Nepojazdní

Náš voxhól nás sklamal. Alebo mi jeho? Či servis? Alebo sme sklamali techinka na kontrole? Neprešiel som s ním totiž technickou kontrolou. Upršaný deň, už ani to počasie nepraje. Rozhodol som sa ísť tentoraz inde ako po minulý krát. Aj som to oľutoval, ale skôr zaleží, aký chuj preberie auto. Pristavil som sa suverénne pri bránu. Hľadal som vchod do príjmacej miestnosti. Zastrčený ako vchod do jaskyne, som ho našiel. Pán pri pokladni si dával načas. Keď som mu povedal, že som na 7.30h, spýtal sa, čo tu robím o siedmej. Hovorím: "Nemôžem spať". " Tak ste tu mohli čakať aj od šiestej", vraví. Zobral mi technický preukaz a 45Eur. Poslal ma naštartovať a odstaviť auto mimo brány, nech nezavadziam ako ikona fejsbuku na mobile. Zacúval som trocha mimo cesty, parkovisko totiž blokovala akási Kia. Najprv šla do vnútra Toyota. Viezol ju tam technik a chudák sa trápil s alarmom. Ešte aj keď som odchádzal, reval. O 5min. mi kývol "môj" technik, že mám ísť. Zastavil som akosi v napoly vo vchode do tej ich garáže. Ani okno som nemohol otvoriť, lebo pršalo. Pozrel som na technika, ktorý vyzeral ako korpuletný Severus Snape a šiesty zmysel mi napovedal, že s týmto neprejdem. Vedel som to už vtedy. Naveľa som sa po ďalších 5 minútach posunul dovnútra. Stále mi ukazoval pokiaľ sa mám posunúť dopredu, až sa mi to nezdalo. Dobre. Pichol do výfuku sondu a zmeral spaliny pomerne rýchlo. Posunul som sa o kúsok ďalej. Kontrola svetiel. Ľavé predné svieti vysoko. Hoci som si svetlá dal po poslednej kontrole nastaviť, zdá sa, že to nespravili. Na predošlej kontrole mi to dali ako závadu A, tu bola povýšená na B (do 30 dní odstrániť). Horšie ma však ešte len čakalo. Snape si sám posunul smrada na brzdné valce. Sledoval som ako mučí auto a ešte si pritom pískal ako gumová hračka. Vystúpil a zahlásil, že zadné brzdy dobre, predné zle. Ukázal mi na monitore hodnoty a graf rozdielneho prítlaku kotúčov, ktorý sa vymyká optimálnym hodnotám. To už som vedel teda, že je zle a končím tu. Mám to za C. A vraj mám zvlnený ľavý kotúč. A nech sa ani nečudujem, že po 100 tis. km, mám brzdy zlé. To ma neprekvapilo. Len to, že som dal asi mesiac predtým auto prezrieť a nepovedali nič. Podozrivé mi bolo už to, že nepýtal odo mňa peniaze. Nakoniec technik prezrel podvozok. Tam mi čosi tiež našiel, ale len nepodstatnú závadu. Otvoril bránu a povedal, nech si počkám na nálepku za emisnú kontrolu. Tak som tam čakal, kým technik vonku vypúšťal emisie z huby. Prišiel aj chlapík s Kiou. Ten sa spýtal, či idem po nálepky. "Ja môžem tak nalepiť akurát žuvačku na sklo", som mu odvetil, "Neprešiel som". A to Kia bola staršia od nášho voxhóla. Šiel som teda zaplatiť 5Eur aspoň za jednu známku. Chlapík pri pokladni mi povedal, že prakticky mám nespôsobilé auto na cesty, a keď ma chytia policajti, bude v najlepšom prípade pokuta. Hovorím mu, že aspoň do servisu ho snáď môžem odviesť. Zákon hovorí jasne. V podstate by ma mali odtiahnuť. Sadal som do auta a zavolal do servisu, kedy môžem prísť. Až takmer o dva týždne. Veľkodušne mi Snape nechal starú známku. Platila mi ešte tri dni. Že nech si ešte pojazdím. Blbec. Neviem, či to myslel ironicky alebo je taký filantrop. S odstupom času si myslím, že mi mohol dať B, aby som teda mohol kľudne ten mesiac jazdiť a nie striehnuť, kde sú policajti. Tak som šiel domov. Sadol za klavír a premýšľal. Prerušil som muzicírovanie a šiel obvolávať autorizované servisy. V Trnave ma zoberú o týždeň skôr. Tak volám zasa do roboty, že prehadzujem dovolenku. Potom ešte píšem správu do servisu, že ruším u nich výmenu kotúčov. K večeru ma chytila úzkosť a v noci som nespal. Totiž koncom mesiaca ideme na predĺžený víkend a dovtedy by som bol rád, keby auto malo dovolené brázdiť cesty. Už som pozeral aj požičovne ako najhorší variant. A poobzerám sa po inom servise. No tento má výhodu, že je oproti robote a ušetrím teda kopec času. 2 dni som si teda pojazdil. Po vypršaní lehoty, som s autom absolvoval už len cestu do servisu. V tom nešťastí som mal šťastie. V ten deň sa mi vypálila žiarovka. V servise som čakal vyše hodiny. Potom mi zahlásil technik alebo kto to je, že treba objednať brzdové kotúče. Najskôr bude auto o dva dni. Ukázal mi tiež výsledky ich testov. Nesúmernosť brzdných síl im vyšla 13%. Na STK 40%! Zvlnenie kotúča max. 5%. Tak teraz mi je jasné, že na STK čakal úplatok alebo tomu nerozumiem. Tak som sa pobral v tom maraze na stanicu. Nie je ďaleko, nejakých 15 min. chôdze. V sobotu zasa s5. Nechal som tam 336Eur, a to som vraj mal zľavu. Priložili oba protokoly o meraní, pred a po, a mohol som vyraziť. Auto teraz brzdí už len myšlienkou. Šiel som aj po starej ceste a testoval brzdy. Ráno na Juraja už som pred siedmou stál na parkovisku kontroly. Ešte ani technici tam neboli. Dvaja "típkovia" boli predo mnou, kamión za mnou. Prvý chlapík so žuvačkou som vedel, že prejde, aj keď nechce. A skutočne nechcel. Jeho starší džíp neprešiel tiež na brzdách, ale videl som ako technik čosi šachuje v databáze, a potom bolo auto odstavené bokom. Takže si myslím, že nakoniec prejde. Druhý som šiel ja. O5 na mňa zakýval 120 kilový Snape, s ktorým som neprešiel. Dnes mal dobrú náladu, nejaký ten pohárik v sebe i jarné slniečko k nej prispelo zaiste. "Kukal" na brzdy jak slimák na šalát a skonštatoval, že tam mám kvalitu. Aj najnovší hit, medenú pastu nanesenú. Mne to bolo "laufr" jedno a zhlboka som dýchal, aby som sa ukľudnil. Po kontrole svetiel zahlásil: "Budeme škrtať!" Idiot. Veď kvôli tomu tam stojím jak vidle v hnoji. Sledoval som ako sa hrdzavý džíp predo mnou poskakuje a trápi na zadných a Snape húlil pri mne. Potom nastúpil na draplavé valce voxhól. Na prvýkrát prešiel. Znova robil zadné brzdy. Prečo asi? Ukázal mi potom graf, kde krivky boli blízko seba. Opätovné pózovanie pred kamerou na výstupe a mohol som vypadnúť. 5 min. som ešte čakal vonku na osvedčenie. Extra som zaplatil 7Eur. Konečne opúšťam bránu. Ďalšie dva roky teda budem môcť lietať po cestách. Na budúce budem chytrejší. Dám auto do servisu a nech sa postarajú.

Ďalší prváčik

Máme ďalšieho prváka. Rodičia boli zo zápisu vystresovaní viac ako dieťa. Spôsobila to aj babka. Svedomito sme sa pripravovali. Vedeli sme, čo nás čaká podľa staršej. Do prípravného procesu sme teda zapojili aj ju. A veru sme sa nemýlili. Mali v podstate to isté, čo pred 3 rokmi. Nechali sme na dcérku, nech si vyberie deň. Keď už nebude nič vedieť, aby aspoň pozdravila a nekukala jak gulečníkový analfabet. No babka "uniesla" malú. Idem s kolegom z roboty. Zabudol som ju prezvoniť, tak zastavujem auto a zvoním. Idem ďalej. Zvoní mi telefón, ale pokračujem. Zistím, že babka nie je doma. Pokračujem teda domov. A o5 zvoní mobil. Takto živo nemám ani na Vianoce. Pred domom stretávam polovičku so staršou. Babka je na stanici, máme si prísť pre malú, babke ide vlak do Hovädova. Neviem, akú informáciu dostal dedo, ale volá, že je na zápise pred školou. Žena rozčúlená, nech ide domov, čo ho to napadlo. Drahú by najradšej nakopal. Obaja sú ako malé papiňáky. Dcérka je teda doma. Žena škrieka na svokra, že si radšej zaplatí opatrovateľku. Dedo len tresol dverami. Po ukľudnení situácie išla len s mamou do školy. Obe to chceli mať čím skôr za sebou. Najprv sa predstavila. Pred odchodom z domu sme jej vtĺkli, kde býva. Začala kresliť postavičku, tvary. Zarecitovala Adam v škole nesedel. Zaspievala zaľúbenú pesničku: "Prepletala som červeným, zeleným, bielym halasom...". Zhrabla lego s ďalšími drobnosťami. Mamu mimo triedy zatiaľ ponúkli slivkovým koláčom. Pozerala rozprávku  inej triede. Dcérka bola vnútri pomerne krátko. Potom Buci prešla do inej triedy, družiny, k interaktívnej tabuli a skladala puzzle. To bolo nepovinné a zároveň si učiteľky všímali, ako deti s tým vedia robiť. "Do prčíc", hlesla, keď sa jej nepodarilo dať správnu kocku. Doma som už netrpezlivo čakal, ale keď som videl diplom v jej ručičkách, vedel som, že to dala. Naveľa, škola bude vďačná, keď dá dokopy jednu triedu. Je tam zapísaných 23 deciek. V meste sa šíri mýtus najlepších škôl. Ale naša nie je podľa mňa zlý výber.
Rodičov odrádza, že tam spadá napr. detský domov. Za odmenu sme kúpili zákušteky. Baby si želali hamburgery, no cestou sme zistili, že duchovné potreby musia byť uprednostnené pred plným bruchom. Takže sme hodili spiatočku a objednali ich domov. No keď sme videli bochníky s kuracím mäsom a hranolkami, ktoré sme mali predvčerom, zalomili sme rukami. Malá chcela ísť aj na druhý deň, aby dostala zasa lego. Trebárs aj do inej školy. Vraj to bolo ľahké. Aspoň viem,že sme ju dobre pripravili.