Pred Vianocami

Prestali nám chodiť letáky. To sused berie papier do zberu, aby bolo čo na Vianoce. Iný si užíva obdeň sexuálne radovánky a stonanie sa ozýva tmavou nocou. Svokre sa kazí mixér a práčka, namiesto soli, sype cukor, medovníčky prihárajú. Vianoce pomaly vrcholia aj so všetkými prípravami, varením a zháňaním darčekov. Dcérke sme museli povedať, že kapry neskončia v našom bruchu, ale v jazere. Na stromček sme pred Tescom čakali a vyberali, až kým mi nebola zima. Už týždeň pred Vianocami sa malá nevedela dočkať. Ani ja som sa nevedel dočkať, kedy si oddýchnem. Hoci pri malej unavený som stále. Firemný Ježiško nám daroval ploskačku so štamprlíkmi. Absolútna zbytočnosť, ale je to s monogramom! Paradoxne ženské osadenstvo sa potešilo fľaške viac ako mužské. Ešte väčšia blbosť bol prívesok s baterkou svietiacou 208 lumenov červenou farbou. Potom sme dostali "krízový" kalendár a blok (firma stále ešte šetrí). Jediný šéf tvrdil, že sa prihlásilo 12 ľudí na blok. Nikto si však nespomenul pokiaľ sa mu neušiel jeden výtlačok. Potom akoby sa vrátila pamäť. Ja som si zobral len tak. Posledný deň v práci som vlastnou vinou mal ráno v strese, keď som polhodiny čakal na kolegove auto. Keď som potom pozrel na vybitý mobil, zmocnila sa ma zlá predtucha. Šiel som teda vlastným autom. Na moje prekvapenie kolega už v práci bol. Nemal auto, mne sa nedovolal, šiel teda vlakom. Konečne teda pár dní voľna. Rozhodol som sa, že tentokrát nebudem posielať SMS ja, ale počkám si, kto pošle najprv mne. Môžem teda čakať... Veselé Vianoce a nezabudnite darovať to najhlavnejšie pod vianočný stromček. Lásku.

Firemné večierky

V Japonsku zomrie ročne 10 000 ľudí na únavu z práce. Nie kvôli prémiám alebo hrdinstvu, ale z lásky k práci. U nás to taká sila nie je, ale niektorí vyzerajú, že by sa obetovali. Také zjavy je ľahko vidieť na firemných večierkoch. Ja som tento rok nebol. Ten istý lokál, ľudia, jedlo, hudba. Nič ma tam neťahalo. Tento rok mali prísť všetci v klobúkoch. Mal sa vyhlásiť najkrajší, no asi boli usporiadatelia unavení a nič nebolo. Ani tombola. Zato dídžej vyhrával tak, že na parkete nevedeli, či majú raz vytriasť dušu a raz oblapovať. Doteraz som chodil na všetky vianočné večierky poriadané firmou. Prvý, ešte koncom 90.-tych rokov bol v jedálni a bol iba o jedle a pití. Bola to malá firma. Keď už som robil vo väčšej firme, aj mecheche bolo okázalejšie. Boli sme dve zlúčené divízie a to bolo rečí... o spolupráci. Ďalší večierok, na ktorý spomínam asi najlepšie, bol v hoteli. Pomajbo spravil výbornú atmosféru a všetci sa skvele bavili. Bohužiaľ nepomohli ani bonboniéry a kvety, v ďalšom roku nás opäť rozkrojili. Boli sme kotva pre tú väčšiu časť. V ďalších rokoch sme zakotvili po blízkych baroch. Posledné tri večierky sú stále v tom istom podniku. Nie je tam najlepšie sedenie, lebo je to predsa len bar. Ľudia sú viac separovaní. A polovica stolov je pri parkete, takže sa ani rozprávať poriadne nedá. Minulý rok nás poctili prešívaní chlapi, papagáj a la Michael Jackson a búchač na drevenú debňu. Má ten nástroj aj voľajaký názov. Človek by mal utužovať vzťahy aj s inými ľuďmi ako spolu sediacimi, ale chcelo by to tiež zmenu prostredia.

Pveco?

Naša malá dospela do štádia otázok prečo. Pvečo je jeseň a pvečo zima ? Pvečo je mrak? Pvečo ujo býva v baváku a pvečo sa mu tam páči? Mamina to rieši proti otázkou. Prečo si to myslíš ty? Už druhý mesiac spáva v sama vo svojej izbe. No stále chodí v noci k nám do spálne do svojej postieľky. Včera bol rekord a vydržala to až do 5.55h ráno. To som ju bol o 4h skontrolovať, či ešte žije. Ani na záchod som nešiel, aby som ju neprebudil. Dnes už prišla v "tradičnom" čase o 1.30h a postupne sa znižuje. Aj ma napodobňuje ako čítam rozprávky. Ona ich číta plyšákom. Vtedy je roztomilá. Filmovým hitom jesene je Bambuľka, hlavne časť, keď išla sanitkou. To rozoberá zo všetkými. A tiež S čerty nejsou žerty. Nemilo nás prekvapuje tým, že sa začína došťávať. Tento víkend najprv mne na postel, potom na podušku a včera v "obývke" na pohovku. Dostala világoš. A este sa pyta "Pveco ma biješ?" Pýta sa, či ju zvieratká majú "vadi". No neviem, či taký krokodíl zrovna...Veľmi sa teší na Vianoce. Zasa to vníma inak ako pred rokom. V Auparku skonštatovala, že "V Aupavku už pvišli Vianoce." To keď zbadal stromček. Tak už aj my sa tešíme, kedy k nám prídu.

Komunálne voľby 2010

Akosi som sa začal tento rok zaujímať aj o komunálne voľby. Naše mesto totiž zdá sa zaspalo. No nielen mestské zastupiteľstvo, ale i ľudia. Na poste primátora treba čerstvú krv. Sledujem postoje kanditátov, ich vyjadrenia a sľuby. To ide každému najlepšie. Na niektorých sa vyťahuje špina a niektorí sa na fórach tomu bránia. Nuž ano, ľudia sú na fórach v anonymite tak môžu kydať. Aj pre kanditátov je to výhodnejšie. Nemusiasa teperiť na mítingy. Minulý týždeň bol u nás cirkus. Nie politický, ten je tu stále, ale taký ozajstný. Pri klietke levovej ma napadlo tam postrčiť kanditátov a sledovať, čo by asi spravili. Klietka by bola na námestí. Niekto by šiel na leva diplomatickými rečičkami, niekto možno s kung-fu. Sú medzi kandidátmi aj športovci, tak čo? Ľudia by videli ako reagujú a mali by to pri voľbe jednoduchšie. Ak by bolo ešte koho voliť. S5 k voľbám. Sľuby-chyby. Všetci sľubujú takmerto isté. Niekedy až utópie. Iba jeden, starší pán nie. Ten sa mi pozdáva, aj keď jeho politická minulosť je všelijaká a teraz sa tvári ako nezávislák. Poslancov voliť nebudem. Podporil som jednej známej kandidátúru svojim podpisom a to stačí. Teraz pred voľbami poslanci súčasný aj kandidáti vykrikujú, čo je v meste zlé, nedostatčujúce atď. Čo robili do pekla doteraz? Na pár výmimek tam všetci len sedeli ako pena. Ale to je vždy tak pred každými voľbami. Otvorili sa granty z EÚ pre rozvoj miest takže všetkým šťastnú ruku, aby tí správni poslanci riadne zabojovali o najväčšiu dotáciu pre mesto a teda jeho zveľadenie.

Sviatky jedla

Šumboriť, šurápať, škarable alebo hompora. To sú hornostredské výrazy. Minulú nedeľu, ako každý rok približne v rovnakom čase, boli o5 hody.Už v piatok som neplánovane nešiel rovno domov, ale k svokre. Zacalo sa robením zákuskov. Svokra si berie dokonca dovolenku kvôli tomu. A nie len ona. V ten den tamojšia firma musela zaznamenať straty, keď polovica ludí doma vypekala. Aby pecenie neostalo na švagrinú, radšej si popálila ruku. A tak nastúpila moja polovička. V sobotu tiež. To sa piekla hydina, dve kačice a hus. Museli sme požičať pekáč na hus, taká bola veľká. Potom ju nohou zatlačiť do trúby. Otáčať pekáč museli dvaja... Popri tom sa robili zemiakové lokše. Cesta bolo dvakrát toľko, a tak sa spravila z neho ešte knedľa. Aj tak je to drina tie lokše a zabralo to celé poobedie. Dcérka si vonku zatial "upiekla" prechladnutie. Ešte v nedeľu dopoludnia sa robil zemiakový šalát a rezne. Vyberať teda bolo z čoho. Rezne prasacé, kuracé, rapotačka, hus. K tomu jedna alebo druhá knedľa, šalát, kapusta, lokše. Aj ryža z piatku by sa našla. Viac vypekania ako na Vianoce. Bolo nás veľa a obedné stolovanie manažovala švagriná. Ešte nakrájať zákusky a už sa čakalo na prvých hostí. Boli sme sa pozrieť ako obec slávi hody. Vysvietenie kostol sa oslávilo zredukovaním lavíc a ľudia musli stáť. No, kríza doľahla aj tam. Pri kostole boli kolotoče a stánky. Po hodine nám začalo byť chladno. Šli sme teda naspäť. To už bol plný dom.Z tých vôní jedál nám ostalo všeliajko a pobrali sme sa s výslužkou domov. Bezmála 3 dni varenia a za jeden večer bolo skoro všetko fuč. Budúci mesiac nás tiež čakajú hody.

Pomaly k samostatnosti

Náš poklad má už viac ako dva a pol roka a začíname ju viesť k samostatnosti. Po malej potrebe, ktorú už robí do misy sa sama utrie. Obradne sme začiatkom októbra vyhodili cumeľ do kontajnera. Našťastie žiaden absťák. Ostala jej duda, tzv. škrabkacia.Tento pondelok ju už dávame spať do svojej izbičky. Bojí sa tam. Čítam jej rozprávky na dobrú noc, ktoré ju nezaujímajú. Svieti jej kvietok nad posteľou, ale stále sa tam bojí. Jednak aj suseda robí nočné-šije na stroji a to ruší.V noci príde k nám a vhupne do svojej malej postieľky. Už som ani v noci nebol na záchode, aby som ju nezobudil, ale o 3.20h prišla. Pomaly si to snáď bude predlžovať. Museli sme investovať do zimného oblečenia, takmer všetko. Od pančúch po bundu. Jej filmovým hitom je terz hraný seriál Leto s Katkou a kreslené hasičské autíčko Finley. To máme namiesto správa čiastočne večerného filmu. Filmu na ňu vplývajú, potom čaruje podľa nich (pvidáme kuet váskavca) a opakuje výroky. Niekedy ju chytí vzor a už sa stalo, že sa hodila o zem. Zlé veci vie rýchlo pochytiť od druhých.Mama to s ňou doma poriešila potom. U babky sa vždy rozbesnie. Potom doma lieta a neposlúcha. Bojí sa fúzatých chlapov. Sama povie, že sa hanbí. V polovici októbra sa rodinou prehnala dajaká brušná pliaga. Najprv malá, potom my. Pripravujeme ju tiež na sestričku, ktorú si pôjdeme kúpiť vo februári. Zatiaľ sa na bábo teší a má ju rada. Takéto radosti aj starosti máme teraz z naším miláčikom.

Aj takí sú inžinieri

V súčasnej dobe je vysoká škola snáď už v každom okresnom meste. A že je hodne tých miest. A potom aj škôl. Každá škola má x odborov. Táto expanzia nastala po r.2000. Asi po ukončení obdobia stagnácie počas Mečiarovej vlády. Kvantita sa samozrejme odráža na kvalite. O školy technického typu nie je veľký záujem a ak áno, tak si to mladí ľudia uľahčujú ako vedia. To je prirodzené ľudskej povahe, ísť cstou najmenšieho odporu. No v poslednej dobe im to však uľahčujú aj školy, aby nestratili akreditáciu odboru alebo študentov vôbec. Otvoria odbory, ktoré možno ani s technikou nemajú nič spoločné a mnoho technických predmetov a vecí je vynechaných. Asi len o odbor, o ktorý je záujem. Od začiatku je tá cesta ľahšia. Za mojich čias bola laťka nastavená rovnako pre budúcich Ing. Znalosť termínov, výkresov, predstavivosť. Minimálne to akosi patrí k takémuto typu škôl. Predstavte si takého doktora, ak by nepoznal ľudské telo a tak vhupol zo školy do ordinácie. Takisto ako lekár pozná ľudské telo i technik musí vedieť pomenovať správne veci. Teda pokiaľ nerobí v cukrárni alebo u krajčíra. Aspoň týchto pár vecí by si mal budúci inžinierko odniesť zo školy. V okolí mám veľa kolegov, ktorí študovali na "strojarine" a nevedia ani ako vyzerá spojka. To ma teda dostalo. No, áno. Študovali enviromentalistiku, manažment podnikov, či manažment kvality. Slovo manažment je v kurze a nie iba ako slovo. Ale ako môže došľaka niekto kontrolovať na výstupe výrobky, keď pomaly ani nevie, čo to je, ako to funguje, čo je tam zle urobené a pod. ?! Neviem, v čom spočíva 5-ročné štúdium napr. kvality. Potom je to v praxi tak, že čašník robí takmer to, čo inžinier. Ani veľmi nepreháňam. To trocha devalvuje hodnotu vynikajúcich odborníkov a v konečnom dôsledku aj školy. Z technických škôl mi pripadá najviac "technická" neslávne známa Trenčianska univerzita. Možno je to však preto, že je najbližšie. Snáď sa to niekedy utrasie a o5 tu budú ľudia, ktorí rozumejú veci.

Krátke babie leto

Hoci tento rok bol 2. najteplejší za posledných 50 rokov vôbec to tak nevyzerá. Aj babie leto trvalo len týždeň. Boli sme na jarmoku. Tohtoročný hit boli kotlíky. Lákal ma Gravitron, ale dobre, že som nakoniec naň nešiel. Asi by som bol sklamaný. V nedeľu som umyl aspoň auto, ďalší víkend sa už tak nevydaril. Mali sme v pláne ísť na zámok Lednice, ale bráni nám počasia a pokročilá sezónna doba. Tak aspoň vypáliť nejaký hrad, ale zatiaľ ani to sa kvôli počasiu nedarí. Kúrime už od polovice septembra, čo sa teda nestalo dávno. Akosi si slnko nevie alebo nechce preraziť cestu cez hradbu mrakov. V októbri býva vždy stabilné počasie tak verím, že nebudem len čítať nudné knihy, ale ešte dobijeme nejaký hrad.

Vraj moderný román

Dávno som nečítal dobrú knihu. Vyberám si svetových autorov podľa abecedy. Čím postupujem ďalej, tým väčšia blbina. Naposledy to bol Marcel Proust a jeho 2. zväzok Hľadanie strateného čsu. Celá 400 stranová kniha by vyšla na 1 stranu. Jeho spôsob písania je plný úvah, myšlienok a citov. Dej je v ústraní. Skôr ako podmaz. A vraj moderný román. Asi tomu nerozumiem. Predtým to bol súpisovateľ C. Pavese a jeho dielo Diabol na vŕškoch. Možno to nie je jeho najlepší výtvor, ale o5 nuda. Malcom Lowry bol alkoholik a jeho kniha Pod Sopkou má určite črty autobiografie. Z knihy ide okrem výparov tequily aj depka a beznádej. Na mašľu. Kniha ďalšieho vyšinutého spisovateľa A. Strindberga Syn slôžkz, Inferno a Osamelý je lepšia, ale tiež dlhá. Chystám sa teraz ísť čítať knihy z ankety "Moja naj kniha". Tak sa uvidí.

Dovolenka

Mal som ďalšie 2 týždne dovolenky. Prvý týždeň sme boli v Banskej Štiavnici. Druhý týždeň doma. Počasie viac menej pod psa. Jeden deň som varoval malú sám. Navštívil som archív v Bytči a pátral po predkoch. Veľa som toho nevypátral. Objednal som zimné gumy. Malej sme dokončili izbu nalepením obrazov. Použili sme suchý zips. Jeden obraz bol ťažší a spadol. Zips bol totiž aj na papieri a ten sa odtrhol. Potom sme obraz pre istotu zazipsovali aj na spodnom ráme. Boli sme sa o5 kúpať v Uherskom Brode. Malá sa pocikala v aute. Boli to nervy. Museli sme ísť do tamojšieho Tesca a kúpiť, čo mali. O tú pol hodinu sme potom boli menej na kúpalisku. Víkend u svokrových a pomaly mi dovolenka ubehla.

2,5 roka našej dcérky

O5 poznamenám niektoré "hefty" našej dvaapolročnej dcérky. Buble do pohára z vodou a tvrdí, že tak chrápe dedo. A ešte pri tom robí "Baaa" (výdych). Videla na obrázku, že pes chytá ryby. Tak vyhlásila, že ten psík si ich potom uvarí. Keď sme ju hnali na nočník tak povedala: "Čo ma ženeš. šak pockaj. Už idem." Toto keď povie také malé dieťa, tak vás to dáva do kolien. Dve-tri noci zaspávala pri pootovrených dverách a zažnutej stolnej lampe. Vraj sa bojí. Vymyslela si už aj uja Masného a ježibaby. Ježibaby bol nápad babky, s ktorou ich počas augustového víkendu vyháňali z domu. Malá tam spala 2 noci. Prvú nemohla, lebo ju rušil akýsi zvuk. Keď zobudila babku a pýtala sa "Co to vrdžoní?". Babka jej povedala, že to dedko chrápe. Hore boli už o pol štvrtej ráno. Druhú noc dedka vyhnali do izby a spala kľudne. V telke sledovala cirkus a popri tom sa váľala po zemi akože robí akrobata. Piatok 13.-teho bola už druhýkrát u holiča. Tento zážitok preniesla tiež domov a s mamou sa hrali na kaderníkov. A povedala mi: "Ani ju nespoznás". Čítala knižku a pri tom si hovorila "Jéziši". S rovesníkom Alxom sú stále veľkí frajeri. Najkrajšie je, keď sa spolu držia za ruky a každý si niečo iné rozpráva. Začína byť panovačná, keď hovorí "Ty ma nechaj!" alebo "Choď prec!". Fakt si musíme dať pozor, čo hovoríme, lebo sa nám to skôr, či neskôr vráti.

Freudov Výklad snov

Sny sú kráľovská cesta do nevedomia. To píše S. Freud v diele Výklad snov. Čítanie je to pre laika náročné, skôr je kniha pre odborníkov. Aby som to úplne pochopil, musel by som si to ešte raz prečítať. Niečo sa však na mňa nalepilo. Jeho analytický prístup je dôveryhodnejší ako symbolický. Skúmal vyše 200 snov, z toho päťdesiatku vlastných. Ostatné boli priateľov a jeho neurotických pacientov. Ani by som neveril ako blízko je sen k neuróze. Rozdiel je len v vnímaní. Sen zhrnul do jednej vety: Sen je zahaleným splnením potlačeného priania. Nepriamo sa to týka aj úzkostných snov. Chvíľu som aj ja povrchne sledoval (nezapisoval) svoje sny a musím mu dať za pravdu. Jedna teória hovorí, že sny nie sú nezmyselné, je v nich len poprehadzovaná časová súvislosť. Sny vytvárajú tieto 4 podnety: zážitky z detstva (najmä z prvých 3 rokov, čo je zaujímavé, lebo si ich nepamätáme), nesplnené priania, uvoľnená cenzúra (v sne si dovolíme to, čo v bdelom stave určite nie) a tzv. druhotné spracovanie (sen vychádza z nejakého zážitku, trebárs sme si ho ani neuvedomili v bdelom stave a ten sa rozvíja ďalej. Ak sa toto spracovanie podarí len z časti, sen sa stáva nezmyselný).
Samozrejme nebol by to Freud, keby nebol za snom aj sex. Ale toho sa v snoch dotýka len okrajovo, hoci väčšina snov sa práve pomocou symbolov týka sexu.
Na záver vyjadruje, že sen rozhodne neukazuje budúcnosť. Takémuto výkladu chýba pravdivý obsah. Ukazuje opäť len nesplnené prianie. Sen vychádza iba z minulosti. Ani po takmer sto rokoch jeho výklad nikto nespochybnil a stále má, čo povedať. Uvedomil som si, že vtedy nebola televízia a sny ľudí ovplyvňovali iné zážitky. Teraz aj prkotina v telke môže vyprodukovať sen o ako nesníme.

Kecskemet 2010

Minulý víkend sme urobili dve prvenstvá. Poprvýkrát bol náš malý poklad u babky dve noci a my po prvý krát na ďalekej ceste a tiež prvý krát spolu pod stanom. Navštívili sme veľký letecký deň v maďarskom Kecskeméte. V piatok to vyzeralo s počasím všeljako, ale to nás neodradilo. Poobede sme malú zaviezli babke, omyli uhorky a vyrazili. Chvíľu som maturoval nad navigáciou. Cestou sme mali 2 prestávky. Kúpil som diaľničnú registráciu (neskoro som sa dozvedel, že sa to dá aj cez internet) v Komárome a potom tesne pred diaľnicou na Luka pumpe sme sa najedli. Skoro som ani neodbočil na diaľnicu. Pred Budapešťou nás zastihla prvá a najprudšia búrka. Zopár kilometrov sme šli tak 60-70km/h. Na navigácií som vypol ženskú a vypomstilo sa mi to. Zaradil som sa do zlého pruhu a skončil takmer v centre Budapešti. Navigácia nás potom vyviedla, ale tiež sa potila alebo nadávala, lebo som dvakrát zle odbočil. Za Budapešťou ďalšia búrka skoro až po Kecskemét. Tam sa akoby zázračne vyjasnilo. Šli sme aspoň rýchlejšie. Tábor Nomádov sme našli poľahky. Vstupné 2500HUF. Sľúbenú vodu sme nenašli. Ohňostroj sa stal tuším pravidlom na každom leteckom dni. Zaparkovali sme pri Slovákoch, no neviem, či to bolo najlepšie. Ale asi skôr jedno. Síce sme zaľahli o jedenástej hodine, ale vrava trvala ešte dve hodiny. Veľa sme nenaspali. Prebudili sme sa do zahmleného rána. Viditeľnosť, že aj lastovičky chodili peši. Dúfal som, že sa opar rýchlo vytratí, ale opak bol pravdou. Šli sme teda na letisko. Jedna rada na lístky a ešte väčšia pred vstupom. Z nám nepochopiteľného dôvodu sme dostali prúžky na ruku. Von sme z letiska nesmeli, tak načo nám boli? Ukážky začali rozpačito najprv Andula, potom vrtuľníky. Prvý prúdový bol L-29 Delfín. Okolo jedenástej sa konečne začalo nebo otvárať a lietanie sa rozbehlo naplno. Program bol poprehadzovaný, ale ku koncu sa dostal do normálu. Žiadne udivujúce výkony, ale pútavá šou s lietadlami, ktoré sa často nevidia. Chýbali Breitling na Albatrosoch, ktorí prileteli až poobede. Jeden starý blázon tam nejedol, nepil, nešťal, iba fotil. Musel mať plienku alebo čo. Ako vždy mi chýbali 2-3min. "šťavy" v kamere, aby som mal posledné vystúpenie, vrchol leteckého dňa natočené celé. Bola to akrobatická skupina Frecce Tricolori. Skončili presne o šiestej.Načase. Fantastikuš, dynamikuš, ale už toho bolo plné mozguš. Kúpili sme si hranolky, pofotili statickú stojánku a vydali sa severným smerom domov. Vyše hodiny sme trčali pri letisku, kým sme sa dostali von. Bolo to o nervy, zdalo sa, že nikto dopravu neriadi. Niektorí sa s nasadením vlastného života vrhali pred autá, aby sa mohli zo svojim vopchať dopredu. Doslova.
Domov sme šli zasa 5h. Ženskú v navigácií som pustil k slovu a nezakufrovali sme. Nad Komárom bolo UFO na oblohe. Asi disco. Doma sme boli o pol jednej.

Horúce dni

V noci mi nedajú spať prechádzajúce kombajny a pod oknami opití školáci. Nastal cas žatvy a prázdnin, keď muchy nosia plavky. Leto pomaly vrcholí a aj moja trpezlivosť sedieť v robote bez zapnutej klimatizácie. Kolegyňa ochorela z nej, a tak je lepšie sa asi potiť. Trvalo to len chvíľu. Viac je tých, čo nechcú vypustiť dušu. Potil som sa dokonca aj na kúpalisku. Navštívili sme Vincov les. Malá sa močila len v destkom bazéne, kde je 32° voda. Teda som sa neovlažil ani v horkách. Prijateľné vstupné na celý deň. Čo ma nemilo prekvapilo bolo, že sa platia aj detské kolotoče. Vidieť, že u nás honba za ziskom stále prevláda. Vrcholom bolo, keď pani kolotočárka namiesto spustenia detskej manéže, roztočila kolotoč rukou! Malú sme tam veru ani neposadili. Na prvý krát. Keď sme tam boli druhý víkend, malá nás "presvedčila" na vláčik za nehoráznych 1Eur.Vo vláčiku sme sa odviezli všetci, ale nie na kúpalisku dokola, ale ozajstným parným rušňom z Majdžavy do Veselí. Aj to dcérku celkom bavilo, ku koncu sme však mali toho dosť. Predsa len celý deň v horku a v rozpálených vagónoch. Kapela, ktorá svižne hrala ráno do taktu rušňa, poobede stíchla a muzikanti už len tupo hľadeli pred seba. Ako v pekle bolo v kabíne rušňa. A to sa tam tlačili aspoň štyria. Už aj stroje mali toho dosť a skoro sme sa neodlepili z Vrboviec. Zasekli sa brzdy a museli ich ručne uvolniť. Inak to bol pekný výlet a ani nie veľmi drahý, 6Eur pre všetkých. Ja som rád, že je také teplo. Som v menšine. Pre mňa by mohlo byť takto aj do Vianoc. Samozrejeme v robote mi to vadí. Ale, keby som sa mal niekde pri vode vyvaľovať...Nech pečie. Bohužiaľ je to len pár dní.

Tentoraz bicykel robí starosti

V týchto horúcich dňoch sme sa pokúšali na bicykloch obísť priehradu. Už keď somvyťahoval bicykel, mal na zadnom kolese defekt. Dofúkal som koleso a šli sme. Došlapali sme len po lodenicu aj to s jedným dofukovaním. Naspňť to isté. Večer som dal novú dušu (stará mala už veľa flakov) aj plášť, ktorý mi zostal po predošlom majiteľovi bytu. Zistil som však, že nemám koleso ako nafúkať.Bol tam iný ventil. Na druhý deň som teda kúpil akúsi redukciu a tiež novú dušu a plášť. No redukcia mi bola platná ako smrtke p..a. Neviem, čo mi to predali. V podstate som v nej mal to, čo mám, nie, čo potrebujem. Pokúšal som sa aj tak nafúkať koleso a zničil pri tom ventil. Tak som si inde kúpil hadičku a lepšie ventily. Na druhý deň sme vyrazili znova... S defektom zadného kolesa som skončil v polovici. Akurát najďalej od domu. Pešo vyše 7km späť. Už som nemal chuť sa zdržovať pri nafukovacom hrade ana kofole. Na chvíľu sa pri mne zastavil pán a požičal mi pumpu. Prešiel som 1.5km a dosť.Viac sa nikto nepristavil. Defekt bol pod ventilom. Možno ako 2 dni stál prakticky na ventile sa zodrala guma. Pre istotu som dal2 flaky. Na ďalší deň som už šiel pre istotu s plnou protidefektovou výbavou. Tentoraz som sa mohol spoľahnúť na bicykel, ale zradilo počasie. Došli sme lenpo bufet a blížiaca čierňava nás obrátila s5. S prvými kvapkami sme doletelidomov. Až všera sa konenče podarilo ísť kam sme chceli. Inkriminovanému miestu defektu sme sa zatiaľ vyhli.

Z týchto dní

Počasie sa akosi nechce umúdriť. 10 dní bolo pekne a teplo. Zrovna vtedy som mal dovolenku. Čiastočne v rytme ja čerpám, žena užíva. Malej sme maľovali izbu, s nervami sme zdolali vrch Lopeník, bratislavské ulice a väčšina z nás voľby. Trocha som pátral v rodokmene.
Malá opakuje vety, ktoré hovoríme. Najkrajšie sú jej gestá, ktoré pri tom používa. A huba sa jej nezavrie. Všetko komentuje. Napr. raz večer povedala: " Ket sa nevykakám nepvojdem sa osprchovat. Pvojdem rovno do postele." alebo " Daj si pozov, aby si nespadla zo schodof." Keď videla sochu ruky, skonštatovala, že "Niekto si otuhou ruku". Babku hnevá tým, že jej hovorí baba. Učí sa bicyklovať. Spraví tak 3 ťahy a dosť. Úspešne ju učíme pýtať sa už aj na "malú". Plienky má len pri spaní.
Posledné dni sme doma. Včera sme boli sa kúpať vo vodnom svete až v Uherskom Brode. Mňa uniesla megavírivka, malú ani nie tak voda ako trojkolka. Hanba, že my z kúpeľného mesta musíme chodiť 60km na kúpalisko. Takže o5 je tu zima. Dúfam len, že júl a august tohtoročnú zimu nepokazí.

Jazda vo veľkej dedine

Vo štvrtok sme boli v Bratislave. Pôvodne som chcel ísť na Martinský cintorín. No, naivne som si myslel, že pravý pruh na križovatke Galvaniho a Ivánskej cesty pôjde tiež rovno. Nešiel. Bol som nútený ísť na Galvaniho. "Nie je to až taká tragédia" hovorím si. Prídem k cintorínu z druhej strany. Tak som šiel na Ružinovskú cestu. Tam bola zápcha a pomaly som sa posúval. Pri starej Ikei som zabočil doľava. Lenže zle. Mal som byť v ľavom pruhu a točiť razantne doľava. Po chvíli som zistil, že toto nie je správny smer. Treskol som do volantu. Kade teraz? Odbočil som na Gagarinovu. Niekde som sa potreboval otočiť. Napadlo ma sa spýtať na cestu k cintorínu a dokonca som zabočil k pumpe. Ale zavrhol som to. Zvažoval som ísť naspäť k diaľnici a ísť znova po Ivánskej ceste. Kolóna áut ma odradila. Takto som zúfalo došiel až do Podunajských Biskupíc. Tam som to zvrtol doľava, urobil kolečko cez túto štvrť a vrátil sa do Ružinova. Približne som vedel, kde je cintorín. No i tak som blúdil v dvoch uličkách. To už som sa radšej pýtal na cestu. Ktosi na mňa trúbil. Asi som mu vadil v jazde. Musím sa naučiť používať vonkajšie spätné zrkadlá. Tak som kľučkovaním opäť došiel k k starej Ikei. Konečne som za pumpou Agip zatočil správnym smerom. Od cintorína som potom šiel po Trnavskej smerom von cez nešťastný železničný prechod. Pomaly som sa hýbal v kolóne, keď auto predo mnou zastalo. Až potom som si všimol, že na priecestí svieti červená. Stál som uprostred cesty. Ešteže dodávka za mnou nechala voľný priestor. Zablokoval som cestu protiidúcemu. Ten ostal chudák na prechode! Akosi sa potom poza mňa dostal. Auto predo mnou začalo cúvať. Musel som aj ja, čím sa voľný priestor zmenšoval. A do toho sa pchala sanitka! Musel som si pustiť klimatizáciu, ktorá ovievala môj smrteľný pot. Konečne vlak prešiel a mohol som ísť. S krátkej 2km odbočky na Martinský cintorín, tak bol 20-25km okruh východnou časťou Bratislavy. Veľa vodičov myšičkuje medzi pruhmi, čo privádza infarktové situácie. O 2 týždne som si počas služobky jazdenie zopakoval. A hneď dva dni. V najväčšej špičke. Kritické miesta sú mosty. Na prístavnom mi auto zdochlo a musel som sa rozbiehať na ručnej. Na Novom moste som sa zaradil, že vodič za mnou spanikaril. Skoro som ho ošuchol. Ešteže som to nevidel. Tak som blavákom vrátil nervy, ktoré mi spôsobujú. Pekne som sa vyjazdil, ale ďakujem. Buďme ľudia.

Záplava maturantov

V predchádzajúcich dňoch som videl záplavu tmavých sák a minisukní. Výkriky ostrých chlapov maturita-formalita. No myslím, že pred komisiou to nie je až také formálne. Maturitné dni. Ja som maturoval 6. júna. Bol som snáď predposledný, čiže som sa dlho potil vo vlastnej šťave. Z voliteľných predmetov som maturoval z Angličtiny, z matiky alebo z fyziky som bol dutý ako bambus. Dodnes sa vlastne čudujem ako som cez matiku mohol ročníkmi prechádzať. Vypomstilo sa mi to na VŠ, keď som si musel platiť doučovanie. Všetky predmety som absolvoval na výbornú až na jeden. Majster z odborného výcviku povedal, že teória je pekná vec, ale niekedy k ničomu. Položil mi teda praktickú otázku. Ako dáme dolu ložisko z hriadeľa, keď nie je po ruke prípravok? Do zadku by mi vlas nikto nestrčil no mohol som sa namáhať ako som chcel, ale jednoducho nie som praktický človek, a tak som to mal za dva. Rúrka bola tá sprostá vec, ktorá zabránila, aby som dostál metál. Skúšku dospelosti sme slávili 3 dni na chate. Príšerne tam varili a niektorí grcali. Vtedy som držal 24 hodinovku pri ohni. Bol aj trápny pokus o výlet, ale po prvom kilometri už nikto nevládal od "únavy". Nedávno som aj bol na stránke mojej školy. Zvonka vyzerá škola rovnako, no zvnútra sa zmenila. Učebne sú bohato vybavené a namiesto výcvikovej haly je už telocvičňa. Aj ľudia sú iní.
Z pôvodných učiteľov ostala už len večná zástupkyňa, slovenčinárka a telocvikár. Škoda len, že sa nedajú stiahnuť fotky.
Maturita vtedy nebola uniformná ako teraz. Vtedy sme sa ešte hľadali. Držím dnešným maturantom palce, nech šťastne vykročia do života.

Daždivá jar

Tento rok sa teda jar nevydarila. Napadlo vody ako za 3 mesiace. Vraj to tu nevideli 70 rokov. Včera sme sa boli pozrieť ako sa rozlial Váh. Veru som túto rieku ešte nevidel takto rozliatu. Mala dvojnásobnú šírku. Už to však vyzerá s počasím lepšie. Asi preto, že sa blížia voľby začína byť horúco z toho aj vonku. Už ste rozhodnutí koho voliť? Aj tento rok strieda
jedna utópia druhú. Videl som pekný nápis na pútači vládnucej strany. Namiesto "Istota v ťažkých časoch" nápis prepísal nejaký "vtipálek" na "Istota ťažkých časov". Dosť bolo politiky. Nemohli sme kvôli počasiu ani ísť na poriadny výlet. V jednu sobotu sme sa neúspešne pokúšali dobiť topľočiansky hrad. Pre rekonštrukciu zatvorené. Prešli sme sa aspoň popri jazere Duchonka. Aj štart opekačkovej sezóny sa presunul na koniec mája. Aspoň letecký deň vyšiel, i keď čo sa týka lietadiel nič extra. Dcérka je po mne a nebojí sa hukotu stíhačiek. Iné deti plačú. To boli tak všetky pekné dni od začiatku apríla. Začala mi krátka dovolenka, takže musí byť pekne. Strávim ju maľovaním detskej izby, zháňaním nábytku do nej a tak. Aspoň si oddýchnem od ksichtov v robote. Tam tiež je záplava, ale roboty.

Zablokovaný

Toľko som chodil v robote na môj blog až ma korporácia (bože, ako honosne to znie) zablokovala.
Takže moje príspevky, ktoré aj tak nikto nečíta, budem písať už len od svokry. Doma internet nemám. Mohol som ísť na limitovaný prístup, ale to firma vraj sleduje. Teraz som zistil, že už mám stránku povolenú, ale jeden nikdy nevie.

Voxhól skúša ďalej

Boli sme minulý víkend na výlete v Bratislave. A smrad nám opäť začal kašlať. Domov sme prišli. No na druhý deň už ledva chytil a aj tak zhasol. To už sme pomaly riešili odťahovku. Našťastie spred domu. Hneď v pondelok sa rozbehol kolotoč telefonátov predjacovi. Skúsil som ho nahodiť a už išiel. Aspoň odtiahnutie sa neriešilo. Dohodli sme sa, že pôjde do Trenčína do autorizovaného servisu. Inak by nám neuznali záruku. Tak voxhól nocoval z útorka na stredu v u MaH Trenčín. Dozvedel som sa, čo je Carpass a kde je. Bez toho ho do servisu nepríjmu. V stredu poobede mi volali, že im vyhodilo chybu spaľovania. Odkiaľ som bral benzín. Povedal som im, že auto dlho stálo. Vraj by to nemalo mať vplyv na kvalitu benzínu. Neskôr pripustili, že áno. Na lietadlách, ktoré stoja len jeden deň sa odkalujú nádrže. U auta mi odporučili kúpiť akési aditívum. Na pumpe som kúpil za vyše 5Eur. Svokor ma zaviezol do Trenčína a potom som už ťahal domov na voxhóle. Trocha sa mi nepáčil prístup servisu ako to rýchlo odbili, ale snáď vedia, čo robia. Prehliadku hradil predajca. Budeme musieť teda ďalej jazdiť a uvidíme. Snáď to skončilo.

Eugenika v práci

Neviem preco na mna čaká každý týždeň (naštastie nie každý deň ako sa hovorí)blbec, ktorý je ochotný mi skaziť náladu. Kolegyňa má o týždeň svadbu a ako je dobrým zvykom kolegovia sa skladajú na dar. Doposiaľ sa skladali pri takýchto príležitostiach všetci. Teraz kolegyňa, ktorá robí zbierku vytipovala "spoľahlivých" ľudí, ktorí bez rečí vysolia prachy na dar. A asi aj viac ako tí druhí. Napísala v e-maily, že to nechce dávať na celé oddelenie, aby nenádavali, že sa musia skladať. Ja teda podla nej patrím medzi tých druhých. Hoci som vždy prispel. Raz som podotkol, že sa skladáme privela a raz som dal menej ako väčšina. Tá bola asi teraz oslovená, odpad vyhodený z komunikácie. No nie tak celkom. Druhá kolegyňa preposlala e-mail ďalším ľuďom. O5 nie celému oddeleniu. Ale radšej nemusela vôbec takéto niečo posielať ďalej. Možno tým znechutí ľudí, že sú takto odseparovaní a prispeje ozaj len vybraná skupina. Nikdy neovplývala dôvtipom (tá prvá) ani prílišnou inteligenciou. Je aj egocentrická, hoci si myslí, že je správňačka. Hovorí sa takým jednoducho, krava. Bohužiaľ nikto jej to nepovie, lebo je šéfova. Možno sa nasrala, keď ju omylom zahrnuli do komunikacie, kde nemala byť. Je to každopádne kruté z jej strany, takto selektovať ľudí. To je eugenika i keď nie doslova, také pekné slovo. Veď kto by chcel prispeje, kto nie, ten nie. Nemám teraz chuť nevinnej kolegyňke-neveste prispievať na dar. Mal by som asi spraviť veľké gesto a pretromfnúť ich dar mojím. Nevesta by však ostala v rozpakoch. Takže budem držať hubu a prispejem, keď prispeli aj mne.

Láska z košíka

Naše malé srdiečko začína normálne myslieť ako dospelák.Výroky ako "Veď si dávam pozov!" alebo "Ani boh ti nevozumie", či "To je sladké ako cecek". chytá od nás. A včera mala "zlomené bruško". Raz v postielke vysvetľovala aj plyšovému zajacovi. Inu dar reči. Stále používa zábavné slovíčka. Ako robí koník: kon, kon. Čmeliakovi povie včeliak. Dosráva sa a nepýta sa. Už ako keby to robila naschvál, aby sme ju potom osprchovali. Horšie je, že už aj klame. povie, že sa nedosrala, ale v skuročnosti naložila ako tartas. A veru je už aj panovačná a robí naschvály. Veru si dobre uvedomuje, čo robí. Včera telefonovala prvý krát s babkou. Teda tak, že len nepočúvala, ale aj odpovedala. Chutná je keď tancuje na nejakú pesničku a rozhadzuje ruky ako keby cukrovala buchty. No akonáhle vytiahnem kameru, prestane. Pri pozeraní knižky si niekedy vyžiada plyšové zvieratko a musíme mu ukazovať obrázky. Volá to "ukázať". S jedením sú spojené nervy už od malička. Je to o niečo lepšie, asi vďaka hroznovému cukru. Vodu pije čoraz viac z pohára. Zmenila frajera. Prvý už chodí do jaslí. S druhým sa vozili v košíku, boli navzájom na návšteve. Je úžasné pozorovať malého človiečika ako sa snaží pochopiť a vysvetlovať.

Voxhól si zvyká a my tiež

Minulú sobotu sme otvorili našu turistickú sezónu výstupom na vrch Vápeč (956m). Auto sme odstavili konča Hornej Poruby. Potom, čo sme nasadli do auta som ho nahodil. Motor sa začal triasť ako práčka, keď je dopoly naložená. No pohli sme sa. Cestou z kopca mi však vyplo úplne zapaľovanie. Rozsvietili sa všetky kontorlky a čo horšie prestalo ísť servoriadenie. Zastavil som teda na voľnom "plácku". Našťastie som nebol v zákrute, lebo pri vypnutom motore by som zamkol volant. Naštartoval som a bezproblémov sme šli ďalej. Polovička bola vystrašená a myslela si, že vyletíme do vzduchu. Ja som to pričítal sebe, že som možno zle naštartoval. No na druhý deň sa situácia opakovala. Studený motor sa začal o5 triasť a rozsvietila sa kontrolka emisií. To som už šípil, že asi bude niečo z motorom. Predebatoval som to z jednými, druhými rodičmi, aj na fóre. Príčin mohlo byť niekoľko. Zmieril som sa s tým, že budem musieť obetovať čas a smrad pôjde na vyšetrenie. V pondelok poobede sme sa vracali od svokrovcov a kontrolka sa už nerozsvietila. Čuduj sa svete. Včera som ho tiež nahodil. Motor ide normálne a kontrolka sa nerozsvietila. Takže žiadna diagnostika a uvidíme, čo sa bude diať. Napadlo ma, či nebol nejaký iný benzín. Trasenie motora sa totiž objavilo potom, čo sa asi minul starý. Tak takéto šoky nám Voxhól pripravil po 400km.

Voxhól mení majiteľa alebo tvrdí chlapi od polície

Naše auto voláme Voxhól podľa jeho výrobcu v Anglicku. A tiež niekedy mu povieme smrad, pretože priznajme si, zasmradzuje životné prostredie, aj keď má motor Ecotec. Ešte v tom týždni, čo sme si ho doviezli domov, som ho bol v piatok zapísať na dopravný inšpektorát. Deň predtým som si kúpil kolky za 66Eur a zo svokrom sa previesť, kde tí policajti vlastne sú. Viac s ním nepôjdem. Horší než autoškola. Stále mi kibicoval do riadenia. Ako autopilot alebo varovný hlas v lietadle. Kedy odbočiť, kedy sa zaradiť atď. Snáď mám toľko rozumu ako jazdiť. Nehovorím, že nemám možno zlé alebo aj nijaké návyky. Ale veď je to moje auto! Popredu som si vypísal žiadosť o prepis, čo sa ukázalo ako dobrá vec. V piatok som pred 5h ráno vstal a pred 5.30h už stepoval pred dverami budovy. Nikde nikoho, tak som šiel dať dolu EČV pomocou príborového nožíka. Prišiel nejaký pán na Peugeot-e 406 a potom som už s ním mrzol pri dverách. Kľudne by mi stačilo prísť na 6h a bol by som 4. Ostrí "hoši" z nočnej hliadky si otvárali dvere brokovnicou. Na dennú šichtu už im stačili 9-ny. Okolo 7h už bola celkom slušná rada ľudí na prepis auta, tak 20. Cigáni si išli kúpiť kolky a strašne sa báli o miesto v rade. Pred 7.30h pani láskavo otvorila premrznutým dvere. Dostal som lístok s číslom jedna. Ani som sa nestačil vyšťať a už sa na obrayovke objavila 1. Išlo so mnou aj číslo dva na prepis. Policajt chcel asi úradovať skôr, no nemali sme ešte obhliadku. Tak sme šli na parkovisko k autám. Svokor mi doniesol autosedačku. Policajt po chvíli prišiel, ale ešte sa vybavoval po telefóne. Zbytočne som otváral kapotu, pretože moje VIN je pri spolujadzcovej sedačke. Potom už na prepis. Polda strúhal formu, samé čo chceš do piče a kurva na kolegov. Trvalo to asi 5min. Nakoniec som postrihal staré značky na stolových nožniciach. Takže prepis auta nič pre nežnejšie pohlavie. Nahodenie značiek a sedačky. Po 8.15h som odchádzal od policajtov. Je dobré si prekopírovať technický preukaz. Ja som prefotil starý aj nový.

Kúpili sme auto

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.

dokončenie týždňa 10

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.

Tento týždeň

Tento týždeň som mal zlý. Najprv som si myslel, že len doma, ale neskôr aj v práci.V pondelok som sa dozvedel, že auto, ktoré máme vyhliadnuté má skutočnú cenu o 900Eurvyššiu. Ale môžeme dať návrh na cenu a riaditeľ bazára to musí schváliť. V sobotu sme plánovalikonenčne pozrieť po nejakom Opli Astra v Bratislave. No ani počasie sa neukazuje dobré a nič z toho nebude. Šiel som si po robote po novú bankomatovú kartu. Najprv ma nechali čakaťv banke polhodiny a potom som sa dozvedel, že nie je na pobočke, ale v mieste založenia účtu.Tak za 3 dni ju môžem mať v pobočke. Takto zdecimovaný som došiel domov. Tam dcéra pišťala eštecelý večer na to všetko. V útorok som bol tajne vylosovaný pre kontrolu poriadku na pracovisku.Povedal som to najbližšie sediacemu kolegovi, ktorý ma vozí aj do práce aké je to smiešne tajne losovať. No a v stredu na porade celého oddelenia on samozrejme hlesol pred všetkými moje meno. Kamarát, taky rád. Možná strata dôvery ma znechutila na celý deň a bolo mi ťažko. Aj pri srdci. Mohol som o tom premýšľať pri 30 min. meškaní vlaku. Viac sa s ním v aute nerozprávam. Iba úsečne. Sestra oznámila, že odlieta už v nedeľu s5 do Anglicka. Narýchlo. Tiež ma to nenadchlo, ale ju áno. Tak nech si nájde lepšie miesto ako predtým. V piatok som bol už otrávený z celého týždňa. I správcovia blogu ma nemilo prekvapili. Končí prenos súborov tohto blogu zo servera na môj a už budem vytvárať príspevky nejako z mojej stránky. Kým na to prídem, bude doba. To som ešte krúžil na bicykli okolo domu a hľadal ženu s kľúčami od zámku. Nakoniec som šiel domov a bicyklové zámky vymenil. Cez víkend som rezignoval na auto a ukľudnil sa.

Svet podľa Garpa

Veľmi pekná kniha o človeku, ktorý sa snažil viesť normálny rodinný život. Osud mu však do cesty staval prekážky a keď sa už zdá, že predsa len bude mať sporiadaný život, nakoniec skončia hlavní hrdinovia tragicky. Myslím, že v postavách románu si každý nájde kúsok seba a svojho života, či postoja. Najviac sa mi páčila myšlenka Jenny: Žena je buď niečou ženou alebo kurvou alebo sa snaží rýchlo stať jedným, či druhým. Inak je sexuálne podozrivá. Aká to nadčasová myšlienka! Stačí, keď sa obzriem okolo seba v robote a nájdem z každej najmenej jednu. Zaradil by som ju medzi povinné čítanie súdobej literatúry. Kniha je lepšia ako Zásady muštárne. Typický Irvingovský štýl je však cítiť z oboch románov. Trocha mi vadili niektore zbytočne dlhé opisy a pasáže. Napr. chvíle pred Garpovou smrťou. To je tiež John Irving.
Vo filme z roku 1982 v hl. úlohe s R.Williamsom je veľa vecí zmenených, resp. zjednodušených. Prečo by na riaditeľa školy padal mŕtvy holub, keď môže rýna? Alebo načo by Garp s matkou cestoval za šlapkami do Viedne, keď mu je bližší New York ? Úvod knihy je vynechaný, hoci sfilmovaný by mohol byť veľmi pútavý. Viac ako schovanie erotického časopisu pod malého Garpa. Čo je napokon vo filme vymyslené, rovnako ako náraz lietadla do budúceho Garpovho domu. Nerozumel som prečo vo filme píše Garp iné poviedky ako vo filme. Nechal sa tu režisér G.R.Hill unášať fantáziou? Hlavné myšlienky diela sú však zachytené vo filme. Naproti tomu vynechaný koniec knihy, kde sú zachytené osudy ostatných postáv neubralo na filme a rovnako si myslím, že aj kniha by mohla byť o túto kapitolu chudšia. I keď film nemôže ako vždy nahradiť knihu, režisér aj herci sa snažili a má veľkú výpovednú hodnotu.

Tomu neuveríš

Naše drobátko je už teraz zrelé ísť do škôlky. Stále chodí za škôlkarmi a dokonca ich manažuje ako sa to teraz moderne používa. Tak sme sa rozhodli ju aspoň zapísať do škôlky. Je jasné, že tento rok nikam nepôjde. V pondelok chcela ísť žena so známou. Tá je akurát zavolala, že nikam nejde, škôlku má po známosti vybavenú. A dokonca prominetnú so saunou, vírvkou a neviem akým pohodlím pre ratolesti. Samozrejme bez šance. Rozhodla sa ísť rovno do ďalšej najbližšej. Prekvapilo ju, že tam bola 76. v poradí. Až potom sa dozvedela, že je to tiež výnimočná škôlka. Učia sa tam cudzie jazyky. A všetci tam hrnú svoje deti. A z rôznych kútov mesta, dokonca i mimo mesta. To sa mi nepáči. Nech sa každý hrá na vlastnom piesočku. Nerozumiem, prečo nechodia deti do obvodu, kde bývajú. Sused si zobral dokonca dovolenku. No klipkanie jeho modrými očami asi veľmi nepomohlo. Riaditeľka si zachovala aspoň naoko férový prístup a nechala dvere do kancelárie otvorené. Tak mohli všetci vidieť, čo sa deje vo vnútri (ak by sa niekto pokúšal o úplatok). Dala nám žiadosť a o mesiac ju máme priniesť spolu s lekárskym potvrdením. Nástup najskôr o rok. Dnes bola v ďalšej škôlke. Pani raditelová odkázala, že príde za hodinu, bol jej odkaz. Šli domov na obed. Potom volala protekčná známa, že šak v tej škôlke zo saunou je zapísaných len 10 detí a berú 22. Lenže zapísaných len dnes a včera? Cezto všetko tam žena išla, no o 16h tam už nebolo ani nohy. A zápis má trvať do 17h. Z malým srdcom sa vrátila ešte do škôlky z doobedia. O5 nič. Takže v stredu šla znova do tej "obyčajnej". Tam ju upokojili, že aj tak sa to ešte utrasie s rozmiestnením detí. A ak by sme mali ďalšie mimino, dcérka budúci marec aj tak nenastúpi. Uvidíme. Koncom marca sme sa dozvedeli verdikt. Od primátora prišlo, že ročník 2008 sa nebude príjmať do škôlky. Nech si mamy robia, čo chcú. Takto majú pani raditelové vyriešený problém.

Dcérka má dva

Ako ten čas letí. V dvoch rokoch nastal o5 v živote našeho malého pokladu zlom. Fyzicky velmi neporástla a má len vyše 10kg. Zato mentálne napreduje rýchlo a predbieha rovesníkov.Už tvorí súvislé vety ako "Tatinko, co to uobíš?", Kam ideš?, "Hanka ide uon", "Tatinko pod za mňu". Tá výslovnost pokrikváva,r málokedy vysloví, ale rozmujejú jej aj cudzí. Niekedy povie vydarenú vetu. Prvú februárovú nedelu sme sedeli pri telke a malá behala pri nás. Zrazu ticho a jej nikde. Kým sme si to všimili uplynula chvilka.Ked ju nepocujeme, vieme, že je zle. Teda ona nieco vymýšla. Tentoraz si vytiahla mamine tangáče a natiahla na seba.Vyslovila pamätnú vetu: Už som veuká". Inú povedala včera večer. "Tatinko ide dnes do uoboty". Niekedy sú to aj vydarené slová, napr. dym z komína volá aladin (z obrázkovej knižky, kde vystupuje džin z lampy), dýchať je podopieranie hlavy. Zlatá je keď akože telefonuje: "Haloó. Babka poď za mňu".Vie recitovať básničky takmer celé. Vymyslela si dokonca vlastnú: "Ga Ga Gagina, Ici Pici Papina". Začína si uvedomovat samu seba a pomaly používa osobné a privlastnovaciezámená, teda nehovorí si Hanka, ale ja, moje a pod. Ked hovorí nieco dôležité, natahuje konce slov. Napr. dámeé, operemeé. Do zúfalstva nás privádza svojim nosením šamrlíka. Dá si ho tam, kam nedosiahne. Raz nám priniesla z vrchnej zásuvky nôž. A to sme ho len okrajom spomenuli! Skoro sme dostali mrcha nemoc. Vie sa zahrat už dlhšie sama. Rozpráva sa pri tom s bábikami alebo plyšákmi. Vydrží už aj pozerat animované rozprávky z DVD. Doblba pozeráme Sylvestra a Tweetiho. Prípadne aj A je to! V jej podaní "babka okujaje" a "panaki".Vydržala už aj Tom a Jerry, ale potom to sklzne na jej milované. Vymyslela si nejakého uja Boba, ktorý sa skrýva v tmavých zákutiach a má ju zjesť. S jedením bojujeme stále. Minulý týžden mala virózu a nepríjmala takmer nic. Až sme boli u doktora. Teraz zacala lepšie jest ako predtým. Možno je to aj probiotickými kvapkami.A ked nie platí na ňu preplesk. Potom sa naje rýchlo. Stále je jej najlepší kamarát dudel. Mala 2, od včera už len jeden.
Hovoríme si, že je zrelá na škôlku. Nepýta sa ešte cikať, i keď prvé lastovičky sa objavujú.
To sú starosti, že?

Môj pohľad na krásu

Keď sa tak obzerám vôkol seba, zisťujem, že skutočne to telesne krajší ľudia majú v živote ľahšie. A nech mi nikto nehovorí, že to tak nie je. Platí to pre obe pohlavia. Ľudia sú k nim milší a viac si ich všímajú, zahrňujú ich verbálnymi alebo materiálnymi pozornosťami. Niektorí to len pasívne využívajú a daktorí aktívne pozornosť oplácajú druhým. Ako sa musí šeredný človek snažiť, aby si ho všimli. Niektorí sú vyzbrojení charizmou a dokážu strhnúť k sebe ostatných. Tých je ako šafránu. Príkladom je taký moderátor Sajfa. Škaredý ako noc, ale ľudia ho žerú. Prečo sú niektorí krajší ako tí druhí? Práve pre ich nedostatky. Myslím fyzické. Ak by existoval človek s úplne symetrickými črtmi tváre, nikomu by sa nepáčil. To, čo robí ľudí krásnymi je práve odlišnosť ľavej polovice tváre od pravej. Skutočne to tak je. Všimnite si. Škaredšou sestrou krásy je sympatia. Koľkokrát si povieme: "Sympatický, ale....". Takíto ľudia sú príliš sebavedomí. Myslia si o sebe bohviečo, ale pre tých druhých len fajn vyzerajú. Tak to jednoducho je. Možno je táto téma povrchná, ale ľudia sú tiež povrchní. Ruku na srdce, čo vidíme ako prvé ? Fyzická krása. Radi sa pozeráme na pekných ľudí (alebo veci). Na druhej strane ich nemáme radi, lebo sú vlastne naša konkurencia proti ktorej pri zrakovom hodnotení ,my škaredší, neobstojíme. Dá sa tiež oponovať, že krása viac menej subjektívny pocit. Nie je to celkom tak. To by sme nehovorili o krásnych alebo škaredých. Potom sú všetci len priemerní. No stále hrá fyzická krása prím a nikto ma nepresvedčí o opaku. Povedal by som, že opakom krásy nie je šerednosť, ale vnútorná krása. Pretože vnútorné krásni ľudia sú naopak nenápadní a nezáleží im na tom, či si ich niekto všimne. Vedia sa povzniesť nad povrchnosť väčšiny. Ostatní im nesiahajú ani po členky. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval kolega, nie závisť na krajších ľudí. Mňa krása obklopuje, nemusím ju hľadať alebo som už klesol k priemeru?
P.S. Škaredí nemusia zúfať. Majú to síce ťažšie, ale vždy sa nájde niekto pre nich, i keď to potrvá možno dlhšie.

Ako Philips prehrávač menil

Pred dvoma rokmi som si kúpil s manželkýn požehnaním mikro vežu od Philips MCM204. Odborne teda mikrosystém. Nestála veľa len čosi cez 3000Sk. Keby som bol tušil, že budem mať s ňou také starosti, kúpil by som si Sony, ktorú som mal pôvodne vo výhľade. Asi po pol rolu prestala CD-ROM čítať CD. Originál, či mp3. Tak fajn, napokon nič do domácnosti som ešte nekúpil bez toho, aby som to nereklamoval. Výnimkou sú výrobky fy. Panasonic. Hlboká úcta. Zaniesol som teda vežu k predajcovi a ten ju poslal do servisného strediska Philips v Bratislave. Za 3 týždne som si ju bol vyzdvihnúť. CD-ROM vymenili. Fungoval asi 1 rok. V auguste minulého roka som opäť meral cestu s vežou k predajcovi s rovnakou chybou. Ešte som bol kľudný. O 2 týždne som si ju prevzal. Philips CD-ROM vymenil. Počas vianočných sviatkov bola zvýšená frekvencia hudby z prehrávača, samozrejme prevažne vianočnej. No a po sviatkoch "prdla" CD-ROM po tretí krát. Ďakujem za taký šmejd. To už som bol rozhodnutý žiadať späť peniaze. Medzi sviatkami som sa teda trepal k predajcovi zasa. Zobral mi vežu s tým, že ju viac nechcem vidieť. Blížil sa koniec záruky, takže to bolo akurát včas. O zhruba 3 týždne mi volali na moje nemilé prekvapenie, že si môžem pre vežu prísť. Vraj jej nič nie je a CD-ROM funguje. A to som mal už vyhliadnutú novú od JVC. Tak som zobral nejakú vzorku CD a šiel s pre ňu. Neviem, či bolo ťažšie moje srdce alebo sneh, po ktorom som sa brodil za ňou. Vyskúšali sme vežu v obchode a fungovala. V poriadku, tak som si ju dal pod pazuchu a zaniesol domov. Záruka vypršala pred týždňom, takže vežu už vrátiť nemôžem. Na vymenený komponent, teda CD-ROM platí záruka pol roka, takže to je do februára. Bol som naštvaný, som zvedavý koľko motohodín bude ešte točiť CDčka, kým povie dosť! Takto so mnou vybehli. Určite prehrávač vymenili a na papier napísali, že je všetko v poriadku. Čistá ruka. Ja im to nemám ako dokázať a nešťastnú vežu mám na krku. Philips nikdy viac!

Stránka rastie

Nevídali. Odkaz na moju stránku sa objavil na wikipedií a návštevnosť "dramaticky" stúpla na 5 ľudí denne! Ďakujem tomu, kto ho tam dal. Page rank síce nie je vysoký, iba 3, čo je na hranici zmyslu tejto stránky. Ešte predtým som pridal denník s fotkami našej dovolenky v Malej Fatre http://www.alcyon.tym.sk/mala_fatra_2009. Do rovnakého priečinka som pridal fotky zo silvestrovského výstupu na vrch Marhát. Ako každý rok som aktualizoval knihu o Interpretoch. Okrem albumov z r.2009 pribudli tam napr. Rytmus, M.Čírová, "Kroko", hudobné štýly atď. Dúfam, že návštevnosť bude teda ďalej stúpať.

knihy vs. filmove spracovanie 4

Film Raňajky u Tiffanyho akoby chcel obohatiť knihu. Väčšinou sa snaží režisér vtesnať bichlu do 120min. filmu. Tu naopak, režisér B. Edwards mal skôr opačný problém. Z útlej knihy T.Cappoteho rovnakého názvu urobiť aspoň 90min film. Je tam pridaných alebo natiahnutých veľa humorných scén, ktoré v knihe nie sú. Napr. žúrka, nakupovanie u Tiffanyho (podľa knihy tam nikdy neboli), krádež masiek alebo stretnutie s bossom v Sing Sing.Nie je to na škodu a skutočne jemne doplňuje knihu. Nakoniec má film takmer 120min. Jedinečná a krásna A.Hepburn dodala filmu pátosu čoby naivné dievča Hellen. No mne sa páčil výkon M.Roonyho ako sused Junioši. Záver je typický filmový "happy end" tej doby. Paul sa s Hellen dá dokopy a ostanú v New Yorku. V knihe však Hellen odíde a stratí sa v Afrike a Paul ostane s mačkou.
Filmové spracovanie románu Veľký Gatsby y r.1974 s R.Redfordom a Miou Farrow začína presne ako kniha výrokom Nicka: "Kedykoľvek budeš chcieť niekoho kritizovať, nezabudni, že niketorí ľudia nemali všetky výhody, ktoré si mal ty". Film kopíruje knihu až na malé detaily. Napr. je vymyslená scéna, kde Gatsby vyhadzuje zo skrine košele. Na pohrebe chýba jedno auto. Aby už i tak 140min. film nespadal viac do nudy (miestami ma to nudilo), režisér J.Clayton urýchlil Gatsbyho smrť a zomiera hneď v bazéne. V knihe podľahne smrteľnému zraneniu až na druhý deň.Rovnako je vo filme Gatsbyho minulosť spoemnutá len okrajovo, no v knihe je jej venované podstatne viac.Mia podala veľmi pekný výkon, skutočne sa do úlohy Daisy vžila. Redford očaroval len svojím americkým úsmevom, ale veľa nenahovoril. Napokon ako aj v knihe. Veľa pekných slov bolo povedaných na konci knihy, ktoré vo filme nie sú. Táto romantická dráma stojí určite za prečítanie alebo aspoň pozretie. Jej odkaz o pevnej vôli, doslova až drillu človeka, ktorý napokon dosiahne čo chce je stále aktuálny.
Zatiaľ posledné filmové spracovanie, čo som vzhliadol, bol román V. Kaplického Kladivo na čarodejnice. Film režíroval r.1969 slávny O.Vávra. Je to veľmi odľahčená verzia knihy. Úvod je úplne iný ako v knihe. Začína hneď zostra erotikou. V knihe je to "len" svadba. Veľa pasáží je vo filme vynechaných alebo zjednodušených. Za 100min. sa ani nedá takmer 400 stranová kniha sfilmovať. Prevzatý je len motív a mená postáv. Čo mi pripadalo divné je, ako sudca Boblig riedil víno teplou vodou na správnu teplotu. V knihe o tom nie je zmienka. Farára Lautnera hrá charizmatický Elo Romančík, ktorému sadla rola ako uliata. Soňa Valentová sa aso odhalila len v tomto filme. Film končí smrťou hlavného protagonistu, hoci kniha končí návratom a pekným citátom jediného preživšieho K. Huttera. Taktiež vo filme nie je ako skončili ostatné postavy okrem sudcu Bobliga (knieža zomrel, Ignác zahynul pod kolesami voza). Rozhodne je kniha viac emotívna a opísná. Oplatí sa viac prečítať knihu ako pozerať film.