V poslednú aprílovú sobotu sa pri pohľade z okna črtalo škaredé počasie a pri pohľade do vnútra kuchyne mi udreli do očí rozbité stoličky a dorezaný stôl. Zrovna prebiehala výstava nábytku v Nitre. Rozhodnutie bolo teda jednoznačné. Treba nový nábytok. Pred obedom som teda roztočil kolesá Voxhóla a okľukou cez Hornú Stredu sme sa so svokrou vybrali do Nitry. Pred Hlohovcom stála kolóna áut, čo ma cez víkend prekvapilo. Križovatku navyše blokoval pokazený autobus. Pomaly sa sunieme k mestu a počúvame, ako sa Boris Filan rozplýva nad krásou Tatier. My sa rozplývame nad krásou kolóny. V Lužiankach frézujú cestu a znova stojíme v rade áut. Cesta do Nitry nám trvala vyše hodiny. A v meste stále tvrdneme v aute. Niet kde zaparkovať. Výstava zaujala mnoho ľudí. Krúžim okolo Chrenovej ako Lantoši okolo brány a napokon auto odstavím pri štadióne Stavbára dakde medzi vraky. Pešo prejdeme k výstavisku. Pokladne sa zasekli v 20st. a iba niektoré majú terminály na platbu kartou. My sme vybavení hotovosťou, no veľa ľudí hejtuje babky za kasami, keď stoja v rade zbytočne. Štátny podnik, čo sa čudujú. Sme v areáli a je obed, takže prvá zastávka je pod šiatrom obkoleseného búdkami s jedlom a uprostred s lavicami a stolmi na sedenie. Ani nepozeráme na ponuku a postavíme sa do prvého radu. Za necelých 8Eur dostaneme veľkú žemľu s dvoma plátkami mäsa (prasacé+kuracé) a cibuľou. Stolík na vratkých nožičkách sa kýva ako spitina v bistre U námorníka a kofola i napriek opatrnosti ako panna skončí na mojich rifliach. S plnými banderami potom ideme na koniec a začneme v pavilónoch M. Prvý je však len o kúpeľniach a kúrení. Až v druhom žena zbadá ju. Láska na prvý pohľad. Žltá farba ako sračka alkoholika (vraj sa dnes divoké farby nosia) a hebká ako detská prdelka. Chodíme aj po ďalších pavilónoch, ale nakoniec skončíme o5 v M5. Objednáme teda trojku sedaciu súpravu, potom kúpime zopár sladkostí pre deti. Predsa sa ešte vrátime ku kuchynskému nábytku do haly F. Stolík z masívu nám nedá pokoja, no farebne sa nám príliš nehodí do kuchyne. Podobne nás straší aj retro kreslo. Obe nakoniec objednáme až doma. Svokra si odniesla vo veľkom kvetináči metrovú kryptomériu. Dramaticky ich nakladám do auta, keď som zastavil na zákaze zastavenia. Ako sa do auta babka pchala aj zo stromčekom, opršalo z neho ihličie. Musel to byť komický pohľad, ale nervózny šofér sa zabával trúbením. Rovnako som mu kontroval. Zlý nápad je po výstave zastaviť sa v nábytkovom obchodnom reťazci. 50 odtieňov šedi utkanej v sedačkách a predražené stolíky pripomínajúce brak v kantíne nám nedávali na výber a rýchlo sme prášili domov.
V nedeľu vyzerá počasie o čosi lepšie, no kazí ho silný severák. Napadlo ma zviesť sa pekne po vetre z Púchova domov. Drahá súhlasila, dievky zostanú doma. Ráno ešte pred jazdou vlaku kúpim lístky. Aby sme neostali trčať na stanici ako minule, keď sa pre bicykle minuli. So štvrťhodinovým meškaním sa vlak dovalil. Za Dubnicou začali hustnúť mraky a v Púchove už bolo totálne zatiahnuté. Po zorientovaní pred stanicou sme sa pustili smerom do centra ku cyklochodníku. Momentálne ho tvorí iba kopa popraskaného asfaltu vyliata na teleso hrádze, ale pod ňou sa už buduje nový chodník. Okolo betónového plota štadióna, odkiaľ počujeme iba hlasy prebiehajúceho zápasu, prejdeme popod most ku križovatke oproti Makyte. Dáme sa doľava k Streženiciam. Značenie cesty je chabé, ale naštudoval som si trasu pred cestou. Zopár (pre mňa až priveľa) menších prevýšení vrcholí v Lednickom Rovnom. Vietor je však do chrbta a sme na začiatku. Za chrbtom nám funel starší pár na horských bicykloch. Predbehol nás až pri jazde z kopca v dedinke Horovce. V rovnomennej obci zdravia trekáčov pojazdní dôchodcovia stojaci pri krčme. My zastavíme, kým došliapeme za dedinu a zvliekame jednu vrstvu oblečenia. Pomaly prekukuje teplé slniečko. Po pravej strane sa impozantne črtajú Vršatecké bralá. Prechádzame cez rozkopané (kanalizácia) a zaprášené Pruské. V strede dediny stojíme na červenej, pred nami smradí autobus. V protismere obchádzam kamenistú cestu. Pred Slávnicou preletím tabuľku "Románsky kostol Pominovec". Zaujal nás kostolík po ľavej strane a otáčame s5. Máme slušnú rýchlosť, blížiacu sa tridsiatke, prečo sa nezastaviť? Po poľnej ceste sme po nejakých 500m pred malým šedivým kostolíkom.
 |
| Kostolík prešiel v r.2008 čiastočnou rekonštrukciou. |
Románsky kostol s morbidným menom Sťatia sv. Jána Krstiteľa je jednou z najstarších pamiatok na Slovensku. Len tak si sedí osamotený v poli v spoločnosti starých hrobov, ktoré tu zostali ako memento mori na majer Pominovec. Jeho pôvodná podoba zachovaná do dnešných dní robí kostolík výnimočným. Podobný je dražovskému kostolu, no Pominovec bude pp. starší, keď vraj kázali v ňom Cyril a Metod. Každopádne pútnický kríž pripomína, že každoročne v auguste sa pri kostolíku koná žehnanie bicyklov.
Zabudnutý obedár pod lavičkou, plný vajglov, nám pripomenie, že je už dávno poobede. Preto vytiahneme aspoň sladkú tyčinku. Slnko sa o5 skrýva za mraky a kazí záber. Nad hlavami nám lietajú pararušisti a v diaľke sa čnejú chvosty dopravných lietadiel. Blízko je lokálne letisko Slávnica. Poľnou cestou ideme k dedine. Keď už sme blízko letiska, zahneme k múzeu vrakov. Zrovna štartuje turbovrtuľový Pilatus s ďalšou várkou skokanov. Pofotíme si "exponáty", ktoré sú v rôznom štádiu rozkladu a sledujeme pararušistov plachtiacich dolu. Pán s barlami ma upozorňuje nad drámou predo mnou. Jednému sa zamotali šnúry padáka a rúti sa kolmo k zemi. Chvíľu trvá kým neboráka na oblohe nájdem. Zapadne dakde za stromy. Zarazilo ma, že neotvoril záložný padák, ale ešte viac ma zarazila ľahostajnosť členov aeroklubu. Hoci ktosi chcel vyraziť pre nešťastníka, džíp zostal stáť pred hangárom. Len si prešli zoznam, kto sa nevrátil a hotovo.
 |
| "Piešťanské" túčko ukončilo svoju púť v Slávnici. |
Žene je zima, preto sadáme na Treky a pokračujeme cez Kameničany a Bolešov ďalej. Pozdraví nás bocian a my zabáčame k Váhu. Pred skládkou vidím nejaké zaparkované autá pri lesíku, možno hľadajú spadnutého paragána. Pripadá mi to však dosť ďaleko. V denníkoch nevyšla žiadna správa. Cyklochodník nás vedie popri kanáli až za hydrocentrálu. Medzi bielymi labuťami je čierna ovca, teda vzácna labuda Cygnus atratus. Bežne sa u nás nevyskytuje, asi sa vybrala od chovateľa na výlet za bielymi príbuznými. Za mestom o5 prekračujeme Kočkovský kanál a začína pribúdať nedeľných cyklistov. Váh prejdeme cez železničný most. Je dosť široký na jedno auto a veru sa na ňom Oktávka objaví. Ešte aj to hovado za volantom odháňa cyklistov od seba. Neskutočné. Na moste sú výklenky, takže sa pichnem do jedného. Za mostom je už pekná, nová cyklotrasa. Rozmýšľam kam vedie. Neskôr zistím, že ide len o akýsi obchvat Nemšovej. Šliapeme už po viac-menej známej trase cez Nemšovú. Zastavíme sa na oddych a posilnenie v pitt stope Eco bike pod diaľnicou. Na cyklotrase je celkom slušná plnka. O5 dávame dolu ďalšie vrstvy oblečenia. Takéto cvičenie sme absolvovali viackrát, ale od Nemšovej je už obloha bez mráčika. Ďalší úsek je nám známy. Čo ma však prekvapkalo, bolo vypnutie ľudí na poslednej etape. Kam sa všetci podeli v tak nádhernom počasí?
 |
| Máme za sebou polovicu cesty. |
V pondelok sme usúdili, že nenecháme deti podaromnici samé doma, ale pekne ako rodina si urobíme výlet. Pubertiačky sa nedelili o tento názor rodičov a radšej by strávili deň v posteli. Cez daromné protesty sme ich vyhnali do prírody. Nič náročné. Prechádzka v okolí valašského Pulčína. Rád by som vyrazil čo najskôr, nech mám kde Dračicu pichnúť. Nepodarilo sa a veru došiel som na poslednú chvíľu. Parkovací automat bral len mince a okrem 20 kačenek som žiadne iné nemal. Odstavím auto pred rampou a idem do krčmy U Willyho rozmeniť papierovú dvojstovku. Čašníčka mi však rovno vydala lístok na parkovanie. Vonku sa už kopili autá a parkovisko na trávnatej ploche bolo vcelku plné. Kúpim ešte predražené pohľadnice a môžeme vyraziť. Cesta prechádza malou obcou dolu k skalám. Baby štrajkujú ako hollywoodskí scenáristi proti umelej inteligencii a správajú sa horšie ako keď mali dva roky. Nad skalami je spravené pekné táborisko aj s kadibúdkami. V riave sa dievčatá pokúšajú lapiť skokana. Cez skaly vedie jednosmerná cesta pretkaná kovovými schodmi, či reťazami. Na vrchole skál kedysi stál hrad. Dnes z neho zostali len tri schody vytesané do kameňa podobne ako z hradu Střmen v Teplických skalách. Impozantná plošinka láka na romantické fotky. Počkám, kým zlezie skupinka a vydám sa hore. Udriem si lakeť. Výhľady zo skaly sú na dedinku Pulčín a Vizovické vrchy. Za nami ide rodinka, tiež už s tínejdžermi. Chlapi žartujú, že sa nafotia do zoznamky: Jsem veselej, milej a hravej". Babenka strieda polohy ako huslista na hmatníku: zpredu, zozadu, sediac, stojac. Zídeme dolu na križovatku a dáme sa po modrej na kopec Hradisko.
 |
| Kedysi viedol chodník i popod skaly. |
Na ani nie 800m kopci rozbalíme paštétové rožky. Baby však snívajú o normálnom obede. Dlho sa nezdržujeme a zídeme na križovatku. Odtiaľ pokračujeme červeno značeným chodníkom dolu. Zájdeme k prameni vody, kde je zhodená strieška. Potom už len po poľnej ceste s veľmi pekným výhľadom na skaly sa vraciame s5. U Willyho vedoucí Jura prakticky nič neponúka, preto sadáme do auta a ideme do Lidečka. Auto odstavím dolu pod železničným nadjazdom a pešo sme popri ceste prešli do najbližšieho lokálu Čertovy skály. Ja som si dal iba valašskú kyselačku a baby "řízek" s ryžou. Kým čakali na rezeň, ja som aj polievku zjedol. Nasýtení sme sa prešli na druhú stranu k Čertovým skalám. Dajú sa prešmejdiť dokola i bez horolezeckej výstroje.
 |
| Malé skalné mesto postavil čert, keď chcel prehradiť rieku Senicu. |
 |
| Zámok je otvorený len sezónne, aj to nie hocikedy. |
 |
| Farebná rozprávka - najkrajšia a najvzácnejšia stavba v kúpeľoch. |
Ešte zopár obchodíkov s oplátkami bolo otvorených, ale pohľadnicu som si nemal kde kúpiť. Lížuc zmrzlinu, prešli sme sa po centre i kolonáde. Páčil sa mi nápad umiestniť mená známych osobností, ktoré sa v kúpeľoch liečili na múr. No na objavenie krás mestečka by to chcelo viac času. Vedeli ste, že ospevovaná Vincentka pramení v Luhačoviciach? Naveľa, so západom slnka sme sa pobrali Jarisou domov.
