Upútali ma knižky našeho spisovateľa Ruda Slobodu. Je to čítanie, od ktorého sa nemôžem odtrhnúť. Jeho štýl v 70. a 80-tych rokoch sa jednoducho vymykal od našich spisovateľoch. Pritom jeho knižky boli útle a povedal v nich veľa. Prvou, ktorú som čítal bol Rozum. Jeho najlepšia kniha a je to pravda. Hoci sa mi zdá, že sa niekedy príliš zamotáva do filozofických úvah. Knihu treba prečítať dvakrát. Ďalšou bola Láska. Tiež pekná kniha, kde sa vyznáva k láske k svojej jedinej dcére. Potom som čítal jeho prvotinu a autobiografiu Narcis. V týchto románoch akoby hľadal svoju vnútornú slobodu, či oslobodenie od súženia. Bol nepochopený alebo sa tak cítil, ženou (duševne chorou), kolegami, ľuďmi z rodnej obce. Ľahšie čítanie bola knižka Uršuľa.
Jeho hrdinovia v závere ostávajú nešťastnými a ich problémy sa v podstate nevyriešia. To dáva priestor čitateľovi na úvahy. Podľa mňa to bol jeden z najlepších slovenských spisovateľov posledných rokov. Žiaľ, dnes sa s ním možno stretnúť už len v jeho diele. Svoj život dobrovoľne ukončil už pred 13 rokmi. Ak by som zavítal do Devínskej Novej Vsi, určite navštívim jeho hrob a vzdám mu úctu. Samozrejeme chystám sa ďalej čítať všetky jeho knihy, ktoré sú v mestskej knižnici.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára