Detskú knižku A. Marshall-a Už zase skáčem cez kaluže sa podujal sfilmovať známy český režisér K. Kachyňa v r. 1970. Snímka je voľný námet a len schematicky kopíruje knihu, i keď sa neodohráva v Austrálii, ale na statku v južnej Morave. Režisér si nejaké scény upravil. Meno hlavného hrdinu Alan je zmenené na Adam. Vo filme vystupuje paholok, ktorému Adam robí zle. V knihe skôr opisuje autor svojich priateľov. Vo filme haranti vyvádzajú iné zbojstvá (vyplašenie farára), ako opisuje Alan v knihe (chytanie rýb, lezenie v kráteri). Na konci filmu sa nedozvieme, čo a kam ide hlavný protagonista študovať, to je napísané v knihe. Film i knižka je pohladenie duše a odporúčam obe.

Knihy vs. filmové spracovanie 26

 Poviedka Atlantída od G.Hauptmanna bola sfilmovaná v r. 1913 režisérom A. Blomom. Teda nemý film s napísanými dialógmi. Film začína u Fridricha von Kammachera v dome, ako šibne jeho žene. Naproti tomu, kniha začína na parníčku smerujúceho do Anglicka a až pozvoľne sa dozvedáme, prečo Fridrich opúšťa svoju ženu a vlasť. Vo filme sa nerieši nezletilá Ingigerd a jej vystúpenia v New Yorku, tam už je zrelá žena. Bezruký Stoss nehrá nohami na trúbku, ale v knihe na husle. Ani nehrá karty a pije víno, ale strieľa z pušky. To je však drobný detail a film sa vcelku drží knižnej predlohy. Zaujímavé je, že film má dva konce. Jeden, šťastný, podľa knihy a druhý tragický, vraj pre ruský trh. V ňom Fridricha porazí od šťastia.  

Kultový román Hlava XXII režíroval v r.1970 M.Nichols. Samozrejme dvojhodinový film neobsiahne 500 stranovú knihu. Ale v podstate absurdnosť velenia armády obsiahne rovnako ako kniha. Film preskakuje ako kniha, ale trocha inak. Luciana sa neobjavuje ako recepčná v knihe. Nately nezahynul pri nálete vlastných lietadiel na Pianosu, ale pri zrážke vo vzduchu. Vo filme ani nie je, ako sestra Natelyho štetky naháňala Yosarianna. Záver je iný. Yosarrian utekal stopovať, ale vo filme sadol do člna a pádloval na mori do Švédska.

Svojho času poburujúci román E.Zolu Nana som našiel o5 len v nemom filme z r.1926 od režiséra J.Renoir-a. Režisér si nedal veľkú námahu s výberom hlavnej postavy. Obsadil jednoducho svoju ženu, herečku C. Hessling. V knihe je kurtizána Nana opísaná ako blonďavá krásavica, no vo filme vyzerá dosť priemerne s hnedými vlasmi. Adaptácia z r.1954 vyzerá dôveryhodnejšia, ale nenašiel som okrem útržkov celý film. Takmer sto ročný film je zjednodušený. Nie je v ňom napr. Nanin syn Louis. Žiadne krvavé scény ako v knihe. Záver je tiež iný, nie veľmi dramatický. Nana zomiera pri Rose, no vo filme sa zdá že len blúzni na rukách milenca Muffata. Vcelku však zachytáva podstatu diela, i niektoré detaily ako chamtivú slúžku. Odporúčam však knihu, ktorá je pikantnejšia, dramatickejšia, krvavejšia ako film z r.1926.

Knihy vs filmové spracovanie 25

Maxim Gorkij napísal o svojom detstve 500 stranovú trilógiu a v r. 1938-1942 bola i sfilmovaná režisérom M.Donskim. Rovnako v troch častiach. Pozerať takmer 5h snímku o spodine ruskej spoločnosti 19st. je únavné a nudné. I keď vykresľuje chudobu vo všetkých jej podobách. Dielo je poplatné dobe svojho vzniku. Prvá časť sa ešte dá pozerať a je vcelku verná knihe. Druhá časť je už menej pútavá a tretia sa odkláňa absolútne od knihy. Vo filme je menej smrti a krutosti ako vo filme. Nedozvieme sa ako umrela Aljošova mama, či milovaná babička. Tretia časť už je ladená príliš socialisticky.

Detektívka Grahama Greena u nás vyšla pod názvom Nájomný vrah. Film nesie názov This gun for hire a bol natočený v r.1942 Američanom F.Tuttleom. Prostredie je preto zasadené v americkom meste. Už v úvode filmu je vidieť, že Raven nemá zajačí ksicht ako v knihe. Vo filme nie sú oceliarne, ale chemička. Masky skúšajú zamestnanci továrne a nie ľudia v meste. Iné mená Davisa alebo detektíva, tak isto hlavná postava sa volá Ellen namiesto Ann ako ju pomenoval Green. Naveľa, námet knihy je do filmu prebratý. No motív vraždy bol iný ako v knihe. Raven zabil mamu vo filme, v knihe spáchala samovraždu. Zopár ďalších odlišností ako napr. mačka nebola vo vagóne, či vymyslená krádež peňazí vo vlaku Anne Ravenom. Prezlečenie navrhol Raven vo filme, v knihe naopak, Anna. Už je len detail to, že Davis má rád sladké, ktorý vo filme nie je. Film je akčnejší, napr. je pridaná scéna úteku Ravena na stanici. Starý magnát zomrel rukou Ravena, no v knihe na infarkt. A nemal ani zbraň z pera ako vo filme. Film končí smrťou Ravena, kniha ešte pokračuje, kde sa vyrieši vzťah detektíva s Ann. 

Veľmi jednoducho písaná a dobre sa čítajúca novela Matka zem (dielo pripomína Marquezových 100 rokov samoty) od nositeľa Nobelovej ceny K.Hamsun-a bola sfilmovaná len raz, a to pred sto rokmi (1921) režisérom G.Sommerfeldtom. Nemý film som vzhliadol s titulkami. Dve tretiny filmu sú v podstate podľa knihy. No posledná tretina sa už dosť odchyľuje od knižnej predlohy. Zavaleného Aksela nezachráni Izák a Inger, ale v knihe stará baba Olina. Nestrhne sa bitka o Barbro a obe svadby v závere filmu sú tiež vymyslené. Na plátne chýba osud najstaršieho syna Elesiusa a trebárs aj Andersa Storma.

Knihy vs filmové spracovanie 24

Chladnokrvne zrežíroval v r.1967 R. Brooks. Film pochopiteľne nezachytáva všetko, čo T. Capote vo svojej knihe. V podstate sa však drží predlohy. Pery je v knihe opisovaný skôr kladne, ľútostivo, kdežto vo filme naopak.  Film je veľmi dobre natočený. No zaujímavý a cenený je aj film Capote z r.2005 o vzniku tejto knihy. Sám autor Truman Capote po napísaní románu sa nikdy nespamätal z toho, čo zažil pri písaní.
Ďalšie filmové prekvapenie a dokonca od českého režiséra V. Jasného prišlo v podobe sfilmovania poviedok Fajky od ruského spisovateľa I. Erenburga v r.1966.  Konkrétne tri poviedky. Prvá, Hercova fajka, je o umelcovi, ktorý sa pre neveru družky zbláznil a zostal mimo reality. Vo filme režisér paroduje natáčanie nemého filmu. Vo filme sa kupčí so striebornou líškou, v knihe s modrou. Inak epizódka sedí. Druhá je Lordova fajka, čo je celkom suchý príbeh ako celé Anglicko. (Si mohol režisér Jasný vybrať radšej poviedku Kapitánova fajka). Až na detaily, ako lordov výber milenca pre svoju ženu (na dostihoch, nestretla ho v parku) alebo scéna svadobnej noci (bafkal za dverami, ani ju nepobozkal) je  vcelku dôveryhodná adaptácia knižnej podoby. Posledná, tretia, poviedka je Fajka sv. Huberta. Taký tuctový príbeh. V závere filmu chýba smrť horára Kurta. Vo filme sa často spieva a spev tvorí predely jednotlivých scén. Gott a Matuška excelujú. V poviedkach sa síce tiež spieva, ale v iných scénach.
Známy realistický román G.Flauberta Pani Bovaryová bol sfilmovaný niekoľkokrát. Ja som vzhliadol najnovšiu verziu z r.2014 režírovanú nemeckou režisérkou S.Barthes. Film sa drží iba ústrednej témy, t.j života a pádu unudenej Emmy Bovaryovej a prakticky s knihou nemá veľa spoločného. Preto ani nebudem ďalej písať rozdiely.
Román o zbytočnom človeku Oblomov od I. Gončarova nakrútil v r.1980 známy N.Michalkov. Objemnú 500 stranovú knihu je obtiažne zrežírovať (už len z dôvodu bohatého vnútorného sveta Oblomova), preto i film ma podtitul "Niekoľko dní zo života I.I.Oblomova". I tak trvá snímka vyše dve hodiny. Film začína celkom verne podľa knihy. Nevystupuje v ňom toľko postáv a dejových línií, ale napr. sluha Zachar je zobrazený veľmi vierohodne. Film sa vracia stále do Oblomova detstva, ale v knihe sa v ňom toľko nevŕta a Gončarov nehľadá príčiny Oblomvho správania v detstve ako sa snaží režisér filmu. V druhej polovici filmu sa už režisér odkláňa od knihy a dej zrýchľuje. Vymyslená je scéna s kríkom i tricyklom. Po poslednom dni Oblomova s Oľgou a Alexjom, už dobehne dej iba s rozprávačom. Film končí poeticky, keď Oblomov syn uteká dodiali mame naproti. Slušná adaptácia, v ktorej zaznejú hlavné myšlienky diela.

Knihy vs. filmové spracovanie 23

Ragtime režíroval v emigrácii M.Forman v r.1981. Deň filmu sa drží iba hlavnej dejovej línie knihy a udalosti bokom, ako eskamotér Houdini, je len okrajovo na začiatku a konci. Miliardár J.P. Morgan, či E. Goldmanová vo filme nie je vôbec. Príbeh čierneho Coalhousa je verne spracovaný. Vo filme absentuje cesta Otca k severnému polu, ani nepátra po osude mladšieho brata. Záverečná scéna je prekrutená. Vo filme najprv odíde Otec z knižnice, potom nešťastný Coalhouse. V knihe naopak. A černocha nepostrelia policajti na príkaz, ale on sa akosi zamrví, usmeje, čo si polícia mylne vysvetlí a odbachne ho. I scéna stretnutia Otca a Matky s Asterházym na brehu Atlant. oceánu je iná. S barónom Asterházy, v knihe nazývaným Tatko, sa nezoznámia pri filmovaní ako na plátne, ale v hoteli. Titul barón si vymyslel. Evelyn v knihe pri mori pritom vôbec nie je.
Jeden z prvých realistických románov Mníška od D. Diderota bol na plátna kín uvedený prvýkrát pomerne neskoro až v r.2013 francúzskym režisérom G.Nicloux-om. Hneď začiatok filmu je iný ako v knihe. Príbeh začína markízovým čítaním knihy a umierajúcim otcom Zuzany. Kniha začína rozprávaním Zuzany. V knihe v podstate ani nie je postava markíza. Vystupuje tam len ako adresát mníškiných pamätí. Naproti tomu vo filme nie je páter Lemoine, čoby spovedník, ale hneď preskočí na postavu spovedníka de Morel. Nie je vo filme ani smrť lesbickej matky predstavenej, ale dá sa dovtípiť. Záver je úplne iný. Zuzana neuteká cez múr, ale mních jej prinesie kľúč od brány. A film je so šťastným koncom, keď Zuzana slúži u markíza, ale autor knihy ponechal koniec románu otvorený. Zuzana zostáva v Paríži ako práčka. Kniha je útrpnejšia, film je len zlomok múk, ktoré Zuzana v kláštore prežívala.
Ani som netušil, že aj Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy od K.Čapka boli sfilmované. Učinil tak v r.1947 známy režisér M. Frič. Dielko zahrňuje päť príbehov. Celkovo sú podľa predlohy. Vo filme robí pojítko medzi príbehmi cesta komisára Bartoška vlakom. V knihe je komisár iba rozprávač a nie cestujúci. Vlastne vôbec nie vo vlaku. I scéna s utekajúcim vrahom Kuglerom z vlaku je vymyslená.

Knihy vs. filmové spracovanie 22

    Skvelé čítanie útlej knižôčky Bitúnok č.5 K.Vonneguta bolo isto umenie sfilmovať. Podujal sa na to v r.1972 režisér G.R.Hill. Jednotlivé scény, udalosti sa často prelínajú a čitateľ, či divák musí byť pozorný, aby si vedel život Billyho poskladať. Film docela kopíruje knihu, i keď jednotlivé obrazy sú poprehadzované. To však nič neuberá na kvalite snímky.
    Filmovú adaptáciu povojnového románu od poľského spisovateľa J.Andrzejewského Popol a diamant nakrútil v r.1958 A.Wajda. Film je dosť otesaná verzia knihy. Dejovo i postavami. Rodina Kosseckich v snímke vôbec nevystupuje. Vynechaná je napr. scéna v pivnici. Naopak navyše vo filme krátko vystupuje Szczukov syn Marek, ktorý v knihe nefiguruje. Iná je scéna Chelmického na cintoríne. V knihe je sám, vo filme s Krystýnou. Odhalenie nebožtíkov v kostole je ďalší prídavok vo filme. Film sa snaží byť akčnejší ako kniha a scény sa naťahujú. Napríklad strieľanie na džíp alebo umieranie Chelmického v závere. Nepresnosti sú aj v časovej línii. Dej knihy sa odohráva medzi 5-9 májom, vo filme sa všetko vtesná do jedného dňa a jednej noci. Film je teda o dvoch scénach: plánovanie a vražda Szczuku a ľúbostný príbeh Krystýny a Maceka Chelmického. Oslava je len doplnok.
    Z pera slávneho ruského spisovateľa I. Bunina bolo k pohoršeniu sfilmované len jedno dielo, a to Suchodol v r.2011 režisérkou A. Streljanajovou. Film je pomerne neznámy. Nie sú k nemu ani titulky, takže som si oprášil ruštinu. Film je vyrozprávaný osobou Natálie, v knihe je rozprávač akoby spisovateľ. Vcelku film kopíruje neveľkú poviedku. Film sa nezdržuje nejakými opismi. Temná a pochmúrna krajina v záberoch však dajú dobrú predstavu, v akom bezútešnom kraji je usadlosť. Potrat Nataši je vo filme dramatickejší. V knihe prišla o dieťa pri požiari, nie pádom z kopca. Naopak vo filme absentuje iná akčná scéna, ako Gervasky zahlušil pána alebo smrť Petra Petroviča. Film je hlavne o Natálii, ale kniha podrobné vŕta v životoch aj ostatných obyvateľov Suchodolu. Natália spávala v predizbe svojej šibnutej pani Toni a nie kdesi v maštali. Film končí požiarom usadlosti, no kniha ide o ku ďalej a dozvieme sa, ako skončia jednotlivé postavy.
    Poviedku Cudzinec od A. Camusa sfilmoval v r.1967 taliansky režisér L.Visconti. Ani nie je veľmi, čo porovnávať, film je takmer do detailu kópia knihy. Dokonca i vety sú presné.

Knihy vs filmové spracovanie 21

V dnešnom porovnaní príde na pretras dielo amerického dobrodruha Jacka Londona.
Biely tesák  je celkom pútavá kniha. Aj film z roku 1991 od R. Kleisera, i keď je beletrii na míle vzdialený. Je natočený veľmi voľne na motív knižky.  Ako rodinný film fajn. Krásne prostredie, drsný život na Klondaiku. Kniha však pôsobí presvedčivejšie.
Volanie divočiny je ďalší príbeh z Aljašky. I tu je honba za zlatom, ale hlavný hrdina John vytriezvie. Film z roku.1992 r. M. Toshiyuki Uno sa odlišuje postavami. V knihe nie je múdry indián Charlie, ale John je s partiou. Z bane uteká so svorkou ťažných psov, keď ho napadnú indiáni. Film je celkovo venovaný viac životu Johna ako psa Bucka, v čom sa odlišuje od knižnej predlohy. Tam je v hlavnej úlohe pes. Ani nenaplnená láska Johna a  Jessie nie je napr. v knihe.
Morský vlk je iná téma. Režíroval ju v r.2009 Mike Barker. Dva televízne diely sú vcelku vierohodným dielom podľa knihy. Do deja často vstupuje Vlkov brat Smrtonos, no v knihe sa spomína len okrajovo. Bratská rivalita teda v knihe nie je. Chýba mi tam scéna vlečenia kuchtíka za loďou a žralok. Film je hlavne zameraný na život na palube Prízraku. Život dvojice na ostrove je popísaný na 50 stranách knihy, no vo filme len posledných 15min. Nerozumiem, prečo má Vlk Larsen inú farbu očí. V knihe modré, vo filme hnedé. Koniec je urýchlený. Vlk zomiera v knihe na 20 stranách, vo filme 1 minute. Na pár detailov v podstate film vierohodne kopíruje knihu.

Knihy vs. filmové spracovanie 20

V našej biednej knižnici už nie je veľa klasických kníh, o nových ani nehovoriac. Preto sa ťažšie hľadá. Nedávno som vzhliadol klasiku Zvieracia farma od G.Orwela v poňatí režiséra J.Stephenson-a z r.1999. Z knihy je prebraný len hlavný námet, myšlienka.
 Skvelý film, ale knihe sa nevyrovná. Kniha je viac drsná. Hovoriace zvieratá niekedy vyzerajú nepatričné. Na druhej strane, aby film nemal 30min. režisér ho oživil viacerými človečími postavami a inými pridanými vecami. Je tam aj zopár nejasností oproti knižnej predlohe. Ľudia tam vystupujú dosť nudne. Koniec filmu je klasický "happyend", ale kniha končí úplne inak. To je škoda. Každopádne, i keď film nie je kniha, má čo povedať.
Slávny bítnicky román J.Kerolaca Na ceste som si pozrel v novšej filmovej verzií z r. 2012 pod taktovkou r. W.Salles-a. Dej, resp. scény sú oproti knihe poprehadzované od začiatku. V podstate je však podľa knihy. Nuda je možno menšia ako v knihe. Niečo je len nahlodané a nedokončené. Na druhej strane napr. teplošská scéna v hoteli je v knihe len hmlisto spomenutá, ale v knihe je vyzdvihnutá.  Niektoré myšlienky nie sú z knihy, ale z iných Jackovych diel alebo výrokov. Každopádne treba si prečítať najprv knihu, aby bol film pochopený. Režisér detaily neriešil. Snažil sa podchytiť myslenie, konanie a správanie beat generation. Na to ako je kniha slávna, film ťahá skôr za kratší koniec. V knihe je Sal.snílek a púšťa sa do intelektuálnych debát s priateľmi. Vo filme je Sal realistickejší.
Snehuliak od známeho Jo Nesbo bol daný na plátna kín v r.2017 režisérom T. Alfredsonom.
Film si berie len hlavnú myšlienku. Vo filme akoby neboli dotiahnuté scény z knihy. Film nie je zlý ako detektívka, ale oproti knihe skôr sklamanie. Na druhej strane v knihe sa len súloží a zabíja, akoby potom vyzeral film?

Knihy vs. filmové spracovanie 20

Našej biednej mestskej knižnici dochádza dych, resp. knižky a je čoraz ťažšie nájsť normálne diela a ich filmovú podobu. Vytrvalo však pokračujem.

Kniha Stratené dievča od G. Flynn bol sfilmovaná hneď ako sa stala bestsellerom. V r.2014 ju sfilmoval D.Flincher. R. Pike zahrala psychopatickú Amy skvele. Film je v podstate podľa knihy, no celú 400 stranovú "bichľu" sa ani do 150min. nepodarilo vtesnať. Chýba tam jedna Amina indícia, po ktorú šiel Nick až kdesi do druhého mesta. Amini rodičia majú viac priestoru v knihe, rovnako aj Desi. Amy sa na úteku najskôr zoznámi s Jeffom, potom s Grétou. Dokonca sa pokúša pre Jeffa pracovať. Amy zabije Desiho až keď spí, nie, chudáka, v tom najlepšom ho podreže ako prasa vo filme. Podstatu, manželsku krízu a kde nič nie je tak, ako sa zdá, film vystihol.
Film Biele peklo natočený v r.2001 H.Martins-om berie len námet z knihy Kam až kroky dovedú. Scéna so ženou Farella a listom je vymyslená. Vymyslená je scéna s dopisom a nahým chlapcom. Aj scéna s tuleňom atď. Rusky nadporučík tiež v knihe nie je, ani lekárka. Vlastne len rámec knihy je zachovaný. Veľa vecí, postáv je iných. Preto nemá význam sa tu rozpisovať
Smrť v Benátkach natočil v r. 1971 režisér L.Visconti. Paradoxne film trvá dlhšie ako prečítať útlu knižôčku. Je to vraj literárny klenot, ale nudné. Vcelku je film podľa knihy. Gustav je však vo filme hud. skladateľ, ale v knihe spisovateľ. Hoci T. Mann skryl za spisovateľovu postavu práve skladateľa Gustava Mahlera. Jeho hudba sprevádza i film. Film začína inak ako kniha, priamo príchodom Gustava do Benátok. Niektoré scény sú tam vymyslené, napr. spomienky Gustava na prostitútku.
Kontroverzná a namyslená panovníčka Maria Antoinetta sa objavila v životopisnej knihe od S. Zweig-a. V porovnaní s knihou bol jej životopis vo filmoch rozkúskovaný. Film z.1938 nemám možnosť vidieť. Vzhliadol som film z r.2006 režírovaný S.Coppol-om, kde je zachytená tá lepšia polovica jej života. Končí odchodom kráľ. rodiny to Paríža. Je to verné spracovanie, nespomína sa aféra s náhrdelníkom. Tá je spomenutá v inej snímke z r.2001 (Aféra náhrdelníka, r.Ch,Shyer). Ak by sa sfilmoval celý životopis, určite by to bola skvelá drama ako je kniha.

knihy vs. filmove spracovanie 19

Kukučínova dráma Dies irae bola natočená známym režisérom M. Ťapákom v r.1984. Kniha sa dá prečítať v rovnakom čase ako pozrieť film. Vcelku verná kópia, vo filme sú i výroky z knihy. Rozdiel je napr. kde richtárka stretla klebetnú Drduľu. V knihe vonku, vo filme bola u richtárky v dome. Vo filme je navyše spev mládencov a pitky v krčme. Rovnako počiatočná a záverečná scéna je vo filme vymyslená.
Psycho dráma Portrét dámy od H.James-a bola nakrútena v r.1996 režisérkou J.Campion. Film začína inak ako kniha. Lord Worbuton vyznáva Izabel lásku a žiada ju o ruku. V knihe sa najprv zoznamujeme s postavami v zámku Goodright a až neskôr tam prichádza lord. Hneď v začiatku je známy tiež vzťah Osmonda s lady Merlovou, v knihe vypláva na povrch až na konci. I to len v domýšľaní. Kniha je nudná, zaoberá sa skôr konaním a psychologiou postáv ako dejom. Film je viac akčný a Osmond inzultuje Izabel, čo v knihe nie je. Nie je tam ani vyznanie lásky Izabel Ralphovi na smrteľnej posteli. Na záver sa nedozvieme vo filme, že Izabel sa vráti k Osmondovi. Úplne záverečná scéna Caspara s Henrietou v Londýne tam nie je. Vo filme zaznejú výroky z knihy.
S. Crane a jeho najznámejšie dielo Červený odznak odvahy bol natočený r.1951 J. Houston-om a je  o občianskej vojne v USA. Odlišnosti? Nie je ich veľa. Vojak kradne vo filme prasa namiesto koňa. A tomu je aj prispôsobeny situačný humor, ktorý vo filme nie je. I tam sú vtesané výroky z knihy. Po Jimovej smrti  sprevádzal Henryho zranený vojak, ale vo filme šiel sám. V knihe vojakov balíček uchováva Henry, ale vo filme má u seba hodinky, ktoré potom vracia. Henry sa neprizná vojakovi, že z prvého boja ušiel tak, ako vo filme. Záver je trocha poprehadzovany. Vojaci idú do dvoch bitiek a až v druhej sú zajatci. Vo filme sa odohrá jedna bitka. Kniha je krvavejšia a príšernejšia. Film je jej jemný odvar. Asi v povojnových rokoch, nechcel režisér príliš pôsobiť na city.
Ďalšia kniha od rovnakého autora, ktorej som videl filmovú adaptáciu bola Blue hotel. V r.1977 ju režíroval J. Kádar. Krátky film, len 50 min., rovnako ako aj poviedka. V knihe prichádza vlak ráno, ale vo filme poobede. Po príchode sa hostia umývajú v jednom umývadle a teplou vodou, no v knihe studenou a v 3 umývadlach. Hracia skriňa nie je v knihe. Vo filme však tvorí vhodnú kulisu. Zabitie cudzinca sa v knihe odohrá v krčme, ale vo filme sa miesto nemení a odohrá sa v modrom hoteli. Vo filme je kartová jra známa ako High Five (alebo aj Cinch), no v knihe som sa nedopátral, čo hrali. Inak je to vcelku vydarená snímka podľa knihy. 

knihy vs. filmové spracovanie 18

Romantický príbeh Emy a Dextra pod názvom Jedeň deň režíroval L. Scherfig v r.2011. Zhodou okolností som film pozeral 15. júla, kedy sa dej odohráva. Celkovo kladný počin režiséra i atmosféru vie film navodiť. Malé odlišnosti sa nájdu. Ema s Dexterom sú na dovolenke v knihe v Grécku a nie vo Francúzsku. Na svadbe priateľky sú Ema s Dexim podľa knihy v bludisku  a nie na streche. Vo filme nie je zmienka o romániku Emy s riaditeľom školy. Ian pošle  list Dexterovi, kdežto vo filme sa neunúva navštíviť ho. A na koniec si nepovedia zbohom ako vo filme, ale ahoj.
Známa novela od J.Steinbeck-a O myšiach a ľuďoch bola sfilmovaná v r.1992 hercom a réžiserom G.Sinrise-om. Príbeh dvoch tulákov putujucich za prácou po strede USA začína vo filme honom na nich keď prostáčik Larry vystraší dievča. V knihe začína ako už obaja idú na ranč. Režisér tu pridal viacero scén. Tuláci sa stretli s farmárom v nocľahárni, vo filme u neho v dome. Vymyslené  je aj stretnutie Georga s ženou farmárovho syna. V knihe žena nevystupuje tak často. V závere, keď George zastrelí Larryho prichádzajú ostatní, a tým kniha končí. Vo filme nepríde k rieke nikto a film končí ako George sedí vo vlaku. Na tieto detaily, je to v podstate kópia knihy.
Dráma šibnutej švajčiarky Corrine Biela Masajka prišla na plátna kín v r.2005 od režisérky H.Huntgeburth. Hlavná hrdinka v knihe i vo filme pôsobí neskutočne, naivne a hlúpo. Ale snáď obe dielka vznikli preto, aby poukázali, odradili a otvorili oči možným nasledovníčkam.Vo filme sú zmenené mená. Corrin je Carol, Lketinga je Lemalian atď. Film je len ľahký, skratkovitý odvar knihy a zobral si z nej len jadro. Nevystupuje v nej napr. Priscila, udalosti v Mombase tam, okrem začiatku, vôbec nie sú. Chýba tam aj viacero postáv, scén. Carol vie po anglicky, kdežto podľa skutočnosti zo začiatku len habkala. Vymyslené je tam zamestnanie policajtovho synovca v obchode. Lemalian vyslovil svoje pochybnosti o otcovstve až po pôrode, nie pred ako vo filme.  Carol (Corrine) utiekla až z Mombasy, nie z Barsaloi. Film nie je tak atmosfericky dotvorený, pôsobí plocho, i tak je to celkom slušná dráma.

Knihy vs. filmové spracovanie 17

Kniha na aktuálnu tému buzíkov a ich problémov Domov na konci sveta. Film sa u nás objavil pod názvom Traja do páru. Vo filme sa Bobbyho otec upáli cigaretou, s ktorou zaspí. Táto scéna je tam vymyslená. Johnatanov otec zasa umrie na infarkt. To zasa vo filme nie je. Neobjavuje sa tam postava bukvy Erika a témy AIDS. Celkovo film pripadá nemastný, neslaný. Akosi som nepochopil odkaz. Kniha je v tomto jasná.
Šarlátové písmeno je útla knižka, ktorá donekonečna omieľa jednu vec. Režisér R. Joffe preto mal čo vymýšľať, aby sa vtesnal do 2h. Je to len voľná adaptácia prvého amerického románu. Indiáni v knihe vôbec nie sú, takže ani Hesterinho muža nezaujmú. Farár sa nechodí kúpať na nový Hesterin pozemok atď. V podstate je film celkom iný, len myšlienky, odraz tej puritánskej doby je spoločný s knihou.

Chlapec v pruhovanom pyžame. Jednoduchá  knižôčka J. Boyne-a s veľkým odkazom a mementom. Do filmového pásu ju pretavil v r.2008 r. M.Herman.   Možno by sa dalo vyťažiť viac a film by mohol byt veľkolepé dielo. Knižka to priam núka. Film začína inak ako kniha povýšením Brunovho otca a oslavou. Scéna pohrebu Brunovej starej mamy je vymyslená. Smuel si nezoberie koláč od Bruna, ale kus kuraťa. Vo filme nemá ostrihané vlasy, ale v knihe kvôli všiam áno. V knihe sa otec ani mama nikdy nedozvedia ako Bruno skončil. Jednoducho zmizne.
Ďalšou, v súčasnosti obľúbený žáner zlátaniny hororu a romantiky, je kniha Chutná tela od I.Marion-a. Film bol natočený v r.2013 režisérom J.Levine-om pod názvom Mrtví a neklidní. Netuším prečo je iný názov v preklade knihy a iný v preklade filmu. Zombík R bol v knihe počas života nejaký manžér. Bol v obleku. Vo filme je v mikine a bol nezamestnaný. Film trvá nejakých 90min. Preto nejaké tie scény z knihy tam chýbajú. Napr. prvá návšteva mŕtvol v meste. R mal dokonca na letisku rodinu s deťmi. To vo filme nie je. Nie je tam ani prechádzka R s Juliou a kamoškou po meste živých. Záverečný boj s kostlivcami má v knihe šťavu a spád. Vo filme je to akosi rýchlo odbyté a pomleté, bez nejakého veľkého napätia. Čo je vo filme navyše je spomienka na Perryho otca. V čom sa odlišuje film od knihy? R býval v inom lietadle, jazdil na inom aute BMW a Mercedes v knihe (to je asi o sponzoroch filmu a knihy). Mesto živých je za hradbami, v knihe na štadióne. R sa dostane do tohto mesta inak. Záver je úplne iný. R s Júliou neutekajú pred kostlivcami (v knihe pred armádou) a neskáču zo štadióna do vody (skáču do šachty). Juliin otec v knihe zomiera pádom zo strechy, vo filme táto scéna nie je a on si uvedomí, že zombíci sa menia. V tomto prípade sa oplatí skôr čítať knihu. Tá je akčnejšia. Škoda, že režisér nepreniesol viac scén do filmu.

Knihy vs. filmové spracovanie 16

Známy je román T.Capote-ho Chladnokrvne. Film je z r.1967 od režiséra R. Brooks-a. Začiatok filmu je iný ako v knihe. V knihe sa oboznamujeme s mestečkom Holcomb a jeho obyvateľmi. Vo filme prichádzajú na scénu hneď zločinci. Perry sa však nestretol s Dickom na aut. stanici, ale v kaviarni. Film pochopiteľne neopisuje všetko. Nie je tam napr. cesta vrahov na Floridu. Detektívi sa nikdy nestretli s Perryho otcom. Stretli sa s jeho sestrou. Tá vo filme nie je. Nikde nie je v knihe spomínaná cena za popravu. Vo filme sa objavil rozprávač, reportér, ale nie Capote, v rozhovore s Perrym na konci pred popravou. Perry žuval do konca žuvačku, no v knihe ju vypľul do rúk detektívovi.
Nikomu to nepovedz je napínavá a ľahko čitateľná kniha od M.J. Clark. Sfilmovaná v r.2006 režisérom G. Canetom. Iné sú mená vo filme ako v knihe. Elizabeth je na plátne Margo, priezvisko Beck sedí. V knihe má krátke vlasy v kamere na ulici, v knihe dlhé. Otec identifikoval Eliz v márnici a bratom. Scéna prebehnutia Becka cez diaľnicu je vymyslená. Rovnako aj keď si Beck privolal gangstra Tyresa. Nie je tam napadnutie policajta. Číňan je vo filme nosí sukňu. Beck s Gonzalesom v knihe nepobil. Číňana, ženu nezastrelil gangster pri únose Becka. S Eliz nemal Beck letenku do Buenos Aires, ale do Afriky. Lizin otec Hoyt, vyslúžilý to policajt, sa nezastrelí doma, ale u pracháča Nevila (v knihe sa volá Scope), potom, čo ho odbachne v knihe. Nezatknú Scopa policajti, ale umiera Hoytovou rukou. V knihe sa nakoniec dozvedáme, že mladého Nevila zastrelil sám Beck, nie Eliz. Becka vytiahol z vody tulák Jeremiah, nie svokor Hoyt ako vo filme.
Škótska sága Pieseň zapadajúceho slnka (Sunset song) od. L.Gibbona  bola natočená len ako TV miniséria v r.1971. U nás sa nevysielala, preto som si ju pozrel na youtube v pôvodnom znení. Hoci útla knižka má 240 strán, seriál má vyše 4h. Pravý opak toho ako filmové adaptácie bývajú. Tak som si ho pozrel zrýchlene. V podstate sa drží knižnej predlohy, výroky, myšlienky sú doslova prevzaté z knihy. Len drobné detaily tam nie sú. Na to, že je to tak dlhý TV film sa mohol režisérka M. Armstrong posnažiť. Nespomína sa tam obuvnik Pooty, výrub stromov v okolí, či svadba Chris s farárom na konci. Zrovna tento rok sa pripravuje celovečerný film, tak sa nechám prekvapkať.

Knihy vs. filmové spracovanie 15

Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu som pozeral v podaní z r.1943 od S.Wood-a.
Začiatok je iný, kde zahynie Kaškin rukou Roberta. V knihe je Robert s Anselmom. Niektoré menšie scény sú vynechané, i tak má film takmer 3h.  Prvú noc strávi Robert s Mariou v spacáku, čo vo filme nie je. Tam odíde. Pablo nespáli odpaľ. zariadenie, ale v knihe ho hodí do rieky. Hrdinská smrť cigána v knihe nie je. Robert skonáva nie na skalách, ale knižne pri strome.
V našom vydaní vyšla detektívka od R.Chandlera pod názvom Večný spánok. Film The Big Sleep sa pokúsil knižke priblížiť v r.1946 režisérom H.Hawks-om. Vynechaná je tam scéna sledovania úchyláka s pornograf. knihou. Vo filme zazneli 2 výstrely na Geigera miesto 3. Ženy sa vo filme príliš motajú okolo detektíva P. Marlowa. I taxikárka je tam namiesto taxikára. Vivian v bare s Marlowom nikdy nebola, iba tak vo filme. 500USD dal Marlowovi sluha Norris v zastúpení starého Sternwood-a, nie Vivian ako ukazuje film. Carmen vo filme nečakala Marlowa v posteli, ale v kresle. A vyhodil ju hneď. Periny teda netrhal,čo mohlo pridať "akčnosti". Telefonát Vivian s Marlowom o tom, že našli Showna je vo filme vymyslený. Shown je inak v knihe Rusty. Marlowa nezbili na ulici ako vo filme. Marlow nepovedal Agnes, že Jones je mŕtvy, ale v knihe iba ušiel. Art šiel tú pneumatiku vymeniť a až potom ho Canino omráčil. Vo filme sa ide priamo na vec. Vivien nie je u Arta v dome. A už vôbec, že by ho ona oslobodila z pút. Nespolčila sa s ním. Koniec filmu s Eddie Marsom je vymyslený. Nezahynul rukou vlastných chlapov, vôbec nezomrel. Film chce byť predsa len akčnejší, no na inom mieste.
Odysseus od J.Joyca. Ťažká to kniha, plná balastu, tľachania o ničom. Stále sa tam do nekonečna omieľa Shakespeare, úryvky z biblie, írskej histórie a veci obdobné. Niekedy som nevedel rozlíšiť, čo je Leopoldov sen, myšlienky, či skutočnosť. Napomáhajú tomu vysvetlivky na konci knihy. Taktiež štýly sa tu prelínajú. Dráma, rozprávanie, monológ, dialóg. Brak najväčšej úrovne, cez to všetko autorovi vyniesol slávu nebeskú. Asi kvôli tomu gulášu. O čom je sa dá pochopiť len po prelúskaní celej 600 stranovej knihy.V r.1967 sa na túto neľahkú úlohu podvolil r. J.Strick. U nás film ani nebol uvedený. Kto by túto nudu zniesol? Tu je asi vhodné najprv vzhliadnuť film a potom lúskať knihu. Film je ľahké poňatie knihy. Hoci tiež sa tam prelínajú deje a štýly ako v knihe. Samozrejme nie je tam všetko, napr. scéna s námorníkmi. Kto by sa rád nudil 2h, nech si pozrie film, kto 2 týždne, nech si prečíta knihu.

Knihy vs. filmové spracovanie 14

Sci-fi kniha Hry o život bola sfilmovaná v r.2012 režisérom G.Ross-om pod originálnym názvom Hladové hry. Film je stručnejší, zopár scén a detailov je tam vynechaných, či pozmenených. Napr. opilec Haymitch sa predstaví až vo vlaku, v knihe už pri losovaní.  Po príhovore prezidenta utekajú na voze do zákulisia, kde ich horiaci oblek hasia vizážisti. Vo filme stoja v aréne a zhasnú im šaty samy od seba. Katniss vystrelí v knihe viac šípov pri predvádzaní ako vo filme. Seneca je vo filme vymyslený a aj rozhovor s prezidentom Snowom sa nikdy v knihe nestal ani ďalšie scény s ním. Revolta v 11. obvode sa v knihe nestala. Peeta v jaskyni Katniss omámi nejakým sirupom, aby mohla ísť po liek. Vo filme je to vynechané a odchádza, keď zranený blúzni. Psi na konci sú v skutočnosti mutanti z mŕtvych súťažiacich, čo sa vo filme nedozvieme. Na týchto pár nepodstatných detailov je inak film podľa knihy.
Ďalší román Chránenci neba od P.Bowles-a som videl v pôvodnom znení. V r.1990 ho natočil
r.B.Bertolucci. Film bol ostro kritizovaný a získal "Zhnité rajčiny". Je pravda, ak už nič iné, život nomádov mohol ukázať lepšie. Takto je film dosť nudný. Začína ako prvá kapitola knihy ležiacim a dumajúcim Portom. Potom sa však film odkláňa a pokračuje príchodom trojice cestovateľov do Afriky (v knihe je to až neskôr a Port tam nie je skladateľ, ale spisovateľ). V knihe pokračuje Portovým výletom po meste. Scéna Kit prechádzajúcej sa po vlaku vo filme nie je. Port pri ceste s Lyle-ovcami sedí vzadu, no v knihe v predu medzi nimi. Pri výlete Kit a Porta bicyklami na pahorok len sedia vedľa seba a Port filozofuje. Vôbec nedôjde k sexu ako vo filme. Záver filmu sa zrýchľuje. Svadba Kit s Belquaissimom tam nie, rovnako ako jej útek od neho. Vôbec to nie je v knihe tak, že ju Belquassimove manželky donútia odísť. Ujde sama a ešte jej oni k tomu pomôžu. V závere sa stretá v reštaurácií s rozprávačom, no v knihe skočí do mora. Takže film sa z polovice líši od knihy a bol by pútavejší, ak by sa režisér snažil ísť podľa nej.
Slávny vojnový román Na západe nič nového od E.M.Remarqua bol sfilmovaný pochopiteľne viackrát. Vzhliadol som novšiu adaptáciu z r.1979 režiséra D.Mann-a. Knižka je drsnejšia ako film. Chodiace telá bez hlavy tam nie sú. Najdesivejší záber je na odtrhnutú ruku.
Jednotlivé deje, či scény sú oproti knihe poprehadzované. Napr. na dovolenku neodchádza z nemocnice, ale ešte pred zranením. Iná je tiež scéna Paulovho stretnutia s učiteľom. Vo filme sa stretnú v škole, no v knihe v kasárňach. Učiteľ sa tiež dal do domobrany. Drobné detaily: chlieb nedávajú krysám, lebo sa nedá jesť, ale preto, že im nič iné neostáva, ak ich chcú pobiť. Husy nechytá celá čata, ale iba Paul s Katom a aj to pod rúškou tmy. Tjaden s Albertom zatiaľ sedia v base. Pacient sa vráti z izby smrti v nemocnici a neostáva tam. Paulova smrť nie je v knihe popísaná podrobne, vo filme zomiera symbolicky pri kreslení operenca. I tak vcelku snímka kopíruje knihu a  zanechá dobrý pocit z diela. I keď je to smutný film o hrôzach vojny.

Knihy vs. filmové spracovanie 13

Román Pokánie od I. McEvan-a sfilmoval v r.2007 režisér J. Wright. Film sa vcelku drží predlohy najmä na začiatku. Útek Robbieho z Francúzska, čo je tretina knihy, je rýchlejší, veľa scén je vynechaných (útok nem. lietadla, naháňanie prasaťa v Doveri, zranenie Robbieho) film sa skôr sústredí na vzťah Robbieho s Ceciliou a Briony. Tí, ktorí nečítali knihu a nerozumejú francúzsky, nevedia, o čom sa bavila Briony s raneným fr. vojakom. Po priznaní Briony u Cecílie v Londýne idú ju obaja odprevadiť, vo filme odchádza sama. Záver filmu je iný. Nie je tam ako babka Briony oslavuje narodeniny a dôjde aj na jej hru, ale v záverečnej filmovej scéne Robbie s Cecíliou šťastne ,akože, žijú na pobreží.
Bedári od V.Huga bol nesčíteľne krát sfilmovaný. Ja som si vybral verziu, ktorú si pamätám z čias bolševika, a to z r.1982 od R.Hosseina. Film začína prepustením Jean Valjeana z galejí. Kniha začína inak, prvých 30-40 strán opisuje biskupa, jeho život, skutky, povahu atď. Hlavnou postavou vo filme je Jean Valjean a ostatným postavám, ako napr. Fantine, sa film veľmi nevenuje (aj tak je to štvor dielny film podobne ako román). Nejde do detailov. Čítal som iba prvú knihu, viac ma nebavilo. Vcelku film vystihuje dobu, osudy postáv ako kniha.
Ďalšou veľmi peknou a poučnou knihou je Útorky s Morriem. Film Tuesdays with Morrie bol natočený v r.1999 M.Jackson-om. K nám sa z nepochopiteľných dôvodov ešte nedostal. Aj kniha vyšla u nás len nedávno v r.2011. Film som teda pozeral v pôvodnom znení bez titulkov. Tu je napodiv viac toho vo filme ako v knihe, čo sa nestáva. Možno náš slovenský preklad nie je celý. Každopádne v knihe nie je Mitchov cholerický šéf a ani nerozpitváva rozkladajúci sa vzťah Mitcha s Janine. Je to také voľné spracovanie s množstvom "bokoviek". Život Morrieho je vo filme verne popísaný. Sú tam aj výroky z knihy, dokonca sa mi zdá, že aj mudrovania je tam viac, ale len o smrti. Film je skôr o fyzickom úpadku a umieraní, no kniha je ponímaná skôr duchovne. Preto odporúčam skôr čítať.

Knihy vs. filmové spracovanie 12

Filmovú podobu slávneho Stendhalovho románu Červený a Čierny spracoval režisér C. Autant-Lara v roku 1954. Je to jediný kinofilm, má úctyhodných 185min. Pozrel som si ho v pôvodnom znení s titulkami. Film začína súdom Juliena Sorela a potom sa vracia do minulosti. Kniha začína opisom dediny Verrieres a dohodou Julinovho otca s p. de Rénal. Scéna ako pani načúva za Julienovými dverami, ktoré on potom otvorí je vymyslená. V knihe odíde od dverí a Julien príde neskôr za ňou. Prezlečenie za vojaka počas návštevy kráľa a následne do čiernej sutany sa nedeje na popud farára, ale Julien sa prezlečie po pochode mestom sám. To je ale detail. Vo filme sú dokonca slová a výroky z knihy. Posledných pár minút sa zrýchľuje. Už tam nie je jeho tajná misia do Štrasburgu ani ako posielal listy inej žene. Vo väzení ho navštívila len pani de Rénal, časté návštevy Mathildy de La Mole tam nie sú. Ani to, že s ním čaká dieťa. I tak film vcelku verne a priamo stvárňuje to, čo Stendhal v knihe odkázal. Je to asi najlepšie spracovanie. Mimo to existujú ešte 2 TV filmy, ale tie som nevidel..
Ďalšiu knihu, ktorú som až teraz čítal, bolo spracovanie známeho diela M. de Cervantesa Dômyselný rytier Don Quijote atď. Knihu som čítal v skrátenej verzii. 2 zväzky by som nedal. O sfilmovanie sa pokúsili v r.1957 aj Rusi a tento film je voľne dostupný v českom jazyku. Od románu sa však odlišuje. Scény sú poprehadzované. Získanie prilby z holičskej misky je len spomenuté. Táto scéna tam nie je. Slávny boj s veternými mlynmi je na konci, hoci v knihe je to jeho prvý boj. Film je skôr dráma ako úsmevný snímok. Oveľa bližšie je film z r. 2000 režiséra P.Yates-a. Vydarená komédia s výrokmi z knihy. Vládnutie Sanchi Panza na fiktívnom ostrove je tam len ako jeho začiatok a koniec. Keďže som nečítal úplnú verziu románu, niektoré scény vo filme som nepoznal. Ale vyzerá, že film je verný predlohe.
Zaujímavé čítanie a v konečnom dôsledku aj sledovanie ponúka Lovec drakov. Približuje svet islamskej kultúry a zvykov. Všetko nahustené v jednej knihe. Svadba, pohreb atď. Film r. M. Foster-a z r.2007 sa až tak nezaoberá minulosťou ako kniha na prvých 100 stranách. Taktiež nepribližuje do detailov islamské tradície. Aj iné detaily vynecháva. Napr. utečenci neprestúpili hneď do cisterny, ale niekoľko dní čakali na nákladné auto alebo v cisterne zahynulo dieťa, čo vo filme nie je. Záver filmu sa zrýchľuje. Amír so Sorábom uteká cez okno od Ásafa, ale v knihe odchádza normálne ako víťaz. O Amírovom pobyte v nemocnici a ako sa všelijako pokúšal dostať malého Sorába do USA vo filme nie je.