Cestičkou múz som sa dostal aj k hádankam fotenia. V týchto dňoch som rozluskol o5 jednu. Kým sa dostanem ad rem popíšem najprv putovanie mojich fotoaparátov. Ako prvý sa ocitol v rodine od tety darovaný malý kompakt Minolta Hi Matic GF. Dnes ťažká klasika vybavená autofokusom. V exteriéri pri peknom počasí robil vďaka kvalitnému objektívu 38mm f/4 veľmi pekné, dnes už historicky cenné fotky. Časom som sa s ním naučil fotiť, no napr. lietadlá ďaleko na dráhe som hľadal lupou. A to som chcel z toho vytrieskať plagát! Ako pribúdali mojou prácou určité hmotné statky, obzeral som sa po lepšej technike, hlavne teleobjektíve. Pred cestou na aerosalón v Paríži v r.1997 sa táto potreba stala akútna. Verný značke v Bratislave som si v bazáre ProLaika vyhliadol Minoltu Dynax 3000i s objektívom 28-200mm. Láska na prvý pohľad. Stála 9000Sk+1000Sk poštovné. To boli vtedy dve moje výplaty. Bol to taký poloautomat-zrkadlovka, veľmi jednoduchá. Premiéru mala na parkovisku pred jednou firmou. Vyfotil som na 12 obrázkový film autá. Osvedčili sa mi filmy Fujicolor Superia 200. Iné som v ňom ani nepoužíval. Nezabudnuteľné sú zábery nepodareného pristátia SU-27 na let. dni v Bratislave. Vtedy som investíciu neľutoval. Tato mi naň ušil kožený kabátik a tiež prerobil napájanie na obyčajné tužkové batérie. Na leteckom dni v Hradci Králové v ´ 99 sa mi táto napájacia stanica rozpojila a letovali mi ju na "urgentom príjme" v poľných podmienkach vojaci. Inak som bol s ním spokojný, až prišla digitálna fotografia a cestovateľské výzvy. Sestrin priateľ nám daroval fotoaparát s 1Mpx. To bola začiatkom tisícročia veľká vec. Fotky boli podpriemerné, tuším ani značka to nebola. Nepoužíval som ho, myslím, že nikto z rodiny. Na potulkách po USA som používal Minoltu, tentoraz obyčajný autofokus, ktorý nechal na izbe hotelový hosť. Ľahko našiel, ľahko zišiel. Fotoaprát raz ostal na aut. zastávke v Krásnohorskom Podhradí. I s fotkami z tohto výletu. V USA som si pred nálezom Minolty kúpil iný autofokus Olympus. Ten som daroval rodičom. Po tejto strate som presedlal viac menej už na digitál. Svokor mi požičiaval autofokus Fuji. Viac megapixelov, viac fotiek. Bolo to len také malé prdítko. Na letecké dni som stále používal veľkú Minoltu. Na cestu do Škótska sme sa so ženou rozhodli zainvestovať do poriadnej techniky, nech tie fotky stoja zato. Z Nemecka som si objednal Nikon D50 s objektívom 18-55mm. Premiéru mal na Vianoce 2006. K nemu som si zadovážil statív a filtre. Na pomer cena/výkon fotí veľmi pekne a postačujúco. Hoci niektorí sa naň pozerajú cez prsty. Drahá technika nie je vždy zárukou úspechu. Fotky lietadiel tak začali vytlačovať fotky prírody, resp. z mojich i spoločných potuliek, neskôr detí. I tak som zainvestoval ďalej, do teleobjektívu Tamron 70-300mm. Bol lacný a nie som s ním celkom spokojný. Šedý priemer. Nikon má už nafotných vyše 6000 obrázkov. S námahou vystrkuje blesk, preto som sa v lete rozhodol, ak dovolia financie, obnoviť fotografický park o novšie modely a tiež vyplniť medzeru v objektívoch. Hoci po službe, ktorú vykonal sa budeme ťažko lúčiť.Aj blesk som mu pod stromček kúpil.
Pre hotovostné a príležitostné fotky používam "sklíčka Zeiss" zabudované v chytrom telefóne. Sľubuje síce 12Mpx, ale je to len autoamtika. Pekné fotky sú len vonku. Evidentne počet Mpx neznamená kvalitu. Na to už nevsádzam.
Minolta Dynax zapadla na pár rokov prachom, pokým som ju tento rok nestrelil za 20Eur nejakému minolťáckemu fanatikovi. Pokúšam sa predať aj malú Minoltu. Tieto prístroje mi teda pomohli obohatiť svet o hodnotné obrázky.
