20.6.10

Z týchto dní

Počasie sa akosi nechce umúdriť. 10 dní bolo pekne a teplo. Zrovna vtedy som mal dovolenku. Čiastočne v rytme ja čerpám, žena užíva. Malej sme maľovali izbu, s nervami sme zdolali vrch Lopeník, bratislavské ulice a väčšina z nás voľby. Trocha som pátral v rodokmene.
Malá opakuje vety, ktoré hovoríme. Najkrajšie sú jej gestá, ktoré pri tom používa. A huba sa jej nezavrie. Všetko komentuje. Napr. raz večer povedala: " Ket sa nevykakám nepvojdem sa osprchovat. Pvojdem rovno do postele." alebo " Daj si pozov, aby si nespadla zo schodof." Keď videla sochu ruky, skonštatovala, že "Niekto si otuhou ruku". Babku hnevá tým, že jej hovorí baba. Učí sa bicyklovať. Spraví tak 3 ťahy a dosť. Úspešne ju učíme pýtať sa už aj na "malú". Plienky má len pri spaní.
Posledné dni sme doma. Včera sme boli sa kúpať vo vodnom svete až v Uherskom Brode. Mňa uniesla megavírivka, malú ani nie tak voda ako trojkolka. Hanba, že my z kúpeľného mesta musíme chodiť 60km na kúpalisko. Takže o5 je tu zima. Dúfam len, že júl a august tohtoročnú zimu nepokazí.

12.6.10

Jazda vo veľkej dedine

Vo štvrtok sme boli v Bratislave. Pôvodne som chcel ísť na Martinský cintorín. No, naivne som si myslel, že pravý pruh na križovatke Galvaniho a Ivánskej cesty pôjde tiež rovno. Nešiel. Bol som nútený ísť na Galvaniho. "Nie je to až taká tragédia" hovorím si. Prídem k cintorínu z druhej strany. Tak som šiel na Ružinovskú cestu. Tam bola zápcha a pomaly som sa posúval. Pri starej Ikei som zabočil doľava. Lenže zle. Mal som byť v ľavom pruhu a točiť razantne doľava. Po chvíli som zistil, že toto nie je správny smer. Treskol som do volantu. Kade teraz? Odbočil som na Gagarinovu. Niekde som sa potreboval otočiť. Napadlo ma sa spýtať na cestu k cintorínu a dokonca som zabočil k pumpe. Ale zavrhol som to. Zvažoval som ísť naspäť k diaľnici a ísť znova po Ivánskej ceste. Kolóna áut ma odradila. Takto som zúfalo došiel až do Podunajských Biskupíc. Tam som to zvrtol doľava, urobil kolečko cez túto štvrť a vrátil sa do Ružinova. Približne som vedel, kde je cintorín. No i tak som blúdil v dvoch uličkách. To už som sa radšej pýtal na cestu. Ktosi na mňa trúbil. Asi som mu vadil v jazde. Musím sa naučiť používať vonkajšie spätné zrkadlá. Tak som kľučkovaním opäť došiel k k starej Ikei. Konečne som za pumpou Agip zatočil správnym smerom. Od cintorína som potom šiel po Trnavskej smerom von cez nešťastný železničný prechod. Pomaly som sa hýbal v kolóne, keď auto predo mnou zastalo. Až potom som si všimol, že na priecestí svieti červená. Stál som uprostred cesty. Ešteže dodávka za mnou nechala voľný priestor. Zablokoval som cestu protiidúcemu. Ten ostal chudák na prechode! Akosi sa potom poza mňa dostal. Auto predo mnou začalo cúvať. Musel som aj ja, čím sa voľný priestor zmenšoval. A do toho sa pchala sanitka! Musel som si pustiť klimatizáciu, ktorá ovievala môj smrteľný pot. Konečne vlak prešiel a mohol som ísť. S krátkej 2km odbočky na Martinský cintorín, tak bol 20-25km okruh východnou časťou Bratislavy. Veľa vodičov myšičkuje medzi pruhmi, čo privádza infarktové situácie. O 2 týždne som si počas služobky jazdenie zopakoval. A hneď dva dni. V najväčšej špičke. Kritické miesta sú mosty. Na prístavnom mi auto zdochlo a musel som sa rozbiehať na ručnej. Na Novom moste som sa zaradil, že vodič za mnou spanikaril. Skoro som ho ošuchol. Ešteže som to nevidel. Tak som blavákom vrátil nervy, ktoré mi spôsobujú. Pekne som sa vyjazdil, ale ďakujem. Buďme ľudia.

5.6.10

Záplava maturantov

V predchádzajúcich dňoch som videl záplavu tmavých sák a minisukní. Výkriky ostrých chlapov maturita-formalita. No myslím, že pred komisiou to nie je až také formálne. Maturitné dni. Ja som maturoval 6. júna. Bol som snáď predposledný, čiže som sa dlho potil vo vlastnej šťave. Z voliteľných predmetov som maturoval z Angličtiny, z matiky alebo z fyziky som bol dutý ako bambus. Dodnes sa vlastne čudujem ako som cez matiku mohol ročníkmi prechádzať. Vypomstilo sa mi to na VŠ, keď som si musel platiť doučovanie. Všetky predmety som absolvoval na výbornú až na jeden. Majster z odborného výcviku povedal, že teória je pekná vec, ale niekedy k ničomu. Položil mi teda praktickú otázku. Ako dáme dolu ložisko z hriadeľa, keď nie je po ruke prípravok? Do zadku by mi vlas nikto nestrčil no mohol som sa namáhať ako som chcel, ale jednoducho nie som praktický človek, a tak som to mal za dva. Rúrka bola tá sprostá vec, ktorá zabránila, aby som dostál metál. Skúšku dospelosti sme slávili 3 dni na chate. Príšerne tam varili a niektorí grcali. Vtedy som držal 24 hodinovku pri ohni. Bol aj trápny pokus o výlet, ale po prvom kilometri už nikto nevládal od "únavy". Nedávno som aj bol na stránke mojej školy. Zvonka vyzerá škola rovnako, no zvnútra sa zmenila. Učebne sú bohato vybavené a namiesto výcvikovej haly je už telocvičňa. Aj ľudia sú iní.
Z pôvodných učiteľov ostala už len večná zástupkyňa, slovenčinárka a telocvikár. Škoda len, že sa nedajú stiahnuť fotky.
Maturita vtedy nebola uniformná ako teraz. Vtedy sme sa ešte hľadali. Držím dnešným maturantom palce, nech šťastne vykročia do života.

Daždivá jar

Tento rok sa teda jar nevydarila. Napadlo vody ako za 3 mesiace. Vraj to tu nevideli 70 rokov. Včera sme sa boli pozrieť ako sa rozlial Váh. Veru som túto rieku ešte nevidel takto rozliatu. Mala dvojnásobnú šírku. Už to však vyzerá s počasím lepšie. Asi preto, že sa blížia voľby začína byť horúco z toho aj vonku. Už ste rozhodnutí koho voliť? Aj tento rok strieda
jedna utópia druhú. Videl som pekný nápis na pútači vládnucej strany. Namiesto "Istota v ťažkých časoch" nápis prepísal nejaký "vtipálek" na "Istota ťažkých časov". Dosť bolo politiky. Nemohli sme kvôli počasiu ani ísť na poriadny výlet. V jednu sobotu sme sa neúspešne pokúšali dobiť topľočiansky hrad. Pre rekonštrukciu zatvorené. Prešli sme sa aspoň popri jazere Duchonka. Aj štart opekačkovej sezóny sa presunul na koniec mája. Aspoň letecký deň vyšiel, i keď čo sa týka lietadiel nič extra. Dcérka je po mne a nebojí sa hukotu stíhačiek. Iné deti plačú. To boli tak všetky pekné dni od začiatku apríla. Začala mi krátka dovolenka, takže musí byť pekne. Strávim ju maľovaním detskej izby, zháňaním nábytku do nej a tak. Aspoň si oddýchnem od ksichtov v robote. Tam tiež je záplava, ale roboty.