Počas svojho nepatrne
krátkeho pobytu na tejto miniatúrnej planéte sa pechoríme, krútime sem
a tam, a potom o nás viac nepočuť. Ešteže máme internet
a tieto zápisky v ňom zostanú:
1.1
– je +10°C
a krásne, takmer jarné počasie. Na obed prišli koledníci-svokrovci a posplietali
čosi ako: „Vinšujeme Vám nový rok, aby vám odpadol z pece bok a
z povaly deska, aby vás po hlave treskla“. A poobede točím prvých
25km z vyše 4700km tohto roka,
 |
Na Treku v každom počasí.
|
5.1.- kupujeme nové
turistické topánky Salewy až v Považskej Bystrici,
9.1. – prestala mi platiť
čipová karta železníc. Vraj skapala. Okrem nefunkčnej karty, ma prekvapili
železnice aj tým, že dnes bol jediný deň v roku 23, kedy ranný vlak šiel
načas,
13.1. – stále môžeme
robiť z domu. Ja zarezávam v kancli, ale väčšina ľudí sa tvári, že
robí z domu,
14.1. – prvá turistika
tohto roka na vrch Žibrid a zbyňovský budzogáň,
16.1. – s deťmi
rozbiehame projekt „rovné hrable“ a sedím dnes u čeľustného ortopéda.
Stará Mudr. je možno odborníčka na zubné kosti, ale organizačne ambulanciu
nezvláda. Ešteže má šikovnú sestričku,
18.1. – už teraz sa
objednávam na preventívnu prehliadku v polovici júna. Ústnu hygienu mám až
v auguste,
21.1. – prvý sneh (5cm)
v našich končinách,
23.1. – keby som mal
Arabelin čarovný prsteň, prial by som si iba jedno: Nech sa nakradnuté vráti.
By ste sa čudovali ako Ledecká v cieli koľko domov by sa presťahovalo,
26.1. – minister dopravy
prišiel s teóriou, prečo vlaky meškajú: môžu za to výhybky. Riešenie je
teda jednoduché. Nechať ich v jednej polohe. Síce by sa vlaky pozrážali,
ale šli by presne,
31.1. – staršia má
odnímateľný strojček na zuby. 110Eur preplatila poisťovňa. Mladšiu ju nasleduje
o dva mesiace neskôr,
1.2. – najväčšie
zdražovanie za posledné roky. Holička šla hore o 25%, pečivo
o ďalších 25%, káva o 30%, rovnako lieky, benzín varíruje od 1,50 po
1,60 po celý rok atď. Jedine železnice si držia cenu. No a švagrinú
zaujíma koľko stojí lego kocka,
11.2. – staršia dcérka
oslávi 15. narodeniny na lyžiarskom. Spolu sme si vybavili nové občanky. Tak už
je zodpovedná,
14.2. – Valentína
oslavujeme skutočne vo veľkom a sladkom štýle. Tortičky boli
v skutočnosti 20cm torty. 4 krabice aj s kyticou ruží som niesol cez
celé mesto. Jednu tortu sme darovali a 3 zvyšnými sme sa dlábali týždeň,
16.2. – v kantíne opravovali
pás na tácky. Trvalo im to dva týždne. Po týždni sa pás o5 prestal točiť
a tety spratávali tácky z vozíkov,
23.2. – žena bola svedkom
kurióznej nehody na diaľnici. Osobné auto sa „schvalo“ do kontajnera neseného
na kamióne. Nikomu sa nič nestalo. Strážni anjeli sa napracovali,
25.2. – boli sme pozrieť
krstnú babku v domove seniorov. Ako vraví: Vegetujem si tu."Do týždňa sa presťahovala do iného hospicu bližšie k rodine,
28.2. – spievajú drozdy
a po peróne sa prechádza somrák ovešaný plyšákmi. V kancli sú
kolegovia pozitívne naladení... s Covid-19. Jar sa blíži,
 |
Po stopách bobra na štrkoviskách. Uvidieť sa mi ho podarilo až na sklonku roka v derivačnom kanáli.
|
4.3. – fandíme našim
hádzanárkam v súboji proti
Slovinkám. Baby v priateľskom zápase vyhrali, no v apríli v
Chorvátsku sa nekvalifikovali na MS.
Verní však zostávame po celý rok aj našim domácim Čajkám, na rozdiel od
iných, už bývalých, fanúšikov,
6.3. – odosielam
prihlášky na strednú školu staršej dcérke,
12.3. – jediný krát sa
tento rok s deťmi močím v aquaparku. Drahá fandí Čajkám na Federálnom
pohári v Hradci Králové,
14.3. – otázka na
dejepise ZŠ: „Čo je gestapo? Odpoveď: „Nemeckí cigáni“. Ďalšia otázka: Kde
okrem Európy sa odohrávala 2.svetová vojna?“ Odpoveď: „Taliansko, Veľká
Británia.“ Hodnotenie žiaka ponechám otvorené,
20.3. – mladšia dostala
nový horský bicykel. Po týždni mením vadnú reťaz v predajni. Starý bicykel
predám za 110Eur o pár dní neskôr nejakému nitrancovi,
26.3. – haluzím na
dedičstve na Vinohradoch. Pálim staré haluze. Na urbári strávim kosením
a strihaním viac dní, ale záhrada ma proste nemá rada. Buď niečo pokazím
ja (strunovú kosačku) alebo ma zakaždým inzultuje nejaký bodavý hmyz,
28.3. – ráno mi zrušili
vlak. Ráno o piatej vyšetrovanie samovraždy v Brestovanoch spôsobilo
kolaps dôležitej trate. Naša ZSSK (Zúfalá Spoločnosť Slovenska) nie je schopná pružne reagovať (napr.
náhradná doprava, obchádzka) a až o tri hodiny sa ako tak rozhýbala.
Beriem preto do rúk vlastné kolečko a veziem dvoch pasažierov pozbieraných
na peróne. Hodiť sa pod vlak je hodne
egoistické gesto,
3.4. – na oddelení máme
nového päťdesiatročného kolegu (je z nás najstarší). V skúšobnej dobe bol
odídený do preč. O mesiac odišiel dobrovoľne ďalší kolega, ktorý sa
u nás dlho neohrial,
7.4. – baby na
veľkonočných turnajoch. Tento rok staršia doniesla z basketu bronz,
13.4. – šťastie sa podobá hodinkám. Čím je
jednoduchšie, tým menej sa kazí,
20.4. – prileteli
lastovičky. Na strome sa znova objavil kuvik a vedľa v byte aziatky,
22.4. – Čajky obhájili
titul majstra Slovenska. Fan klub každej podaroval bielu ružu. Oslavy už nemali
taký drajv ako dosiahnutie prvého titulu. Nenastalo ani spoločné foto a aj
tú trochu šampusu mi rozliala hráčka,
26.4. – po dlhom
handrkovaní odborov zo zamestnávateľom sa obe strany konečne dohodli na zvýšení
platov max. o 7,15%. Inflácia je však dvojnásobná. Každá práca je na
hovno, preto nám za ňu platia,
27.4. – vo verejnej
doprave na seba narazili dva protipóly. S kolegom sme sedeli vedľa
vyhraneného extro. Týpeček široký ako štrnásťročná Japonka so začínajúcou plešinkou. Najprv
telefonoval, ale potom nám skočil do reči o meškaní vlakov. Potom, že už
bude ticho. Vydržal to po Brunovce. „Viete, čo je to dedukcia?“ Skôr než som
otvoril chlebárňu, si odpovedal sám. Ďalšiu otázku kvízu strelil za Hornou
Stredou: „Viete, ktorá herečka sa dožila 95 rokov?“ To som potupne nevedel.
„Mária Kráľovičová“ Konečne som doma vypadol z vlaku a umučený
kolega si presadol,
2.5. – o5 sa železnice postarali o rozruch,
tentoraz globálny. Týpek sa pokúsil na stanici skočiť pod vlak, ale pohotový
mladík skočil za ním a vytiahol ho. Vlak zranil oboch. O tri týždne
vlaky zasa meškali. Dôvod? V inom vlaku nahlásená bomba,
4.5. – o rozruch
lokálneho charakteru sa dnes postarala naša dcérka na prijímačkách na gympel. Prijímačky síce spravila, ale na prijatie v prvom kole body nestačili. Bola
až kdesi 17. pod čiarou. Na odvolanie sa potom dostala,
9.5. – dcérka na ďalších prijímačkách na zdravotnú školu. Dala to ľavou zadnou, ale rodičia majú vyššie
ambície a plány so svojou ratolesťou,
18.5. – za firemný tím
„Pokrútené ráfiky“ točím prvé kilometre. Polovica tímu sa snažila ako cigán na
poli dentálnej hygieny, ale nezdalo sa mi hlavne počítanie kilometrov
v tabuľke. Tak sme sa aj umiestnili s 537km (takmer toľko som spravil
len ja) na 8. mieste. No robím niečo pre svoje zdravie a kariérny postup. Možno,
19.5. – firemný deň
„Všetci spolu“. Dojuchal som na bicykli, dal si cigánsku, koláčiky (bolo ich ako tropických dní v Nórsku) a odfrčal preč. Bubeníci z Compana Batucada sa veľmi
nepredviedli. Jednak ich bolo ako prstov na ruke a druhak nechali skôr
bubnovať hluché obecenstvo,
25.5. – cestovaním vo
vlaku som zažil už všeličo. Dnes ma nadrbaný, bezzubý chalan treskol dlaňou po
hlave. Zrovna som stál vo vlaku, s ktorým bežne nechodievam,
27.5. – u švagra na
chate rúbeme drevo. To je ešte len príprava na prerábku, ktorá prebieha celý
rok,
30.5. – totálne zatmenie v kancli. Vypadla elektrina,
5.6. – najčastejšia veta,
ktorú počujem tento rok: „Za vzniknuté meškanie sa ospravedlňujeme“. Ak ju
nepočujem minimálne 2x denne....
9.6. – drahej som
objednal na chladné jarné večery overal v strihu vlka. Po 2 mesiacoch
konečne z Číny prišiel. Dnes, keď je 20°C. Vytiahla ho až v októbri,
12.6. – na pedále bicykla
som si zadovážil upínacie zarážky (tzv.kufre). Nie sú Shimano a po dvoch
pádoch z bicykla som ich „uložil“. V starých som nastavil pružinu.
V novembri som sa zasa odrbal na plášťoch,
14.6. – škatule sa hýbu
a sedím v staronovej kancelárii. V októbri prišla organizačná
zmena, takže je možné, že si dlho na jednom mieste neposedím,
17.6. – protiinflačný,
predvolebný zásah vlády spôsobuje nevídané, trvalé akcie. 1L mlieka sa dá kúpiť
za 52c, maslo za 1,39Eur, lacnejšie sú aj oriešky (na jeseň
zmizli, aby sa pred Vianocami zjavili ako novinka za vyššiu cenu). Ale napr. pečivo si svoju cenu drží,
20.6. – za trocha
stresujúcich okolností nám doručili novú sedačku. Objednali sme si ju v apríli
na výstave nábytku v Nitre a dnes nastal neplánovane jej príchod. Firma nedala vopred vedieť, len žena obdržala
telefonát, že sa vezie. Našťastie sa mi podarilo zohnať za 25Eur odvoz starej
do zberného dvora. Čakáme ešte na kresielko-ušiaka a kuchynský nábytok
(prídu o mesiac),
25.6. – dievky upiekli nosič
šťastia - vatikánsky koláč. Nikto nevie odkiaľ sa vzal a piecť sa môže iba
raz za život. Pamätáte hru „Pošli korunu“? Podobný štýl pyramídovej hry,
27.6. – riaditeľ závodu
prišiel so skvelým nápadom ako sprísniť dochádzku. Čítačky odpípnu čas iba
v budove, kde pracujem. Ostatné sú zablokované. Takže nie len železnice sa
meškaním vlakov postarajú o moju kondičku, ale aj firma,
3.7. - lekársky výskum
urobil také pokroky, že napokon niet zdravého človeka,
15.7. – leto nám pomaly
vrcholí. 33°C,
19.7. – bezdomovcovi som
kúpil pivo. Nie žeby som mal záchvat altruizmu, ale blokoval pokladňu, pretože
vratný lístok venoval charite a domáhal sa hrdzavého moku,
21.7. – v rámci
kampane Do práce na bicykli som bol „náhodne“ vyžrebovaný a získal
poukážku na 30Eur. Vo výzve som bol nedobrovoľne prihlásený. V tíme sa o5
polovica flákala s čistou 0,
26.7. – prerušený optický
kábel znemožnil internet. Dievky sme naučili hrať žolíka. Kľudne nemusí ísť aj
do konca roka,
31.7. – mením peňažnú
inštitúciu. VÚB si berie poplatky sa každé prdnutie a nemienim platiť
niekomu komu zverujem svoje peniaze. Prechod trval mesiac,
1.8. – okrúhle výročie.
vo firme som 20 rokov,
10.8. – dávam sa veeeľmi
pomaly na otužovanie. Púšťam si vlažnú vodu,
18.8. – ďalší ročník prevýchovného
tábora. Zúčastnilo sa ho rekordný počet detí – 5. Opekačka pri Váhu, hry,
ihriská, ZOO. Krstniatko sme na ihrisku ukonali a zaspávala mi na sedačke
bicykla,
22.8. – programy v OneIPTV
viac nefungujú ako fungujú. Márne sú moje reklamácie. Preto objednávam novú
streamovaciu službu, ktorá nie je až tak úžernícka ako HBO alebo Netflix,
5.9. – v práčke
prestalo fungovať čerpadlo. O desiatej večer vypúšťam vodu a pátram
po príčine. V lopatkách čerpadla bol zaseknutý ozdobný kolík z mojej
mikiny,
22.9. – v našej práci nastáva veľká zmena.
Šuškandy chodili už od leta, no oficiálne mejl prišiel dnes. Budem patriť pod
chorvátsky tím a zmení sa čiastočne aj typ práce, resp. dizajnu. Povedal
by som, že skrine pomaly končia a budeme robiť niečo iné,
26.9. – virtuálne stretnutie
zamestnancov. Generál oficiálne oznámil, že práca z domu skončí vo
februári budúceho roka. Bude iba 5 dní v prípade choroby
a s čestným prehlásením. Ozvali sa komentáre typu: „To, že budem
chodiť do roboty neprispeje k zníženiu uhlíkovej stopy“, či „Máme iné
benefity?“. Ale aj „Znížte prechodné obdobie do Novembra“. Ja som si už
v kancli zasa zvykol a podporujem návrat, pretože chodím zaskakovať
za kolegov, na čo nemám stále čas. Som samozrejme v nemilosti ostatných.
Po správe okamžite ľudia prestali chodiť do kanclu a sú doma koľko sa ešte
dá,
29.9. – máme na návšteve
indických kolegov. Zabávam ich s kolegom vo výrobe a v prototypovej
dielni,
 |
Predčasné parlamentné voľba vrátili Ficíliu o 4 roky s5.
|
4.10. – nie je mesiac,
kedy náš štátny dopravca po koľajniciach neprekvapí. Dnes vlak meškal takmer
hodinu. Dôvod? Chýbal ten najdôležitejší člen tímu – rušňovodič. Jeho prípoj
meškal a nestihol prísť načas do práce,
11.10. – firma ruší Vianoce. Strašne chce byť multi-kulti a nakoľko nie každá kultúra slávi
Božie narodenie, nebudeme ani my. K narodeninám som dostal darček
v podobe paličky na bubon a bubna na basketbalovom zápase. Slabo som
bubnoval, bo domáce prehrali so Španielkami,
15.10.- prvé
a posledné hubárčenie. V košíku nesiem až jednu bedľu z Javorníkov,
20.10. – využívame kampaň
Digitálny žiak a kupujem za 600Eur notebook pre dcérku. Musí byť na ňom
jej meno a musí mať vytvorené majkrošrot konto. To zruším. Po dvoch
týždňoch dramaticky klesla výdrž batérie na niečo vyše hodinu. Ako závislákovi na akčných hrách sa mi nechce pred vianočnými sviatkami HP šunku reklamovať, bo mám rozohranú akciu a do Vianoc ho
neuvidím,
23.10. – jediné
prechladnutie v roku trvajúce tri dni. Neviem, či mi pomáha akože
otužovanie v podobe vlažnej vody, bicykel alebo vitamín D. Asi
z každého rožku trošku,
27.10. – a o5 zmena
na dvoch koľajach. Poobedňajší rýchlik prestáva čakať košický. Menej nadčasov,
rýchlejší beh na stanicu,
3.11. – náš domáci miláčik Tofi alias Susu, je falošne kotná. Tečú jej bradavky, má zápal a bolesti (hoci
nepiští). Chodíme na injekcie a antibiotiká dostáva aj orálne.
V prsných žľazách má i nezhubný nádor. Za cenu liečby by sme si
obstarali aj 10 ďalších morčiat,
6.11. – sú dni, kedy si
neviem vybrať obed. Stane sa taká kombinácia cvikle, zemiakov, slaniny...alebo
nezvládnem skrotiť objednávkový systém. No dnes som si vybral šalát, ale popletená
kuchárka mi naložila na tanier grilovaný syr,
10.11. – na dome máme
nové schránky. Lenže nesedeli čísla schránok s číslami bytov. Domovník,
jednoduchý to človek, zozbieral kľúče a schránky sa prečíslovali. Pri
opätovnom rozdávaní kľúče, naše akosi neboli. Jeden nám dala suseda bývajúca
nad nami a druhý sa našiel po pár dňoch u inej susedy,
14.11. – bicykle v servise. No len som
prehliadol ponúkanú náhradu nových plášťov a máme širšie. Objednávam
preto plášte, ktoré sme mali predtým až kdesi z Čiech. Aj to si musím pre
ne ísť do Trnavy, lebo novinový stánok ich nechce prevziať pre veľký rozmer. Predražili sa riadne. Navyše ipt mi vŕzga kľuka alebo nejaký bazmek,
22.11. – do módy prišlo
tejpovanie. Obe deti sa olepujú páskou, hoci ju ani nevedia aplikovať
a nepotrebujú ju,
27.11. - dnes ma Zúfala Spoločnosť Slovenska inzultovala. Pri nastupovaní som si udrel holennú kosť o schod. Holt, už mi není dvacet let, už mi není ani 35,
30.11. – každoročné školenie
„neber úplatky“ (ani drogy). Kiežby by mi ich niekto ponúkal. Kolega dokonca
musel všimné vrátiť predajcovi. Vzorku,
2.12. - mením plášte na oboch bicykloch. Nepoužité dávam na inzerát, ale najskôr skončia na svokrovom bicykli. Napadol prvý sneh,
6.12. - sneženie nám urobilo pravú Mikulášsku náladu. Na stole v kancli ma čakalo jedno kokosové ferero. Drahá si zasadila kávové semiačka,
11.12. - železnica a ja tiež si sľubujem od nového grafikonu presnejšie odchody vlakov. Cestovný poriadok v našej krajine však slúži len ako inšpirácia, nie záväzok. Ranný vlak chodí ešte horšie ako predtým (hoci nečaká na žiadny spoj). Poobede je snaha chodiť na čas. Aspoň mám väčšiu vatu,
12.12. - na vystúpení súkromnej tanečnej školy. Tlieskame tej najstaršej a najťažšej účinkujúcej. Žena mala kultúrne vyžitie obohatené grgajúcim prasaťom vedľa, ja neposedným faganom,
17.12. - vianočné trhy vo Viedni. Viac sme sa nacestovali ako meditovali nad punčom a klobáskou. Punč pri radnici chutil vo vianočnom mestečku ako malinovka. To varené víno, ktoré mala staršia dcéra malo už grády. Ani mi ho nechceli pre ňu predať. Na pamiatku sme si odniesli hrnček. No chýbal mi tam akýsi duch Vianoc. Nebola ani živá hudba. Ľudia sa len akosi motali. Efektné boli žižy a klzisko, ktoré nebolo oválne, ale rôzne prepletené,
 |
Strom zamilovaných a mega vianočné gule na námestí Márie Terézie.
|
18.12. - vianočné trhy v jedálni firmy. Vyzdvihol som si objednané klobásky, kopol do seba nealko punč a mohol ísť. Tento rok som sa dobrého vínka z Moravy nedočkal,
19.12. - svokor mal so susedom vianočnú podplotovicu. Video, ako premáha silu páleného pomocou kotla koluje rodinou,
22.12. - pred obedom ideme kupovať vianočný stromček. Tento rok bol výber skromný, ale hneď sme krásavca objavili. Zarazili ma kolóny áut v centre, na parkoviskách obchodov. Ešte som toľko ľudí nezažil. A to je všetko vďaka inflácii drahšie. Na domácom parkovisku čakám, kým sa uvoľní miesto,
25.12. - sú síce Vianoce, no vody je ako na Veľkú noc. Vytopilo nám pivnice. Relatívne nové potrubie, 4-5 ročné, nevydržalo a ráno praskol spoj. Ešteže suseda prišla z nočnej. Ktovie ako dlho by tam voda striekala, keď ľudia nejdú ráno do roboty,
31.12. - tradičný výstup na Marhát. Tentoraz bola hmla. Sopel prekročil hranicu 150tis.odkrutenych kilometrov,
Cyklododatok: na bicykli som spravil
tento rok viac ako 4700km (najviac
na Treku 2, 200km na gréckom Orient a 47km na horskom Dema). Kamarát mi to spočítal na 13km denne, čo je okruh okolo Sĺňavy. „No,
Sagan z teba nebude“, skonštatoval. Keď si to prerátam na čas pri
priemernej rýchlosti 20km/h, za riadidlami som strávil 230h. Už aj tá riť si
zvykla.
 |
Kam ma cyklohaluzenie ďalší rok zavedie?
|
