Sviatky jedla

Šumboriť, šurápať, škarable alebo hompora. To sú hornostredské výrazy. Minulú nedeľu, ako každý rok približne v rovnakom čase, boli o5 hody.Už v piatok som neplánovane nešiel rovno domov, ale k svokre. Zacalo sa robením zákuskov. Svokra si berie dokonca dovolenku kvôli tomu. A nie len ona. V ten den tamojšia firma musela zaznamenať straty, keď polovica ludí doma vypekala. Aby pecenie neostalo na švagrinú, radšej si popálila ruku. A tak nastúpila moja polovička. V sobotu tiež. To sa piekla hydina, dve kačice a hus. Museli sme požičať pekáč na hus, taká bola veľká. Potom ju nohou zatlačiť do trúby. Otáčať pekáč museli dvaja... Popri tom sa robili zemiakové lokše. Cesta bolo dvakrát toľko, a tak sa spravila z neho ešte knedľa. Aj tak je to drina tie lokše a zabralo to celé poobedie. Dcérka si vonku zatial "upiekla" prechladnutie. Ešte v nedeľu dopoludnia sa robil zemiakový šalát a rezne. Vyberať teda bolo z čoho. Rezne prasacé, kuracé, rapotačka, hus. K tomu jedna alebo druhá knedľa, šalát, kapusta, lokše. Aj ryža z piatku by sa našla. Viac vypekania ako na Vianoce. Bolo nás veľa a obedné stolovanie manažovala švagriná. Ešte nakrájať zákusky a už sa čakalo na prvých hostí. Boli sme sa pozrieť ako obec slávi hody. Vysvietenie kostol sa oslávilo zredukovaním lavíc a ľudia musli stáť. No, kríza doľahla aj tam. Pri kostole boli kolotoče a stánky. Po hodine nám začalo byť chladno. Šli sme teda naspäť. To už bol plný dom.Z tých vôní jedál nám ostalo všeliajko a pobrali sme sa s výslužkou domov. Bezmála 3 dni varenia a za jeden večer bolo skoro všetko fuč. Budúci mesiac nás tiež čakajú hody.

Hody

Hody sú také malé Vianoce. Vypeká sa, vyvára o stošesť. A zíde sa početná rodina. Už len koledy chýbajú. Markantné sú najmä na dedine. V meste len starousadlíci ctia tradíciu posvätenia kostola. Neodmysliteľnou súčasťou sú aj kolotoče a stánky a samozrejme hodová zábava. Na niektorých dedinách je to jediná možnosť zábavy v roku. Pred veľa rokmi a zopár kilami som chodieval na hody k dedkovej rodine na dedinu. Jeho sestra bola veľmi dobrá kuchárka. Vždy som sa na ne tešil. Najlepšie robila kremrole. Bohužiaľ už nie je medzi nami a tak tam už na hody niet kam chodiť. Ako som sa zoznámil so ženou, tradíciu som obnovil. A hneď dvojnásobne. Mesiac po sebe kačacie hody. Pred tými skoršími som si týždeň robil miesto v žalúdku a potom týždeň preplnené miesto odpratával. Dcérka sa povozila na detskej manéži. Za nekresťanské 2Eur sme jej kúpili balónik. Za dva dni vyfučal a ostal sa na nás pozerať nechutne škliebaci ksicht zajaca. Na druhé sme sa nečakane rozhodli ísť. No s plným bruchom sa to veľmi neoplatí. Ale aspoň som ochutnal suchú lokšu. Do rodiny pribudla nová osoba a mňa ešte nepoznala. Tak som bol prelustrovaný, čo mi nebolo príjemné. Ale v opojení má nás rada a všetci sme skvelí. Aj v reštauráciách sa na jeseň hemžia pozvánky na hody. Dokonca ako vianočný darček. Prežierať sa na Vianoce a ešte aj potom na hodoch... To je už na infarkt.