V krajine Vasov

20.5.
Dnes ráno sa s 20min. meškaním o5 po 3 rokoch roztočili turbíny motorov General Electric brazílskeho "jetu" EMB 190, v ktorom som sedel v strede (sedadlo 17F) ja. Všeobecne severným smerom vo výške 11km  za krásneho slnečného počasia som sa valil do švédskeho Štokholmu spolu s kolegom a jednou dievčinou od našeho dodávateľa. Mašinu zo stojiska vytlačili do opačného smeru, tak sme sa potom už na vlastný pohon točili. Po štarte z viedenskej dráhy 16 otočka vľavo ponad vysychajúce Neziderské jazero, mútny Dunaj a Čunovo, ďalej nad Sereďou a vodnou nádržou Kráľová. V diaľke sútok Váhu a Dunaja. To už sme západne od Nitry, Partizánskeho a nováckych komínov. V diaľke sa objavuje sliačske letisko a sme nad Martinom a Veľkou Fatrou. Tatry sú zahalené v mrakoch a je vidieť len kúsok so západných. Letušky rozdávajú sendvič s nápojmi. Nad Poľskom ma upútali uhoľné bane sliezskeho Halemby pri Katowiciach. Za okamih míňame najväčšiu uhoľnú elektráreň na svete pri Lodži. Je to tiež popredný svetový producent oxidu uhličitého, o čom svedčia zlovestne "húliace" komíny. Rieka Visla hadovito sa krúti po poľskej zemi a vidím ako sa vlieva do "Baltiku". Pobrežie pretíname nad mestom Gdaňsk. Jeho kosákovité pobrežie sa nedá zameniť. Západne míňame švédsky ostrov Gotland, dávam si ešte jeden džús. Sedím vedľa Slováka, ktorý ide na 2 mesiace robiť montážne práce do Švédska. 20 min. pred pristátím začíname klesať. Nad Štokholmom sa mi zdá, že sme vysoko. A skutočne pokračujeme ešte na sever a točíme sa nad Upssalou do smeru dráhy 19 arlandského letiska. V Štokholme je poloblačno a 16°C. Vystúpili sme na zrenovovanom termináli 2. Výdaj veľkej batožiny je takmer pri lietadle a hajzle sú tiež inde. K požičovni nás odviezol autobus. Dostali sme Volvo napchané elektronikou. Zastaví, vypne sa motor. Ukazuje, akú rýchlosť zaradiť. Kto je pripútaný a kto riskuje. Len hodiny ukazuje maličké v ľavom rohu palub. počítača. Ja zvyknutý na veľké číslice Voxhóla som ich hľadal. Hral som sa s tou elektronikou (rádio, klimatizácia). Robil som potom navigátora do firemnej kancelárie. Mali sme aj navigáciu, ale vo veľkom Štokholme aj ona blúdila. Ja som však do firmy trafil. Štvrť Hammarby sa odvtedy, čo som tam bol naposledy, zmenila. Pribudli ďalšie bloky. Chvíľu sme hľadali miesto na parkovanie. Nakoniec sme aj tak zaparkovali zle. Švédski kolegovia nám šli naproti a ja im. Ukázali nám ako zaparkovať a ako platiť. Tu sa dá platiť skutočne všade kartou. Parkovací automat, či stojan benzín. pumpy nevnímajúc. Vzali nás na obed do samoobslužnej reštaurácie. Zjedz, čo sa dá a koľko vládzeš za 89SEK. Mal som obyčajnú rybu. Tu nepoznajú ryžu a cestoviny len kdesi. Povodili nás po nábreží. Ja som si šiel do potravín ICA kúpiť neskutočne dobré haringy v kari omáčke a ďalšie sprostosti na jedenie. V kancelárií som bol len nejakú pol hodinku, akurát, čo som si dal čokoládu. O 14h sme vyrážali zasa južným smerom do mestečka Vaestervik. Najprv do tichej štvrti na okraji Štokholmu, kde si kolega zaniesol auto. Potom sme už valili po diaľnici do Norrkoping-u a odtiaľ po polovičnej rýchlostnej do Vaestervik-u. Prečo polovičnej? Pretože bola na určitých úsekoch dvojprúdová, inde len jeden pruh. V strede namiesto deliacej čiary bol oceľový plot. Takto sa švédska vláda snaží znížiť úmrtnosť na cestách na 0. Predbiehať možno len na určitých úsekoch a zvodidlá nepustia. Som zvedavý, čo by vymysleli naši slovenskí šoféri. Najskôr by obiehali sprava. V mestečku Soderkoping sme prišli akosi zadom k reštaurácií. Tu ma automat ignoroval a odmietol dať čokoládu, i keď som ho prosil i vyhrážal sa. Muffin som zapil teda vodou. Rovinatou a skalnatou krajinou sme pokračovali ďalej. Sem tam nejaká farma. Vyzeralo to pôvabne. Po viac ako 3h sme do malého prímorského mestečka dorazili. O5 sme hľadali, kde zaparkovať. Poradili nám domáci. Hoci sa mi po celodennom cestovaní nechcelo, šiel som sa so všetkými prejsť. Po nábreží, úzkymi uličkami starého mesta cez centrum s5 k hotelu. Popri jednom hnusnom, špinavom kanáli sa dalo relaxovať. Neviem, čo je to za relax pozerať do znečistenej vody. Hotel Centrall nie je veľký a tvorí ho sieť navzájom spojených domčekov. Izbu mám kdesi pod zemou. Vidím akurát do raňajkovej miestnosti. Vo vestibule sme potom čakali na vyzývateľov na večeru. Bola to firma, kvôli ktorej sme tam prišli. Milá pani Helen nás zaviedla asi do najlepšieho, čo tu majú. A znova ma tu ignorovali, keď mi nedoniesli víno. Pohoršujúce, tu vo Švédsku. Štartér som si nedal. Ako hlavné jedlo som mal vynikajúcu tresku so špenátovou a ananás. omáčkou, špargľou, duseným hráškom a rukolou. Lepšie pripravenú rybu som ešte nejedol. Víno dalo za tým perfektnú bodku. Dobrý nápad bol, že pri každom jedle je uvedené aj víno, ktoré sa k nemu hodí. Slnko tu zapadá o 22h. Pred polnocou som unavený zaľahol.
21.5.
Nepáči sa mi, že dvere na kúpeľni sa samé zatvárajú. A mám malú sprchu. Je to taká sprška. Zdá sa, že iba ja na izbe. V "telke" dávajú aj akvárium s rybičkami. Napínavo som sledoval, čo sa bude diať. Je to ako čítať telefónny zoznam. Veľká obsadenosť, ale dej žiadny. Slnko tu vychádza o hodinu skôr. Tu nie sú kohúti, ale čajky, ktoré škriekajú. Na raňajky som si dal ako ináč, haringy. Potom ešte žemľu s pomaranč. džemom. Firma na výrobu práškovej farby nebola ďaleko, preto sme tam prešli pešo. Vo vestibule nás uvítal predok lode. Napadlo ma vyjsť na predok a spraviť scénu s filmu Titanic. Lodičky tu majú po celom meste takmer v každom okne. Vo firme majú krásny výhľad na záliv. Dokonca aj dve terasy. Taký pohľad ukľudnuje. Na obed typické švédske mäsové guľky s brusnicovou omáčkou a´la IKEA. Do konca roka nechcem zemiaky ani vidieť. (Bohužiaľ doma ma dočkali). Vo firme sme strávili 9h. Bolo to poučné vidieť výrobu práškovej farby. Denne spravia niekoľko ton. Po skončení som utekal do centra po neodpustiteľné pohľadnice. Dievkam som kúpil plyšových sobíkov. V hoteli som vyplatil ubytovanie a spravili nám raňajkové balíčky v podobe 2 žemlí, džúsu, jablka a keksíku. Hodinku som si odpočinul na izbe a šiel som na večeru. Popri hoteli sa prehnal mladý sob. Vraj sú aj v Štokholme, ale myslím, že len na okraji. Večera bola znova v réžií hosťujúcej firmy. Tentoraz sme boli inde, v reštaurácií amer. typu. Naštartoval som sa údeným lososom a hlavné jedlo som mal cheesburger s hranolkami. Slaninu som dal bokom. Všetko som spláchol bielym vínom. Rybu som tentoraz nechal tuleňom, ktorí sa tu premnožili. Už ich aj odstreľujú.
22.5. Zasa skoré vstávanie. Narýchlo som zjedol jednu žemľu, zapil s džúsom. Vstupnú kartu som nechal na izbe. Po 6h sme vypadli. Čakali sme na maď. kolegov, ale neukázali sa. Vyrazili sme bez nich, ale o chvíľu volali, že sú na ceste. V Štokholme sme ostali visieť v zápche. Tridsiatkou sme sa pomaly sunuli stredom veľkomesta. Bolo treba sa vrátiť s plnou nádržou nafty, preto sme odbočili na pumpu. Bol to najhorší výber, pretože bola ďalšie 2km mimo diaľnice. S5 nás vytiahla navigácia. Povedal som jej" Choď domov!" a poslušne nás dotiahla až pred požičovňu. No tam sme nemohli nájsť vstup a pritom bol hneď na začiatku a ešte aj označený. Autobus nás zadarmo odviezol k terminálom. No kolega zavelil vystúpiť hneď pri prvom Termináli 5. Mne sa to nezdalo. Tento je pre medzikontinentálne lety a my sme tiež s batožinou "medziterminálne" leteli na 2, čo je nejaký ten kilometer. Dojedol som raňajky. Mašina už stála na stojisku, tiež jedla. Kolegovia si čosi pokúpili na pamiatku a už sme sa aj naloďovali. Stretol som dílera zo Sandvik. Odpálili sme z Arlandy skráteným štartom načas. Leteli sme viac západne. Pobrežie Poľska sme pretínali niekde u Slupska. Potom sme pokračovali nad Poznaň, Wroclav, vľavo som videl opustené prostějovské letisko. Bol väčší opar, takže ani naše malé Slovensko som nevidel. Zato som mal pri pristátí Viedeň ako na dlani. Pekne som videl ako točíme na finále dráhy 11. Rafinéria OMV vyzerala fantasticky so všetkými potrubiami a nádržami. Neviem si predstaviť v prípade problémov stroja, ak by tam zahučalo. Viedeň by ľahla popolom. Akosi som nenašiel Práter. Švédky, ktoré šli do Viedne na dámsku jazdu, pri pristátí stíchli, smiech ich akosi prešiel. Nezabral u nich ani gin s tonikom. Sedel som vpredu, a tak som mohol z lietadla rýchlo vypadnúť. Haringy cestu prežili. Hľadali sme taxikára, nestíhal. Nesmelo potom zdvihol papier s našimi menami, ale ja som ho poznal. Cestou domov nebol príliš zhovorčivý, maturuje mu dcéra. Za poldruha hodiny som už zvonil doma. Počasie nám po celú dobu vyšlo, dozvedel som sa mnoho poučného, len cestovanie trvalo dlho.

Vypíname sa v Patinciach

Firma mi po desiatich rokoch dala vernostné. Vybral som si jednodňový poukaz do kúpeľov. Rozšírili sme to o jeden deň a naše ratolesti. Vyrazili sme v piatok po pol piatej cez silnejšie, či slabšie prehánky. Cesta trvala vyše 2h. To sme stáli 2x, pokým sa  baby vycikajú. Staršia to nevydržala iba 9km pred kúpeľmi. Nie je tuším dobré sa hnať bez prestávky. Ani meno, mesto... nezabralo na dlho. Patince sú južným pólom Slovenska. Okrem komárov, horka, perkeltu a Dunaja sú tu miner. pramene. Kúpele sú ešte 2km za dedinou. Je to väčší areál s chatkami, penziónmi a 4* hotelom Wellness, kde sme zaparkovali my. Práve tento týždeň sa chystali ma sezónu a sanitovali. Na izbe ma čakali nástrahy pre hosťa: vypojená anténa TV a nezapojená lampa. Dali sme si neskorú večeru. Studené predjedlo sme zamietli. Hlavné jedlo a polievku servírujú kuchári. Dávajú po troške, aby hosť vychutnal z každého čosi. Taká zmes potom vyzerá na tanieri podivuhodne. Mňa presvedčili okrem ryby na kúsok kuracej rolády. No bolo v nej viac múky ako mäsa. So pstruhom som sa pomaly zadrhol, keď mi ostala kostička na podnebí. Upaľoval som na wecko. 3 kosti som statočne a bez újmy prehltol. Veľmi som si teda na večeri nepochutil. Baby si dali aj slepačiu polievku. Detská stolička príliš ďaleko a vysoko, musel som mladšiu kŕmiť. Čašník ukecaný ako papagáj, popritom funel pod fúzmi ako maďarský parník na Dunaji. Babám doniesol omaľovánky a cukríky. Na "super jedákov" boli pripravení a cukríky dostali až keď zjedli aspoň niečo. Na koniec malý zákusok. Keď sme išli po ne, nedopité poháre nám zobrali, ale dojedené taniere ležali na stole. Učnice ako servírky boli aktívne bleskozvody. Nápoje sa platia a pripisujú na účet. Jeden 2dcl za 1,50eur. Maďarský kraj je drahý. Baby ťažko zaspávali. V noci tu je teplo, pootvoril som okno. Strieka tu fontána a kŕkajú žaby jak bláznivé. Ani som nepočul obe noci, že išla klimatizácia.

Sobota

Panenko skákavá. Ideme oddychovať a už pred 6h baby vstali. My sme ešte skúšali spať aspoň čosi. Potom sme im pustili TV. Upršané ráno. Nechceli sme byť hladní ako sumce dole v jazierku a šli sme na bufetové raňajky. Mal som len skromne tresku a palacinku s nutelou. Žena silnú kávu, ja slabé kakao. Babám sme nahovorili, že je v jazierku vodník. Šli sme sa opatrne kúpať. Nie k vodníkovi, ale do sveta bazénov, ako to tam volajú. Nie je to veľké ako svet, skôr len na relax. Pri našich babách zabudni. Každá zvlášť cikať, iný bazén a pod. Najviac ich bavila šmykľavka do vody. Pokiaľ sa dalo hoveli sme si vo vírivke.  Baby nazvali bublanie vodníkove prdy. Šli do nej zvláštne schody. Vrchný bol široký a potom strmhlav dolu. Ja aj drahá sme si tam udreli nohu. Variť do ešte teplejšieho bazéna sme sa nešli. K obedu nás z toho striedania teplej a chladnejšej vody zmáhala únava. Začalo tam byť tiež teplo. Včera len napúšťali bazény a bola studená voda. Dnes sa naopak vírivka prehrievala. Škoda, že nešli všetky vodné sprchy alebo aspoň podvodné dýzy. Na obed sme si dali my, dospeláci, lasagne a baby, čo iné ako hranolky. V bufete pri bazéne. Poobede sme si dali "šlofíka". Zobudil ma hotelový telefón. Recepčná mi oznámila zmenu termínu masáže. Trochu sme šli rozhýbať kosti a prešli sa po starej časti rekreačného areálu. Pripomína mesto duchov alebo ukrajinský Pripjať po výbuchu v Černobyle. Opustené domy, ihriská, bujnejúca tráva a ľudská márnivosť, stromy rastúce už aj z múrov, komáre. Niečo na predaj, čo už nikto nekúpi, niečo rozpadnuté, čo nikto neopraví, iné nedostavané, čo nik nedokončí. Za týmito uniformnými stavbami je rameno Dunaja. Za našim hotelom je farma so zajacmi a malou ovcou. Tých asi nestihli na Veľkú noc naporcovať do večerného bufetu. Tak teda mékala, čo je na ovcu nezvyklé. Zašibávalo jej z toho minipriestoru, čo mala. Pred večerou sme si dali poprvýkrát skvelú masáž. Aj celý deň by som to mohol ani jesť nemusím. Baby boli zatiaľ pichnuté v detskom kútiku. Iba s tichou a hanblivou dievčinou. Mladšia si buchla koleno a neposlúchala. Všetko po starom. Odniesli si papierové ovce, keď si nemohli tú z farmy. Na večeri si nás už tak čašníci nevšímali. Baby sme namotali, že ujo stojaci pred reštauráciou si zapisuje kto ako je. Veľmi to nezvýšilo ich apetít. Doma staršia potom robila to isté a zapisovala si čísla izieb. Dali sme si všetci perkelt. Už pri hraniciach s Panóniou, čo je len kameňom cez Dunaj, podávajú smotanu extra, nie už v omáčke. Dnes pre zmenu žena zjedla kosti z kuraťa. Večerné kúpanie. Tunajší miner. prameň má podľa ženy priemerné zloženie minerálov. V norme. Pred vstupom do bazénového sveta to majú veľkým vycapené na stene. Akí sú obyčajní. Mladšia sa pritopila na šmykľavke a viac nešla. Žena sa bez pohybu nadnáša v bazéne, ja idem pomaly ku dnu ako Titanic. Niečo som pofotil v interiéri, ale s telefónom teda žiadna sláva. Staršia sa pýtala, prečo niektoré tety majú zajačie ušká. Ako jej len vysvetliť, čo sú, jemne povedané, spoločníčky...

Nedeľa

Spali sme lepšie. V jazierku majú nasadených tak 6-7 sumcov. Na raňajky v podstate zbytky zo včera. Ale veď nemusí sa vyhadzovať, čo sa nezje. Len syrov mohlo byť viac. V podstate som si dal tiež to, čo včera. Baby len jogurt a dyňové semiačka. Nevedeli sa dočkať kúpania, žena kŕmenia sumcov a ja kedy vypadneme. Zbalili sme sa teda a šli kúpať. Mladšia sa už tentoraz osmelila na šmykľavku. Ohlásené kŕmenie sumcov nesledoval nikto. Naše baby však sledujú kŕmenie ľudí v reštaurácií. Na bazéne hrá stále tá istá muzika. Mne, žene aj muzike tam bolo dlho. Šiel som vyplatiť pobyt. Účtovali nám iba staršiu dcérku. Nám druhú noc vôbec nezarátali. Zaplatil som to bez mihnutia oka. Večer sme potom nad tým rozmýšľali a predsa len poslali email, nech si to prekontrolujú. Uznali chybu a poprosili zaplatiť aspoň polovicu sumy. Tiež sa asi čudovali, lebo veľa takýchto čestných ľudí tam nemajú. Iba solventných, na ktorých príde upozorniť sama pani majiteľka. Poobede sme  teda konečne celí vymáčaní odtiaľ odišli. Smer Kolárovo. Cítil som, že čosi na mňa lezie. A nebolo to moja polovička ani decká. Baby zobudilo kodŕcanie na panelovej ceste po kolárovskej hrádzi. Zastavili sme sa pri kultúrnej pamiatke Vodný mlyn. Je ich už len pár na svete. Milá, poloslepá, pani nám spravila prednášku. Hľadali sme v areáli niečo pod zub, ale je tam len krčma. Dali sme si kofolu. Akurát tam začali robiť zemiakové placky. Slinky sa nám zbiehali no, nechali sme si zájsť chuť a uskromnili sa s makovníkom. Ešte aj tu je všade počuť maďarčinu. Aj tak tancujú. Pozreli sme si ovce, hybrid ovco-kozu, nadržaného žrebca a pobrali sa preč. Zastavili sme sa v Seredi u rodiny. Tam som sa cítil už dosť zle. Bolelo ma aj hrdlo. S boľavou hlavou som doviezol rodinku domov. Víkend nám ubehol veľmi rýchlo. Pri návrate sme mali pocit akoby sme šli z týždňovej dovolenky. Odniesli sme si pekné spomienky, drobné zážitky a ja navyše virózu, z ktorej sa nemôžem spamätať.