Dni Načo potretie

   

    Leto sa s nami rozlúčilo krásnym a teplým počasím, aké sa vydarí raz za pár rokov. V Poľsku bol pred dvoma týždňami letecký deň v Radome zrušený kvôli katastrofe F-16. V strednej Európe Dny Vzdušných sil zostali tak jediným riadnym leteckým dňom. Lákali ma mašiny, ktoré na európskom nebi pomaly končia. A nepamätám si ani kedy som naposledy videl britských Red Arrows. Magnetov, ktoré ma do Mošnova lákali bolo teda viacej. Mal som ísť s kolegom T., ktorý ma otravoval už od júna. No deň pred odchodom účasť vzdal. Nečudoval som sa, ani nekomentoval. Chcel fotiť lietadlá v strede dráhy v Albrechtičkách, namiesto toho kopal krumple na roli. Obec je prakticky uzavretá od stredy a na poli nasadená kukurica. Obyvatelia dediny si vyprosili kľud. T. hodlal spať  v stane kdesi pri dráhe. Kým si on užíval more v Chorvátsku (pred zemákmi), ja som sledoval fórum spoterov, a keď som videl, že nocovať v blízkosti nebude možné, hľadal som kemp. Najbližšie boli dva (štadión v Mošnove plný) v okruhu 20km. Premýšľal som nocovať v aute. Napokon som si rezervoval v kempe Olešná stan Skaut za 380CZK. Nevýhodou bola otváracia doba recepcie. Ale kľúčik od stanu som mohol hodiť do schránky. Ešte som mal v zálohe kemp vo Frenštáte otvorený od šiestej rána do desiatej večer.

    V piatok som šiel zbalený autom do roboty. Po tretej opúšťam kancel a idem si nakúpiť do Tesco oproti. Zvažoval som sa zastaviť dakde cestou, ale obchody boli od ruky. Nakúpil som blbosti, ktoré som ani nezjedol. Napr. na parenicu som úplne zabudol a skysnutá nafúkla vrecko ako balón. Vyjdem z prvého kruháču, keď som si spomenul, že som nechal v kancli bundu so šiltovkou. Zvrtol som auto a vrátil sa. Konečne vyrážam pred trištvrte na štyri smer Trenčín. Za Záblatím je kopec zákrut. I cyklisti, hoci vedľa je cyklochodník. Rozhodujem sa, že nas5 pôjdem cez Tr. Teplú. Vlárskym priesmykom pokračujem známou cestou do Valmez. Premýšľam, čo by som robil, keby sa mi vypálila žiarovka. Alebo batéria. Ani neviem koľko má rokov. Vo Valmez je slávnosť svetiel, či čo a nedá sa prejsť cez centrum. Idem okolo železničnej stanice. Ešte že mesto poznám z cyklopotuliek. Držím sa stále cesty č.57 až do Nového Jičína. V meste je ďalšia uzávera mosta. Poznám približný smer. No na úzkej, prázdnej ceste zneistiem a zapnem navigáciu. Nejako sa vymotám popri cintoríne na Hřbitovní ulicu. Ďalej popri už spoplatnenej diaľnici cez Libhošť do jedného z najstarších miest na Morave - Příbora. A znova prerábka Jičínskej ulice a centrum obchádzam. Zaujme ma MiG-15 na podstavci. Zastavím preto na malebnom námestí. Aké prekvapenie. Nevolá sa Masarykovo, ale Freudovo. Kto by to bol čakal? Otec psychoanalýzy Sigmund Freud sa narodil v r.1856 v Příbore. I preto som do mesta zašiel. Zopár jeho kníh som prečítal. 

Rodný dom S.Freuda s terapeutickou pohovkou.

    Je po šiestej hodine. Recepcia kempu je do pol ôsmej. Z Příboru je len 14-15km do Frýdku, mám ešte čas. Vyberiem sa k Sigiho domu a odbehnem aj k MiG-u. Vedľa mašiny na podstavci je pamätník letcov z Anglicka. V zapadajúcom slnku spravím pár nie príliš kvalitných foto a vrátim sa na komunikáciu vedľa diaľnice D48  do Frýdku. Spomalí ma traktor, ktorý obehnem niekde za odbočkou na Fryčovice. Cesta je samý kopec a dopredu nevidím. Míňam predmestia Frýdku až sa ocitnem pod diaľnicou v samotnom meste.  Nikde odbočka ku kempu, či ukazovateľ. Viem, že som to musel dakde minúť. Až za diaľničným mostom konečne šípka "Kemp Olešná". Zlákajú ma odbočky.  Najprv som v slepej uličke, potom na parkovisku konča priehrady.  Z ulice Nad přehradou je odbočka k autokempu nenápadná, no malá dopravná značka označuje smer. Krátko pred siedmou konečne odstavujem auto na parkovisku za reštauráciou U Toma. Týpeček už na mňa netrpezlivo čaká. Vraj zatvára o 19h (v skutočnosti o 19.30h). A ešte čaká jedného cudzinca. Písal mi mejl, ale zbytočne, nakoľko dátami nedisponujem. Zaplatím, dá mi kľúče od stanu č.10. Vytlačí papier s povolením vjazdu do areálu.  Autá na tráve vidia strážnici neradi. Môžem ho nechať poblíž iba na vyloženie.  No videl som pri stanoch odstavené plechovky, pp. celú noc. Ja nemám toho veľa: karimatku, spacák, cestovnú tašku,  batoh na jedlo a fototašku. Stany sú 20m od brehu priehrady.  

    Zamknuté na oceľovú haspru. Skaut je maličký stan s dvoma drevenými pričňami  spojených vpredu doskou. Na podlahe je zelený koberec. Špinavý. Stany sú skôr na ožran párty pre teenagerov. Na pravom ležadle rozložím karimatku so spacákom. Kým je svetlo. Zvedavého pavúčika vynesiem aj z pavučinou pred stan. Vrátim sa na recepciu pre heslo na wifi (v stane signál i tak nie je) a či sa z vody v kúpeľni neposeriem. Neposeriem. Signál wi-fi je len v okolí recepcie, max. reštiky. V Hospúdce u Toma je okrem reštiky i bowling. Slúži aj ako Piť stop pre cyklistov. Ozvem sa domov a pošlem foto. V priehrade sa kúpať nedá, no smerom na Příbor je malý aquapark. Nad vodou sú móla so stolmi a stoličkami.  Na jednom sa najem cesnakových pletencov. Nech odoženiem komárov v stane. Nad hlavou poletujú netopiere, ale čo je krásne, je hviezdnaté nebo. Zaleziem do stanu, zašnurujem celtu a ľahnem si ku knižke. Svietim si lucerničkou. Na peľasti sa objaví mravček. Odfrnknem ho na zem. Nado mnou počujem šušťanie. To mravček nebude. Myslím si, že nočná mora, ktorú zlákalo svetlo. Po chvíli sa obrátim na chrbát a vidím ucholaka nad hlavou. Opatrne beriem príšeru do servítky a pokúšam sa ho zabiť rozpučaním. Takmer skončí v mojej topánke. No dobre. Neprejde ani štvrťhodina a ďalšieho mám na bočnom dreve. To už sťahujem karimatku i spacák na ľavú podestu. Pre istotu si posvietim aj pod ňu,  či sú tam ďalšie zvieratká.  Iba špina. Priestoru na otáčanie je na prični málo. Pred desiatou si idem umyť aspoň zuby. Sprchy fungujú za poplatok 10kačenek za minútu.  V sprchách je automat, kde sa navolí číslo kabínky a čas. Doň sa vhodí minca.  Hajzle sú iba dva na pomerne veľký,  4* kemp. Na umyvárke mi chýbajú utierky. Ale tie tuším nie sú ani v kempe Pacho. Čisté ako tak. Za recepciou je malá kuchynka. Na parkovisku nocuje nejaký Pepík. Usvedčujú ho ráno zarosené sklá.

    V noci spím otočený na jednu stranu. Sníva sa mi, že padám z úzkej podesty. Štekajú psy a stíchnu až nad ránom. Pred pol šiestou som hore a sledujem čas. O trištvrte už zmotávam spacák.  Pritom ukusujem zo syrového pagáča. Na brehu sa s ranným brieždením rozložili rybári.  A to som si myslel, že niekto tiež vstáva na Dny Nato. Pred pol siedmou sadám do Sopla. Úzkou uličkou sa dostanem na smer Příbor. Prejdem tak kilometer, dva, keď si uvedomím, že som nevrátil kľúčik od stanu. Ku.va. Obraciam auto a hodím nešťastný kľúč do schránky na recepcii. Stratím pár minút. Prejdem cez Freudovo mestečko, no tentoraz zabočím doprava na Ostravu. 

Tonka, ako prezývajú Tornádo IDS Taliani, je od júla 2025 nahradzovaný F-35A.

    V Mošnove sa dostanem na kruháč a začína kolóna. Nie je ani 7h.  Som tu tretíkrát a skoršie ako predtým. Takúto kolónu si nepamätám. Po zrušenom leteckom dni v Radome, sa sem hrnie polka poľského národa. Viem, že som stále pomerne ďaleko od centrálneho parkoviska. Hoci prechádzam popri nejakých parkoviskách pri letisku, dokonca lacnejších len za 300CZK. Stvrdnem medzi plechovkami 45min., kým vložím do rúk týpkovi 400 Kačenek za miesto na letiskovej tráve. Plochu pre autá rozšírili, no nikto autá neriadi ako minule. Lepšie by boli možno záchytné parkoviská z toho ktorého smeru a kyvadlovka. Parkovanie na letisku je nezmysel. Ďalšia vec, ktorá ma irituje, že vecká sa platia 20Kč. Na tejto šou to tak bolo vždy. Na druhej strane vstup je zdarma, takže tých pár korún nikoho nezruinuje. Jedna toitoika zdarma je osamotená a k nej sa vinie had ľudí. Prezujem sa kvôli vlhkej tráve do nástupoviek a nahodím kraťasy. Pred ôsmou je 15°C. Popri plašičke vtákov.        

Grécke Mirage 2000-5 budú v r.2027 nahradené francúzskymi Rafale.

    Masa ľudí sa tlačí pri vstupnej bráne. Čakám na kontrolu dobrú polhodinu. Sledujem, kto rýchlejšie prehliada a k nemu/k nej idem. Nesmú sa vziať žiadne kovové predmety ako plechovky, či termosky.  Ale videl som pár ľudí s hliníkovými schodíkmi. Nesiem v ruke plastovú stoličku. Viac menej zbytočne. Cez plot nepresiahnem. Ženina kamoška pobehuje medzi podriadeným a drbe do nich. Jediná nemá zelenú vestičku a rukavice. Za to veľkú hubu. Hneď pri vstupe je info kontajner a suveníry. Ďalšiu zbytočnú radu si vystojím, aby som sa dozvedel, že nášivky došli. Ďalšie ku.va. Beriem aspoň nálepku a visačku na batoh. Začal lietať náš Blackhawk. Je takmer 9h, keď som medzi lietadlami. Na nemilé prekvapkanie "spárka" Harriera je obkolesená ľuďmi. Možno sa posadiť do kabíny, preto. Ani Tornádo nie je za ohradou. Škoda.  Veľkých vtákov nemám šancu vyfotiť vôbec. To je daň za vstup zadarmo. Stroje pre všetkých. Vrátim sa na statiku večer. Premýšľam nad návštevou ďalšieho infostánku, no vyhnúť sa zbytočnému čakaniu predídem spýtaním sa. Keď vtom zbadám iný stánok vzdušných síl ČR a v ňom nášivky. Neváham. Ani rada nie je. Beriem ešte ďalšiu visačku. Totiž som si myslel, že som kúpil inú (červenú). Stále lepšie 2 ako byť ovešaný 50 kusmi. 

Taliansky F-35A od 154. letky Diabolo Rosso (Červení diabli) zo základne v Ghedi. 

    Po pol desiatej idem k plotu dráhy. Nejaké miestečko sa nájde. Zatiaľ sa ľudia nehrnú k plotu. Ozvem sa domov, že som na letisku. Baby sú choré. Vyskúšam pomerne novinku - Orlen tribúnu. Vstup je zdarma, podmienkou je mať v mobile apku. Nainštaloval som si ju včera. Blonďavej dievčine ukážem telefón a pustím ma. Naj fleky hore sú obsadené. Tribúna nie je ešte celkom plná. Ja však hodlám fotiť stroje najmä na dráhe,  nie tanky. Preto arénu opustím a nájdem si miesto za plotom, kde sú dostatočne veľké oká na prestrčenie objektívu a ešte vidím aj doprava, kde budú letové ukážky. Som vedľa Park ripera či vlastne Dark ridera. Sprvu si zamením písmeno D za P. Týpek nepovie celý čas ani slovo. Iba keď mu nejaký chalan stúpi na deku. Po vystúpení Harriera odíde.  Ukážky ani veľmi nesleduje, skôr sa opaľuje a hrá na telefóne. Ja držím neprestajne sedem hodín pozíciu a iba sem tam odbehnem pozrieť ďalekohľadom na veľkoplošnú obrazovku. Tak sa dozviem, že tank Tiger má spotrebu 300-500l nafty. Panenka skákavá. Za dodávku chodia štát stánkari. Že by i ja? Je to nechutné, otrčiť bez škurpulí vtáka medzi divákov. Pri plote sa objavia občas unudené decká,  ktoré mykajó plotom alebo hazejó kamene spod plota. Najväčší nápor je pri štarte nejakej mašiny. Div nezvalia diváci plot. Potom sa ako vlna odlejú na plochu. Pýtam sa: "Kam všetci idete?" 

Námornú silu Talianov predstavujú AV-8B+ Harrier II.

   Úvodný výstrel je tentokrát "tichý" iba z 40mm kanónu Bushmaster novučičkého obrneného vozidla CV90. Protilietadlovým Danám zvoní umieračik, rovnako ako ruským BVP-2. Po 13h je slnko vo vhodnej pozícii na fotenie dráhy.  Akurát začínajú zaujímavé letové ukážky. A špina v snímači foťáku zmenila pozíciu tiež. Všimol som si to neskôr a automaticky vyčistil snímač. Počas show je však možné fotiť zo strany parkoviska, nie od Albrechtičiek. Videl som za plotom desiatky rebríkov. Poobede slnko môže robiť starosti. Sediac na stoličke som si užíval letecké vystúpenia. Prekvapkanie bola pre mňa ukážka nášho Viper-a. Dohrmel odkiaľsi od Ostravy a prekvapil všetkých príletom i ukážkou vyššej techniky pilotáže. Všetci očakávali len prelet a zamávanie krídlami. Až som poňal podozrenie, že mašinu pilotuje nejaký Yankee. Viper mal premiéru pred dvoma týždňami v Prešove, takže naši pilot pomaly dostávajú stroj do krvi. 

Po minuloročnom kanadskom turné sa Red Arrows vrátili na európske nebo.

    Južný vietor zmierňoval teplo. Niektoré stroje mali derniéru (Sokol W3A, či Mi-171Š). Bombardér B52 nazvali hoši Bordel z Děčína. Či tým mysleli hanbinec alebo kopu šrotu, netuším. Čo mi chýbalo, bola účasť mašín zo škandinávskych krajín. Niekedy okolo obeda sa program dostal do sklzu. O štvrtej som vedel, že skončí o hodinu neskôr. Mal som v telefóne aplikáciu a mrkol, čo ešte vystúpi. Posledná ukážka nemeckého Eurofighteru bola už pomerne v zlom svetle (pribudli mraky). Vytrval som až do konca, keď som sem meral 160km. O5 pár záberov statiky, no slnko bolo príliš dolu po šiestej hodine. 

Turkish Stars ako jediný tím na svete vystupovali pred 1 miliónom divákov v azerbajdžanskom Baku.

    Pri výstupe z areálu pozdravím ženinu kámošku. Postavím sa do radu na Tú jedinú preťaženú Toitoiku. No. Pre dámy už bublajúca kabínka nebola, chlapi ho strčia do pisoára. A že tam baby stáli. O 18.45h štartujem auto. Na ploche je pár prúdov áut zlievajúcich sa do jedného, dvoch. Som v tom najpomalšom. Poliak predo mnou je až z Varšavy. Imaginárne si strelí do hlavy, keď si pomyslí na 400km dlhú cestu v noci. Štyria borci vo vestičkách stoja a neregulujú dopravu. S kolónami som počítal. S čím som nepočítal, bolo odklonenie dopravy cez Petřvald. Keď som sa konečne dostal na betón, týpek posielal autá doľava na opačný smer. Vybehnem z auta, či je normálny. Vraj mu to nakázala polícia. Debata nikam nevedie ako keby som sa ním bavil o talente Mira Jaroša. Jeden veľký prúd ide na Mošnov, druhý naverímboha do lesa za letisko. Pozerám do navigácie a urobím si zachádzku. Pokiaľ ma nenasmerujú dakde na Ostravu. 

Litovský pátrací a záchranný vrtuľník Airbus AS365 Dauphin.

    Vidím neosvetlených peších ísť cez letisko. Odkiaľ? Po opustení perimetru letiska som teda na ceste do Petřvaldu. Je 5min. do ôsmej. Doprava sa zrýchľuje po kruháč, kde sa pripája prúd od Mošnova. Ale už celkom ťaháme. Možno bolo vcelku správne rozdeliť kolónu na dve časti. Všetci smerujú na diaľnicu. Na ceste do Nového Jičína osamiem. Včera som si pozrel cestu a pri cintori zabáčam doprava na Propojovací a Suvorovu. Vlastne tak aj ide obchádzka na Frenštát. Do Valmez mi kliesnia cestu autá predo mnou. Nechcel by som byť ten, čo stretne jeleňa. Stojím na priecestí kdesi v lese za Hodslavicemi. Čo do pekla o deviatej ešte chodí okrem ožranov z krčmy? Šukafón z Frýdku. Centrum Valmez o5 obchádzam. V električke sedia ľudia. Požární poplach sa ozýva tmavou Valaskou Polankou. Púšťam cez prechod utekajúceho hasiča. Od Poteču znova osamiem na ceste. Biele SUV z Topoľčian náhle zastalo v odbočke. Takže kliesnim si cestu Vlárskym priesmykom, kde som veru minule stretol srnku. Nejdem cez Skalku, ale radšej o kilometer dlhšou, no rovnou trasou cez Trenčín. Šoférujem akosi mechanicky, otupene. Otvoril som si okná nech si pustím čerstvý vzduch. A vyhodím banánovú šupu do kríkov. Pred jedenástou som unavený doma. 

"Má také sexi vstupy do motorov..." vyjadril sa jeden fanúšik o francúzskom Rafale.

    Nebanujem, že som bol napriek únave. Vydarilo sa počko, letové ukážky i fotky. Mal som dostatok kerozínu i parafínu v pajšlách. Zohnal som aj nášivku na pamiatku. Kedysi som si odkladal lístok a program. V dnešnej dobe elektronickej je papier prežitok. Nášivky majú svoju hodnotu a na burze sa predávajú aj za 6-7 násobok. Ak by som do Mošnova znova šiel, pp. verejnou dopravou. S prespatím dakde na ceste s5 alebo na dve noci. Nie v stanoch Skaut. Plechovkou je cesta dosť únavná. Musel by však prísť veľký magnet, aby ma pritiahol. To vravím každý rok. Kapacitne letisko je na hrane. Zišlo by sa tiež zriadiť stanové mestečko.

Airpower 24

 

  

Red Bull Ring kemp

 

    Letecké dni SIAF i Dny NATO tento rok zrušili a najväčšia, najbližšia a prakticky i jediná letecká "sešlost" v strednej Európe bola v Rakúskom Zeltwegu. Nahováral som i kolegu Borisa, ale cukol, že má oslavu. Napokon asi aj dobre, že nešiel, lebo ochorel. Na výzvu na leteckom portáli, kde by sa fanúšikovia zmestili do telefónnej búdky, sa mi ozval jeden týpek, nejaký Maroš, ale po dvoch mejloch sa odmlčal. Mal vraj ubytko v Graz, čo je asi 80km od leteckej základne. Keďže ubytko padlo pripravoval som sa na spanie v aute. 4-miestny stan sa mi nechcelo stavať. Skúšal som v aute pred domom všelijaké polohy. Najjednoduchšie však bolo sklopiť sedačku spolujazdca. Akurát nejako podložiť nohy. Preto som zobral zopár zbytočností ako penovú podložku, či ďalšiu karimatku, že si šulec podložím. Napokon som nepoužil nič. Ani dečku s motívom medvedíka ako záves. Ale na letisku sa osvedčila nová plastová stolička, ktorá ma podvihla o 40cm. Cez to všetko som pozeral nejaké ubytko, ale v okruhu 50km vymetené. Jedna cimra bola blízko letiska za 180Eur, o deň neskôr za 150, ale nemala bohvieaké hodnotenia. Za stovku by som možno zvažoval. Vyberiem 200Eur z 365 banky a vydá mi 2x100. Sledoval som počasie a vyzeralo super. Po vyzdvihnutí auta v servise a objednávky v cyklo obchode prichádzam okolo druhej domov. Mám dovolenku. Kúpim 10 dňovú známku do rakúskeho cestného priestoru, nezabudnúť poistku. I 10min. šlofíka stihnem pred jazdou. Na dvakrát pohádžem veci do auta a presne o tretej vyrážam. 

 

V poradí druhý z deviatich Dreamlinerov pre Austrian.

 

    V Trnave si uvedomujem, že som si zabudol podušku. Myseľ tak za mňa vyriešila dilemu. Totiž nechcelo sa mi brať do špinavého auta podušku, na ktorej spím. Podvedome som ju zabudol. Cesta ide plynule, žiadne kolóny ani v okolí Viedne. Stojím za Viedňou na OMW, ale nič. Len plyšové podhlavníky pre deti. Zúžené pruhy za Viedňou. Za Viedenským Novým Mestom v Seebenstain (známe stredovekým hradom) odbočujem doprava na S6. Postupne sa rovná cesta kľukatí. V Simmering pribudnú tunely. V Sankt Michael je križovatka na Graz a cesta sa zmení na S36. To som však už blízko cieľa. Míňam kameňolom za Kraubath a úzkym údolím riečky Mura sa pomaly dostávam do Aichvildskej planiny. Zastavujem pred Knittefeldom na pumpe Eni. V nádrži je menej ako štvrtina, radšej si dotankujem teraz. Vyše 2Eur za liter. A za 15Eur kúpim aj podhlavník. Roztopím 100Eur. 5 minút pred 18.30h schádzam v Spielbergu z diaľnice. Idem smerom ku kempom pri pretekárskom okruhu Red Bull ring. 

    Pôvodná pretekárska dráha bola plánovaná v 60.tych rokoch 20st. na letisku v Zeltweg. Po jednorázových pretekoch na hrboch, postavili radšej v r.1970 novú. V r.1977 vyhral Grand Prix austrálsky jazdec Jones. S prekvapivým víťazstvom nikto nepočítal a namiesto národnej hymny, kapela hrala Happy birthday. Koncom 80-tych rokov po viacerých haváriách bol okruh na dlhé roky v rekonštrukcii. Po víťazstve Schumachera v r.2003 sa o5 okruh uzavrel na pár rokov. Až po finančnej injekcii Red Bull, resp. jeho majiteľa D.Mateschizt-a sa okruh po 11 rokoch znova otvoril. Formule na ňom budú lietať minimálne do r.2030.

Krija oluje majú základňu v chorvátskom Zadare.

   Nad okruhom sa čnejú vyše 1000m kopce. Hneď po ľavej strane vidím kemp, ale vyzerá pomerne plný. Pokračujem okolo fialového kempu, kde sme s drahou stanovali pred ôsmimi rokmi. Vyzerá tiež  plnka. Idem o kúsok ďalej, len cez cestu k okruhu, a tam je žltý kemp. Ten je väčší. Zabočím k nemu. Takmer hneď oproti je cesta k letisku. Dobrá výhoda. Na lúke určenej pôvodne pre kravy vyzerá dosť miesta. Na recepcii vypíšem formulár, dostanem "gelbe" náramok a môžem si ísť hľadať miesto. Pani mi ešte povie, kde sú sprchy. Noc vyjde na 15Eur auto+18Eur moja maličkosť. Nájdem si miesto vzadu, čo najbližšie ku sprchám a čo možno najkľudnejšie. Odparkujem pri nejakej stoke Spielbergbach medzi autá. Nech mám tieň. Na predné sklo hneď hodím fóliu. Na sklopenú sedačku natiahnem karimatku a spacák. Otravujú komáre, či čo za háveď, preto sa snažím, čo najmenej otvárať dvere. A na zemi samozrejme lezú slizniaci. Odkopnem ich do potoka. Zavolám domov, že som dorazil. Na večeru požujem tri pagáče. Je len čosi po siedmej hodine, preto sa rozhodnem prejsť po okolí. Vedľa mňa pristaví chlapík z Nemecka na bicykli. Tiež spí v aute, ale má vzadu matrac. To sa už dá i na viacej dní. Pýtam sa ho, kde sa dá niečo k pitivu. Nevie dobre po anglicky, blaboce čosi o kilometer vzdialenom čomsi. Idem teda na hlavnú cestu a vydám sa na západ k dedinke Flatschach. Všade kempov, i rodinných, spola plných. Alebo Livingood - drevené chatky. Ohradené pletivom čisto len postele vnútri. Stmieva sa. Nenájdem žiadnu krčmu. V dedine je síce nejaká stodola Flatschacher Tenne, ale nepochopiteľne zatvorená. Už z minula som vedel, že s obchodmi a lokálmi je to v okolí dráhy bieda. To je škoda na to, že v kempoch bývajú tisícky ľudí. 

Vo Flatschach žije viac kráv ako ľudí.

    Ešte i o pol ôsmej sa ľudia vracajú z letiska. Dnes tu pršalo, takže airshow nič valné. I tak sa motalo po letisku 100 tisíc ľudí. Lietalo sa, ale nízko. Z kempu na letisko je to vyše 5km. Rozvoniava mi jedlo na grile. Všade vrava. Kempy sú tak z polovice plné. Zopár veľkokapacitných stanov, kde je muzika, hotové párty. Za hasičmi sa obraciam s5. Idem popri Red Bull ring. Zo svahu je pekný výhľad na letisko. Práve čistia dráhu. Len už je tma. Objavím otvorené vecká v jednom z kontajnerov. Od domu som nešťal. Blízko nich je i automat na nápoje. Nejaký chlapík s ním zápasí. Dal doň 20Eur a nič. Mne sa toto stane o deň neskôr, i keď s podstatne menšou sumou. Za 3.50Eur za plechovku, ostanem radšej pri vode z fľaše. Popri tribúnach zídem dolu. Info tabuľa ukazuje na nejakú reštiku. Prejdem podchodom pomaľovanom vkusnou graffiti popod pretekársku dráhu. Do očí udrie vysvietený oblúk s takmer 70t oceľovým býkom. Oplotený areál, k reštike sa zozadu asi nedostanem. Skúsim teda sa vrátiť. Vpredu je obchod, ale otvorený iba do 18h. V strede lokálu dominuje formula. Upratovačky práve umývajú dlážku. Osvetlenou ulicou som sa vracal ku kempu. Možno by sa dalo prespať aj hardcore na rozsiahlom parkovisku. Nájsť si tmavý kút, ktorých je tu mnoho a zapichnúť to tam. Aj by to mohlo byť kľudnejšie miesto. Akurát ráno by mi mohol dakto v uniforme zaklopať na okienko. V kempe som po deviatej. Omrknem umyvárky v stodole. Hneď oproti sú ubytované teliatka. Plechové umývadlá, válovy na riad možno aj slúžia kravičkám. Idem sa osprchovať. V sprche je len jediný háčik. Oblečenie zavesím na kľučku. Neodteká voda, a tak sa rozlieva po celej umyvárke. Som po členky vo vode. Doniesol som si i fľašu na vodu, no skonštatoval som, že na pitie bude lepšia kupovaná voda. Nakoniec stojím v rade na umývanie chrupu. Pozdravím kravičky a popri smradľavom hnijúcom sene dôjdem k autu. Môj sused už asi spí, ale nie som si istý, či v aute. Ešte som si myslel, aké mám kľudné miestečko, keď poblíž v stane spustili muziku. A to som si myslel, že má bude uspávať zurčiaci potôčik. Tak mi hrala monotónna muzika, ktorá sa opakovala. Pomaly, potom zrýchľuje až do alegrissima a stále dokola. Auto hluk trocha pohltilo. Nasáčkujem sa do spacáku a chvíľu si čítam pri stanovej lampičke.

Taliansky Eurofighter F-2000A s polepom na smerovke pri 100. výročí Talianskych vzd.síl.

Air Power

    Nespalo sa mi zle. Snívalo sa mi, ako sa v aute postavím a mám veľa priestoru. Po polnoci ma zobudili susedia, ako trieskali dverami autá. Týpek sa ukladal k spánku na zadné sedadlá do vedľajšieho hotela Passat. Pred šiestou som sa vyspaný zobudil. Nič ma nebolelo, tuším som sa lepšie vyspal ako v posteli. Asi sa nasťahujem do auta. Kemp sa pomaly prebúdza. Idem hneď na hajzel, kým nebude plnka. Pobalím veci a zisťujem, že spacák je v zlom vrecku pre karimatku. Tak znova. Po pol siedmej odchádzam. Vyzerá, že prvý opúšťam kemp. Väčšina ľudí má zo sebou bicykle a na letisko idú na kolimahách. To je tiež výhoda. Hlavne na viac dní. Poľné parkovisko v blízkosti dráhy sa plní. Zastavím pri českom Rakúšanovi. Pozdraví ma: "Dobre jutro", ale hovorím, že som zo Slovenska a u nás za zdraví "Dobré ráno". Potom hovorí ku mne česky. 100Eur mi nerozmení. Po roli plnej výmoľov skackám k oranžovej veste, ktorá ma nasmeruje na plochu vedľa ďalšieho auta. Beriem batoh s jedlom a tašku s foto výbavou a poklusom idem cez polku Zeltwegu k  bráne. Na plochu je to ešte pekný kus - 3km. Nechápem, prečo neotvoria východnú bránu. Asi kvôli bezpečnosti. Ale aspoň pri vychádzaní by ju mohli otvoriť. Takto obchádzam základňu. 

 

Šeď Egejského mora predviedol grécky displej pilot kapitán Christos.

    Podnikaví Rakúšania ponúkajú pri parkovisku pečivo a šunku. Ale kávu alebo niečo teplé nie. Hoci dav ide ďalej na západ k bráne č.3, ja to strihnem cez parkovisko k bráne č.1 Po siedmej hodine stojím na kontrole, kde ma ohmatáva vojačik a kontroluje batožinu. Kľúče som si nechal pre istotu v aute. I nožík v cestovnej taške. Rýchlym krokom sa presúvam k ohrade pred rolovaciu dráhu. Hrnie sa dovnútra dosť ľudí. Napriek tomu, že som sa zastavil pri stánku s reklamnými predmetmi, nášivku som si nevšimol. Škoda, rád by som ju na pamiatku. Už ju pp. nezískam a 50Eur, dokonca i 65Eur (takmer 10x viac), v bazári za kus látky je "tu mač". Zbadám dieru medzi diviakmi pri oplotení a vpálim tam. Som hneď vedľa spotterov. 3m za mnou sedí nejaký dedo na skladacej stoličke, ale vyzerá, že mu nevadí, keď sa zložím pred neho. Vedľa sedí mladý týpek s otcom. Angličtinou ho poprosím, nech mi stráži veci. Viac menej je mu to asi jedno. Mladí rozumejú aj hovoria anglicky, starí dedovia ani ťuk. Ešte tak rozumejú, ale hovoria ťažšie. Vychádzajúce slnko je schované za mrakmi a len pozvoľna sa predierajú slnečné lúče. Pod kopcami je nízka oblačnosť. Predpoveď hlási polooblačné počasie. Verím, že čoskoro oblačnosť stúpne. Presviedčajú ma o tom aj nepatrné fliačky presvitajúcej modrej oblohy nad hlavou. 

V službe by F-35 mal zostať vyše 50 rokov.

  

    Pofotím kúsok statiky a vraciam sa k pole postu. Na raňajky ukusujem z makových buchiet. Okolo ôsmej nafukujú teplým vzduchom balóny. Zelené srdce vo farbách Štajerska a vojenský v maskovacích odtieňoch. Priamo pred mnou sa rozložia nejakí traja borci zo samosprávy Štajerského kraja. Rozbaľujú aparatúru na meranie hluku. Vravím: "Však kvôli hluku som predsa tu"! No vo výhľade mi zavadzia mikrofón na 3m stojane. Poprosím typického Rakúšana, nech ho jebne do pravého rohu k spotterom. Sused mu potom nemecky vysvetlí, čo chcem. Na moje potešenie mi vyhovie. Spotterské miesto sa tiež zaplňuje. Príde celá rodina so starou babkou. Podľa mňa ani nemá šajnu, čo je lietadlo. Plácok je síce o 3m vpredu, ale nik nezaručuje miesto s priamym výhľadom, najmä keď prídete o deviatej. Oplotenie sa oproti minulosti zmenilo a už je dvojité. Nie sú kovové zábrany, ale plastové pletivo. Uprostred 2m zóny nikoho stojí vojačik, ktorého úlohou je podvihnúť ho a dávať pozor, aby si niekto neprevesil mikinu cez plot. Smial som sa, keď sa jednému v oku zachytila topánka. Hlavne nech mi nevojde borec do záberu. Najlepší bol týpek, ktorý si prišiel krátko pred začatím programu a bez hanby zabral vedľa mňa miesto. Však na stoličke nikto nesedí. Pred deviatou štartujú vrtuľníky Red Bull a program môže pod vyše 2000m štítom Grosenberg pomaly začať. 

 

Na Airpower sa predviedla celá talianska skúšobná letka z Ríma.

    Za mnou som napočítal 6 radov stoličiek, potom už to bolo neprehľadné. 95% ľudí nemá s letectvom nič spoločné. Niektorí si tu len posedia, popijú. Ako skupina za mnou, ktorá sa hlasno povzbudzovala na každý krígeľ piva. No a zvyšných 5% fanúšikov sa tlačí za dvojitým pletivom pokiaľ možno, čo najviac vpredu. Po oblete dvoch balónikov vrtuľníkmi a ich stiahnutí začína lietať trio Diamondov DA-42. Asi tiež sponzorov. Nízka oblačnosť sa len pomaly dvíha, preto namiesto Flying Bulls a Gripena, štartuje český W3A Sokol. Ukážka záchrany a potom akrobacie zožala úspech. Vskutku pekný displej. Spomenul som si, ako začínal s ukážkami v deväťdesiatkach pplk. Jogl. Jablko nepadá ďaleko od stromu a syn Jiří ide v šľapajách svojho otca. Dokonca ho predčil. Ďalšia zaujímavá a premiérová ukážka bola zlietanosť Flying Bulls a Gripenu.  To, čo predvádzal Martin Šonka na Extre spolu s Ivom Kardošom za kniplom Gripenu, bolo dnes k videniu štvornásobne! Na mašine, ktorá sa sunula minimálkou sa hýbalo snáď všetko, čo môže. Riadené počítačom. Fantastická ukážka nasledovala sólo vystúpením Ivovho nasledovníka Ondreja Španka. Od Maďarov pochytil manéver zapálenia paliva počas letu na chrbte. No nevidel som za strojom žiadny plameň. Po tomto čísle na už modrú napísala šestica Edge, tím Skytexter, nápis AIR POWER 24. Program naberal na sklze. Vedľa mňa sa vtesnal starý dedo. Dal som foto tašku na druhú stranu, nech mi ju nepošliape. Vraj čaká na Messerschmita 262 Lastovičku. Potom zmizne. Som sa ho opýtal, či na tom lietal. Smeje sa, že nie. Je to jeho srdcovka, včera kvôli dažďu nelietala. Má Nikon Coolpix P1000 so 125-násobným zväčšením. Pekná mašinka a ani nie tak drahá (vyše 1000Eur). Chcel by som vidieť fotky z nej, keďže to nie je zrkadlovka.  Po troch P51D Mustang skutočne štartuje Schwalbina. Je to replika. Ozajstné boli zostrelené alebo nelietajúce trčia v múzeu. Nemecký blok pokračuje najnovším stíhačom - Eurofighterom. Ukážka Nobleho spočívala len v prehnanom hluku, ale nič extra. Taliansky Spartan, ktorý má i naša armáda, predviedol klasickú ukážku s prudkým klesaním a krátkym pristátím. A o5 burácajú motory ďalšej stíhačky F-18A švajčiarskeho letectva. Pôsobivú, pre mňa známu ukážku, predviedol nový display pilot "Frodo" Rust. 

 

Od r.2027 postupne nahradia Hornety nové F-35. Podobný osud čaká i fínske Hornety.

 

    Letové ukážky pokračovali o5 v znamení Flying Bulls a potom španielskej akrobatickej skupiny Patrulla Aguila. Tí sú pre mňa okukaní, preto som o5 poprosil mládenca, nech mi stráži miesto a vydal sa medzi masu ľudí. Hneď ma prešla chuť prejsť si statiku hoc pri lepšom počasí. Pri 150 tisícoch ľuďoch som bol rád, že som sa mohol vyšťať do 4 miestneho pisoára ohradeného vágnym pletivom. Hneď som sa aj vrátil na miesto. Dedovi sa nechcelo odísť, ale po rakúskom bloku, kde bol za hudby Falka - Coming home dolu sprevádzaný Hercules čoby narušiteľ a akože vzdušnom súboj dvoch Eurofighterov, zmizol. Blanix vykreslili tradičnú zostavu s dymovnicami pri hudbe Strausovho valčíka. Vedľa mňa sa pichol ďalší starší chlapík v slamenom klobúku. Potom sa  z oblohy zniesli strmhlav skákači na krídlach. Ťahali zo sebou pararušistu s malým padákom (asi kvôli rýchlosti). Zavesení na ňom boli po bokoch. Náročná zostava na presnosť. Obdržali zaslúžený potlesk. Pôvodne však mali počas pádu odovzdať plechovku sladkej močky pilotovi vetroňa letiaceho v 2km rýchlosťou 170km/h. Asi kvôli bezpečnosti od manévru upustili. Nasledoval asi najväčší magnet leteckého dňa: vystúpenie stíhačky 5. generácie F-35 Lightning II. Najprv pár preletov s P51D Mustang a čakali sme potom na sólo displej. Kapitánka Melanie Kluesner si dávala na čas. Kamsi odletela na juh nad Lavantallské Alpy a až po chvíli zahučala nad nami. V podstate jej ukážka sa veľmi podobala displeju F-18 Hornet. Štvorcový premet, či plochá vývrtka. Viedla stroj jemne ako žena, žiadne razantné manévre. Impozantná bola ukážka minimálnej rýchlosti na hádam 30°. 

 

 

 

    S Lightningom sa budeme stretávať viacej, keďže stroje kúpili Česi a iné európske krajiny. Po hluku motora PW F-135 prišla pekná ukážka PC-9 slovinského pilota, kde mal v zostave napr. pád. Tiež pre mňa nie neznámy display. Zvedavý som bol na grécke predvedenie F-16. K nebu vzlietla na plnej forsáži hodne olietaná mašina. Myslel som, že sa predvedú s nejakou peknou kamuflážou ako v minulosti. Keď už ten displej je taký priemerný. Turci alebo Belgičania majú teda lepšiu ukážku. Striedam objektívy ako na bežiacom páse. Mladý pán vedľa fotí ako o dušu. Neverím tomu, že tisícky obrázkov dakedy vôbec uvidí. Na obed si dám krispy koláčik plný orieškov. Nie je to zlé. U nás som to nevidel. Doniesli sme si to z Českého Krumlova (pekárna Srnín). Nad hlavou preletí ďalšia premiéra. Tentoraz nový Boeing 787-9 Dreamliner. Neviem, čo viedlo Rakúšanov, resp. Austrian Airlines opustiť Airbus a prihnúť sa k Boeingu. Ani môj sused nevedel, prečo kupujú problémové stroje. Pekné vystúpenie mali Chorváti Krila Oluje. Pád a plochú vývrtku v zostave. Nad letiskom o5 zaburácal motor stíhačky. Tentoraz maďarského Gripena. Po ukážke zapálenia paliva od horúcich plynov, ktorá sa stala typická pre maďarský displej, nasadil nečakane po minúte letu na pristátie. Má snáď poruchu? Sused tvrdí, že program je v sklze 20 minút, preto ho dali dole. To je naivné si myslieť. Vypustili i ukážku repliky Globe Swift, ale sklz skrátila len o pár minút. Gripen je bezpečne na zemi a nasleduje pre mňa najväčšie prekvapkanie - letová ukážka bojového vrtuľníka nemeckej armády Tiger. Pilot tancoval na oblohe rovnako ako onehdy Red Bull pilot s oveľa ľahším Bo-105. Toto bol však protitankový vrtuľník! Premety, výkruty, závrty. 

 

Predražené Tigre budú za pár rokov nahradené ľahšími strojmi Airbus H145.

 

   Hotový balet na oblohe. Úplne mi ukážka brala dych. Naj bolo nosom k zemi a vrtenie sa okolo vertikálnej osi smerom k zemi ako vrták. O5 sa vedľa vtlačil akýsi týpek. Vravím mu, že sa postavil pred kresielko. On nevidel žiadny problém, keďže v ňom momentálne chlapec nesedel. Ale ani keď sa vrátil, vyzeralo, že chalanovi hľadieť na riť nevadí. Ďalší bonbónik bolo vystúpenie fínskej F-18. Po vzlete prudko pritiahol knipel a vystrelil kolmo hore. V porovnaní so Švajčiarom nemal Loudeater konkurenciu. Lámal mašinu na vysokých g. Radosť sa dívať na razantnú ukážku manévrov. Kľud prišiel v podobe transportného Airbus A400 Atlas. Moderátor hecoval divákov a vyzýval, aby sa ozvali jednotlivé kraje. Najviac bolo ľudkov pochopiteľne zo Štajerska. Potom nasledovala divácky najočakávanejšia ukážka švajčiarskej akrobatickej skupiny. Že tomu tak je, svedčal i nápis na oblohe WELCOME PATROUILLE SUISSE, ktorý vyčarovala šestica akrobatov Skytexter na Egde. Podľa mňa dym riadil počítač na palube jednej z mašín. 

 

Ešte zopár rokov švajčiarske F-5 budú lietať, hoci sú tlaky zmiesť ich z neba.

     Švajčiari na F-5 predviedli precíznu zostavu s Grand finále. Po nej sa ľudia začali trúsiť z plochy von. Bolo pol piatej. Chcel som si ešte počkať na ukážku vrtuľníka NH-90. Musel som preto počkať, kým dolieta taliansky Eurofighter. Všetky talianske stroje mali rovnaký polep na kýle. I obloha sa začala o5 k večeru zaťahovať. Po ukážke som zbalil fidlátka a opúšťal plochu. Vrcholné číslo Argonauti som teda nevidel. Ani nášivku v stánku. Idem k domnelému východu, ale vojačikovia ma posunú k pôvodnému vstupu č.1. Tak sa vraciam popri múzeu s5. Rýchlym presunom idem k Jarise. Keď vidím znechutených vodičov v kolóne, teším sa aj ja. Pred šiestou sadám do auta a otvorím si Redbull. Ako inak. Zajedám slanými ryžovými plackami. Zaradím sa do radu áut vychádzajúcich z parkoviska a čakám, kým sa ktosi zmiluje a pustí pred seba dakoho, najlepšie mňa. 20minút sa ani nepohneme. Potom asi ktosi dostal spásonosnú myšlienku a riadi odjazd áut z troch smerov. Po hodine v kolóne idem k Red Bull okruhu kade som ráno prichádzal. Cestu poznám a špekulovať cez Zelwteg som nechcel. Stále čosi lieta nad hlavou. Policajtka ma na nemilé prekvapenie núti zabočiť doľava na Judenburg, hoci smerovkou blikám opačne. Poslúchnem, ale po 500m sa otáčam vo Flatschachu. Nebudem si predsa nadbiehať 10km. 

 

Kapitán Kairinen štartuje na znamenitú ukážku manévrovacích schopností Horneta.

  Na diaľnicu sa však dostanem až za Spielbergom. Nájazd pred ním je zavretý. Rozbehnem sa na 140km/h, ale nie na dlho. Dlhá kolóna je pred Sankt Michael. Dobrých 20 minút sa suniem 20-30km/h. I bočná cesta je upchatá. Pri meste je totiž križovatka na Graz. Po jej prejdení sa o5 rozbehnem, ale ďalšia kolóna je v okolí Leobenu a o5 ďalšia pred Simmeringom. Už idem dve hodiny. Mal by som byť v okolí Viedne. Poblíž Simmeringu sú zúžené pruhy. Všimol som si i slovenské značky. Hovadovo, či Považská Bystrica. Čo ma potešilo bolo, že navigácia v aute normálne dávala aktuálne dáta o kolóne alebo práce na ceste. Dokonca navrhovala alternatívnu cestu. Neviem, či to funguje aj na Slovensku. Vyskúšam. (Nie). Okolo deviatej som vo Viedni na nekonečnej spojke S1. Začínam byť unavený. preladím na naše rádio. Okolo trištvrte na desať zastavujem za Viedňou na odpočívadle Asfinag. Dráma na parkovisku, kde plače dievčina. Britské auto s volantom na pravej strane. Bohvie kam pár cestuje. Chcem si kúpiť kakauko, ale po zaplatení 1,80Eur z automatu sa vystrčí len pohárik. Jednoruký zlodej zavrčí, ale nič nepotečie. Za mnou stoja ďalší ľudia, preto len šmarím kelímok do koša a idem k autu. 10min. prestávka a nastratie sa mi pomohla. Prechádzam tmavou Bratislavou. Môžem juchať 140km/h. Po jedenástej a 5h jazdy som doma. Ešte natankujem. Po 6h odchodu z Zeltwegu líham do postele. 

Airshow bola super. Priletelo asi všetko, čo momentálne je na západ od nás dostupné. Tá vôňa spáleného kerozínu mi veru chýbala. Prvýkrát snáď i počasie vyšlo. Na horách je to úspech. Zvolený variant spania v kempe a v aute sa osvedčil. Akurát bude treba asi opustiť kemp ešte skoršie. Mrzí ma statika, že som predsa len neprešiel celý areál.

 

 

Letecký deň z kopca

 Sobota 4.9.2021

    V tento krásny slnečný deň vstávam na úder kostolných zvonov krátko po šiestej. Prakticky ako do práce. O 6.40 sa odpichnem z parkoviska. Cesta ubieha plynule, akurát za Plaveckým Podhradím mi pretne cestu mladý jeleň alebo srnec. Ja som relatívne ďaleko, ale auto oproti ledva ubrzdí. Okolo trištvrte na osem odstavím auto pri obecnom úrade v Kuchyni. Nebudem sa ponižovať niekde za plotom, ktorý na letisku oddeľuje dezolátov od izolátov. Preto som sa rozhodol pozrieť na lietadielka spoza "plota". Vyberiem sa opačným smerom, ako leží letisková dráha t.j. k Malým Karpatom. Vraciam sa zložiť okuliare a vziať si slnečné. Zablúdim ku tupo zízajúcim kravám a kúsok sa vraciam. Času dosť. Dedinka sa pomaly zobúdza, psíci vítajú nezvaného hosťa. Za asi dvadsať minút som na trávnatom kopci Nová hora nad dedinou niekde na polceste na Vývrat. Podo mnou je Židova dolina a pasienky. 

Obec Kuchňa s letiskom v pozadí.

Zelený koberec na lúke je vlhký ako uterák Atillu Végha. Pre tento prípad nesiem v ruke penovú karimatku. V tieni stromu sa zložím. Vôkol kravské klapuše a bobky od srniek. Vôňa moču a diviny. Sem tam prejdú turisti smerujúci na Vysokú. Páry, samotári, po desiatej rodinky a lenivci. Kým začne program som v polosede opretý o batoh a čítam zbierku Wolovín.

Letové a pozemné ukážky vôkol mňa boli splnené do poslednej a chronologicky vyzerali asi takto:

  08:25 – 08:35     MXS Zoltán Vereš - priletel, keď som ešte šliapal hore. Pár evolúcii a sedí na               zemi. 

  08:30 – 08:55     P-38 Lightning. Prílet z rakúskeho Salzburgu. Stroj vypustil dymy nad dráhou, v         stúpaní výkrut a pristál. Začínajú sa tvoriť kolóny, hlavne od  Bradavice nad Dunajom.

  09:30 – 09:55     Motorový závesný klzák ROGALLO TEAM. Popravde neviem, čo na nebi                    hľadá táto babeta s krídlami. Prichádza vláčik z piatich vagónov od Bradavice.

  10:00 – 10:12     L-29 Delfín. Dymové efekty. Pekné vystúpenie. V zostave mal pilot napr. i kubánsku  osmu. Cez lúku asi 100m odo mňa preletí aj stádo srniek. Predvedú ukážku skákania hore a dolu dolinou.

  10:13 – 10:28     Mi-171 Mi-35. Pestro sfarbená česká Mi-35 z Náměšte nad Oslavou. Votrelca 

 vystriedal krásny tiger. Párové tanečky ako kedysi robili  prostějovské Mi-24D. Impozantné spoločné stúpanie.

  10:30 – 10:45     Slovenská letecká federácia – prelet skupiny. Začul som za sebou od Boleráza        
dunivý zvuk, ktorý sa pomaly približoval a bol hlasitejší. Bol to zvuk hviezdicového deväťvalca AŠ-62, ktorý ťahal Andulu. Zo severu nalietavala skupina takmer 20 aeroklubových lietadiel. Vedená starým Aerotaxi Ae-45, vedľa Meta Sokol, Tréneri,  tri Zlíny-142. Na konci moderné stroje Twinstar a pod. A tomu všetkému kraľoval v súčasnosti najväčší dvojplošník Andula. Pomyslel som si, že do vzduchu vzlietlo všetko letu schopné zo západného Slovenska. Dva oblety nad dráhou a oddelila sa skupinka štyroch ultralightov, ktoré preleteli ponad letisko ešte dvakrát.

   10:45 – 10:50     Vzlet skupiny vojenských lietadiel. No skupiny. Ak sa dá považovať jeden Sp tri mixéry za skupinu... Mig-29 a cvičný L-39ZA Albatros stále bázujú na Sliači. Za sebou som počul iba ich hrmot, keď sa zlietali dokopy.

   10:50 – 10:55     MD-530 Slovak Training Academy z Košíc. Vystúpenie som nesledoval.

   11:00 – 11:24    Úvodný ceremoniál. Kapela v rúškach pôsobila bizarne až smiešne, keď všetci            vôkol čumeli na nich bez prekrytia. Po nich preleteli Mixéry a Spartan sprevádzaný jedným Mig-29 a jedným Albatrosom. Dosť hanba. Mnoho migofilov zostalo sklamaných. Nuž, keď o dva roky končia, nikto nechce venovať čas a prostriedky na nejaký aspoň prelet a trocha rachotu z forsáže. Aj sme mali nového pilota pre r.2019, ale dajako spadlo z toho.  Vraj pre jeho zranenie pred sezónou (cez to všetko o dva týždne MiG rachotil v Ostrave  na Dňoch NATO). Zlé jazyky tvrdia, že nelietal z ideologických dôvodov p.ministra. V hluku vracajúcich sa  zanikol prelet vládnej letky s Fokerom a Airbusom A-319. Black Hawky vrtia rotormi  na sever. V diaľke naberá výšku Mi-171. Vyskočia z nej paragáni s vlajočkami  účastníckych štátov a jednou veľkou slovenskou. Hawky preletia blízko mňa na finále  južného stojiska.

 11:25 – 11:45     Airbus A319, Fokker – vládna letka. Airbus ostro zalomí v takmer 90°                          stúpavej zatáčke nad dráhou. Nad hlavou mi krúžia čierny Bell a Mi-171 vládnej letky.                          Papaláši a ich ochranka? Nie, iba čakali na svoj part. 

"Salónka" vládnej letky.

  Z malého čierneho výsadok, do bieleho na lane panáčikovia vyliezli na cestu s5. Sme  päť minút v sklze. Mnoho ľudí  sleduje letecký deň medzi dedinou a letiskom na poli pred železničnou traťou. Je tam asi dobrý prístup autom. Dokonca i traktor je na roli zaparkovaný. Využiť by sa  možno  dala i poľovnícka stračia nôžka. Nejakých ľudí som videl ísť na severný koniec dráhy. Je to trocha ďaleko a sú tam stromy, ale medzi nimi je azda medzera.

 11:47 – 12:07     2x L-159 Alca. Aleš Seidl a David Byrtus predviedli peknú skupinovú zlietanosť i s    pyrotechnickými efektami. Mne však idylka na lúke skončila. Dva metre nado mnou sa uvelebili dve rodinky z kempu za vodnou  nádržou. Takže mám odborný výklad (premet zaoblučujú) niekedy aj so sprostými komentármi a grganím. Prvá veta, či dáme pivko. Deti to pochopiteľne nebaví. Mama nedá 5-6 ročnému chlapcovi oriešky kvôli alergii, tak reve viac ako Alcy nad hlavou.

 12:09 – 12:21     F4U  B-25J Flying Bulls z Rakúska. Bachratý a pomalší Mitchell odháňa vtáky pred    Corsair-om s Ligthing-om, ktorí lietajú spolu, ako priviazaní jednou tyčou. Dymové efekty umocňujú predvádzané manévre. Na obed načnem tvarohový závin.

 12:23 – 12:33     C-27J  Spartan. Predvádza to, čo vždy. Premet, výkrut, pristátie sklzom. Chlapi pošlú  deti hľadať šišky do listnatého lesa. Zabaví ich to na desať minút a znova otravne bzučia okolo.

 12:35 – 12:46     F-16AM Dark Falcon z Belgicka. Svetlice vystreľuje hneď po štarte. Rachot 
prichádza neskôr ako vidím plamienok forsáže. To je nevýhoda sledovania na diaľku.  Decká sa pýtajú, kedy pôjdu dolu. No rodičia čakajú na Frecce.

  12:48 – 12:58     Mi-24V Treba si tento vrtuľník užiť, lebo mu znie labutia pieseň. Mlynčeku chýbajú 
dymovnice, ktorými bol známy.

  13:00 – 13:08     2x Mig15. Poľskí piloti ich šetrili. Sú to vzácne lietajúce kusy. Chlapec ští bez hanby   vedľa mňa. Mamka ho upozorní, ale čo už, keď prúd ide.

  13:10 – 13:35     4x PZL-130 Orlík Team. Poľský set pokračuje. V programe sú napísané 4, ale lietalo 

 5 Orlíkov. Už nie sú, čo bývali siedmi. Vystúpenie akési ploché, nemastné, neslané. Chlapi za mnou smädní, ženy hladné, deti znudené. V polovici ukážky konečne zmizli. Talianov si pozrú kdesi od hrádze za dedinou.

  13:37 – 13:51     MXS Zoli Vereš. Čo nové už môže takmer šesťdesiatnik ukázať? Obkukaný ako          Jožo Pročko. Nepodaril sa mu "výstrel" spoza stromov. Asi nebolo odkiaľ, hoci vyzerá, že si dieru v stromoch hľadal. Občas na lúku ešte ktosi zavíta, ale aspoň nie pedosauri. 

  13:53 – 14:03     UH-60 naši piloti predviedli pomerne krátku ukážku. Tmavý vrtuľník mi splýval na    pozadí stromov. Šetria ho, hoci vyzerá že si techniku osedlali dobre.

Vzdušné sily majú deväť Black Hawkov a dva na ceste.

  14:05 – 14:08     Očovskí Bačovia – vzlet. Výšku naberajú s pomocou Turbočmeláka kdesi nado            mnou.

  14:10 – 14:19     PC-9M Slovinsko. Pre mňa naj ukážka. Po štarte hneď obrat na chrbát. V zostave          mal pilot Andy Fiorelli pád, vývrtku, odtlačený premet a pol premet. Takmer ako akrobatický špeciál. Podvozok vysúval v súvratovej zatáčke a následne pristátie. Displej vie asi oceniť len človek, ktorý zopár éršou pochodil. Pomaly sa dolu vracajú turisti z Vysokej. Niektorí v rukách držia vatovce. Dosť ich bolo. Turistov.

  14:21 – 14:31     Očovskí Bačovia. Pekné, ale roky stále to isté: štyria v grči, parenica, premet.            Vedúcemu nefungovali dymovnice. Zostavu odmakali dva Superblaníky a dva obyčajné, školské Blaníky. 

  14:33 – 14:45     L-39NG. Premiéra ďalšieho potomka Albatrosa. Letún sa už ani nepodobá na starého  otca Abíka. Len tak polietal a bolo. Asi ako poľské MiG-15. Šetria ho, hoci je ešte jeden lietajúci prototyp. Začal fúkať slabý vietor a veterné  elektrárne sa lenivo točia. Ngéčko dolietalo o 14.40 a nastala dlhá prestávka, kým "nahodili" stroje Taliani. Mohli ju dačím vyplniť. Možno poletovaním 

Mig-29?

   15:00 – 15:30     Frecce Tricolori. Tradične tutti eccellente kvalita, ktorá pritiahne platiacich divákov. Spravili dokonca dve srdcia. Jedno klasicky zhora nadol, druhé opačne. Bolo to ich prvé medzinárodné vystúpenie po dvoch rokoch. Tento rok oslavujú 60 rokov skupinového poletovania.mMohli si i nacvičiť namaľovať 60. Taliani pritiahli aj na moju lúku dosť ľudí. Poblíž sa rozložila partia s hvezdárskym ďalekohľadom. Krúžim s karimatkou okolo stromu ako mixér hľadajúc tieň.

Trojfarebné šípy zadymili celé letisko.

    15:32 – 15:42     JAS-39C  Pepíkom na Gripene narástla vážna konkurencia. Výhodou maďarského        displeja v podaní Máté Majerika sú dymovnice obohatené občasným  vypálením svetlíc. Pri dlhšom lete na chrbte uniká z trupu palivo, a to sa rado zapaľuje. Všimol som si to minulý týždeň na videu z Kecskemétu a nad Kuchyňou o5. Neviem, či plameň za lietadlom ohrozuje nejako  stroj, ale asi nie, keďže sa lieta ďalej. Program je 5min. popredu.

    15:44 – 15:54   Mi-2  Na toto ďalšie maďarské číslo som bol vskutku zvedavý. Vidieť lietať                akrobaciu vrtuľník starší ako Zoli Vereš je zážitok. Nesklamal. Let dokola predkom zadkom, súvraty. Všetko umocnené vypúšťaním parafínu do trysiek, kedy bol krásne vidieť  rotorový prstenec. Na záver dym+svetlice. Zvuk vystreľovania  ku mne prišiel s asi 3s oneskorením a vyzeralo to, že mixéri              kašle (vynecháva) motor. Spodok batohu je mokrý a suším ho na slnku.

    15:56 – 16:11  UH-60 + špeciálne jednotky. Špeciálne ma navliekanie "korálok" na lano mlynčeka       nezaujíma. Autá opúšťajú letisko. 

    16:11 – 16:21     L-29 Delfín Slovak Training Academy. Pestro sfarbený Delfínik od nás. Pri ukážke   zasa viem, čo príde, keďže posledné týždne generál Pivarči brúsil zostavu nad naším mestom.

    16:23 – 16:32     Eurofighter z Talianska nepredviedol nič dych berúce. Zarachotil, pár kotrmelcov       a sadol dole. Briti s Typhoon-om sú agilnejší a lepší.

    16:34 – 16:46     W3A Sokol. Česi obnovili po pár rokoch displej Sokola. Toto tu už dnes však bolo.  Panáčikovia visiaci na lane. Sólo displej a znova záchrana panáčikov na palubu lanom. Náročný prvok je spúšťanie lana a zároveň stúpanie stroja. Panáčikovia na lane prakticky stoja vo vzduchu. Koniec ukážky. 

     Pred Huricane pristáva nákladná CASA a sme zasa v časovom sklze.

     16:48 – 16:58 Hawker  Hurricane Mk IV. Drevený zázrak nerobil premety ani výkruty. Len                 poletoval. Keďže je len pár lietajúcich, nečudujem sa.

     17:00 – 17:06     Bo-105C Flying Bulls.  Parašutista, nebojácny Felix Baumgartner tentoraz osedlal  mlynček  a prvýkrát predviedol svoje akrobatické umenie v Európe. No, videl som aj lepšiu ukážku na tomto type. Napr. visenie na chvoste teraz absentovalo.

      17:08 – 17:17     T-346 Master ukázal veľa výkrutov.

      17:19 – 17:29     C-27J Spartan. Naši chalani už vedia obratne držať volant, aj keď sa nedá ukážka     porovnať s firemnými pilotmi. Ukážka bola pomerne krátka.

      17:31 – 17:41     JAS39C Gripen.  Vzlietol o 10 minút neskôr oproti programu. Tiež pôsobivý          displej nového predvádzacieho pilot O. Španku. Stúpave i klesavé výkruty. Svetlice vystreloval viac ako Maďar. Efektné finále z polpremetu. Neletí na chrbte = nehorí palivo. Klasický  prvok tohto leteckého dňa boli výkruty v 360° zatáčke a ani posledná letová ukážka ich nebola ušetrená. 

Balím fidlátka a utekám dolu k autu. Krátko po šiestej nasadám. U svokry som 10min. pred pol ôsmou.

Letecký deň v podstate zachránili len Česi a Taliani. Inak by to bolo vojenské kultúrno-spoločenské podujatie s prekvapením z Belgicka.
Po oba dni navštívilo letisko 35000 platiacich diviakov. Rozbehnutý vlak sa nedal zastaviť a šou sa musela uskutočniť tak, či tak. No ak by sa dohodli organizátori s hygienikom na polovičnej kapacite letiska a neoddeľovali ľudí, určite by zavítalo na letisko dvakrát viac návštevníkov.

Snáď si budúci rok užijem letecký deň aj so statikou. Kuchyňa je bližšie ako Sliač a výhodou je aj rolovacia dráha pri divákoch ako v rakúskom Zeltwegu. A keď budú zasa obštrukcie, viem na aké pole ísť.

Dny načo po ôsmich rokoch

    Vstávam bez budíka pred trištvrte na päť. Budík mám len ako zálohu. Vonku je krásnych 4°C a hviezdy stále žiaria na nebi. Ani neraňajkujem, len hodím na seba tričko s mikinou a rifle. Pred piatou sadám do studeného auta. Navigáciu aj mapu mám nachystanú, ale nezapnem, neotvorím. Trasu som si naštudoval deň vopred. Nič nenechávam na náhodu. Poistený som ja aj Voxhól. Po lete mu už neverím. Po ôsmich rokoch o5 smerujem na sever do moravského Mošnova. Po diaľnici valím 140km/h do Nemšovej. Neskôr sa potom ani nečudujem, keď vír v nádrž zdvihne spotrebu o 15%. Horné Srnie dozná svojho mena a za dedinou mi prebehne srnka. Vidím mihnúť sa iba hnedý zadok. Zrážke sa však nevyhnem, našťastie len drobnej. Po pár kilometroch mi do čelného skla narazil netopier. Po šiestej hodine svitá. Premávka je nijaká, idem sám. Cestou ujedám z pagáča a zapíjam ho pravou kolou s miliónmi gramov cukru. Mala by ma prebrať namiesto kávy. Pre najhorší prípad mám v zálohe aj Redbull, ale nesiahnem po týchto konských šťankách ani cestou s5. Brumov, Valašské Klobouky, Valšská Polanka, Valšské Příkazy. Samé Valašské čosi. Hmla nad dedinkou Lidečko stiahla teplotu na nulu. Krútim gombík na kúrení do maximálnej polohy. Do Vsetína prechádzam z jednej dediny do druhej. Stretávam dve policajné hliadky, ktoré idú pravdepodobne do služby. Blíži sa siedma hodina a cesty v okolí Valašskému Meziříčí ožívajú. Prefrngnem celým mestom aspoň cez päť kruháčov. Krátka dvojprúdová cesta popri firme Cabot, ktorá vyrába sadze a odbočujem na Lešnú. Malou zachádzkou, asi päť kilometrov, sa tak vyhnem Novému Jičínu. V obci treba dávať dobrý pozor a z hlavnej cesty ísť rovno na vedľajšiu smerom na Palačov. Inak si trasu nedobrovoľne predĺžim. Tento úsek je síce krátky, ale s ostrými zákrutami. Pred jednou je pamätník nehody B-24 Liberátor v decembri 1944. Vrtuľa je už len plastová atrapa, aj originál pamätnú dosku ktosi ukradol a speňažil v kovošrote. Na „lahvinku“. Bodaj by mu z nej stvrdla pečienka. Za Palačov sa napojím na dvojprúdovú cestu. Sto rokov sa buduje a ešte stále nie je rýchlostná. Už pred ôsmymi rokmi som po nej išiel a stavala sa. Ako keby sa cestné mechanizmy nikam nedostali. Valím skoro 100km/h. Od Jičína je cesta iba v jednom profile a rýchlosť najviac osemdesiat. V Příbori schádzam dolu. Už vidím aj oranžovú šípku „Dny NATO“. V pohode, bez zdržania prejdem až k terminálu mošnovského letiska. Tam sa premávka zahustí, ale kolesá sa krútia stále. Je štvrť na osem. Stánkari rozkladajú svoje pulty a predávajú napríklad i burčiak. Na letiskovej ploche riadia parkovanie najatí brigádnici. Týpek stojí sto metrov od kužeľmi vytýčenej cesty a ukazuje zastávkou doľava. Idem k nemu. Rozčuľuje sa a ukazuje kam mám ísť. Chuj mi búcha po streche práporkom. Opravím smer a príde ku mne pšenica s oranžovými lístkami v ruke. Dám jej 40zl. a konečne parkujem za autom z Dolného Kubína.

Nórska F-16 v kamufláži pripomínajúcej Deň vylodenia spojencov 6.6.1944.

 

 Dopijem kolu a vyhodím fľašu do ešte prázdneho žltého kontajnera. A zvyšky koly skončia zatiaľ tiež v prázdnom toi toi. K areálu treba obísť bezpečnú zónu na úrovni dráhy a vlastne prejsť popri plote dokola. Našťastie po asfaltovom chodníku, pretože je rosa. Zem sa pomaly zahrieva a je asi 7°C. Zastavia ma bezpečnostné kontroly. „Otvárajó batoh“, hanácky hovorí chlapčisko z kontroly s pozornosťou osterľovača za komínom.  Otváram batoh ako Nemci rampu na vrtuľovom A400 Atlas. Skopčáci už skáču na rampe, ja poskakujem pred ogarom a vytriasam vrecká na bunde. Ľudia sa zhromažďujú pred provizórnou bránou, ktorá je ešte zavretá. Stánkari sú už v sterhu, pripravení. Lákajú vôňou smažákov a zemiakových placiek. Vstup akože zadarmo, ale parkovné sa platí (8Eur) a na lístku je meno usporiadateľa. Takže akcia je len na oko zadarmo. Postavím sa pred Japoncov s „bazukami“. Totálni šialenci. Domov pošlem krátku správu, že som dorazil v poriadku. Našťastie nemrznem dlho a po ôsmej otvoria bránu. Kanaďania, vlastne len Kanaďan, priletel iba s jedným Sršňom. Nový tanker vraj z prevádzkových píčin opeľuje lietadlá z vyššou prioritou a nemá kedy bzučať na mošnovskom letisku. I tak sú plochy napratané na maximum. Vedľa sršňa odkrytovávajú veterána MiG-15, ktorý tento rok lietal aj na našom letisku. Za nimi stoja v rade stojí Airbus Atlas, B-52 a obrovský C-5 Galaxy. Zvonka vyzerá ako nafúknutá šedá veľryba. Do útrob sa zmestí celá piešťanská MHD aj so zimnými gumami. Zožerie toľko paliva, že by som na aute obehol zemeguľu najmenej 30-krát. Poobede som sa prešiel jeho otvoreným bruchom a zvnútra pripomína telocvičňu. Nebola by zábava zahrať si basket desať kilometrov nad zemou? Pod kolosom tmaví mravčekovia z US Army utierajú sklá od rosy na vrtuľníkoch Cobra a Huey. Bratia Češi si "dělajó" na ne zálusk. 

Nemecké Tornáda pomaly dosluhujú. Ich éra skončí do piatich rokov.

   Každý obdivuje zázrak L39NG. Nedá sa k nemu ani dostať, nieto ešte spraviť foto. Prejdem si statické ukážky, kým je vhodné slnko. Poobede budú niektoré stroje v tieni, pretože sú rozmiestnené do kruhu. Mašiny natlačené a všade okolo strojov mechanici, piloti, zvedavci alebo papaláši. Do prvej letovej ukážky si stihnem kúpiť aj program a nášivku. Tú budem mať v albume namiesto pohľadnice. Program mám síce vytlačený z domu, ale na pamiatku si kúpim poriadny vo farbe a s mapkou areálu. Miniem aspoň zloté. Predavačke spôsobím s mojimi 50zl hlavy bolenie. Nevie si sumu prepočítať, aby mi vydala v českých. Najprv násobí 110x5. Upozorňujem ju, že sumu treba deliť. Akosi sa vysomári a vydá mi. Pre istotu si peniaze skontrolujem. Blíži sa deviata hodina  presúvam sa na plochu k plotu. V rohu pod kameramanom na drevenej vežičke si nájdem miesto. Také, aby som prestrčil cez vyhnuté drôty objektív. Štartuje prvá letová ukážka rumunským cvičným strojom Jastrab. Dráha je orientovaná sever-juh, slnko svieti oproti, takže foto nebude bohvieaké. Na druhej strane dráhy sú rebríky spotterov. Najmenej päť poschodové, aby presiahli 3m vysoký plot. No veľa lietadiel štartuje z dráhy 04, teda smerom na Ostravu. Myslím, že tým okabátili riadiaci veľa „rebríkárov“. Ľudia sa trúsia postupne. Po slávnostnom zahájení o jedenástej ľudí pribúda rýchlejšie. Vedľa mňa sa rozloží rodinka sedlákov kdesi od Albrechtičiek. Špinavá blondína s riflovými kraťasmi a bielou blúzkou. Bola mi zima aj za ňu. Húlili a pili pivo. Chlapi aj vyzerali ako spitiny. Zasa som si pasívne pofajčil. Ukážky nebavili Vojta so Sárou ani prefajčených rodičov a po 3h (po Patrouille de France) odpochodovali do „vsi“ za "psi". Náhle dobehol vedľa mňa k plotu prešedivelý muž s červenou šiltovkou Ferrari a fotil veľkým teleobjektívom vládne špeciály. Hodil som s ním reč. Priletel do Prahy zo španielskej Barcelony a do Ostravy si urobil dvojdňový výlet. Spí kdesi na pol ceste. Ako veľké dieťa, ale to som momentálne bol aj ja. Za mnou sa na pestrých dekách rozložili ďalšie rodinky a tiež týpek celý v šedom. Pobehoval medzi plotom a pozemnými ukážkami, kým mu skoro neodfúklo deku (akú inú, keď nie šedú). Blízko mňa, pod kamerou stál tiež vysoký šedivý dedko. Trocha pôsobil zmätene ako Jakubisko v Holywoode. A ešte som mal jedného hanblivého spoločníka. Myš pod kameňmi. Ukázala sa iba občas, bola určite riadne pod stresom. Decká nahádzali na cestu za plotom kamene. Lietajú po nej dodávky, je možnosť, že nejaký kameň odletí spod kolesa. Našťastie sa tak nestalo. 

Rumunská MiG-21 Lancer tiež pomaly zmizne z európskeho neba.

 

    Na pozemné ukážky veľmi nevidím. Sú ďaleko a aj ľudia mi bránia vo výhľade. Nerád by som opustil flek. Cez objektív mrknem na veľkoplošnú obrazovku, ale je natočená stranou a veľa nevidím. Tak sledujem ako sa balí v miernom vetre padák. Po zoskoku dnes úvodnú salvu odpálil tank T72M. Zastaralé húfnice Dana už nemajú asi miesto v aliancii. Na obed si odkusujem z makovníka. Dulo ma z neho ako balón. Švajčiarsky pilot Sršňa lámal mašinu na limit schopností. Dokonca som dvakrát videl náznak plochej vývrtky, ktorú predvádzajú iba stroje s vektorovaním ťahu! Po veľmi dynamickej ukážke Francúzov na ôsmich strojoch Alphajet ľudia odchádzajú. Krátko po nich lietali v boxe (štyri mašiny) Fíni, ale nepredviedli nič extra. Nuž, keď je vo Fínsku pol roka tma, nemôžu neboráci veľa trénovať. Efektnú zostavu predviedol s akrobatickým špeciálom majster sveta Martin Šonka spolu s Ivom Kardošom na vojenskom Gripene. Efektný štart i pristátie s akrobatom obráteným na hlavu. Právom vyhrali cenu primátora Ostravy za naj ukážku. Rumunská migina lieta akosi vysoko a bojazlivo. Po minuloročnej katastrofe je aviatik opatrný. Razantnú zostavu odlieta v derniére pilot britského Tajfúnu a ja opúšťam svoje stanovisko. O5 idem na statiku, keďže sa zmenili svetelné pomery a možno odpochodovali vojaci na večeru alebo do psej matere. Ako kde. Okolo rumunských mašín je stále veľa zvedavcov alebo mechanikov. Ani sa nečudujem. Rumunské Spartany sa na letisku točili stále.  I obyčajných ľudí na ploche je stále dosť. Jeden sa odbavuje pod Sršňom. Babenky vzdychajú pri Gripen-r a Šonkovej Extre. Dlhočizná rada stojí na cukrovú vatu, nech deti vydržia a nepištia. Smažáky ani bramborák už nikto nechce. Na letisku je veľa Poliakov. Majú to sem na skok. Cestou k autu sledujem parašutistov britského Tiger tímu. Po nich vystúpi s poslednou ukážkou vetroň Blaník s prúdovým motorom. Hoci ťažko povedať, či je to ešte vetroň, keď je motorizovaný. Len sa čudujem, že sa pri tých obratoch nerozláme. Škoda, že ukážka nebola skôr. Neviem, prečo sa platí za záchody. Na sklonku dňa je v nich nasrané vrchovato a mám za kopu hovien i platiť? Ukusujem zo suchej večere a šľak ma ide trafiť z hodinovej kolóny. Tým, že som došiel skôr, parkoval som vzadu a dostať sa z lievika do správnej rady je peklo. Usmerňovači v krikľavých vestách stoja vedľa v tráve ako svätí na Karlovom moste. Striedavo sa akosi dostanem do hlavnej kolóny. Potom sa posúvame rýchlejšie. Za súmraku som konečne na budúcej rýchlostnej ceste. Už nie je kľud ako ráno. Za Vsetínom ma dobehne debil, čo mi svieti diaľkovými. Pustím ho dopredu, nech si ide. Červená na semafore (opravuje sa cesta) v Ústí mi príde vhod. Konečne vyhrabem poslednú zásobu v podobe sójovej tyčinky. Vbehnem do slepej uličky z kruháča kdesi v Brumove. Šípka ukazuje na Nemšovú, tak odbočím hneď. Asi sa prejavuje únava. Posledné kilometre sa mi zdajú ako vo sne. Cítim sa otupený. Pred štvrť na desať cúvam auto na parkovisku. Moja upišťaná letecká dušička bola konečne uspokojená. Rakúsky Airpower19 som kvôli počasiu odpískal, tak aspoň táto posledná akcia v roku vyšla.

Francúzska skupina Patrouille de France predviedla agilnú ukážku.