Hubárska sezóna 2018

Sezónu sme začali posledný májový víkend. Deti veľmi nebaví motať sa po lese a hulákajú alebo robia zle. Pri vstupe nás privítal typický obyvateľ lesa, užovka stromová. 1,5m dlhá.  Ako prvý som našiel malý dubák. Hneď na to, ako som vzal do rúk paličku.  Potom žena tancovala oslavný tanec nad tromi peknými kúskami. Väčšina hríbov bola však obžratá slimákmi. Nachádzali sme aj masláky. Napokon som ja našiel krásny urastený dubák. Obišli sme včelí roj a šli dolu. Na druhý deň sa snažili náš úspešný zber napodobniť svokrovci, ale bez úspechu. Prvýkrát sme nešli s veľkými očakávaniami a doniesli sme 21 dubákov, približne rovnako suchohríbov a 5 klieštov.
I ďalšiu nedeľu sme išli tentokrát v silnejšej zostave so svokrovcami. Za 4h motania po lese sme prešli dosť, ale dubákov sme mali takmer toľko, čo kliešťov. 13 vs. 11. Hoci sme mali dlhé nohavice, nič nepomohlo. Repelent ich skôr priťahoval. Male potvory boli až za ušami. Sucháčov bolo už len viac. Tie sú ukryté hlavne v jarkoch, gedrách. Našiel som jeden modrák a žena aj kozáky a hrabáky.
Príchodom leta a vyšších teplôt sa hríby pomaly stratili. Alebo ich poľovníci málo nasadili. Nezmizli však na východe. Hneď druhý deň dovolenky stačilo, aby som vybehol s deťmi kúsok do lesa vo Vihorlate a mali sme malý úlovok. Mamina na druhý deň našla mega dubák. Závistlivé jazyky tvrdia, že sú veľké, lebo rastú bližšie k Černobyľu. Chemko Strážske je však bližšie, keď už.
Prvý jesenný deň sme o5 na známych miestach v Považskom Inovci. Predchádzajúce obdobie bolo sucho. Nachádzame asi 6 dubákov, 2 modráky a asi 20 suchohríbov. Našli sme však i hnilé hríby. Škoda, že sme nešli pred týždňom. Dvakrát nás pochytil v lese slabý dážď. Ochladilo sa, takže je otázne, č huby budú rásť. Na obed máme praženicu.
No a týmto naša hubárska sezóna skončila, nakoľko sucho pokračovalo.

Pleso nesmie chýbať

Ostal nám posledný cieľ v Reštartni sa! Pohrávali sme sa s myšlienkou zdolať Kriváň, hlavne ja, až mi z toho strašilo v búdke. Siluetu prekliateho vrchu som videl cestou domov v každom kopci. No septembrové počasie neprialo a v októbri prišli s ochladením choroby. Nakoniec pre ostatný cieľ sme sa rozhodli napochytro v piatok babieho leta, keďže drahej prechladnutie akosi zázrakom rýchlo prešlo. Kompromisom v podobe prechádzky pod Kriváň, na Jamské pleso. Ráno sme pred siedmou vstali. Niektorí viac odpočinutí, iní menej. O trištvrte na osem sa roztočili kolesá Voxhóla severovýchodným smerom. 250km dlhá cesta ubiehala plynule. Pár magorov pod Strečnom obiehalo sprava, kde sa dá. Pred Ľubochňou opravujú most. Z Ružomberka sa tvoria kolóny. A na stavbe diaľnice stále vidím mŕtvo. "Všetci sú v tuneli a kopkajú v Čebrati o život", konštatujem. Ďalší most sa rozpadá nad Turňou. Po 35 rokoch bude nový. Jazdí sa teraz v jednom pruhu a bude horšie. Pri Važci schádzam z diaľnice a idem po starom ťahu na Tatry. Je tam malé parkovisko a odtiaľ impozantný výhľad na kopce. Na krátko preto zastavím a vyfotím "krivého". K Štrbskému plesu je odtiaľ len kúsok.

Štrbské pleso. Kriváň prikryli oblaky.

 
Ako prichádzame hore, všade sa hemžia zelení mužíci. Nie z vesmíru, ale z policajného zboru. Niečo sa na plese deje. Je ich ako píšťal na varhanoch v ostrihomskej katedrále, najmä v okolí rezortu Kempinski.  Je ich ešte viac jak dôchodcov, a to je čo povedať. Dokonca aj kliftonov s titulom JUDR, či Mgr. Vidíme pobehovať nevestu v šatách. Chráni ju príliš veľa žabičiek a hrochov z plesa. Neskôr si "vygúglim", že je tu polka našej vlády a ministri financí z EÚ. Zasadanie Globsec, aby sme sa mali lepšie. Zastavíme sa v obchode so suvenírmi pre nutné pohľadnice. Mamina hľadá šatku, ale márne. Pred jedenástou stojíme pri policajnom aute a hríbiku. Vydávame sa po magistrále na 5km trasu k Jamskému plesu. Nenáročný chodník, kde sa strieda mierne klesanie a stúpanie. Na začiatku sú krásne výhľady na Liptovskú kotlinu a masív Nízkych Tatier. Pekne sú vidieť strmé steny Ďumbiera. Vchádzame do zbytkov ihličnatého lesa a sme pri odbočke do Furkotskej doliny. Čo nezničila víchrica Alžbeta v r.2004, postará sa lykožrút. Odpočívajúc, letí nad nami záchranársky vrtuľník, ktorý napriek silnému vetru ratuje poľského turistu v doline. Zavalili ho kamene. Vrtuľník odlieta na Štrbské pleso a o5 sa vracia do doliny. Vzlieta druhýkrát s podveseným neborákom a záchranárom na lane. V tôňach sú stopy snehu a pidi snehuliak. Otepľuje sa a sneh rýchlo mizne. Baby neodolajú a guľujú sa. Na kraji chodníka sa mihne had. Vretenica zmizne v tráve skôr, než zaostrím aparát. Som poučený z leteckého dňa a krytka je celou cestou vo vrecku. I tak som na malú hadicu pomalý. Najväčší potok na trase je Furkotský. Je v podstate spolutvorca Bieleho Váhu. Naša najdlhšia rieka je však o kus ďalej a tvári sa nenápadne.

Jamské pleso má hĺbku cez 4m.

Pod name je i Rakytkovské pleso. Rád by som cestou s5 zišiel po modrej dolu k pliesku, ale baby sa jednohlasne postavili proti. Schádzajúc k "Furkotke" som sa šmykol na mokrom dreve a skončil v tráve ako čínska vesmírna stanica. Popri pramienkoch vody ideme k odbočke na Biely Váh. Za Bielym Váhom chodník chvíľu stúpa a sme pred Jamským plesom, resp. križovatkou na Kriváň. Hľadáme niekoho, kto by nás zvečnil. Z vrcholu schádza chlapík zo synom. Poprosím jeho. Vraví, že na vrchole silno fúka a veľa ľudí ešte len šliape hore. A to je jedna hodina poobede. K plesu je od hríbika už len čoby kameňom dohodil. Prejdeme popri jeho severovýchodnom brehu na druhú stranu. Odtiaľ sa čnie vrchol Kriváňa. Ďalekohľadom hodnotím vrcholovú účasť. Ako mravčekovia na mravenisku sa ľudia hemžia pod vrcholom a na vrchole. Naozaj niektorí sú ešte len na úpätí a stúpajú hore. Veľa ľudí je i na Prednom Solisku. Zvažujeme sa vyviesť lanovkou aspoň do polovice kopca, ale motáme sa pri plese a čas nám už nevyjde. Na skale si dáme bagetku s výbornou bravčovou paštétou z Bošáce, pofotíme sa a vraciame sa na Štrbské pleso.

Jamské pleso v objatí limbového hája.

 
Obiehajú nás "krivánskí" turisti rozbehnutí prudkým zostupom. Obdivujem starých rodičov ako sa teperia s troma malými deťmi k plesu. Najmenšia ledva chodí a učupuje sa, čo ju bolia nohy. Blížiac sa k Štrbskému plesu sa odkrýva silueta Kráľovej hole a 120 metrového skokanského mostíka. Vidieť, že Areál snov, srdce Tatier, chradne ťažkým nezáujmom. Nebolo by zlé spraviť z mostíka aspoň vyhliadkovú vežu. Sme pri plese a zídeme ku brehu. Imidž je nanič. Babenka v zimnej bunde a druhá v minisukni. Dva extrémy v 14°C. Nevesta stále pobehuje pri jazere. Tentoraz aj zo ženíchom. Fotia sa. Aj ja spravím typické gýčové foto plesa. Nad hlavami odlieta z Popradu vládny špeciál. I my sa chystáme na odlet. Predtým sa polovička snaží nájsť bankomat. Napokon vytiahnem sumu z hrkotajúceho bankomatu ja. Na plese sme strávili 5h a 20s. Serpentínami schádzam dolu a cez Važec idem na diaľnicu. Na večeru zastavím za Ružomberkom v salaši Krajinka. Osvedčená kvalita. Plno a chvíľu čakáme, kým sa pri dverách uvoľní miesto. Nás tiež slušne požiadali, aby sme uvoľnili stôl len, čo videli, že taniere sú prázdne. Naštopkala mama mladšiu ako husi vonku a vypadli sme. V pekárni sme si kúpili pagáče a sladké buchty. Ďaleko sme však neprešli. Trčíme 15 minút v kolóne za Ľubochňou. Neskôr počujem, že sa stojí až 40min. Za P.Bystricou na oblohe sledujeme mrak pripomínajúci ducha Kaspera s natiahnutou rukou. Postupne sa rozpadá.  Boli sme preč dvanásť hodín, takmer na minútu presne. 6 hodín v aute, 5 na kamenistom chodníku a 1 sme prežrali v kolibe. Dnešný výlet sa vydaril. Baby až tak nepišťali, počasie bolo ukážkové, spálili sme na horskom vzduchu zopár kalórií. Hoci Kriváň nebol náš hlavný cieľ (ten sme si splnili v Poloninách) i tak mi je trocha ľúto, že tento rok bude chýbať v zbierke kameňov jeden.

V tomto roku sme ti dali pokoj.

Nástup

Ťažko sa nastupovalo po prázdninách do školy. Aj mne do ZUŠ. Najťažšie to nesie mladšia. Doteraz sa akosi nevie usadiť, sústrediť. "Stačí, keď si budem vedieť čosi prečítať a v obchode zrátať peniaze, aby ma neokradli", povedala. Baby chodia do školy samé. Najprv skúšali so spolužiačkou z vedľajšieho baráku, ale tej sa nechce vstávať. Tak chodia z inou. Staršia chodí poobede už sama domov. Dostala kľúče od domu a ide. Ďalší krok k samostatnosti. Stále je však naše dievčatko. Dobrá správa jesene je, že nastáva sezóna "burčáku". Teda pre mňa, i keď baby ochutnali tiež.  Horšia, že Kriváň nám tento rok nevyjde. Striehol som na počasie jak Maďar na kosovskej hranici, no márne. Slnko v Tatrách sa začiatkom jesene neukázalo. Dokonca už bolo zajednané ubytovanie, ale pre počasie som rezerváciu zrušil. Aj z oslavy som sa ospravedlnil. Aká taká náhražka bola prechádzka na Jamské pleso prvý októbrový víkend. 
Prvý septembrový týždeň som sa staral o "hydinu". Svorkovci boli na rekonvalenscenčnom pobyte v Nimnici. Dostali ho ako odmenu za letné stráženie detí. Cez víkend som lietal na bicykli hore dolu jak uhorka v demižóne. Ráno na dedinu, potom s mladšou na letisko na deň ozbrojených zložiek. Streľby a náletov lietadla sa bála, ale do peny od hasičov skočila hneď. Večer zasa na dedinu pozrieť znášku a druhá dávka jedla pre hafana. Slepice i pes prežili, akurát myši sa objavili. Staršia sa v rovnakom čase nachádzala pod Veľkou Javorinou na sústredení. Užila si, akurát z jedinej malej turistiky mala svalovicu. Mali zopár prípravných zápasov. Koncom októbra idú na ostro v lige. Ďalší víkend sme jarmočili. Tradíciu treba ctiť. Prišla neplánovane i sestra. Spolu s tetou sme si vypili fľašu burčáku, ochutnali zemiakové placky, baby sa zavrteli na kolotočoch. Konzumným hitom bol trdelník v tvare kormútka plnený vanilkou zmrzlinou a broskyňami. Kalorická bomba jak vyšitá. V spotrebných veciach viedli zasa prútené košíky. Poslednú sobotu v septembri som gazdoval sám. Drahá bola na nákupoch v Rakúsku. Navštívili lokály s pochybnou kvalitou, kde predávali "habešani" pre nadržaných Slovákov, prevažne z Hovadova. Nakoniec nakúpila v HM. Síce lacnejšie, ale keď zráta cestovné, kľudne sme mohli ísť niekde v okolí. S blížiacimi voľbami starostu sa po dvoch rokoch pripomienkovania opravila lávka cez potok. Tým sa "zveľadovanie" mesta skončilo. Pardon. Ešte sa z nepochopiteľného dôvodu prerobil ochranný val na ceste. S náhlym ochladením o 15°C behom dvoch dní prišli aj choroby. Mladšia si týždeň pobudla u babky s kašľom. I drahá prechladla, ale rýchlo sa vystrábila. Začíname chodiť na zápasy basketbalovej extra ligy. Zatiaľ tak poskromne. Takto si žijeme, vypĺňame voľný čas v blaženej ére povrchnosti a všetkým je to jedno.