Knihy vs. filmové spracovanie 5.

Po dlhom čase som videl spracovanie aj slovenskej poviedky. Konkrétne novely A. Baláža Tábor padlých žien od režiséra L.Halamy z r.1997. Rozpráva o "ľahkých ženách" v pracovno-výchovnom tábore v 50.-tych rokoch min. storočia. Kniha je oveľa šťavnatejšia a bohatšia ako film. Ten pôsobí veľmi nízkorozpočtovo. Dej sa omedzuje v podstate len na tábor a uličku starej Bratislavy. Dej knihy sa odohráva aj v bani, väznici alebo na poli, kde nie je núdza o humor alebo dramatické scény. To filmu chýba, miestami je nudný. Osudy postáv sú tiež zmené v závere filmu. Doktor Zigmund sa nezastrelí, nezahynie ani agitátor Stanko.
Ďalšou pokusom o sfilmovanie známej knihy Mika Waltariho bol Egypťan Sinuhet z r.1954 pod . Prvú hodinu zo 120min. filmu sa režisér M.Curtiz drží knihy takmer do detailov. Potom sa dej zrýchľuje a aj mení. V knihe zahynul aj Sinhuetov syn, nielen Merit. A že má syna zistí vlastne až potom. Zahynie aj panovačná Nefernefernefer samotnou rukou hlavného hrdinu. Kniha má 600 strán, takže ani nie je možné ich vtesnať do 2h.
Zatiaľ poslednou bola kniha, ktorá sa dostala ani neviem pečo medzi 100 naj kníh, od mladého spisovateľa Ch. Paoliniho Eragon. Evidentne bral inšpiráciu z tolkienovho Pána "prstenovcov". Elfovia, škriatkovia, to je aj tam. Keďže autor vydal knihu v rodinnom vydavateľstve, presadili ho. Film režíroval S.Fangmeier v r.2006. Tentokrát film prekonáva knihu. Aspoň myšlienkami a výrokmi. Napokon žiadne veľké idey nemožno čakať od 15. ročného spisovateľa. Dej nie je celkom podľa knihy, ale zhruba povie to čo ona. Pre mňa ani jedno nemá veľkú hodnotu. Tak toľko.

Voxhólov rok u nás

Náš voxhól je už s nami rok, vlastne teraz aj viac. Za ten rok sme ho previezli po cirka 6500km, prevažne teda ciest. V zime asi 500km. Nežerie zrovna, čo vidí, iba okolo 6L benzínu, ale k redukčnej dieíte ho nemôžem donútiť. Okrem problémov s trávením na začiatku, pokým nevylúčil starý benzín, ide. Dávame mu občas zabrať. To zasa, aby nezlenivel. Pribúdajú mu z toho vrásky na laku. Najmä, keď do jeho útrob pchám kočiar. On tam vôjde, no nie vždy sa to hladko podarí.
K narodeninám dostal okrem poklepania po kapote (na objatie je príliš veľký) umytie. Vraj aj s voskovaním. Linka sa snažila, čo mohola, ale výsledok chabý. Druhýkrát ho dám umyť ručne. V polovici apríla šiel na pravidelnú prehliadku autíčkarským doktorom. Musí byť v poriadku aj keby nebol. Ibaže by ozaj nebol. Potvrdenie jeho výborného stavu stálo 20Eur navyše. Ale mal som to bez starostí a času. Takže aj automobilové zdravotníctvo nie je sväté. Prehliadky u odborníkov neboli pravidelné, preto nemá význam ho ťahať kdesi. Pýta už nové stierače, cvíľu musí vydržať. Kúpim ich asi originálne.
Ďalší jeho rok nebude taký únavný, bude väčšinou asi odpočívať. S malinkou nebudeme robiť žiadne veľké cesty. Napokon, zdá sa nám, že dcérka nerada jazdí v akomkoľvek dopravnom prostriedku, kočiar nevynímajúc. Zišiel by sa mu možno olej vymeniť (po roku), ale keď som to neurobil pred kontrolou...Tak nech mu to jazdí pokiaľ sa nerozpadne.

Krst

Pomenovanie tohto dňa-Smrtná nedeľa znie hrozivo, no pre nás bol príjemný.
V túto nedeľu sa vynáša Morena, aby sa ľudia zbavili konečne zimy. My sme vyniesli našu mladšiu dcérku pred oltár na krst, aby sme ju zbavili dedičného hriechu. Stala sa ďalšou ovečkou v kresťanskom košiari, čo prítomní v kostole patrične uvítali potleskom. Už v dojčenskom veku si užila svojich 5 minút slávy. Krst bol počas omše. Pastierom duší v našom kostole je Kubánec. Jeho kázanie bolo podobné baptistickému. Plné gest a kriku. Už len gospelová skupina chýbala. Malá obrad znášala pokojne. Na konci omše som s ňou vyšiel von. Potom sme sa presunuli do reštaurácie na obed. Mobilný presun sa nezaobišiel bez dramatických, či humorných situácií. Najprv nás teta naháňala autom. Pred reštauráciou jej auto vypovedalo službu a nemohla zaradiť 1. Ani opätovné naštartovanie nepomohlo. Potom akýsi murár auto spojazdnil. Na obed sme chvíľu čakali, kým sa malá nachová. No hlad bol silnejší a o 13h sme už tlačili predjedlo.
Pre staršiu dcérku obľúbené "vajco". Po výdatnom obede sa už len oči prevracali pri pohľade na zákusky. Ale tortu Panna cotta si nikto nenechal ujsť. Tak ako sa všetci pred obedom striedali vonku pri dcérke, poobede nikto nevládal a ostalo to ,ako inak, na rodičoch. Poniektorí bojovali s výdobytkom modernej sanity a nevedeli, že voda v umyvárke sa spúšťa na fotobunku. Márne hľadali kohútiky. Po 16h sme sa rozišli. Čašníci mali trocha bordel v úcte, a preto chyby v účte, ale veď sme im nechali pekné "dýško". Tak sme si domov priviedli v tento deň "svaticu". To už je 3. v našej domácnosti. Ja medzi nich nepatrím... V živote ju čaká všeličo, ale nech tie dobré veci vysoko prevážia nad zlými a nech je šestný človek. Aj krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.