Naša malá dnes prehupne z role dojčaťa do veku batolaťa. Oslávi rok v tomto slzavom údolí. Pred rokom som šiel v to útorkové ráno o pol ôsmej normálne do práce kolegovým autom. Už dlhšie sme si robili žarty kedy to na moju drahú príde a rosype sa. Na začiatku Hornej Stredy som začul telefón a čosi som tušil. Žena začala mierne krvácať a zľakla sa. Sesternica- asistentka na pôrodnickom jej odporučila hneď ísť do nemocnice. Medzitým už bol zalarmovaná sanitka v podobe svokra na Fábií. Tak ma kolega vysadil v Hornej Strede. Počkal som si na svokra a viezol sa domov. Žena už bola asi dva dni pobalená. Len som zavolal do roboty, že prídem neskôr, možno vôbec už neprídem. Stále sme si ešte nepripúštali, že dnes bude pôrod. Len sme rátali s tým, že asi ostane v nemocnici. Veď boli ešte 3 dni do pôrodu a predpokladal sa neskorší termín. V sobotu predtým sme boli vystrašení večer v nemocnici a nedialo sa nič vážne. Počasie bolo fajn, polojasno, cesty suché. Za zhruba 40min. sme dorazili do trnavskej nemocnice. Budúca mamina šla hneď na vyštetrenie. Jej pôrodník mal službu a rozhodol, že ideme do toho. Dal jej tabletku na vyvolanie pôrodu. Predpokladal tak okolo 16h by malo byť po tom. Žena šla do vzdychacej miestnosti a mňa svoko zaviezol domov. Žena si zabudla papuče. Potom sme šli do Hornej Stredy. Odtiaľ som ešte plánoval ísť do práce pre priepustku. No v Hornej Strede mi žena volala, ze to bude čoskoro, aby som si pohol. Do roboty som teda nešiel. Svokor ma odviezol aspoň do Piešťan na rýchlik. Cestou som omrkol výrobňu zákuskov, ale asi nebude čas tam zájsť. Do nemocnice som prišiel okolo 12.30h. Spustila sa krátka snehová prehánka, no sneh sa ešte v ten deň roztopil. Dal som si plášť a prezuvky a šiel za ženou. Zrovna bola v spreche a sesternica ju oblievala vodou. Bolo to stresujúce a chytalo ma zúfalstvo keď som vidiel ako sa trasie od bolesti a hlavne, keď som jej nemohol pomôcť. Epidural nechcela. Aspoň som jej masíroval chrbát. Stále jej kázali ísť na záchod a dostať každú kvapku moču zo seba. To mi tiež prišlo ako trápenie. Chvíľami ju poľahli na posteľ a monitorovali, či je bábo v poriadku. O 13.15h bolesti nabrali vrcholu a otvorila sa na 4cm. Od bolesti pomaly odpadávala, ja od stresu. Ani si nepamätá ako ju držiac pod pazuchami odvliekli a vyhodili na stôl. Odmietol som ísť k samotnému pôrodu. Ostal som chvíľu vo vzdychačke a potom ma sestrička poslala do čakárne. V napätí som tam čakal, no keď som počul detský plač, vedel som, že už je dobre. Hodiny na stene ukazovali 13.20h. Po chvíli vyšla sesternica-asistentka a do telefónu oznamovala novopečenému dedovi, že má dievčatko - 49cm, 3kg. Tak, aby som to i ja počul. Bol som veľmi šťastný. Asi za 15 min. ma pustili k žene. Musela tam ešte nejakú hodinku si poležať. Pre istotu. Ukázali mi i dcérku. Na ten prvý kontakt nikdy nezabudnem a stále mám pred očami ako vypulovala očká na svet. Hoci ťažko niečo videla. I fotiť som zabudol. Šiel som do nemocničného bufetu kúpiť sestričkám kávu a bonboniéru. Samozrejme z vďačnosti a bol som tam tiež zadarmo, normálne sa to platí. Využil som to tiež na oznámenie tejto šťastnej udalosti rodine a do práce. Sestra kúpila zákusky.So ženou som potom šiel na druhé poschodie, kde bolo šestonedelie. Ešte raz mi ukázali malú a konečne som ju i odfotil. Ani sa mi nechcelo ísť domov, toľko by som sa na ňu vydržal dívať. No potrebovali si obaja odpočinúť. Po 15.30h som odišiel. Šiel som domov niečo zjesť a zobrať vecičky pre malú. Potom som šiel oslavovať k našim, kde som i prespal. Padli dve šampanské.
Aká je maličká teraz ? Stále veľmi milená. Veď ako inak. Včera už urobila sama 3-4 kroky, no bojí sa. Pádov pribúda, ale tých v živote ešte zažije...Jej slovník sa obohacuje, i keď nevieme celkom ako rečou hovorí. Trocha nás sužuje jej útle telíčko a že nepapá. Postavou je asi na úrovni 7-8 mesačného bábätka. Ženu obdivujem za jej božskú trpezlivosť pri kŕmení 5x denne. Vraciame sa do doby, keď malá prišla k nám a vrieskala. Teraz sa tiež v noci budí (asi od hladu) a mrnčí. Verímea dúfame, že je to prechodné, len počas rastu zubov. Vraj sa jej kľuje 5 naraz. Práve dnes, v jej veľký deň extrémne málo jedla. V noci sme ju dokrmovali mliekom. Na sobotu sa chystá oslava. Konečne buchneme veľké šampanské, ktoré sme plánovali pri narodení. Takže veľa zdravia našej maličkej a nech rastie ako z vody.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára