Názov expedície: Langoš 21
Heslo: Márne chladnú vodu hľadáš, tu je kupko Vadaš.
Tento rok sme upustili od aktívnej turistiky (dievčatá nebaví šliapať do kopca a z kopca), preto sa venujeme viac menej pasívnej turistike pri vode. Pôvodne bol plán ísť stanovať do Cerova pri Krupine, ale po kontakte Holanďanov, ktorý vlastnia kemp, nám oznámili, že sú na júl a august plní. Odporučili nás do akéhosi naturistického kempu Dobrá Lúka pri Pliešovciach. Hoci sa tvári už rok, že adamiti v ňom nie sú, ktovie? Relaxovať bez oblečenia je lákavá predstava, ale deti by som tam neťahal. Narýchlo sme sa teda rozhodli pre kúpalisko v Štúrove, nech chytíme pred Chorvátskom bronz.
Streda 30.6.21
Pred odchodom zavlečieme morča a jarisu svokre. Jarisu čaká servisná prehliadka, morča mrkvové nebo. I tak čakáme na umývačku, kým si dopradie svoj program. Krátko po piatej vyrážame. Po starej ceste cez Sereď a Nové Zámky, keďže sopel nemá diaľničnú známku. Cesta ubieha plynule. Od Bajč-a idem prakticky rovno dole 90km/h. V spätnom zrkadle sledujem šedivú hradbu mrakov od západu. Pekné a horúce počasie na pár dní končí. Ideme však na juh, nemám obavy, že sa neokúpeme. Počúvam správy, ako nám covidbyro ešte viac znepríjemní cestu k moru. Skončíme v karanténe minimálne na 5 dní. Neodradí nás to. Za čosi viac ako dve hodiny sme na mieste. Nemám ani problém sa zorientovať k ubytovaniu Grand. Zaparkujem vedľa starej jarisy z Čiech. Prišiel na nej nejaký roboš. Ešte je vedľa Oktávka. Zvoním na čiernu kovovú bránu. Ticho, vyzerá, že nikde nikto. Žena volá na mobilné číslo na bráne. Nik nedvíha. Číslo je i na ubytovacom serveri. Na druhý krát sa dovolá pani M. O chvíľu príde bordová Oktávka. V aute okrem majiteľky sedí manžel i s vnučkou. Milá pani nám ukáže apartmán na poschodí pod strechou. V izbách je tým pádom horko. Našťastie iba prvú noc. Na západnej strane domu je tieň od stromov. I balkón. My sme na východe s výhľadom na katedrálu, správne baziliku, ako nás opravila pani, a pohorie Burda, správne Kováčovské vrchy, ako nás opravila známa.
 |
| Večerná idylka s bazilikou Panny Márie a sv.Vojtecha. |
Ventilátory nad hlavou viac hučia ako chladia. V spálni je manželská posteľ, pohovka a skrinky. Lampička na čítanie je len nad manželskou posteľou. Izby aj kúpelka sú čisté, a to je hlavné. Vedľa kuchynskej linky je zavesený telezízor. Jednoduchý kovový stôl, stoličky a kavalec. Pani si zapíše "nacionále", podá uteráky a popraje pekný pobyt. Zdôrazňuje, aby sme pri odchode všetko vypínali. Ventilátory, kanvicu. Pýtam sa jej na nejaké typy na dobré jedlo. Posiela nás až kdesi do Maďarska, ale riskovať karanténu nebudeme. Nakúpime v Bille v stredisku Aquario. S chlebom a čipsami v batohu neodoláme blikaniu pútača reštaurácie Las Palmas. Ozvú sa hladné bruchá a už schádzame dolu akoby do pivnice. Otvorím dvere a predo mnou barový pult. Ideme ďalej na krytú terasu. I z druhej strany je vchod a parkovisko. Hrá živá hudba z druhého brehu Dunaja. Akordeón a speváčka. Nehrajú zle, sú zohraní, akurát neznáme maďarské piesne. So ženou si objednáme tanier Báhoni. Kuracie mäso s knedľou a hríbovo-smotanovou omáčkou. V nej plávajú kúsky slaniny. Nebolo to zlé, iba na náš vkus slané. My veľa nesolíme. Deti si dali tradične rezeň s ryžou. Až na ulici pri pošte zistíme, že sme zabudli batoh pod stolom. Staršia poň uteká. Po chvíli sme v dome. Baby si ustlali v manželskej posteli, ja na sólo posteli vedľa. Je horko, že by ani ťavu nevyhnal. Vedľa v kuchyni pustíme ventilátor a otvoríme okno. Chabé prúdenie teplého vzduchu veľmi nepomôže. Najlepšie je v kúpeľke. Mladšia sa mrví, nemôže spať. Uvoľňujem posteľ a idem na tvrdú pohovku do kuchyne. Z večere som stále smädný, budí ma ipt štartujúca chladnička.
Štvrtok 1.7.2021
Ráno, keď som prestal vnímať motor chladničky, ma zobudí sústavný brechot psa. Okolo 6.30 som prakticky hore. Našťastie sa ochladilo, fúka severozápadný vietor. Kúpim cez internet lístky na kúpalisko Vadaš. Kúpa lístkov na diaľku vyjde lacnejšie. Dokument s čiarovými kódami pošlem do staručkého mobilu. Okolo desiatej vyjdeme von a prekvapí nás chlad. Prejdeme sa po námestí s nádejou, že sa vzduch oteplí. Informačnú kanceláriu len dnes po roku otvárajú a zíva prázdnotou. Pohľadnicu kúpim v knihe naproti. Popri bus stanici ideme k akvaparku. Snažím sa načítať lístky na vstupnom terminály, ale trvá, kým nalistujem kódy. Na ploche ešte nie je veľa ľudí a nájdeme si poľahky plastové ležadlá. Omotané sú okolo pevne zapusteného slnečníka reťazou. Natočím ich po vetre. Predajcu kukurice sa pýtam, či sa platí. Vraví, že nie. Dnes. Natrieme sa, ovlažíme a testujeme tobogany. Niektoré šetria zadok a spúšťame sa na veľkom modrom kolese, na iné kolesá nesmú. Ako prvý skúsim oranžový tobogan na kolese. V bruchu mi poletujú motýle. Žltá U rampa je akčnejšia a žalúdok mám v krku. Kým čakáme v rade, začujem, že chalani za nami idú poslednú jazdu na spárke-dvojkolese. Spustím sa dolu do prázdnoty, a potom ich poprosím o koleso. Dám ho dievčatám, ja sa vraciam na ležadlo. Po ich prvej jazde im ho však nejaký koncentrát agilného sebca drzo zoberie s lakonickým: „Ups“ . Mali ho kopnúť do gúľ a povedať tiež „Ups“. Zatiaľ vedľa na ležadle chce týpek natrieť žene chrbát. Jeho tatko sa tupo prizerá. Poobede sa objaví na ležadle i matka. Idem si zaplávať do 50m plaveckého. Dám šesť dĺžok. Ozve sa mi pri kraulovi pravé rameno a hlavne pri znaku. Po 300m plávania lúštim na ležadle sudoku. Baby nejde dostať z vody von. Len sa napijú vody a mrochtia sa s fosils v termálnom bazéne s 38°C vodou. Niektorí za celý deň ani neopustia bazén. Isto doň i močia. Na obed ochutnáme langoše u Stefarta Grill. Nič extra, ohriate v mikrovlnke, suché sú ako môj zmysel pre humor. Babenky zápasia s pokladňou. Zvláštny týpek s podlhovastou tvárou, predkusom a šiltovkou nasunutou dozadu kmitá, dozerá na brigádničky a ešte sa i cerí na hostí ako prasknutý párok. I na druhý deň som ho vyhľadal pohľadom. Proste hungariónsky zjav. Prejdem sa so ženou po areáli. Stanový kemp má nevýhodu, že autá sú odstavené na parkovisku. Pre nás je auto šatník, jedáleň, sklad. Mať Sopla mimo stanu je nereálne. Veľa starých aj nových chatiek i veľkých chát. Väčšinou majú klímu. Takmer všetky obsadené. Jednu okupujú ľudkovia z nášho okresu. Na západnom konci je ostrov s lanovou dráhou. Za krytým bazénom by mala byť nuda pláž, ale nikto nahý sa na deke neváľa. S babami vyberiem v obchodíku loptu a hádžeme ju do koša vo vode. Mám najviac košov-desať. Vedľa v bazéne sa rozbehnú morské vlny, utekáme sa na nich pohojdať. Dolúštim sudoku, omočí sa konečne i polovička. Raz a dosť. Po piatej opúšťame areál. Dedko otvorí bráničku, nech pri nej nestepujeme, keďže náramky nemáme. Šľapky mi spravili otlak na ľavej nohe (hlavne) a poputujú do koša. Zo správ sa dozvedáme, že od dnes nám znepríjemňujú a predražujú more už i samotní Chorváti s požiadavkou na test. V apartmáne zmyjeme hnedú vodu a ideme sa najesť do centra. Zasadneme pri domček vedľa terasy reštaurácie Phoenix. Objednám si cézar šalát, baby Bolonské špagety. Dievkam sa na stole ocitne niečo na spôsob ako utopiť špagety v omáčke alebo koniec cestovín v Štúrove. K šalátu mi namiesto opečeného chleba naservírovali sucháre. Lokál je ťažký priemer. Čašníci stále hovoria „Na zdravie“. Nie som na to zvyknutý. Deti vystrašil ovad, ktorý si ich ani nevšímal. Hysterky, že celá reštika kvôli divadlu nejedla. K tomu sa nám pod nohami motala vyziabnutá šedivá mačka. Večer je v dome chladnejšie a lepšie sa spí. Máme až 6 programov v TV. Tie, ktoré sú zdarma. Asi sa magistre neoplatí platiť káblovku na 2-3 mesiace v sezóne. Mladšia pozerá atletiku. Vedľa v apartmáne máme susedov, ktorí si robia párty s pukancami v mikrovlnke na chodbe.
Piatok 2.7.2021
O5 som okolo pol siedmej hore. Hodinu čítam o frenetickej puberte Johna Lennona. Za oknami je sivá, oblačná obloha. Rozhodujeme sa ísť ku Kováčskym kopcom. Mini pohorie má niekoľko naj. Je na Slovensku najmenšie pohorie, zároveň najjužnejšie, má najbohatšiu teplomilnú flóru (i faunu, ako sme počuli). Pred odchodom odchytím majiteľku ohľadom mien na faktúre. No pripraví iba bloček. Nie je živnostník (nemá IČO), takže zdrap papiera mi je nanič a rekreačný pobyt si nemôžem refundovať u zamestnávateľa. Nakúpime proviant, mamina legíny (v Štúrove je zima!) a vyrazíme do Kamenice nad Hronom. Dedo vyvoláva, lebo hľadá podsedáky do auta. Pri maľovaní domu ich upratali a nevedia kam. Najprv auto zaparkujem pred miestnymi štamgastami pri Jednote. Zvedavo na mňa hľadia s pivom v ruke, ja nedôverčivo opúšťam auto. Po ceste zídeme pred obecný úrad. Vidíme parkovaciu plochu a šprintujem s5 pre auto. Pri úrade je i zástavka, takže sa vrátime sem busom. Vyrazíme po červenej značke hore popri starých domoch. Kadibúdka bez strechy, rozpadnuté pivnice. Zo začiatku je prudšie stúpanie, ale iba krátke. Vôkol nás neznáma kvetena. poznám iba jemné pierka kavyľa. Chodník si križuje fúzač veľký, ktorý prišiel o jedno tykadlo. Zem je popráskaná, je veľmi sucho už mesiac. Staršia nasrato uteká vpredu. Objavíme prvú vyhliadku asi v 2/3 kopca. Mamina kričí po staršej, nech sa vráti. Vysvetlia si nejaké veci. Z trávnatého kopca je krásne vidieť Ostrihom, deltu Hrona, široký Dunaj a za ním pohorie Mátra. Kúsok je vidieť i z Podunajskej pahorkatiny s vysielačom na Modrom vrchu.
 |
| Kilometer 1718. Kedysi sa rieka brodila, dnes máme most Márie Valérie a kompu. |
Vnoríme sa do lesa a prakticky už celou cestou ostaneme pod tieňmi stromov. Zasa som našiel "skratku", no občas sa predierame kríkmi. Po chvíli počujeme hlasy. Na ďalšej vyhliadke stretáme dve rodinky z Blavy a Nitry. Na želanie ich fotím. My sme od klasických, nudných fotiek ustúpili a snažíme sa o akčné, vtipné foto. Štípu nás komáre, mamu však zasiahlo niečo brutálne, čo ju páli celý deň. Rodinky s deťmi sa vracajú s5. Po hodine chôdze od obce sme pri hríbiku. Vpravo odbočka na vyhliadku Skala. Skalným výbežkom zídeme trocha dolu odkiaľ je výhľad. Rozložíme sa na skalách a vytiahneme skromný, sladký obed. Popoludní ideme kratšou cestou dolu, stále po červenej značke. Modrá obchádza vrch Burdov a končí v rekreačnom stredisku. Dali by sme aj tento chodník, ale nie je vôľa. V zriedkavých blatistých tôňach sú stopy lesnej zveri. Žena hneď myslí na diviakov, ale najskôr tam pili srnky. Čo však, na naše prekvapkanie, počujeme sú cikády. Kováčovské vrchy je pravdepodobne ich najsevernejší výskyt v Európe. Rovnako ako niektorých rastlín. Nuž, klíma sa mení. Za polhodinu klesania vojdeme do džungle pri domove dôchodcov. Mladšia sa pošmykne a reve. Prekračujeme železničnú trať, hoci správne sme mali ísť popri nej k priecestiu. Takto sa rútime dolu násypom do cesty. Posadíme sa vo dvore veľkého, no starého domu a mamina omýva mladšej rany. Z autobusu vystúpia s nákupom majitelia bývalej železničiarskej barabizne. Zdekujeme sa na stuchnutú lavičku. Vyberieme sa kúsok hore k bráne domova dôchodcov. Strážnik čosi na nás kričí, ale nerozumieme mu. Zo starobinca sa sunú z raňajšej šichty zamestnanci. Na jednu pani čaká v aute zamestnanec zo ženinej roboty. Drahá už by preverovala, čo tam robí v pracovnej dobe, ale nemá služobný mobil. Busom sa odvezieme 5km do Kamenice. Hľadám vchod do obecného úradu, že vyžobrem pohľadnicu, ale neviem, ktorý dom to je. Drahá mi ukazuje na akúsi barabizňu, ale nie je na nej tabuľa. Zas, aby som niekomu nezazvonil, kto tam býva. V parčíku sa chystá nejaká slávnosť. Autom sa zvezieme na okraj Štúrova. Zaparkujem kdesi pri cigánoch. Pešo kráčame po hrádzi asi 2km asfaltovým chodníkom. Míňame ČOV, hneď máme nahodenú tému sračiek a záchranných kolies pri nádržiach. V polovici cesty je pamätník pádu lietadla Boston z 2. sv. vojny. Stroj zostrelil na sklonku roka 1944 nemecký "flak" pri bombardovaní mosta Márie Valérie. Mladá ruská posádka už Vianoce neoslávila...Odpájame sa od cyklochodníka a dôjdeme k sútoku rieky Hron s Dunajom.
 |
| Tu končí svoju púť rieka Hron. |
Minulý rok sme navštívili prameň druhej najväčšej rieky, dnes sme na jej konci. Na brehu rieky vyrušíme párik v najlepšom. Mladá si stihne aspoň navliecť tričko. Útočia komáre a nadržaný párik nespokojne odpočíva, preto s praceme preč. Autom zájdem iba kúsok a parkujem pri Aquarium. Pešo ideme do centra na zmrzlinu Turkovi. Dám si figovú a Dračie ovocie (čo je vlastne Pitahaya). Najprv mi obsluha nerozumela a dala jogurt s pitahayou. Obetovala sa polovička, hoci nemá ani jednu rada. Na korze stretáme babky z kúpaliska. Na izbe hľadám pizzériu. Teda nie konkrétne pec v izbe, ale v tablete. Nájdeme však taliansku reštauráciu Pupi. Lokál je asi 10min. pešo od nás pred cintorínom a za sídliskom Terasy. Dnes mali rybací deň a ponúkali z Talianska čerstvé ryby a kuchára. Už hneď na začiatku nás oslovila milá obsluha. Oblečení sme boli ako do bistra u Doda, cez to všetko nás usadili i bez rezervácie a správali sa slušne. Boli sme našťastie prví. Objednal som si Zeus-a (známy aj ako ryba sv. Petra), čo je delikatesa medzi rybami. Vyzerá síce ako niečo medzi nasraným Komančom z winetuoviek a klaunom z cirkusu, no skutočne má chutne jemné, nasládlé mäsko. Polovička skúša ďalšiu zoologickú krásu Jadranu-morského čerta. Pár vedľa si dal pripraviť živého homára. Neboráka im boli pred jeho trpkým koncom v hrnci s vriacou vodou ukázať. Na to by som nemal nervy. Staršia dcérka ochutná domáce rezance s Bolonským ragú. Kuchár sa nechal počuť, že malá lepšie ešte nejedla. Chvíľu sme síce čakali, ale oplatilo sa. Konečne sme cítili chuť ryby. Nebola pokvapkaná citrónom, ako býva zvykom. Jednoduchá zálievka na farebnom šaláte. Obložená zeleninou. Kde tu som lovil slané kapari. Kdeže losos z Lidl alebo gorbuša z kantíny. Toto bola exkluzívna prvá trieda. Jemné mäsko sa rozplývalo na jazyku ako vianočné pečivo starej mamy. Čašník odporučil ku každej rybe iné biele víno. Jasom mal rizling, žena savignon. Vynikajúca bodka za skvelým jedlom. Deti si dali ešte tiramisu. Otváranie pohára so sladkým pokušením bol hlavolam. Teda Štúrovo nás gastronomickým zážitkom príjemne prekvapilo. Popravde sme nič nečakali. Mesto si nič nenahovára, neprežíva z dávnej slávy. Jednoducho ponúka dobré jedlo aj pre ľudí hľadajúcich kvalitu. Takých podnikov spočítam na prstoch jednej ruky, a to sme prešli celé Slovensko. Reštaurácia bola plne obsadená. Prečo zrovna tu? Prítomnosťou známeho akvaparku, hraníc? Naše mesto sa môže hanbiť. Netuším, akú reštiku by som odporučil v našom meste. A o účte za jedlo je zbytočné sa baviť. Je z inej dimenzie ako aj jedlo. Keď vás prepadne hlad v Párkány, jednoznačne navštívte Pupi. Večer ma pobolieva hlava. Málo som pil. O5 sú noví hostia na dome. Najlepšie je chlapom v pivnici, kde je chlad. Ako odomykám dvere, ozve sa hlasné grgnutie. "Na zdravie!" Dnes ešte môžeme zrušiť Chorvátsko. Ale ideme. Vravíme si: "Nikto nie je taký starý, aby nechcel žiť ešte rok. Nikto nie je taký mladý, aby nemohol umrieť ešte dnes". Antigén niekde zoženieme, kde sa otestujeme PCR testom ešte čakám na ponuky a termíny.
Sobota 3.7.2021
Na raňajky využijeme prvý a posledný krát elektrickú platničku a varíme párky. V hrnci s vodou, nie na platničke. Znova sa váľame na kúpalisku. Dnes je polooblačno, okolo obeda príde mrak, ktorý na pár hodín zastrie slnko. Aktivujem kovid pasy, no akosi nič z toho. Nemáme nič. Testy, očkovanie, kovid. Green pass neviem aktivovať vôbec. Skúšame prejsť cez bránu č.1, ale elektronický lístok nesníma. Obsluha nás pošle na dvojku. Zabrali sme ležadlá susedom z apartmánu. Váhali, potom pičovali. Ale ušetrili sme im 5 Eur. Totiž poobede nás zinkasovala "milá" babenka za polihovanie. Na obed baby trojuholník pizze. Ja žujem makovník zo včerajška. Sledujem ako opitý dedo sa hrnie do horúceho bazéna. Sused sa mu to snaží vyhovoriť. Čo akože tým myslí ísť v takomto stave do vody. Len sa mu smial a opierajúc sa o zábradlie ťarbavo vošiel do vody. O pár minút je v rukách záchranárov. Sedel na stoličke a ošetrovali mu ranu na nohe. Naozaj ale vyťahovali a kriesili chlapca z toho istého teplého bazéna. Plavčíci ho odniesli preč na ošetrovňu. Dvakrát volali rozhlasom jeho mamu nech sa dostaví na Prvú pomoc. Veríme, že chlapec je v poriadku. Iný obraz sa naskytne na spiacu babku taktiež v horúcom bazéne (brečka je hneď vedľa ležadiel). Teplá voda je dnes v kurze. Už je i v plaveckom bazéne a plávanie viac unavuje. Je víkend a v areáli je mrte ľudí. Pred toboganmi je koordinátor kolies. Museli sme "spárku" po jednej jazde odovzdať. Na hajzloch ma prenasleduje štrbavá hajzlbába. Okolo pol šiestej zavelíme na ústup a vypadneme. Nakúpim v Billa, lebo jediný mám náhubok. Na večeru objednám pizzu od King. Čudný názov, čudné cesto, také chlebové. Ale pálila ako sopečná láva. Inak priemer. Zdarma k pizze dostaneme plechovky Pepsi. Aspoň niečím sa snažia zaujať hosťa, keď už jedlo pokrivkáva. Objavím skratku do centra popri penzióne Green house. Hoci je to slepá ulica, peší prejdú. Bez Green pass.
Nedeľa 4.7.2021
Ráno pred siedmou ktosi kosí trávu. Rozumiem, kým nie sú horká, ale v nedeľu? O5 sa mení osadenstvo domu. Idem nakúpiť na pondelkové a utorkové raňajky. Zasa o deviatej nátresk, ako včera o siedmej. Rozhodneme sa ísť niekam, kde nie je hlava na hlave. Vyberieme Patince. V hre je aj Santovka, ale je príliš ďaleko. Napokon neoľutujeme. Za polhodinku sme pohodlne na parkovisku. Cestou tam sme šli iba my. Všetci sa hnali do Vadaša alebo do kieho frasa. V turistickej kancelárii pri bráne kúpim pohľadnicu Komárna, Patince dostanem zdarma (doma mám historickú pohľadnicu Patiniec i Komárna). Berieme lístky- dvaja dospelí a dve deti. Hoci staršia by už mala mať dospelácky. Potom mi to vyčíta, keď nemôže ísť na strmý tobogan. Najprv si nájdeme miesto v zadnej časti, ale mamina nechce byť sama a po prvom kúpaní zbalíme veci do deky a ideme k plaveckému bazénu. 25m dlhý plavecký je s 26°C vodou osviežujúci. Doobeda sme v ňom takmer sami. Plavčík upozorňuje baby, že nesmú skákať z boku. Iba z blokov. Rameno už nebolí. Na obed si baby dajú gyros v placke, ja s polovičkou langoš a hranolky. Langoš bol z čerstvého cesta a nie ako vysušená placka v Stefarta Grill vo Vadaši. V bare si dám Radler a žena presso. Dievčencom za pultom chvíľu trvá, kým narazia sud. Na deke si zdriemneme, zobudí ma rev dieťaťa od vedľa. Drahá sa dnes kúpe trikrát, čo je rekord za dovolenku. Je rada, že je v bazéne málo ľudí, preto. S deťmi sa spustím na toboganoch spolu sa držiac za ruky. Zhrozím sa pri nevyhnutnej návšteve pánskych veciek. Dámske sú vraj prerobené. Okolo piatej odchádzame. Baby si dali zmrzlinu. Nejdeme ďaleko, zastavím pri parnej vytláčacej stanici za Patincami. Žiadna tabuľa s informáciami, nič. Storočná technická pamiatka je pod vlastníctvom Vodohospodárskeho podniku zavretá. V okolí si niekto opekal a pri budove je akurát skládka odpadu. Blíži sa čas večere a hľadáme čárdu, kde by sme dačo "schrumstli". Najprv zaparkujem pri Sedliackej čárde v Radvani, ale to nie je, čo hľadáme. Prefrngnem okolo močanskej čárdy a otáčam s5. Sopla odstavím kdesi medzi stromami, polovička ma rukami naviguje. V lokáli si sadneme až dozadu, blízko ihriska. Baby zaujal kôš s tromi otvormi na loptu. Nikdy neviete, kde lopta vypadne. Nenápadne omrknem, či sa dá platiť kartou. Vyzerá, že áno. Pre istotu sa spýtam čašníčky. Objednáme si rybí tanier Duna, dievky vyprážaný kurací rezeň. Tanier je veľký. Vyprážaný kapor, zubáč a hejk. Kúsky sumca sú zamiešané v cestovinách s tvarohom. O čerstvosti sa dá polemizovať. Mäso je vytiahnuté z mrazáka a hodené na panvicu. Jednotná príprava, zabila chuť aj tvar. Pod vyprážanými kúskami bol šalát, nejaké rajčiny a paprika. Priemer. A možno sme rozmaznaní z Pupi.
Pondelok 5.7.2021
Krátku zastávku máme pri parížskych močiaroch.
 |
| Rozlohou najväčší trstinový močiar na Slovensku. |
