27.1.17

Prvý zápas

Naša malá Taurasiová odohrala prvý zápas na palubovke herne v Starej Turej. Šiel som skôr z práce, aby som videl prvú skúšku na ostro a zachytil na kamere výkony budúcich Čajočiek. Pred vstupom do haly som sa vyzul a vybalil fotoaparát s kamerou. Rodičia stáli hore nad palubovkou, ale ja som zostal celý čas bosý dolu. Akurát sa náš káder rozcvičoval. Poputoval s nimi aj ich maskot, plyšový maco. Domáci tím bol vo vyššej a silnejšej zostave. Pískal vlastne ich tréner, takže im aj trocha nadŕžal. Fauly veľmi nepískal. Kapitánkou našich bola talentovaná Ema a počas zápasu aj svoje žezlo, či loptu pevne držala v rukách. Po 15 min. rozcvičky bol úvodný zhod. Hralo sa riadnych 10min. Naše dievčatko bolo v tejto prvej päťke. Prvú štvrtinu sa naše akosi hanbili. Až príliš často burácala striedačka súperiek. Štvrtina skončila 26:2 v prospech domácich. Koše síce boli nižšie, ale to akurát uľahčilo strely súperkám. Keď som videl, že domáce sú o hlavu vyššie, z ľahkosťou naše prehodili a hádzali koše. Odpadla nám jedna hráčka, ktorá sa necítila dobre. A to ju povzbudzovala ešte aj babka. V druhej štvrtine sme už hrali lepšie. Bolo ta isto aj tým, že nastúpili súperky z prípravky. Za stavu 6:2 pre domácich sa prestalo počítať. Bolo by to príliš demotivujúce. Mali sme i trestné hádzanie, ale šancu sme premárnili. Kapitánka valila, zbehy, prebehy, strely lietali, ale lopta akosi do koša nie a nie padnúť. Striedame, na palubovku prišiel chlapec od domácich. Pomohol nám, najmä svojou výškou. Prestávky boli krátke, i tá v polovici zápasu. Nastúpila o5 prvá päťka z našou malou vrtuľkou. Chvíľu trvalo, kým sa zorientovali, a takmer si dali vlastný kôš. Tím sa držal. Niekedy situácia pod košom pripomínala vzívanie bohyne. Našim sa podarilo dať kôš z ťažkého uhla. Na moje prekvapenie sa hrala aj piata desaťminútovka. V tej sme už aj my striedali častejšie. Jedna naša vraj bola potknutá. Spadla a udrela si koleno. S bolesťou odkrivkala na striedačku. Turanky teda s prehľadom zdolali naše Čajočky. Stretnutie sa ukončilo spoločným, víťazným tancom v kruhu. Mali sme tam chyby v obrane, nepokrývali sme jednotlivé hráčky, ale všetky sa vrhli za loptou. A sebčili sme a málo si prihrávali. Bol to však ich prvý zápas, prvá skúsenosť tímu, hľadali sa, tréneri tiež hľadali zostavy. Mali aj málo času sa zohrať, veď cvičili len od začiatku roka. Náš tvrdil, že to nebol fér zápas, keď postavil 4-5 hráčok zo starších. No v prípravke má len päticu nových dievčat. Dokonca i toho chlapca chcel postaviť proti nám. Ale to už tréner protestoval. Tak som našu malú basketbalistku odviezol domov. Debakel sme večer zapili. Začiatky sú vždy ťažké a prehry patria k tomu. Ale verím, že tento rok budeme zapíjať aj víťazstvo.

18.1.17

Piestanské čajky vzlietli do výšin

Januárový víkend som, čuduj sa svet, prežil v basketbalovej aréne. Našej budúcej basketbalovej hviezde sa dostala pocta byť za pomocníčku na Slovenskom pohári basketbalistiek. Prišli sme akurát, keď Nitra hrala s Ružomberkom. Favorit duelu bol jasný. Po výhre papierničok, sa schyľovalo k oficiálnemu zahájeniu pohára. Naivne som si myslel, že si odbijem iba otvárací ceremoniál v piatok večer a "dovi, dopo". Niesla tam tabuľku Nitry. Vybrala si ju preto, že tam má sesternice. Ženstvá, teda družstvá nastúpili, okrem Good Angels Košice. Tí vraj zapadli s autobusom v snehu. Naša basketbalistka dostala tričko šampionátu. S ním potom lietali aj ostatné juniorky a naháňali podpisy ozajstných hviezd domáceho neba. Kdesi vyhrabali aj plyšového medveďa. Bude to ich maskot. Snažil som sa fotiť, ale nemám tie správne objektívy. A to som nedávno dal za nový foťák a sklo 1200Eur. V hale je mi to na dve veci. A ďalších 600-700Eur za objektív z veľkou svetelnosťou je momentálne v ríši snov. No pokiaľ bude naša malá čajočka chodiť na zápasy... A prvý už má vo februári. Babám sa nechcelo domov a skoro hodinu sme čakali na ďalší zápas medzi B. Bystricou a Šamorínom. To už ma "mrle" žrali a po polovici zápasu sme odišli. Každopádne, program na sobotu nám staršia hneď vysvetlila. Takže pri odchode sme si kúpili lístky. Na druhý deň, pred treťou, sme už boli v aréne. Staršia sa prezliekla a šla za spoluhráčkami, či kamarátkami. Tréner ich poslal voziť lopty a počas zápasu chytať odletené do autu. Sedeli tam jak tie čajky na moste. My sme sedeli v kotli. Rapkáč, 4 bubny, klaksóny. Tam to vrelo. Mucha Puk robila rámus ako na karnevale v Riu. Už pri príchode sme videl autá z Dunajsko Stredskou značkou, takže nám bolo jasné, s kým budu Čajky dnes hrať. Naveľa, rozdielom triedy šamorínske kobyly čajky nemilosrdne vyprášili. Mrštná Browny a odfarebná Handy strieľali jedna radosť. Krč-Turbová ako tank rozháňala súperky. Veľa si však nezahrala. Dcérka bola vo vytržení. Už len keď loptu mohla rozhodcovi podať. Ostali sme aj na favoritky šampionátu z východnej metropoly, ktoré si to rozdali s Ružomberkom. Tam už nebolo o čom.  Jasne ukázali, kto je favorit. Tréner na tomto zápase Žirkovú šetril. Čajky si sadli pri nás a sledovali s plnými ústami zápas. Najmenšia ich pobavila, keď hlesla: " Všade dobre, v posteli najlepšie". Ja som vybehol po peniaze, pretož finale sme si už nemohli nechať ujsť. I ženiným kolegom sme sľúbili nezabudnutľné nedeľné popoludnie v aréne. Ja som vyhlásil, že buchnem "šampáňo", keď naše vyhrajú. No ešteže sme ho mali doma. Nastal deň veľkého finale. Takmer hodinu pred začiatkom sme už sedeli na tribúne. Hala sa pomaly zaplnila. I na stojáka. Zasa sa obraciam k zástave, hrá hymna. A zasa budem v televízií. Primátora vypískali. Na fotkách, ktoré som potom videl, s hráčkami sa tváril ako najväčší mučeník. Úvodné buly, teda zhod, či výhod, vyhodil basketbalista Martin Rančík. Tak trochu pompézno-trápne. A začalo sa. Nedarilo sa strielať ani nám, ale ešte lepšie, že ani Good Angels. Žirková sa rozčuľovala ešte aj po zápase. Vedľa sediaceho kolegu som sa pýtal na pravidlá basketu. Sledujem ho tretí deň a ani neviem, čo a ako. Mladé čajočky dokonca dostali v tento zápas čistiť palubovku. Jeden fanúšik sa potkol a vylial pivo, a potom, anjeli z Košíc sa dosť potili. Dráma vyvrcholila v posledných 71 sekundách za stavu 50:51 pre Good Angels. Tréner Čajok berie oddychový čas. Skúsia niečo vymyslieť. Oliver trestné strieľanie premieňa na 2 koše a sme vo vedení. Páleníková fantasticky hodila ťažkú strelu za ďalšie 2 body. Aréna buráca, všetci vstali zo sedačiek a povzbudzujú o život. Ja "čapkám" s nafúknutými ťapkami, ktoré nejaká pani rozdávala pred zápasom. Už len vydržať necelú pol minútu. Košičanky znervózneli, berú si oddychový čas. No nepomohlo im ani to a z ich strany koš do konca nepadol. Žirková pobehovala ako fúria. Handy už potom strelila ďalšie 3 koše, a tým rozhodla zápas. Po 13 rokoch na nebi slovenského basketbalu Good Angels majú zlomené krídla a padajú. Jasot našich a ich fanúšikov nemá konca kraja. Mladšiu si dám na plecia, nech vidí tú expanziu radosti. Odchádzame takmer poslední. Sklamané košičanky nastupujú do starej Karosy. A my, šampanským sme doma (hráčky už v šatni ako bolo počuť) oslávili víťaztvo našich. A mne stale vŕta v hlave to tľapaknie rúk medzi hráčkami. To sa tak hecujú alebo čo?

5.1.17

Rok 2016

Celý rok bol pre nás v znamení prerábky bytu a chorôb, ale svet šiel ďalej:
1.1. prvý sneh zimy. Veľa sme si ho túto zimu neužili,
3.1. dievčatá na prázdninách u babky,
12.1. u očnej. Zrak sa mi vekom zlepšuje. Ešte si užijem tento rok očný tomograf. Všetko v poriadku,
15.1. rozbiehajú sa u nás choroby ako vždy,
18.1. Po 4 rokoch som vyriešil problém ako počúvať hudbu na počítači. Kúpil som bezdrôtové slúchadlá. Idú na Bluetooth. Týždeň mi trvalo kým so to spojazdnil. Ale vznikol mi ďalší problém. Počítač mi nečíta SD karty,
21.1. mám nové hipsterské okuliare a zisťujem objav svojho kuracieho života, a to, že som introvert,
24.1. prvý a posledný krát vytiahnuté sánky,
25.1. týždeň zdravia na oddelení. Kolegyňu istý čas bavilo nám robiť ovocné džúsy. Po 2 týždňoch vrtenia to vzdal mixér. Kolegyňa onedlho tiež. Každý si môže robiť sám,

29.1. po 10 rokoch s milovanou polovičkou v kine. Oscarový Di Caprio v Zmŕtvychvstaní. Nevyzerá ako sladký cukríček z Titanicu. A čo horšie, ani v civilnom živote,

2.2. - zaúčame nového chorvátskeho kolegu-elektrikára. Dostal pokutu a prišiel o vodičák, lebo prekročil rýchlosť o 30km/h v obci dakde pri Skalici,

6.2. rušíme oslavu narodenín. Všetci sme chorí,
11.2. - viceprezident, lídro maximo, J.F. tvrdí, že v kancelárii je 25 dizajnérov a všetci môžu ísť testovať elektrické skrine,

12.2. staršej sme zaplatili súkromné hodiny angličtiny so Samom. Chodia tam 4 baby, ale úspech nevalný,
24.2. jarné prázdniny. Dievky sú u babky. My môžme ísť so ženou aspoň sami na večeru,
2.3. máme nového kolegu. Po týždni to zabalil. Neviem, či som ho vyplašil tým, že som sa predstavil ako zástupca pesimizmu vo firme alebo to mal jednoducho z Detvy ďaleko,
3.3. ženská časť osádky chová v práci hlinené prasiatko Harold. Pri každej nadávke doň hádže eurové mince. Podozrievam ich, že by radi takto alibisticky pozbierali peniaze na posedenie pri poháriku,
4.3. staršia dcérka si vytrhla 1. mliečny zub. Hurá. V ôsmich rokoch... Sprvu aj verila na zúbkovú vílu, keď is našla pod poduškou 5Eur,
14.3. vyčíňa chrípka. V triede ostalo 8 statočných, Cez to všetko, škola vyhlasuje chrípkové prázdniny. I naša malá je na ATB,
28.3. "Čo je šťastie? Je to tvoja radosť, ktorá druhým neprináša smútok ani žiaľ. Všetko ostatné je sebectvo",
31.3. "voxhól" má nové letné gumy. Baby vyťahujú bicykle,
1.4. nastúpil nový elektrikár. Sedí vedľa mňa. O mesiac prišiel ďalší. Spolu im otehotneli ženy, porodili, spolu chodia do roboty ako svedkovia jahodovi,
2.4. otvárame turistickú sezónu výstupom na Kľak. Dlho ma ten vrch dráždil, lebo som ho odvšadiaľ videl. Výstup bol po zľadovatelom chodníku a neskôr sme sa brodili v 20cm snehu,
6.4 mám nový občiansky i s aktivovaným čipom. Trocha som zmätkoval pri tom, lebo som si nepamätal číslo BOK a nechal si ho doma. Nakoniec som ho aj tak mal zle zapísané a viac menej som tipoval,

12.4. kolegovi som povedal, že by som chcel funkciu nič nerobiť. Na papierik mi napísal sin(x). Tak som ju dostal,
13.4. nové meno firmy (kolegov NoPower sa neujal). Sme radi, keď máme veľa práce, a pritom ju nerobíme,
14.4. celý minulý týždeň naháňame starý papier. Podarí sa nám zozbierať viac ako pol tony, 562,5kg! Aj tak sme druhí. Vyhral ktosi z deviatakov, ktorého otec robí v tlačiarňach. Dcérka dostane knižku od triednej,
17.4 objavili sa belorítky. Jar v plnom prúde,
19.4. manželke som daroval vešteckú guľu. V robote veští ako africký šaman,
23.4 upratujeme u otca. Rozlúčil som sa s plastikovými modelmi lietadiel. Aj tak za veľa nestáli,
24.4. prvé a posledné vystúpenie mladšej čoby brušnej tanečnice,

27.4. Realizátor alebo zavádzač nových produktov dostal od kolegu trefné meno: Ceremoniál,
30.4. úvodný výkop bazénovej diery u svokra,
8.5. prvýkrát v roku koštujeme zmrzlinu. Kvalitou šla zmrzlina v meste dolu a s cenou hore,
17.5 hokejisti idú z MS domov. "Zavarený" Marko Daňo nepremenil tutovku proti USA v riadnom čase. Síce sme v predĺžení vyhrali, ale už len zo súcitu,
20.5. dym z horiacich stromov v Kanade sa dostal až k nám. Samozrejme neboli sme zahúľení ako pasívni fajčiari, boli to len mikročastice,
24.5. i tento rok kosila zubatá. I keď len nášho najmenšieho člena - škrečka Miša,
27.5 dcérka sa vrátila zo školy v prírode.  Až na rozcuchané a neumyté vlasy, smradľavé nohy a špinavé tričko, vyzerá v poriadku. Odniesli si to len tenisky, ktoré po aplikovaní akéhosi spreja proti kliešťom sa prakticky rozpadli,
4.6. skončil som projekt "Meniny". Po poldruha roku viem kedy pripadne aké meno. A predsa ma kolegovia dostali. Raz to bola Melisa, nedávno Timur, kedy som čumel ako ryba Dori. A na jeseň spúšťam ďalšie projekty: klavír a svetové dni,
9.6. staršia doniesla 4 zo slovenčiny, ukradli jej v škole nejaké "lóve" a tvrdí, že vie plávať,
18.6. na ceste do cudzích hĺbok človek najčastejšie uviazne na vlastnej plytčine,
25.6. a už sa kúpeme v bazéne. Práce však skončia až na jeseň vysadením trávy,
30.6. dcérka má na vysvedčení samé...1. Nepočítali sme s tým, a preto sľúbili každú blbosť. Chce skateboard, či pineboard, ako sa tomu moderne hovorí. No prinesie ho až Ježiško,
4.7. našli sme si fajn kúpalisko pri Nitre. Kľud, málo ľudí, celévriti (dobrý bože, stretli sme tam Latináka!). Rozširuje sa, ale veľmi pomaly. Boli sme tam aj na konci sezóny a práce nepokročili,
9.7. na kolaudácií domu ženinho bratranca. Keď vidím ten krásne postavený dom a náš rozbitý byt, skončím na Ibuprofene,
 15.7. teroristi sú veľmi vynaliezaví. Dnes napálil vo fran. Nice kamión do ľudí. Nanešťastie sa tento otrasný čin zopakuje pred Vianocami v Berlíne,
2.8. nebudeme vyrábať gombíky ani "parazóly", ako som si myslel, ale plte. Kúpila nás finančná skupina Platinum Equity, venujúca sa i lodiarstvu. Len či i platy budú platinové! No ako prvé, firma mení kávomaty,
7.8. mnohopočetná výprava piatich ľudí na hríby. Našli sme 92 dubákov a nespočetné množstvo suchohríbov. Irónia je, že iniciátor, švagor, ich pekne v zime vyberal z vianočnej kapustnice na kraj taniera,
15.8. svet zachvátila ďalšia vlna pokémonov. Pomocou navigácie hľadáte po okolí postavičky,
27.8. po prvýkrát sme celá rodina na veľkom leteckom dni na Sliači. Asi aj posledný. Cez to všetko, drahá ide so mnou o týždeň neskôr na ďalší do Rakúska,
5.9. prvýkrát chutnám tohtoročný burčiak. Jeho sezóna trvá len mesiac. Abstinencia je síce dobrá vec, ale netreba to s ňou preháňať,
9.9. na trnavskom jarmoku. Burčiak nič extra, víno ako ocot. V kolotočovej lotérií sme ledva naškriabali 29 bodov, čo vydalo na malého plyšáka. Došli sme neskoro až o 23h,
18.9. úkaz nevídaný sme zreli. 2 dúhy, 2 oblúky,
22.9. opekanie u kolegu na záhrade. Každý si opekal svoje, ja pre všetkých. Asi to bolo trápne,
26.9. pesimizmus nie je viera, že svet je biedny, ale viera, že je v poriadku, keď je biedny,
2.10. dcérka povinne chodí do kostola, ak má ísť na príjmanie. Pácham smrteľný hriech, keď som vyhodil modlitebnú knižku. Videl som dve rovnaké, tak jednu som pri prerábke vyšmaril,
6.10. v okolí mesta vyčíňa kosačková mafia. Večer som ženu viezol do roboty, lebo im zmizla traktorová kosačka. V priebehu pár týždňov ich zmizlo viacero a rovnakej značky,

7.10. šéf na školení, čo nám povedať, keď pôjdeme do pi.e a pritom sa no to aj tešili,
8.10. noc svetiel. Najprv nie príliš vábne cvičenie so svetlami. Pútavá bola až ohňová šou v parku. Raz sa šoumeni dokonca zaplietli. Nepríjemné popáliť sa,
15.10 rozvášnený dav v miestnom Lidl sotil akúsi dôchodkyňu do regálov a tá utrpela úraz hlavy. Dostali zimné bundy a ľudia sú ako ovce. V druhom Lidl zvalili do koša so šatami predavačku. Najlepšie na tom je, že na druhý deň ich ľudia vracajú,
18.10. prišli mi klávesy. Chytá ma zdesenie, že čo s nimi. Ale pomaly cvičím. Každý deň hodinu. Polovička konštatuje, že mám zlý zdvih ruky,
28.10. moja milovaná ženuška dosiahla vo svojej profesií vrchol a urobila si štátne skúšky. No deň pred tým vrcholila nervozita a už sa smiala i plakala. Ale dala to, som na ňu pyšný. Ja sa tak akurát stávam v robote z hlavného baliča, hlavný le-pič,
9.11. svetová veľmoc si zvolila svojho veľkého moriaka. Mali na výber asi ako my medzi Borisom Kolárom a Monikou Flašíkovou,
10.11. prišiel som na to, že kúrením v aute 1h okolo polnoci mi nezamrznú okná. Ale radšej som si kúpil fóliu aspoň na čelné sklo. Staršia získala striebornú medailu v basket. hrách,
18.11. život nie je ľahký. Ale nech už je akýkoľvek, deti mu dávajú zmysel,
22.11. užívateľov google zachvátila panika. Spadli na pár minút servery,
27.11. po takmer 15 rokoch stojím na korčuliach. Žiadny Pľuščenko teda nie som a ani ma to príliš nebaví. Ale kvôli deťom, čo by som nespravil,
1.12. vítajú ma pred firmou biele a oranžové balóniky. Na "pichačkách" je však stále staré meno. Na obed dostanem tvarohový koláčik, ako inak oranžovo-biely, a pomaranč. Dokonca i obrazovka počítača sa zmenila na nové logo firmy,
2.12. firemný večierok spojený s oslavou narodenín novej firmy. Príliš snobské a na 400 ľudí okrem žrádla, pitiva a trápneho Skrúcaného, čakala sanitka a hasiči,
7.12. basketbalový večierok malých hráčiek vo veľkej hale,
13.12. "fosilis" u švagra a ja sa starám o zvery domáce. No veď vajcia mi nezmrzli a nezatvorené sliepky tiež prežili,
18.12. mladšia dcérka má vystúpenie na vianočných trhoch v súbore Predškoláčik. Také adventné divadielko pre rodičov a babky,
20.12. vrcholí vianočná horúčka. Naháňam po meste pohľadnice, vo vani plávu kapry, lietam do obchodu, keď baby pečú medovníky a stále čosi chýba,
24.12. tieto Vianoce sú iné. Je u nás môj tato. Na obed volá sestra, že zajtrajší obed sa ruší. Uprednostnila moriaka u tety predo mnou. Tak sme jedli doma a poobede navštívili o5 tata a moje babky,
26.12. prvé vystúpenie s klávesmi, ak sa to dá tak nazvať, pred publikom. No koledy sa okrem svokry nikomu nechce spievať,
31.12. i napriek ženiným respiračným problémom, absolvujeme tradičný výstup na vrch Marhát.

Tento rok sme teda mali samé choroby. Nahliadnuc do denníka sme boli v podstate každý mesiac chorí. Verím, že ďalší rok bude lepší (i keď na začiatku to vyzerá s nami všelijako).