Lietanie na Flight simulátore

Táto téma zaujme asi len ozajstných fanatikov do virtuálneho lietania. Začínal som na FS 98. Bolo to krátko potom ako som si kúpil počítač a vedel ako tak v ňom robiť (r.1997 som sa prvýkrát stretol s Winsow 95).Prvé lietadlo bola Extra 300. Začínal som na letisku Le Bourget (dozvuky z návštevy aerosalónu) a snaha bola doletieť aspoň na blízke De Gaule. Samozrjeme, že som hneď chcel ísť naostro. Chvíľu trvalo, kým som bezpečne vzlietol. Spočiatku som riadol klávesami, neskôr som pocítil nevyhnutnosť kúpiť si riadiacu páku. Počase som už vedel ako tak pristáť, či skôr tresknúť s tým o zem bez nehody. Začal som i pridávať typy ako LearJet a i vrtuľník. na veľké mašiny som si netrúfol. Začal som študovať a už mi veľa času neostávalo. Na druhej strane som sa dostal aj k iným hrám.Ňa škole som si zohnal FS2002 a to už bol vidieť značný pokrok. Posťahoval som si rôzne typy lietadiel i scenérií ( v súčasnosti to je na 3 plné CD) a každý zalietaval. Začal som lietať i veľké lietadlá a dlhé trasy. Bolo to len pomocou GPS systému a len tak naverím boha. Nevedel som nič o pravidlách, postupoch atď. Keď vyšiel FS2004, okamžite som inštaloval ten. Začal som lietať akrobaciu na L-39C. S touto mašinou sa mi najlepšie lieta.
V zostave bol i pád, let na chrbte s otvoreným podvozkom i vlna známa z Frecce Tricolori. Bolo to len také šantenie. Precestoval som pol sveta s ním. Postupom ma i to omrzelo a začal som sa vážnejšie zaujímať o tom ako lietať, najmä na dopravných lietadlách. Sprvu len na B737, no neskôr na Airbusoch A330 a A320. Prelietal som celý svet s nimi. Naučil sa lietať podľa systému VOR a DME.Po častých nehodách na A320 (nezvládnuté pristátie) som sa vrátil na začiatok a lietal okruhy na Z142AC. Hlavne zatáčky a správne priblíženie na pristátie.Teraz som opäť na A320 a chystám sa do Ázie. FS X zatiaľ neuvažujem, môj počítač by to nerozdýchal. Škoda, že nemám internet doma. Lietanie po sieti musí byť super a opäť sa približuje viac k realite.

Vianoce

Tak sú zasa Vianoce. A čo ste urobili ? Tak to spieva John Lennon. Sumarizoval som si tento rok. Najviac som sa snažil pomôcť mojej mladej rodinke. Pomohol som uviesť našu malú do sveta. Samozrejme najväčšiu zásluhu má žena. Bojoval som len s byrokratickým živlom a s mojou šikovnosťou. V podstate pomáham naďalej žene, najmä cez víkendy. Viem sa o malú kompletne postarať, vrátane prebaľovania, jedenia, či kúpania. Niekedy je to potreba. Kupujem si pravidelne časopis Nota Bene. Predávajúcej pani sa musí veľmi dariť, keď si môže dovoliť drobné neresti. Poslal som pár darcovských SMS ako opačnú reakciu na tajného Ježiška v našom oddelení (toho som sa ako jediný nezúčastnil. Lepšie mi pripadalo poslať sumu niekomu, kto to potrebuje). Poskladal som pre malú postieľku (aj opravil), stoličku (i vyrobil chýbajúci diel). Jedinému skutočnému kamarátovi som pomohl zohnať prácu. I keď nie je ešte isté, či ho priali. Pracovne si myslím, že som urobil pre firmu dosť. 5 týždňov som nebol doma s rodinou, ale služobne vo svete. Naposledy týždeň pred Vianocami. Odchody na cestu boli vždy pre mňa veľmi emotívne a srdce rvúce. Kríza sa nás nedotkla, takže súkolie, ktorého som súčasťou pracuje. Odmenili ma po 5 rokoch hodinkami PRIM. No sú mi veľké. No a na Vianoce som obdaroval najbližších, ale to je samozrejmosť. Štedrý deň bol jeden z najšťastnejších v mojom živote. Ráno ma malá 3x pobozkala a keď som videl pri stromčeku jej šťastne žiariace oči a ako si hovorila na svetielka "žiža" bol som v tom momente v celom vesmíre asi najšťastnejší.
Opäť použijem Johnove slová. Takže Veselé Vianoce a šťastný nový rok. Dúfajme, že bude dobrý, bez strachu.

sieťová hra Travian

Po troch mesiacoch hrania sieťovej hry Travian som túto strategickú hru pre násťročných skončil. Prestala byť pre mňa zaujímavá.
Začal som ju hrať, keď som si všimol ako ju hrá švagor. Ani neviem, čo ma na nej také upútalo. Asi tie farebné kresby. Najprv som napredoval rýchlo. Cieľom bol hospodársky vzrast mojej dediny La Grange (stodola po francúzsky). Zbrojiť slávnu a neohroziteľnú armádu som nemienil. Po čase som vstúpil do spojenectva. No po týždni tam začali rabovať a robiť komploty členovia medzi sebou. Zneužili i moje hracie meno. Tak som odišiel a vstúpil do inej aliancie. V tom čase ma začal napadát a vykrádať môj sused. Už keď som vstupoval do tej nešťastnej alianci, pomaly sa rozpadávala. Ani ja som tam dlho nepobudol. Mesiac som bol sám. Neustále útoky brzdili môj rozvoj. Hlavne od suseda menom tommizums z aliancie majdan valal. Mal to ku mne ani nie 15 min. Stále som však pokračoval. Prišla mi ponuka do jednej väčšej alianci ZBD, či ako sa volala. Keď som sa pýtal na priemerný vek, odpoveďou mi bolo 13r. Veď som mohol byť otcom tých deciek. Myslel som, že mi pomôžu, bolo tam veľa členov. No na moje výzvy sa nič nedialo. Chvíľu som hru ešte hral, ale nemohol som napredovať, naopak moja obranyschopnosť klesala. Mal som i 10 útokov denne. Už ma to ani veľmi nebavilo, akosi sa mi strácal zmysel hry. Tak som to zapichol. Tri dni trvá zrušenie účtu. Nechápem prečo tak dlho, no dnes mi ho konečne zrušili. Hra sa oplatí hrať len s ľuďmi, ktorých hráč aj skutočne pozná. Vie, čo od nich môže čakať. No i tak mi pripadala po čase nudná.