Voxhól mení majiteľa alebo tvrdí chlapi od polície

Naše auto voláme Voxhól podľa jeho výrobcu v Anglicku. A tiež niekedy mu povieme smrad, pretože priznajme si, zasmradzuje životné prostredie, aj keď má motor Ecotec. Ešte v tom týždni, čo sme si ho doviezli domov, som ho bol v piatok zapísať na dopravný inšpektorát. Deň predtým som si kúpil kolky za 66Eur a zo svokrom sa previesť, kde tí policajti vlastne sú. Viac s ním nepôjdem. Horší než autoškola. Stále mi kibicoval do riadenia. Ako autopilot alebo varovný hlas v lietadle. Kedy odbočiť, kedy sa zaradiť atď. Snáď mám toľko rozumu ako jazdiť. Nehovorím, že nemám možno zlé alebo aj nijaké návyky. Ale veď je to moje auto! Popredu som si vypísal žiadosť o prepis, čo sa ukázalo ako dobrá vec. V piatok som pred 5h ráno vstal a pred 5.30h už stepoval pred dverami budovy. Nikde nikoho, tak som šiel dať dolu EČV pomocou príborového nožíka. Prišiel nejaký pán na Peugeot-e 406 a potom som už s ním mrzol pri dverách. Kľudne by mi stačilo prísť na 6h a bol by som 4. Ostrí "hoši" z nočnej hliadky si otvárali dvere brokovnicou. Na dennú šichtu už im stačili 9-ny. Okolo 7h už bola celkom slušná rada ľudí na prepis auta, tak 20. Cigáni si išli kúpiť kolky a strašne sa báli o miesto v rade. Pred 7.30h pani láskavo otvorila premrznutým dvere. Dostal som lístok s číslom jedna. Ani som sa nestačil vyšťať a už sa na obrayovke objavila 1. Išlo so mnou aj číslo dva na prepis. Policajt chcel asi úradovať skôr, no nemali sme ešte obhliadku. Tak sme šli na parkovisko k autám. Svokor mi doniesol autosedačku. Policajt po chvíli prišiel, ale ešte sa vybavoval po telefóne. Zbytočne som otváral kapotu, pretože moje VIN je pri spolujadzcovej sedačke. Potom už na prepis. Polda strúhal formu, samé čo chceš do piče a kurva na kolegov. Trvalo to asi 5min. Nakoniec som postrihal staré značky na stolových nožniciach. Takže prepis auta nič pre nežnejšie pohlavie. Nahodenie značiek a sedačky. Po 8.15h som odchádzal od policajtov. Je dobré si prekopírovať technický preukaz. Ja som prefotil starý aj nový.

Kúpili sme auto

Oteplilo sa a dospeli sme k rozhodnutiu, že je správny čas na kúpu auta. Už od začiatku roka sme sledovali a vyberali. Do úvahy pripadali hatchbacky Opel Astra H, Kia ceed, Ford Focus, Hyundai i30 a VW Golf V. Samozrejme "ojetiny". Po zvážení pre a proti sa do užšieho výberu dostali Astra a Focus. Hoci by som radšej bol za "sída", ale bohužiaľ - cena. V Autopalace sme potom vybrali Astru. Robí tam aj ženin ujo. Snažili sme sa zohnať niekoho, kto sa vyzná v autách, ale nepodarilo sa. Čo to som si prečítal ja. V stredu 17.3. nastali priaznivé okolnosti a šli sme do Bratislavy. Deň predtým som si obehol poisťtovne. A Wustenrot som ešte hľadal doobeda v Bratislave. Na Furdekovej, kde by mala byť centrála sú obytné bloky a maximálne tak knižnica. Šiel som teda na Osuského s krajcom chleba v ruke. Už bol obed.Tam som pri Zrkadlovom háji našiel poisťovňu. Porovnaním mi vyšla naj Kooperatíva. Šiel som potom ešte policajtom pre žiadosť o prepis. Až potom som sa vybral do autobazárov. Sú tam pekne 3 vedľa seba. Omrkol som si najprv MaH, kde bolo Astier najviac. No každá mala škrabanec. Zmieril som sa s tým, že ojazdené auto bez škrabanca nekúpim. A pritom na novú nám stačilo mať o 1000Eur viac. V AAA auto skapal pes. Potom som sa už motal po Autopalace a čakal na ženu. Posedel som si v Hyundai i30 a zamiloval sa do novej Mazdy 3. No tá je cenovo niekde v oblakoch. Prišla žena, zistila, že i30 je malý pre jej "obriu" postavu a šli sme mrknúť naše tátoše. Prvý z nich zatekal cez spolujazdcove dvere. To sme boli rýchlo vybavení, hoci našim očiam viac farebne ladil ako druhý. Druhý nevyzeral nabúraný, drobné škrabance na laku boli. Stav zodpovedal 33500km, no bolo vidieť, že je to ležiak. Keď som sa spýtal predjacu, povedal, že je tam asi 2 mesiace.Nech si robí srandu z toho, čo slamu žere. Na to začal škriekať, že môže zavrieť kapotu a odísť preč. Len z úcty a ochoty prítomného rodinného príslušníka sme odtiaľ neodišli. Krátka skúšobná jazda na to, že som po roku sedel za autom bola v pohode. Cenu sme dohodli hneď na 8.500Eur. Neskôr sme si vyčítali, že sme mohli ísť nižšie. Ujo sa za nás zaručil a auto sme si mohli odviezť ešte v tento deň. Najprv kontrola originality na účet bazáru (60Eur). Platí 2 týždne, potom si ju musí človek urobiť sám. Nepustia k nej vraj nikoho, hoci som bol zvedavý. Bol dlhý deň na polícií a podaril sa vybaviť aj odpis. Medzitým sme spísali kúpnu zmluvu. Rok záruka, no vadiť sa s nimi by som nechcel. Potom sme boli v banke previesť peniaze. Predajca nás tam odviezol. Príšerne jazdí. Chceli sme, nech nám vyčistia auto, no po 16.30h na dielni nikto nebol. Predajca nám daroval zato autolekárničku. Ešte vybavenie zákonnej poistky (115Eur) a mohli sme ísť. Boli na nás dvaja a ponáhľalisa, že takmer nám dali aj svoju zmluvu. Boli by nahratí. Zastavili sme sa na pumpe kúpiť diaľničnú známku. Vestu, aj to oranžovú som kúpil ať na tretej. Polovicu Blavy som šiel na parkovacích svetlách a jediný s autoškolou predpisových50km/h. Po 19h sme pristáli pred domom.

dokončenie týždňa 10

No. Zmenilo sa mi aj publikovanie v bloggeri. Končia s prenosom cez ftp protokol. Ako tak som to dal dokopy až teraz. Hoci to nie je celkom, čo som chcel. Pôvodne som zamýšľal preniesť celý blog na svoju stránku. No nemám potrebnú doménu zatiaľ zaregistrovanú. I som bol písal administrátorom, ale bez ozveny.

Tento týždeň

Tento týždeň som mal zlý. Najprv som si myslel, že len doma, ale neskôr aj v práci.V pondelok som sa dozvedel, že auto, ktoré máme vyhliadnuté má skutočnú cenu o 900Eurvyššiu. Ale môžeme dať návrh na cenu a riaditeľ bazára to musí schváliť. V sobotu sme plánovalikonenčne pozrieť po nejakom Opli Astra v Bratislave. No ani počasie sa neukazuje dobré a nič z toho nebude. Šiel som si po robote po novú bankomatovú kartu. Najprv ma nechali čakaťv banke polhodiny a potom som sa dozvedel, že nie je na pobočke, ale v mieste založenia účtu.Tak za 3 dni ju môžem mať v pobočke. Takto zdecimovaný som došiel domov. Tam dcéra pišťala eštecelý večer na to všetko. V útorok som bol tajne vylosovaný pre kontrolu poriadku na pracovisku.Povedal som to najbližšie sediacemu kolegovi, ktorý ma vozí aj do práce aké je to smiešne tajne losovať. No a v stredu na porade celého oddelenia on samozrejme hlesol pred všetkými moje meno. Kamarát, taky rád. Možná strata dôvery ma znechutila na celý deň a bolo mi ťažko. Aj pri srdci. Mohol som o tom premýšľať pri 30 min. meškaní vlaku. Viac sa s ním v aute nerozprávam. Iba úsečne. Sestra oznámila, že odlieta už v nedeľu s5 do Anglicka. Narýchlo. Tiež ma to nenadchlo, ale ju áno. Tak nech si nájde lepšie miesto ako predtým. V piatok som bol už otrávený z celého týždňa. I správcovia blogu ma nemilo prekvapili. Končí prenos súborov tohto blogu zo servera na môj a už budem vytvárať príspevky nejako z mojej stránky. Kým na to prídem, bude doba. To som ešte krúžil na bicykli okolo domu a hľadal ženu s kľúčami od zámku. Nakoniec som šiel domov a bicyklové zámky vymenil. Cez víkend som rezignoval na auto a ukľudnil sa.

Svet podľa Garpa

Veľmi pekná kniha o človeku, ktorý sa snažil viesť normálny rodinný život. Osud mu však do cesty staval prekážky a keď sa už zdá, že predsa len bude mať sporiadaný život, nakoniec skončia hlavní hrdinovia tragicky. Myslím, že v postavách románu si každý nájde kúsok seba a svojho života, či postoja. Najviac sa mi páčila myšlenka Jenny: Žena je buď niečou ženou alebo kurvou alebo sa snaží rýchlo stať jedným, či druhým. Inak je sexuálne podozrivá. Aká to nadčasová myšlienka! Stačí, keď sa obzriem okolo seba v robote a nájdem z každej najmenej jednu. Zaradil by som ju medzi povinné čítanie súdobej literatúry. Kniha je lepšia ako Zásady muštárne. Typický Irvingovský štýl je však cítiť z oboch románov. Trocha mi vadili niektore zbytočne dlhé opisy a pasáže. Napr. chvíle pred Garpovou smrťou. To je tiež John Irving.
Vo filme z roku 1982 v hl. úlohe s R.Williamsom je veľa vecí zmenených, resp. zjednodušených. Prečo by na riaditeľa školy padal mŕtvy holub, keď môže rýna? Alebo načo by Garp s matkou cestoval za šlapkami do Viedne, keď mu je bližší New York ? Úvod knihy je vynechaný, hoci sfilmovaný by mohol byť veľmi pútavý. Viac ako schovanie erotického časopisu pod malého Garpa. Čo je napokon vo filme vymyslené, rovnako ako náraz lietadla do budúceho Garpovho domu. Nerozumel som prečo vo filme píše Garp iné poviedky ako vo filme. Nechal sa tu režisér G.R.Hill unášať fantáziou? Hlavné myšlienky diela sú však zachytené vo filme. Naproti tomu vynechaný koniec knihy, kde sú zachytené osudy ostatných postáv neubralo na filme a rovnako si myslím, že aj kniha by mohla byť o túto kapitolu chudšia. I keď film nemôže ako vždy nahradiť knihu, režisér aj herci sa snažili a má veľkú výpovednú hodnotu.