Liptov

Prvýkrát moja malá rodinka sa vybrala stráviť týždeň mimo domova. Neradi sme to znásilňovali a nevieme si so ženou predstaviť cestu dlhšiu ako 1h po skúsenostiach s výletmi na kúpaliská. Liptov trval viac a aj to tak vyzeralo. Najmenšia spočiatku spala. Nervy prišli za Strečnom. Musel som zastaviť. Za Martinom kolóna, čo iba zhoršovalo psychický stav posádky.  Vybrali sme penzión, ktorý bol pripravený na deti. Nie však na naše... Prišli sme do L. Jána akurát keď sa schyľovalo k búrke. Cez to všetko sme sa vybrali k miestnej atrakcii, ku kadi. Cestou začalo naozaj pršať. Ochutnali sme kyselku a ostali pri nej pod prístreškom. Dážď neustával, a tak sme sa vybrali do penziónu. Ja som si nedal pršiplášť, ale mal som dáždnik. Bola to lepšia varianta, lebo mi nenatieklo do topánok. Do rána sa ako tak vysušili. Na večeru sa začal boj. Bola fašírka so zemiakmi. Vedľa jedálne totiž bol hrací kútik. To bol pre naše malé prisilný magnet, aby sa udržali na stoličke. Rovnako to bolo s raňajkami. Ťažko sme do oboch niečo napratali. Odkladali sme si to potom na obed. Neskôr sme sa sťahovali do kuchynky, kde bol kľud. Posledný deň nám tam pani domáca rovno nosila jedlo. Nápoje sa platili každý večer zvlášť. Hneď prvý deň mi čašníčka vydala 10Eur navyše! Tak som jej to bol vrátiť. Prvé noci bol tiež problém zo zaspávaním. Staršej tuším robilo radosť budiť mladšiu.
V sobotu boli Medvedie dni na Hrebienku. Vybrali sme sa teda do Smokovca. Bola to masová akcia, parkovali sme popri ceste. Lanovky sú vo Vysokých aj Nízkych Tatrách neúmerne drahé. A že sme sa vozili hore dolu. Najprv teda na Hrebienok. Kto mal medvedíkov dostal nálepku a nejaké to občerstvenie. My sme vzali tých najmenšich dr. Oetker. Týchto sponzorských tam bolo viac. Staršia sa pofotila s rôznymi maskotmi medveďov (mladšia sa bála). Moderátor A.Bičan dražil svoj portrét. Keď som prechádzal popri ňom, bol na 42 centoch. Staršia bola krátko na nafukovacom hrade a už sa začal ozývať hlad. Najmä u mladšej. Tak sme sadli na lúku a šiel som po hranolky. Baby na ne zaberú na 100%. Pri stánku zas bol systém, kde najprv u jedných zaplať a potom s bločkom k druhému, kde vyfasuješ jedlo. Ja som mal poskromne. Vynahradil som si to pri večeri. Napokon ako aj nasledujúce dni. Šli sme sa potom prejsť k Studenovodským vodopádom. Skonštatoval som, že Vysoké Tatry umierajú. Co nezničila víchrica, to ničí lykožrút. Nie je to krajina, ktorú si pamätám z detských čias. Väčšinou je to bezútešná pustatina posiata fialovými vrbovkami. Vraj o takých 20 rokov uvidím. Čo? S blížiacou sa búrkou sme kroky radšej zrýchlovali. Naštastie sa nám vyhla, a tak mohla malá
vyskúšať jazdu na kolese a hrabala sa v kontajneri s plastovými guličkami. Ešte zopár fotiek krajiny a pomaly sme sa presunuli k lanovke. Tá bola v permanencií a zdá sa mi, že jazdila rýchlejšie ako bolo v cest. poriadku. Dá sa to prejsť pohodlne pešo, ale boli sme radi, že staršia prešla k vodopádom. V Smokovci sme našli vytúžené postavicky Pat a Mat pre staršiu dcérku (v podstate pre obe ratolesti). Ešte som si zašiel do Tat. Lomnice k bankomatu a potom už len do penziónu. Nový úsek dialnice cestu značne urýchli, no to že nie je výjazd do Jána z Popradu veľmi nie. Tak som pokračoval až do Lipt. Mikuláša. Tam sme sa zastavili v "mekáci". Čo iné ako hranolky s Happy Meal pre naše baby, my sme si dali iba samotnú placku Mc Wrap. K večeru sme sa teda prežrali a o5 búrka.
V nedeľu sme sa vybrali do Jánskej doliny. Pri hoteli Ďumbier je požičovna bicyklov. Najprv sme rozmýšlali zobrat káričku, ale to by som sa namakal do kopca. Zobrali sme teda bicykle so sedačkami. Sprvu asfaltová cesta Väčšinou šla do kopca. Kúsok pred Stanišovskou jaskyňou sme si dali prestávku. Potom sme viac menej pešo šli takmer k horárni Bystrá. Najviac sa však páčila našim deťom jazda dolu, keď sme fujazdili okolo 60km/h. 2h šlapania sme zišli za menej ako 20min. Zasa sme hľadali nejakú solídnu reštauráciu. Po blúdení v Jáne sme nakoniec skončili aj tak v našom penzióne. Dali sme si bryndzové halušky. Večerný guláš nám potom doslova liezol krkom. Palacinky pre decká ostali do ďalšieho dňa. Staršia sa povozila na poníkovi menom Pegas. O5 sme podnikli nájazd na populárnu kaďu a o5 sa blížila búrka. Tentoraz sme sa lepšie vybavili, resp. nevybavili. Šli sme naľahko v šlapkách. Okúsil som vodu a na moje prekvapenie bola studená! Ani ja ani dcérka sme tam viac nevstúpili. Táto miestna atrakcia nám ostala zapovedaná. Potom som sa dozvedel, že má len 22C. A že termálna voda. O niečo teplejšia je vraj na kúpalisku. Búrka s krúpami pomerne rýchlo prešla a pomedzi kvapky sme došli do penziónu. Prišli sedláci z Trnavy v podobe dvoch rodín. Už sme neboli sami, čo mali problém s jedením u detí.
V pondelok vrcholili horúčavy. Aby sme sa schladili, rozmýšlali sme kam ísť. Mladšia by sa v jaskyni asi bála. V aquaparku sa opekať celý deň nevydržíme. To sme už skúšali. Tak sme sa rozhodli ísť do vyšších polôh, konkrétne pod kopec Chopok. Parkovné v Jasnej nekresťanských 5Eur. Odviezli sme sa všetci po Rovnú Hoľu. Odtial sme sa neodvážili maličkú trepať až na Konský Grúň. Ona s mamou šla na čučoriedky a ja som išiel so staršou hore. Výhľady boli super, i keď bol opar. Nevedel som, že Chopok má aj predvrchol. Bolo vidieť i Rozsutec a kúsok Lipt. Mary. Malú to až tak nenadchlo. 3. turnusom sme sa vrátili za ostatnými. Malé občerstvenie, pozbierali sme ešte zopár čučoriedok. Dolu sme si dali zmrzlinu. To je asi jediná vec, ktorá stojí všade rovnako. Potom sme šli do aquaparku v Bešeňovej. Zrovna mali akciu za 3h vstup tam človek mohol stráviť celý deň. Nám to bolo jedno. Mnohí to nevedeli a zaplatili o 2Eur navyše akoby za celý deň. Po malom nedorozumení, kde sa stretneme a zabudnutej deke sme si našli kúsok priestoru. Inak hlava na hlave. Dcérkam sa nepáčili ani tak bazény ako skákací hrad a trampolína. Obe baby som zobral na divokú jazdu. No mladšia spravila do kolesa-cibule dieru a počas jazdy som musel dofukovať. Zasa sme baby dosýtili hranolkami. Tie stáli 1Eur a červená žbrnda, čo chcela byť asi kečup 0,50Eur. Značný nepomer. Vedia na čom zarobiť. My sme si nedali nič, aby sme potom vládali večeru. Hoci neboli velké porcie, ale malé takmer nič nejedli. Dnes bola cestovina s kuracím mäsom. Ešte v stredu som ju dorážal.
V útorok sa ochladilo, ale vzduch bol priezračný. Takže sme vyrazili znova do hôr. Žena by rada videla Štrbské pleso, lebo tam často chodievala. Skutočne tam bolo nádherne. Malé to však nebavilo. Boli sme sa pozrieť, či dáme Solisko lanovkou, ale bolo to ešte horšie ako v Jasnej. Tak sme sa rozhodli ísť na Skalanaté pleso. Bola to skvelá voľba. Baby mali zážitok z lanovky, staršia aj z chodenia po kameňoch, odkryl sa nám aj Lomničák. Veľmi dobrý nápad je tam detské ihrisko. O5 som videl aké sú Tatry zničené. Cestou do lanovky som stratil novú krytku na objektív. O starú som prišiel v júni na let. dni. V duchu som uvažoval, že  ďalšiu si už nemienim kúpiť a dám si tam aj večko od kompótu. Našťastie pár, čo išiel za nami ju vzal a dolu mi ju dali. To som mal veľké šťastie. Krásna podvečerná panoráma Tatranských štítov sa s nami rozlúčila. Kočár sme odstavili dolu na chodbe. Niekto si však myslel, že je erárny a použil ho. Preto som ho vyniesol zasa do izby. Na večeru bola pomsta kuchára. Zemiaky s cukyňovo-kôprovou omáčkou.To nevymyslíš. Ešte cviklový šalát a bolo by to dokonalé.
V stredu sa baby najprv hrali na ihrisku pri penzióne. Vedeli sme, že to však nevydržia celý deň. Mal som snahu kúpiť vodu v tamojšej Jednote, ale aj to málo, čo tam mali sme my už asi vykúpili predtým. Vodu sme kúpili v Lipt. Hrádku. S malou dušičkou sme sa vybrali do neďalekej Pribyliny, kde je Liptovská dedina. Na naše prekvapenie sme sa tam motali viac ako 3h. Projekt koliby sme nepodporili ani ovce nepodojili a šli sme na kúpalisko do Jána. Lenže naše baby tvrdo spali a navyše som zasa nemohol nájsť prekliatu krytku z objektívu. Tak som sa tých 15km vrátil do múzea. Musela mi vypadnúť ako minule, teda keď som niesol malú. Bol to krátky úsek. ale ani ja ani žena ju nenašla. Ešte raz som sa pohrabal v kufri a krytka bola tam! Zavolal som na ženu. Za toto sme šli všetci na zmrzlinu do Lipt. Hrádku. Je to jedno z troch liptovských miest, hoci mesto vôbec nepripomína. Dlho sme sa tam nezdržali. Všelijakí asociáli sa tam pohybovali. Vybral som peniaze pre pani domácu za ubytovanie, zlízali sme rýchlo zmrzlinu a pelášili ďalej. Krátko sme sa zastavili pri prameni Medokýš v Uhorskej Vsi. Je ovela lepší ako v Jáne. Dnes kuchár ulahodil babám a bolo kura s ryžou.
Vo štvrtok sa ukazovalo premenlivé počasie. Ja som navrhol Prosiecku dolinu a potom kúpanie v blízkej Bešeňovej. Na Prosiecku sme boli slabo vybavení obutím aj proviantom. Je to krásna dolina s úchvatnými skalami a preliezačkami. Staršiu to bavilo a prešla ju celú. Žena ju s nervami z nedostatku cukrov a uhľohydrátov prešla  tiež. K vodopádu sme sa nedostali. Ani som nevedel, že sa k nemu zachádza z križovatky. I tak iba čúral. 2h sme sa potom močili vo vnútorných bazénoch aquaparku. Žena dokonca bola po 20 rokoch na tobogáne. Staršiu nie a nie tam dostať. Odvtedy, čo ju zaliala voda v Galandii ju tam nemôžem nahovoriť.V Bešeňovej dávajú pod zadok gumenú podložku. Preto som na chladnom vzduchu drkotal zubami dlhšie. Musel som sa pre ňu totiž vrátiť. Vraj, aby som sa nedoškriabal. Je pravda, že s ňou to ide lepšie. Vyhrieval som sa potom v 38° bazéne. Nenapadlo nás kúpiť si jeden lístok na vonkajšie bazény a jeden na vnútorné. Niečo by sme ušetrili. Knedľu s kapustou som na večeru zapil Radlerom.
V piatok sa náš pobyt končil. Už sme sa aj tešili. Žena nás vyhnala von, aby mohla pobaliť. Nakúpili sme suveníry, syry. Krátka zástavka v Lipt. Mikuláši, kde som si kúpil knihu o Liptove. Je tam príšerný kruhový objazd v tvare 0. Pruhy a prednosti sa stále menia. Kríza nastala pred Žilinou. S revom za ušami som to dotiahol pred tamojšie TESCO. Tam sme si kúpili niečo jesť a potom pokračovali až domov. Malé sme tak navykli na jedenie v aute, že keď sme išli na druhý den svokre, čo je 10min., hneď po naštartovaní pýtali jesť.
Dovolenka sa v celku teda vydarila. Nie je to zlá lokalita, všade je relatívne blízko, max.50km. Ostali nám tam nejaké neprebádané územia, tak snáď sa sem ešte vrátime.

Ako na dílerov

Vianoce sú predo dvermi a zaplavuje nás reklama a aj marketingová prostitúcia po telefóne. Vedúci sa na takýto telefonát s ponukou pripravoval hádam celý rok. Dnes prišla jeho chvíľa a tu je ako sme v kancelárií všetci počuli a smiali sa:
Zvoní telefón.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte prosím chvíľku?"
ON:" Áno. Môžem vám položiť otázku?"
ŽENSKÝ HLAS:"Pýtajte sa."
ON: "Veríte v Boha?"
ŽENSKÝ HLAS:??
ON: "Ste mi povedali, že vám môžem dať otázku..."
ŽENSKÝ HLAS:"Nie, neverím."
ON:" Viete, že sa blíži koniec sveta?"
Telefón zložila.

O necelých 5 minút o5 zvoní telefón.
Na druhej strane je tentoraz iná žena z tej istej, telekomunikačnej spoločnosti.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte chvíľku?"
ON:"Áno. Pred chvíľou mi volala asi vaša kolegyňa. Viete o tom, že sa blíži koniec sveta?"
ŽENSKÝ HLAS:" Viete o tom vy?"
ON:"Áno. Nemali by ste sa venovať rodine? Zmieriť sa s bohom?
        Máte ešte čas prijať jeho milosrdenstvo. Chceli by ste sa stretnúť? Vyriešime vaše problémy."
ŽENSKÝ HLAS:" Nemám problémy."
ON:"Ste osvietený človek. Myslíte si, že stihnem využiť vašu ponuku?"
Telefón zložila. K jej ponuke sa ani nedostali.