Hody

Hody sú také malé Vianoce. Vypeká sa, vyvára o stošesť. A zíde sa početná rodina. Už len koledy chýbajú. Markantné sú najmä na dedine. V meste len starousadlíci ctia tradíciu posvätenia kostola. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj kolotoče a stánky a samozrejme hodová zábava. Na niektorých dedinách je to jediná možnosť zábavy v roku. Pred veľa rokmi a zopár kilami som chodieval na hody k dedkovej rodine na dedinu. Jeho sestra bola veľmi dobrá kuchárka. Vždy som sa na ne tešil. Najlepšie robila kremrole. Bohužiaľ už nie je medzi nami a tak tam už na hody niet kam chodiť. Ako som sa zoznámil so ženou, tradíciu som obnovil. A hneď dvojnásobne. Mesiac po sebe kačacie hody. Pred tými skoršími som si týždeň robil miesto v žalúdku a potom týždeň preplnené miesto odpratával. Dcérka sa povozila na detskej manéži. Za nekresťanské 2Eur sme jej kúpili balónik. Za dva dni vyfučal a ostal sa na nás pozerať nechutne škliebaci ksicht zajaca. Na druhé sme sa nečakane rozhodli ísť. No s plným bruchom sa to veľmi neoplatí. Ale aspoň som ochutnal suchú lokšu. Do rodiny pribudla nová osoba a mňa ešte nepoznala. Tak som bol prelustrovaný, čo mi nebolo príjemné. Ale v opojení má nás rada a všetci sme skvelí. Aj v reštauráciách sa na jeseň hemžia pozvánky na hody. Dokonca ako vianočný darček. Prežierať sa na Vianoce a ešte aj potom na hodoch... To je už na infarkt.