2,5 roka našej dcérky

O5 poznamenám niektoré "hefty" našej dvaapolročnej dcérky. Buble do pohára z vodou a tvrdí, že tak chrápe dedo. A ešte pri tom robí "Baaa" (výdych). Videla na obrázku, že pes chytá ryby. Tak vyhlásila, že ten psík si ich potom uvarí. Keď sme ju hnali na nočník tak povedala: "Čo ma ženeš. šak pockaj. Už idem." Toto keď povie také malé dieťa, tak vás to dáva do kolien. Dve-tri noci zaspávala pri pootovrených dverách a zažnutej stolnej lampe. Vraj sa bojí. Vymyslela si už aj uja Masného a ježibaby. Ježibaby bol nápad babky, s ktorou ich počas augustového víkendu vyháňali z domu. Malá tam spala 2 noci. Prvú nemohla, lebo ju rušil akýsi zvuk. Keď zobudila babku a pýtala sa "Co to vrdžoní?". Babka jej povedala, že to dedko chrápe. Hore boli už o pol štvrtej ráno. Druhú noc dedka vyhnali do izby a spala kľudne. V telke sledovala cirkus a popri tom sa váľala po zemi akože robí akrobata. Piatok 13.-teho bola už druhýkrát u holiča. Tento zážitok preniesla tiež domov a s mamou sa hrali na kaderníkov. A povedala mi: "Ani ju nespoznás". Čítala knižku a pri tom si hovorila "Jéziši". S rovesníkom Alxom sú stále veľkí frajeri. Najkrajšie je, keď sa spolu držia za ruky a každý si niečo iné rozpráva. Začína byť panovačná, keď hovorí "Ty ma nechaj!" alebo "Choď prec!". Fakt si musíme dať pozor, čo hovoríme, lebo sa nám to skôr, či neskôr vráti.

Freudov Výklad snov

Sny sú kráľovská cesta do nevedomia. To píše S. Freud v diele Výklad snov. Čítanie je to pre laika náročné, skôr je kniha pre odborníkov. Aby som to úplne pochopil, musel by som si to ešte raz prečítať. Niečo sa však na mňa nalepilo. Jeho analytický prístup je dôveryhodnejší ako symbolický. Skúmal vyše 200 snov, z toho päťdesiatku vlastných. Ostatné boli priateľov a jeho neurotických pacientov. Ani by som neveril ako blízko je sen k neuróze. Rozdiel je len v vnímaní. Sen zhrnul do jednej vety: Sen je zahaleným splnením potlačeného priania. Nepriamo sa to týka aj úzkostných snov. Chvíľu som aj ja povrchne sledoval (nezapisoval) svoje sny a musím mu dať za pravdu. Jedna teória hovorí, že sny nie sú nezmyselné, je v nich len poprehadzovaná časová súvislosť. Sny vytvárajú tieto 4 podnety: zážitky z detstva (najmä z prvých 3 rokov, čo je zaujímavé, lebo si ich nepamätáme), nesplnené priania, uvoľnená cenzúra (v sne si dovolíme to, čo v bdelom stave určite nie) a tzv. druhotné spracovanie (sen vychádza z nejakého zážitku, trebárs sme si ho ani neuvedomili v bdelom stave a ten sa rozvíja ďalej. Ak sa toto spracovanie podarí len z časti, sen sa stáva nezmyselný).
Samozrejme nebol by to Freud, keby nebol za snom aj sex. Ale toho sa v snoch dotýka len okrajovo, hoci väčšina snov sa práve pomocou symbolov týka sexu.
Na záver vyjadruje, že sen rozhodne neukazuje budúcnosť. Takémuto výkladu chýba pravdivý obsah. Ukazuje opäť len nesplnené prianie. Sen vychádza iba z minulosti. Ani po takmer sto rokoch jeho výklad nikto nespochybnil a stále má, čo povedať. Uvedomil som si, že vtedy nebola televízia a sny ľudí ovplyvňovali iné zážitky. Teraz aj prkotina v telke môže vyprodukovať sen o ako nesníme.

Kecskemet 2010

Minulý víkend sme urobili dve prvenstvá. Poprvýkrát bol náš malý poklad u babky dve noci a my po prvý krát na ďalekej ceste a tiež prvý krát spolu pod stanom. Navštívili sme veľký letecký deň v maďarskom Kecskeméte. V piatok to vyzeralo s počasím všeljako, ale to nás neodradilo. Poobede sme malú zaviezli babke, omyli uhorky a vyrazili. Chvíľu som maturoval nad navigáciou. Cestou sme mali 2 prestávky. Kúpil som diaľničnú registráciu (neskoro som sa dozvedel, že sa to dá aj cez internet) v Komárome a potom tesne pred diaľnicou na Luka pumpe sme sa najedli. Skoro som ani neodbočil na diaľnicu. Pred Budapešťou nás zastihla prvá a najprudšia búrka. Zopár kilometrov sme šli tak 60-70km/h. Na navigácií som vypol ženskú a vypomstilo sa mi to. Zaradil som sa do zlého pruhu a skončil takmer v centre Budapešti. Navigácia nás potom vyviedla, ale tiež sa potila alebo nadávala, lebo som dvakrát zle odbočil. Za Budapešťou ďalšia búrka skoro až po Kecskemét. Tam sa akoby zázračne vyjasnilo. Šli sme aspoň rýchlejšie. Tábor Nomádov sme našli poľahky. Vstupné 2500HUF. Sľúbenú vodu sme nenašli. Ohňostroj sa stal tuším pravidlom na každom leteckom dni. Zaparkovali sme pri Slovákoch, no neviem, či to bolo najlepšie. Ale asi skôr jedno. Síce sme zaľahli o jedenástej hodine, ale vrava trvala ešte dve hodiny. Veľa sme nenaspali. Prebudili sme sa do zahmleného rána. Viditeľnosť, že aj lastovičky chodili peši. Dúfal som, že sa opar rýchlo vytratí, ale opak bol pravdou. Šli sme teda na letisko. Jedna rada na lístky a ešte väčšia pred vstupom. Z nám nepochopiteľného dôvodu sme dostali prúžky na ruku. Von sme z letiska nesmeli, tak načo nám boli? Ukážky začali rozpačito najprv Andula, potom vrtuľníky. Prvý prúdový bol L-29 Delfín. Okolo jedenástej sa konečne začalo nebo otvárať a lietanie sa rozbehlo naplno. Program bol poprehadzovaný, ale ku koncu sa dostal do normálu. Žiadne udivujúce výkony, ale pútavá šou s lietadlami, ktoré sa často nevidia. Chýbali Breitling na Albatrosoch, ktorí prileteli až poobede. Jeden starý blázon tam nejedol, nepil, nešťal, iba fotil. Musel mať plienku alebo čo. Ako vždy mi chýbali 2-3min. "šťavy" v kamere, aby som mal posledné vystúpenie, vrchol leteckého dňa natočené celé. Bola to akrobatická skupina Frecce Tricolori. Skončili presne o šiestej.Načase. Fantastikuš, dynamikuš, ale už toho bolo plné mozguš. Kúpili sme si hranolky, pofotili statickú stojánku a vydali sa severným smerom domov. Vyše hodiny sme trčali pri letisku, kým sme sa dostali von. Bolo to o nervy, zdalo sa, že nikto dopravu neriadi. Niektorí sa s nasadením vlastného života vrhali pred autá, aby sa mohli zo svojim vopchať dopredu. Doslova.
Domov sme šli zasa 5h. Ženskú v navigácií som pustil k slovu a nezakufrovali sme. Nad Komárom bolo UFO na oblohe. Asi disco. Doma sme boli o pol jednej.