Knihy vs. filmové spracovanie 7

Film Pán múch z r.1990 režiséra H.Hook-a si zobral z knihy iba kostru. Povedal by som, že je to voľný námet. Film je vsadený do rokov jeho výroby, kniha tiež. No tá bola napísaná v päťdesiatich rokoch. Tam je prvá odlišnosť. Už i začiatok je iný, keď vlečú chlapci pilota. V knihe to vôbec nie je. Tobôž jeho ďalšie prežívanie a napokon smrť. Neviem prečo režisér zamenil vlasy hl.hrdinov. Ralph je tmavý (v knihe svetlý) a Jack naopak. Schválnosť? Chalani sú američania, kdežto v knihe angličania. Režisér nechal na divákovi dumať, kto je vlastne pán múch. Kniha je v tomto smere priamočiarejšia. Film je taký slabý odvar knihy a neostojí príliš za vzhliadnutie.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.

Letecký deň SIAF

V očakávaní tejto najväčšej leteckej udalosti v našich končinách som o 5.30 vyrazil. Cestou tam ma ráno sprevádzali prehánky. Šiel som na parkovisko najbližšie k rýchlostnej ceste. Kyvadlovka začala premávať až s úderom ôsmej hodiny. Čiže som tam nejakú tú polhodinku čakal. Statická ukážka bola tento rok poskromnejšia. Po jej rýchlom prejdení som si našiel miesto, štrbinku medzi starším pánom (inak riadiaci let. prevádzky v Bratislave) a samozvanými novinármi, či načo sa hrali. Mali tam 3 kreslá a vedľa ešte batohy. Jedno som posunul o 5cm k druhému a hneď sa ozval obďaleč stojaci pupkáč, že čo to posúvam. Povedal som len, že miesta je dosť. Nato začal hulákať, čo sa chytám cudzích vecí, mal som prísť skôr, aký som arogantný a odnesie ma celého preč. atď. Ostal som ticho. Mohol som síce povedať aspoň pardon, ale zatvrdil som sa. Kumpánom sa potom posťažoval a vyhlásil, že zvyšok dňa bude nepríjemný. A vskutku bol. Jedných odtiaľ vyhodil (vraj boli na jeho mieste), z ďalšími sa škaredo hádal. Pravda bola niekde uprostred. Mohol sa postaviť niekde pred batohy. Iní mohli zasa prísť skôr. No nie každý môže, hlavne kto má menšie deti. Každopádne to bolo vypasené hovädo. A zdôraznoval aký je chlap, že sa ho aj policajti báli, akú má výhodu svojho mohutného tela a podobné drýsty opičáka. Našťastie nebol do úplneho konca letových ukážok. Dynamicky sa okrem tohto primitíva prezentovalo viac lietadiel ako na "statike", i keď napr. Sptifre, či Mustang mi dosť chýbali. Nový, sofistikovaný MiG-35 tiež neoslnil vystúpením, talianom z Frecce Tricolori sa tiež pár čísiel nevydarilo. Videl som ich veľakrát, a tak viem posúdiť, čo pohnojili. O jedno sme boli vďaka rozmočenej dráhe ochudobnení-hromadný vzlet. Pre divákov to však bolo tutti delizio mostra. Zoltánovi Verešovi sa tiež nedarilo, ale nie jeho vinou. Koľko ľudí čakalo na "kabrňáka" a vzdychalo. Toľko ich aj asi sklamal. Lietal na požicanom Su-29 a i ten vraj nebol 100% v poriadku. Aby som len nekritizoval. Vystúpenia boli efektné. Súboj dvoch MiG-29 sa posunul o úroveň vyššie a dúfam, že s tým mladí chalani dobijú aspoň starý kontinent. Zaujala ma dvojica poľských Su-22, belgickej F-16, veľmi razantnú ukážku predviedol švajčiarsky Hornet. Páčilo sa mi dobytie nemeckej posádky rusmi v podaní Retro Sky teamu aj polskí Orlik.
Komentátori boli slabší, dievčina neustále opakovala aký je Stratoffortres širší ako dlhší, najlepší bol talian z Frecce alebo vtipný poliak z Orlikov. Prehánka trocha pokrivila vystúpenie našeho Albatrosa a švédskeho Gripena. Ja som robil dynamickú ukážku s prišiplášťom, ku koncu sa našťastie počasie umúdrilo. Koniec ukážok bol niečo po 17h. Pomaly som sa sunul k bráne a spomínal na vojnu, ktorú som tu strávil. Hangár LVO ešte stojí, ale strážna búdka už nie. Zmizol aj priľahlý autopark, určite aj s ľuďmi, čo tam robili. Pristavili tam kopresorovňu. Pri bráne kvantum ľudí. Všetci sa chceli odviesť na záchytné parkoviská. Tu by možno trocha organizácie nezaškodilo, i keď odviesť niekoľko tisíc ľudí pár autobusmi dá zabrať. Mne dala zabrať aj takmer dvojhodinová cesta domov.
Letecké dni o5 ožívajú a naberajú na obrátkach, či kvalite. Oproti minulému roku bol hlavne organizačne skok vpred. Jediné, čo nevedeli organizátori zabezpečiť bolo o málinko lepšie počasie. ľudí to však neodradilo a návštevnosť 100 tisíc hovorí za všetko. Len nepoľaviť a pokračovať v tempe. Možno by nebolo zlé mať veľký letecký deň každé dva roky. Peňazí nie je nazvyš a za každého účastníka by sme mali byť vďační. Aby sa nestalo to, čo šeskému CIAF. Posledné roky pripomína len aeroklubové polietanie. A to by som si neprial.