Naša rodinka urobila veľké rozhodnutie ísť k moru. Na poslednú chvíľu, aby to bolo viac adrenalínové. Vyberali sme týždeň pred termínom a v podstate už len to, čo zostalo. Nájsť ubytovanie pre štyroch ľudí na poslednú chvíľu robí cestovkám dosť hlboké vrásky. Potom robilo už aj nám. Cez všetky negatívne hodnotenia a búrlivé výbuchy emócií (aj zrušiť som to chcel a oželieť 2 "tácy") na margo hotela Romanza Mare na gréckom Rhodose, neboli sme sklamaní.
Odlietali sme v posledný júlový pondelok. Cestovná horúčka sa u mňa prejavila deň pred odchodom, ale dnes som v "poho". U nás vládlo letných 19°C a už sme sa tešili na tropických 32°C. Na letisko sme prišli v predstihu po 15.30h. Čakali
sme na sestru na zastávke pred letiskom. Postarala sa o nášho voxhóla a odviezla ho kdesi
zaparkovať. Okolo piatej sa začalo odbavovať. Letenky vypisovali ručne na
lístky. Chvíľu sme sa motali po hale. Prehliadky boli dôkladné. Obchytkávali ma aj ručne ako boľševici leninovu bustu. Topánky
som si musel vyzuť. Dokonca aj staršiu dcérku. Mám podozrenie, že to to pípalo
schválne a náhodne. V odletovej hale sa mamina pokúšala zahnať stres vymýšľaním
s dcérkami. Sedeli sme v lietadle 3+1. Mama s malými. Ja úplne vpredu. Aspoň
som videl trocha do kokpitu: spustenie pomocnej jednotky, programovanie navig. počítača.
Obe dcérky museli vyskúšať cikanie v 11700m. Mladšia 2-krát a 3-krát i na zemi ešte
v lietadle, čím sme upchali východ. Leteli sme ponad Budapešť, Belehrad, Skopje,
Thessaloniky, Kios (tak to povedal
kapitán, hoci to bol asi ostrov Kos) a Rhodos. Poblíž Thessaloniky zúrila
búrka. Obrovské búrkové mraky a v nich divadlo bleskov. Rada na WC v lietadle mi zablokovala
sedačku a letuška ma obliala skoro kávou. Dostali sme bagetku a keksík. Žena sa
bagetky v lietadle ani nedotkla. Len čumela pred sebou, aby jej nebolo zle zo zmeny rovnováhy. Staršiu pri klesaní bolelo ucho, s menšou sme
riešili cikaciu krízu. Všetky tri mali žuvačky, ktoré pomohli. Zazdalo sa mi, že som pri pristátí počul odpojenie autopilota. Po dosadnutí ľudia zasa tlieskali. Na komerčných
linkách aplauz nepočuť.
I keď bolo desať večer, privítalo nás tropických
28°C a usmievavá delegátka v stánku. Batožinu sme dostali ako poslední, delegátka mala
na zozname už len nás. Autobus bol do hotela plný. Tak to musí byť super hotel. Šli sme asi 20min. Ako prvé
ma v tmavej noci upútali obrysy 18m
kríža nad Filerimos. Po krížovej púti sa dá naň dokonca vyliezť. A to
kedysi tam bol 30m kríž. Myšlienky však ruší nepokojná malá. Rada by už spala. Mal som pokazené operadlo a čosi horelo vzadu. Nuž, autobus mal najlepšie jazdy dávno za sebou. Hotel je poblíž tichej dedinky
Koskinou. Palmy, jedovaté oleandre, a čo sa v tej tme dalo rozoznať, nás vítalo. Fajn
bola chladená voda na recepcii. Okrúžkovali nás zelenými náramkami, s ktorými
sme aj spali do konca našich dní aj ďalej. Až doma som ich rozstrihol. Kľúče dávala delegátka s recepčnou za
dozoru majiteľa. Statneho Gréka s hustým tmavým obočím. Nemali sme veľké očakávania, skôr nás mohol hotel príjemne
prekvapiť. Aj sa tak stalo. Hotelová izba
bola čistá, akurát vlasy po dlážke sem-tam, no. Izby iba zametajú, nevysávajú. Sú
tam dlaždice. V jednej izbe boli štyri postele. Jedna manželská a dve
prístelky. Z manželskej ma hneď prvú noc mladšia vyhnala. Je tam mini kuchynka s dresom a el. sporákom. Nakukli sme a radšej taktne zostala po celú dobu zavretá. Stôl a štyri
stoličky. "Kúpelka" so sprchovacím kútom a WC. Vadí mi gumový záves, ale to je
asi to jediné. Hotel zodpovedá 3*. Žena vybaľovala, spať sme šli po polnoci
tunajšieho času, t.j. +1h od nášho. Baby neboli vôbec unavené, zato rodičia klimbali… Klimat.
sa spustí až po uzavretí balkónových dverí. Kto to mohol tušiť o polnoci? To som musel zistiť na recepcii. Preblikuje
lampa na izbe. Čo odháňa cikády?
Utorok
Veľa sme toho so ženou nepospali. Predsa len
cudzie prostredie. Mladšia o 6.30h nášho času hore. Izbu máme blízko jedálne. Čakali
sme jedlo ako v turistickej triede Air Somalia, našťastie bolo z čoho vyberať
po celý čas. Raňajky bohaté. Sladké kroasanty, slané syry, kyslé tzatziky, čo
len chceme. Akurát presladená umelá voda. Komu nechutí môže si dať obyčajnú.
Káva napr. tiež nebola na vyliatie. Plieseň v kúpeľni je diskrétne prekrytá akousi
lepiacou páskou. Nevidno ju. Tomu sa hovorí rekonštrukcia. Bývame na prízemí,
pod nami sú ešte izby, tak isto nad nami. Orientácia je na more, palmy a pasúcu
sa kravu
. Cikády revú jak kravy od ôsmej. Boli sme najprv v hotelovom bazéne,
aby nás hneď more svojou nekonečnosťou nešokovalo. Áno, dal by sa vytknúť
prístup na pláž. Na tú najbližšiu je to
200m a ide sa popri pomyjárni (vypúšťajú splašky rovno na ulicu) susedného
hotela. Ako sme sa mohli presvedčiť, špinavé je však celé "Grcko". Nie je to problém len jednej časti. Je to kompenzované nádhernými plážami. Naša pláž je malá s malými
kamienkami a plná ľudí. Vždy sa dá nájsť medzi veľrybami a tučniakmi miesto. More
zázračne priezračné a slané. Dnes sme sa len tak čvachtali, oboznamovali sa.
“Pueco je v moui ocucuená voda?” pýtala sa mladšia. “Je slaná, miláčik, nie
pocukrovená”, opravuje mama. “Prečo je more vlastne slané? To tam sypali
soľ?”, pýtala sa staršia.Šiel som pozrieť, kde je veľká pláž. No, je
to dobrých 15 min popri cudzom hoteli Eden Roc. Obed sa dal. Výber bol pestrý. Taniere
horúce, aspoň sme s nimi rýchlo chodili a nemotali sa pri pulte ako lesné
včely. Zmrzline som na chuť neprišiel. Umelina. To je jedine, čo by som vytkol z "poživatín".
Namiesto toho mohlo by byť viac druhov ovocia. Baby ju však jedli na kilá. Po obednajšej
sieste sme išli na vzdialenejšiu pláž. Zhruba 10min popri olivovníkoch, cédroch
a odpadkoch. Svoje jazyky na nás vyplazovali veľke kaktusy. Chodia tam hlavne domáci. Je relatívne väčšia, ale sú tam skaly a zavadzia
prístav. Staršia si našla kámošku Natálku z Revúcej.
Bohužiaľ sme ju málo vídali. Inak sú tu prevažne Rusi. Personál aj hostia. Malý modrooky Gríša na pláži, chyžná, čašníčka Marína so srandovnym predkusom, ruská delegátka, ktorú sme nazvali dežurna.
Najkrajšie sú naše Slovenky. Tmavé Grékyne s veľkými zadkami a tmavými očami, svetlé Rusky zasa
jak vyžle. Kontrasty v hoteli. Na tej druhej pláži (na prvej akurát odpad)
som lovil malé mušle aj s obyvateľmi. Jeden pustovník ma výhražne štípal v
plavkách. Len vystrašené očká trčali a sledovali, čo sa v ich malom podvodnom
svete deje. Tých najživších, čo utekali po deke sme vrátili s5 matke prírode. Napokon
aj tých ostatných, no už usušených na balkóne. Vraj Savo ich vydurí alebo
rozpustí. Len kde ho vziať? Pri šnorchlovaní som videl rôzne ryby, rybky, rybičky.
Dúhové, pásikavé. I platisu, morského chameleóna, ako sa kĺzala takmer neviditeľná po dne. Neviem sa
ponoriť do príliš hlbokej vody. Hodinky vydržia (neskôr, doma však prasklo sklíčko), uši nie a časom nevydržali ani
okuliare. Mladšia sa pomaly odvažuje plávať. Rastú figy. Dozrejú asi ako naše
gaštany, teda o mesiac. Odpadkov je tu však viac ako fíg a zrejú tu večnosť. 2-krát
zmývame zo seba soľ a ideme na večeru. Dlhé nohavice mať nemusím, neskôr nedám
už ani mokré sandále (na konci ani nemám aké, rozpadnú sa). O chvíľu budem chodiť v plavkách.
O5 bohatý výber. Nechápem ako sa môže niekto sťažovať. Dal som si kuracie s
hranolkami, kúsok suchej pizze (tú teda v Grécku nevedia spraviť) a na všetko ešte
chutný čokoladový krém. Zapili sme to riedeným červeným. Vygúľali sme sa von k
detskej herni. Je tam aj wifi signál zdarma. Detská diskotéka baby neoslovila. Pre dnes. Až takmer na konci
pobytu. Snažíme sa dodržiavať náš čas doma. A čo doma? Už druhý deň tam prší. Tu tak maximálne fúkne vetrík. Na chvíľu chladíme
klimatizáciou. Chýba tu sušiak na prádlo. Pod nami ho napr. majú. Riešime tiež tradičné starosti s deťmi. Rozsypaný
štrk po izbe, pád z postele, mladšia neje, staršia až prilíš a sú trocha pripečené
od slnka.
Streda
Horšie sa spalo, bolo nám teplo. V noci som
na chvíľu pustil klímu. Prečo je nápis v jedálni “Neodnášajte jedlo” iba po slovensky?
Aj tak si ho niektorí odnesú k bazénu. Nápis “Cudzím vstup zakázaný” do techn. priestorov je tiež
iba v slovenčine. Boja sa, že im zmizne mydlo, či "hajzlák"?
Vodu sme si tentoraz nabrali z fontánky v jedálni do fliaš.
Žena verí, že je filtrovaná, podľa mňa iba chladená z vodovodu. Mladšia nechce
nič jesť. Z raňajok preto odchádzame poslední. O5 na blízkej pláži. Fúkal
silnejší vietor, boli väčšie vlny. Fotili sme sa, vrátil som na izbu a
vymenil aparát za plutvy. Zbytočne. No zistil som, že mi netesnia okuliare. Popularite
sa teší plážový petang v réžii animátora, no postupne záujem ochabol. Ožil až
príchodom nového turnusu. Zmorení teplom sme šli na obed. Mladšej ani nechutí,
až večera. Poobedná siesta spolu s kravou oproti. My klimatizujeme. Strakana oproti nie. Uspokojí sa s tieňom stromu. Čo vlastne žere, keď je všetko suché?
Dvere narážajú na spínač elektriky, ktorý je tam extra dobudovaný, no dosť nešťastne.
Chcú v hoteli šetriť. Dvere tiež tesne míňajú vaňu a môj ksicht. So ženou sme sa dohodli, že
hotel si zaslúži tak 7-7.5 bodov z 10. Nie tak málo ako to niektorí hodnotili.
Taká Princess Flora, ktorá ma more 500m a prechádza sa cez frekventovanú cestu
má vyše 7 bodov. Tá vyzerá pri pohľade zvonka ako unavená stará dáma s vráskami. Ruská chyžná nám postlala a vymenila uteráky.
Snáď i preto, že som ju rusky pozdravil? Poobede som dostal skvelý nápad ísť na
pláž smerom k Rhodosu. Keď sme za úmorného horka dostali len kdesi do polovice, žena
zavelila ústup. Boli sme zasa na našej “bíč”. Išiel som sa potápať o kúsok ďalej.
Len jedna špinavá mušľa. Videl som dúhovu rybku a jednu, ktorá by bola dobre sústo
pre žraloka. Trčali z nej vnútornosti. Von na more sa plávalo ľahko, s5 som mal
problémy. S akváriom v okuliaroch to aj tak bolo na prd. Baby lovili úlomky
mušiel. Našli jednu v tvare žraločieho zuba. Z dvoch včerajších mušiel vyšli
pustovníci. Bol to ich posledný pohyb. Uschli a vybrali sme ich von. O5 oprašujem
ruštinu. Zoznámil som sa so štebotavou Irinou a Serjožom na pláži. Nie sme
jediní Slováci, ktorí hlivia pri hotelovej pláži. Z našeho okolia sa tam na
nafukovačke vyvaľujú iní. Sledujem ako animátor Markízy chcel odviesť frajerku na skútri,
ale záver skončil fiaskom, keď sa obaja
ocitili vo vode za potlesku ostatných. Nohy mám dopálene od piesku. Červený som
na pleciach. To bolo moje maximálne opálenie. Baby sú červené na tvári, ale neštípe
nás nič. Polovička je antiopalovací typ, postrach pláží. Večera bola chutná.
Jemné rybacie mäso alebo kuracina. Staršia sa napchala. Už aj mladšia je lepšie.
Aspoň hranolky zjedia. Výborny zákusok, mali sme 2-krát. Biele lacné vino
vyzeralo a aj chutilo ako zbierka z urologického oddelenia. Po večeri sme sa
boli prejsť akože do centra. Baby sa nechceli fotiť. Navštívili sme
supermarket, kde sme si skoro “kúpili”, olivový olej. Mladšia zhodila 3 flaše,
našťastie len na regál. Staršia sa nechce baviť s inými deťmi zo Slovenska.
Neviem, čo to tak žene vadí. Tak sme len chvíľu sedeli pri bare a potom šli na
izbu. Čítam časopis, žena lúska sudoku. Je tu zasa teplo a Rusi akýsi hluční, V telke
sa pretrčajú len gréci a jedna ruská stanica.
Štvrtok
Po jednom dni ma prešla senná nádcha a
zmizol ekzém. Prestáva ma bolieť prerobený zub. Od horúcej šutoliny mám popáleniny
1.stupňa. Aj s mladšou, na chodidlách. Dnes je tuším teplejšie ako včera. Radosť
byť na Rhodose meteorkárom. Po raňajkách boli baby v hotelovom bazéne aj s o život bojujúcou
cikádou. Záchranné koleso jej doslova podal jeden Slovák. Iná sa nám dobíjala
do izby. Na chvíľu sme lebedili na blízkej pláži. Dnes nám vymenila chyžná aj plachty a
postlala. Baby si dali na obed rybie prsty s cestovinou. Ja ešte lepšiu kombináciu
ryžu s vajcovým šalátom. Nuž, to je tak, keď mi vždy všetko servírujú. Keď sa mám
nakŕmiť sám, vytváram divné kombinácie ako Cecilka s centra celostnej medicíny. Potom som si ešte dal Dakos (známy tiež
ako Kukuvaja) - staré žemle s fetou, olivami, rajčinou a nejakým tým korením. Ruské
bábušky, nazveme ich “bárišne”, sedia pri bazéne a pchajú sa melónom a broskyňovým
kompótom. Naše baby zmrzlinou. Jedna taká typická, korpulentna báršina si v hotelovom bazéne dala dolu
plavky a umyla "chacharu". Žena si viac ani nohu v ňom neomočila. Popoľudnajší spánok je dôležitý. Poobede autobusom na
pláž do Faliraki. Vystúpili sme pred nákup.centrom Epsilon. Piesočnatá pláž je
už len kúsok odtiaľ. Cena lístka na bus je 2.20Eur/hlava. Deti zdarma. Pýtal
som však lístok do Falikari, nie na konkrétne miesto, čo bola chyba. Nas5 stál
už len 1.8eur. Niektorý šofér autobusu zastávky vykrikuje. Cestou s5 mal však
naponáhlo. Nastupuje sa prednými dverami. Tak isto popoháňa ľudí do zadu. Na tej pláži je vidieť skutočné more s
vlnami. Viac mora, ľudí aj odpadu. Babam sa to páčilo. Vzali sme si lehátka so
slnečníkom. V pokročilej poobednajšej dobe sú zadara. V piesku sa povaľovalo 20
centov. Piesok sa pchá všade. V našej časti boli hlavne škandinávci. Stavali sme si hrady z piesku. Mimo vodu
bol horúci a mladšiu som musel preniesť. Videli sme človeka vznášajuceho sa nad
vodou pomocou dýz. Je to tzv Jetovator, čítaj džetovátor. Sila
vody vás vynesie do 10m. Za nim šiel skúter s čerpadlom. Pád pri prípadnom
zlyhaní čerpadla musí byť dosť nepríjemný. A Arabky sa chodia kúpať v tmavých odevoch ako
potápači. Preháňaju to. Na
ceste s5 nám šofér zastavil o zastavku ďalej, pri supermarkete. Kúpil som si
nové okuliare, pohľadnicu, knižku, babám okuliare a striekačku. V buse sa ma
akási španielka pýtala, kde je rodský prístav. Suverénne som jej povedal, že na
konci linky. Ale naozaj? Sestre som poslal tú pohľadnicu. Na večeru
sme šli neskôr. Mal som mäso a la gyros s plackami. Baby tiež, ale s
hranolkami. Zákusky sa dojedali z týždňa. Všetkého bolo pomenej, odišla totiž
početná ruská komunita. Ušli sa nám zákusky chutné zo včera. Niektorí chamtivci
odvedľa ich nedojedli. Odkiaľ, že boli? Žena má od poslednej morskej dovolenky 3. plavky.
A už aj tieto nové sa jej rozpadajú. Povedal som jej nech si kúpi gumové. Baby
večer pozerali rozprávku na mojom telefóne. Ešte, že je chytrý. V jedálni hrá stále tá istá hudba. What a
wonderful world. Vonku zazvonil 3-krát zvon, tak pre dnešok
je koniec.
Piatok
Na záchode som ráno našiel malú jašteričku.
Preliezla popod škáru vo dverách. Stále zabúdame do jedálne podbradník. Doobeda
bolo zopár mrakov, ale k obedu zmizli. Prišiel nový ruský turnus a zdá sa hlučnejší
a húli marišku. Po raňajkách sme šli do kúpeľov v Kalithei. Autobusár si vypýtal
3.30eur aj za staršiu. Nas5 zasa 3.60Eur za oboch dospelých. Deti zdarma.
Nechápem tú cenotvorbu. Od buka do buka. Kúpele Kalithea sú malebné a z fondov Eur.
únie sa ešte stále rekonštruujú. Symbolické vstupné 2eur. Prítomní “pepíci” skonštatovali,
že za tie peniaze to nestálo. Myslím, že preháňali. Podarila sa mi veľmi pekná
snímka kúpeľov. Len je tam malá, večná škoda, že som záber neurobil ešte raz
bez nej. Malá pláž, ale horšie, že špinavá. Zabrali sme lehátka, ktoré sú v
cene. Staršia sa potápala akože pri brehu a lovila minimušličky. Ja som tiež
vyskúšal nové okuliare. Mušle som nenašiel žiadne. Dno je členité, pod sebou
som videl potápačov s prístrojmi. S menšou som si pozrel kúpele. V múzeu som v
plavkách nebol. Bývajú tam svadby. Porúčala sa plážová taška, za 9eur sme kúpili
novú. Niektorým veciam jednoducho nerobí dobre slnko a more. Dnes odišli 12 dňoví
a prišli noví. Asi by som sa tu za toľko dní zbláznil od milostnej piesne cikád,
ktorá bzučí ako elektrické drôty. Po poludnajšej sieste sme sa váľali už len
pri najbližšej pláži. Bol som sa potápať za hotelom Eden Roc. Okrem bezdomovcov
a odpadu som našiel 2 mušle, no nie sú samé. Nevieme ako vyduriť obyvateľov, slimákov.
Vystrčia len ten svoj pahýľ, s ktorým sa snažia ujsť. Aj títo skončili
neslávne. Mydlová voda nepomohla, tak uschli na balkóne ako babkine rajčiny. A ešte som vylovil pár
špinavých mušiel. Dcérka bola obdivovať aj hlbší život pod vodou. Aj poobede
strašili mraky zo západu. Pri večeri sme čakali kým sa uvoľní 6 miestny stôl.
Nakoniec som poprosil servírku, nech nám jeden uprace. Dal som si grilované
bravčové s hranolkami. Žena si pochvaľovala, že každý deň je bravčové na iný
spôsob. Baby rybu s hranolkami. Potom som si dal kyslé uhorky, rajčiny a syr
feta. O5 asi prapodivná kombinácia. Rajčinoví
Bratia mi k tomu zaspievali Nespútanú melódiu. Po večeri sme si posedeli v
hotelovom foyer-i. Začal sa program pre deti, rýchlo sme vhupli do seba červené
víno a vybehli hore pri bazén. Staršia sa konečne pridala do tanca. Na izbe
baby pozerali v telefóne Láska rohatá. V polovici váľania sa na slnku je najmenej
opálená mamina, najviac staršia.
Simon and Garfankel-Sound of silence, Stay
by me alebo Engie od Stonesov, toto mi vyhráva ešte pri konzumácii.
Sobota
Krava víkenduje dakde inde na pláži a nevidno ju. Doobeda pod mrakom, ale iba nad naším zálivom.
Dnes more páchlo rybinou. Boli sme na našej pláži. Skúšal som ležať v mori. No
na veľkých vlnách ma už zalievala voda. Našli sme zopár pidi mušličiek. S
umývaním tanierov si veľké starosti teda nerobia. Dnes bolo na obed morčacie,
ale veľmi nechutilo. Dal som si preto hrozno s fetou. Kúpili sme si aj minerálku,
lebo fľaše starej páchli rybacinou ako to more. Po odpočinku sme boli v hlavnom
meste Rodos. Veľmi pekné, malebné mestečko, právom patrí medzi najkrajšie v Európe.
V buse nás s deťmi nik nepustil sadnúť. Tak lietali pri dverách držiac sa za
tyč. Je tu Lidl. Bus stojí pri tržnici. No s5 na Faliraki ide nižšie. Ešteže
som sa spýtal, čakali by sme tam doteraz. V meste sme si dali pom.džús a deti veľkú zmrzlinu. Tú tankujú
automaticky, ani sa nepýtajú, či malú. Stojí toľko, čo u nás. V takom teple som
ju ani ja nestihol lízať, nieto ešte baby. Predavačka mi vydala z 10eur 2-krát
po 5Eur, no jedna bola polepená a neskôr mi ju v autobuse nezobral. Zbavil som
sa jej na druhý deň na pumpe. Pozreli sme si prístav Mandraki, veterné mlyny na
múku. Všade boli mačky. Pri prístavnom majáku majú dokonca kasičku, kde im možno
prispieť na žrádlo. A oni sa tam vyvaľuju a čakajú. Na tomto mačacom kúsku je vidieť
celé Grécko a životný štýl Grékov ako na
dlani. Boli sme pri slávnych rodských stĺpoch.
Prechádzali sme popri jachtách z celého sveta smerom do starého mesta kadesi cez
hradby. Baby zaujala živá socha. No pri paláci robili sochy deti, čo bolo
neprirodzené a pripomínalo to skôr žobranie. Bola tam aj žobráčka s inhalátorom.
Tu pri mori. Všetko boli Arabi. Špina aj v Starom meste. Plastové fľaše napchaté
v múre. Milión eur od únie a odpadky. Pokiaľ baby dovolili, prezreli sme si
pitoreskné uličky mesta. Bohužiaľ je skomercializované. Čašníci neúnavne zvú na najlepšie
detské menu, najčerstvejšie ryby a najchutnejšiu kávu. Babám sme kúpili náramky
a melonovú drť. Len nech je kľud. Odvďačili sa ešte väčším piščaním. Vnútro Paláca
majstrov sme si za 6 Eur nepozreli, ich by to nebavilo. Kúpil som si pohľadnicu
a mapu. Pomaly sme sa vymotali von do daľšieho prístavu. Tam kotvili skôr vraky, preto boli
oddelené múrom. Baby sa vycikali pred tržnicou uprostred ľudí. Lodníci ponúkajú
plavbu po okolí, či potápanie. 2.20Eur za pár km autobusom k hotelu, resp. 2.30Eur
je dosť. Fotil som pár vo “veku”, ešte na starý aparát s filmom pred naším hotelom.
Ale večer išli žiť do Faliraki. Mladšia žije len na cestovine s hranolkami.
Dnes sa snáď dojedal v šalátoch celý týždeň. Nám to nevadí, doma tiež
nevyhadzujeme. No bola aj grécka Musaka a chobotnicový šalát. Ako nápoj sme si
dali Campari s pom.džúsom. Na to ako ho turecký barman o život mixoval, bol fuj, hanba pluj. Wild
world spieval do toho Mr.Big. Staršia už sama šla na detskú diskotéku. Dnes boli trocha
iné pesničky, pridali sa aj rusky. Nesmela však chýbať Socu baci vira, či I´m
the music man (Pia pia piano) a vláčik s tunelom dospelých. Baby majú z tepla potničky, hlavne mladšia
na tvári. Mladšia zavalašila: “Som ueniva a suepa ato babta”.
Nedeľa
Ráno sme sa prebudili do slnkom zaliateho dňa.
Ako inak. Po raňajkách sme si požičali auto. Neviem, či majiteľ nič iné už
nemal alebo keď videl akí sme malí, ponúkol nám Chevrolet Matiz s automatickou
prevodovkou. Väčší šrot asi skutočne nemal. Mne nešli otvoriť dvere, robila to žena
zvnútra. Kontrolka svetiel nesvietila. Volant na také miniprdítko jak na miešačke.
Hučalo to a ledva vyšlo do kopca. V podstate nám ale stačil a odviezol nás. Požičanie
nás stálo 35 Eur. Hotelová požičovňa na mesiaci, teda La Luna. Sympatický
majiteľ má frajerku z Trenčína. Šli sme najprv na pumpu. Ešte že tam bola
obsluha, veď som nevedel otvoriť nádrž. Benzín je drahší 1.72 až 1.74Eur za liter.
Zobral som zbytočne veľa, 15L. Šli sme
asi do 30km vzdialeného malebného mestečka Lindos. Bola tam najkrajšia pláž, čo
sme na Rodose videli. Piesková s veľmi pozvoľným prístupom do mora. A teplučká
voda mala min. 27C. V úzkych a kopcovitýtch uličkách som veru ocenil automat. Museli sme v
Lindos kúpiť opaľovací sprej. Kúpili sme
30 a baby mali červenú tvár. Už aj ja mám potničky. Čas ísť domov. Našiel som zopár pekných mušiel, niektoré s
obyvateľmi. Tie skončili v mori. Jedného pustovníka sme vyhnali. Ľudia sa
chodili na úlovok pozerať a jeden italíno kretíno nám pustovnika bez škurpulí
vzal. Babám sme dopriali obed v jednej akože reštike.
Cheesburger s hranolkami. Keď som videl tých 5 hranolkov, skoro som sa
rozplakal. Čo to je detské menu? Za 6.80Eur som očakával teda aspoň Mac Donald.
Ledva si nás čašník všimol. Ale mali plno. Dýšku som mu nenechal. Lindos je
taliansky. Frutti di mare. Mestečko sme si nepozreli, baby sa čvachtali.
Híkanie somarov, ktorí vozia komótnych turistov na hrad. Mumifikovaná kozia
hlava ma pozdravila z kríkov cestou na pláž. Kôz sa pasie veľa po okolí. A dozrievali tiež olivy. Pred
Lindosom je výhliadka. 2-krát som tam zastavil, taká je impozantná. Kúsok ďalej
je ďalšia výhliadka na záliv Reni. Po ceste boli vyprahnuté riečistia. Za
Lindosom sa čneli v diaľke kopce jediného ostrovneho pohoria Ataviros vysoké viac ako
1000m. Taký rodoský Inovec. Baby zaspali, a tak sme nešli na populárnu pláž
Tsambika, ale pofrčali ďalej, poblíž Faliraki, k zátoke Anthony Quinn. Rozhodli
sme sa aj preto, lebo tam nejde autobus. Pláž sa to nedá nazvať, miesta tam
vôbec nie je. Len skaly. Zložili sme sa na lehátkach a o chvíľu doletela tetuška, že 4 Eur na osobu.
Tak sme zdvihli kotvy. To bolo 17h. Využíva fakt, že inak sa tam nedá. Napokon sme
si našli aké také miesto pri skalách. Len som si nohy omočil a zas nám Arabi, či
Turci alebo kí ďasi tmaví zatarasili prístup k vode. Tak sme sa zbalili a v
mokrých plavkách prešli autom na susednú pláž Ladiko. Tá je štrková, ale tiež
maličká. Šnorchlovaním som len mútil vodu s odpadkami na dne. Bol som so staršou
v hlbšej a s5 som ju viezol na pleciach. Výhodou maličkého auta nášho bolo, že som
ho pichol hocikde. Robí sa široká cesta v Archangelise, sú tam výluky a odbočil
som zle. Smetiari vo Faliraki pracujú aj v nedeľu
priamo na rušnej ceste. Obchádzal som ich na dvojprdovej ceste, i keď som
ukazál smerovku, stretlo sa to s nevôľou vodičov. Smerovky tu používajú len
cudzinci. Často neviem, kde aká rýchlosť. Všetci ma obiehali. Veľakrát sa tiež
rýchlosti menia. Pred kruhovým objazdom je stop, potom daj prednosť v jazde a
nakoniec zasa namaľovaný stop na ceste. Nevidel som však, že niekto stál. Cesty na
Rodose sú v dobrom stave, asi ako u nás. Tu ich neničí mráz. Orientácia dobrá,
sú tu smerovníky. Akurát mi chýbal počet kilometrov do toho ktorého mesta. Taxi
jazdia divoko. Vraj sa oplatí na kratšie vzdialenosti taxi. Vyjde to rovnako
ako požičanie auta.
Pred večerou sa upchala hadica v klíme na izbe a voda šla
dovnútra. Po večeri, keď sme boli vonku, to sám “boss” Brežnev spravil. Bol som mu zaďakovať,
nie zafakovať. Kecal ako to nastaviť. Provizórne. Vraj to v pondelok opraví. Či
sa tak stalo neviem a úprimne, bolo mi to už jedno. Klasická večera kurací rezeň
ryžou a dus. zeleninou. Baby podobne. Chutný čoko zákusok ako bodka. Predĺžil
som izbu na zajtra za 20 Eur do 20h. Staršia si teraz našla kámošku Terezku. Dospelí večer súťažili na čas v praskaní
balónov. 3 rozne zaujímave polohy ako neprasknut. Predtým chlapík Michelle prehral stávku a
musel tancovať s deťmi. Posledné 2 noci
mám zlé sny. Minulú noc, že mama žije akoby duch, i keď nebola. Nuž nočná mora
blízko mora. Túto noc o mimozemšťanoch, ktorí hrýzli ľudí a tým ich nakazli kúsacou
chorobou a šírili ju ďalej. Jednu príšeru som mal akože doma na výskum a lapla
ma na úteku pred ňou. Žena teda prorokuje, že dovolenka zle skončí.
Pondelok
Slnko tu svieti 300 dní do roka a dnešok
nebol výnimkou. Iba babka, keď tu raz bola, posledný deň im pršalo. Doobeda
posledný krát pri mori, posledný krát smrad vypustených pomyjí na ceste. Bábuška
s ponožkami na pláži. Zaplával som si 2 dĺžky po bóju, baby zakývali naposledy
moru. Na obed ryža so zelenou pohánkou, karbonátky a chutný šalát. Niektorí si vynášajú
jedlo mimo "reštiku", kroasanty. Čašníčka na začiatku aj kohosi načapala, ale
potom to asi vzdali. I nápoje sú zakázané a robí to každý, ku koncu i my. Odpočinok
poobede určite dobre padol. Baby spali takmer 2h. Upratovačke sme dali 3 Eur dýško.
Starala sa o nás, iba v nedeľu tu nebola, dala nám 5 osušiek, miesto 4. Poobede
sme ešte boli pri hotelovom bazéne. Mamina zatiaľ nakupovala a balila. I do
roboty som kúpil Ouzo cukríky. Strácali sa pomaly, celý týždeň. V hotelovom
obchode je lacnejšie ako v supermarkete. Na večeru len kuracie s hranolkami, predkrm
Dolmades (ryža vo vínovom liste) a melón.
Čašníčke Maríne sme nechali 2 Eur a servítok
s napísaným Ďakujem (nevedela to prečítať) a smajlíkom. Malé si posledný krát zatancovali.
O 21.10h sme sa nalodili o5 plný bus 50-tich ľudí.
Na letisku sme si museli batožinu sami
preniesť na rontgen. Doklady mi kontrolovali 3-krát.
Vydali sme sa k bráne opačným smerom.
Policajt nás potom musel previesť cez pasové oddelenie aj s poľskými pilotmi. Staršia o5 pípala na
detektore. Nekontrolovali ju. Odleteli sme o 10min. skôr. Kap. Igor Otto hlásil
našu polohu v 10950m, čím ma budil z driemot. Aby asi on nezaspal, kvákal do éteru. Malé spali. Mladšia takmer celú cestu.
Bagetky ostali na raňajky. Dostali aj pohár cukríkov. Pristáli sme ako do perín (rozhodne mäkšie
ako cestou tam) o 25min. skôr priamo zo smeru na dráhu 04 bratislavského letiska. Privítal nás vzduch s pliesnivou vôňou a jasná noc s 18st. Zlatá sestra doviezla auto. Doma som vyhodil plesnivé žemle, ktoré sme
zabudli dať do mrazáka. To nám už však nemohlo pokaziť celkovo výborný pocit z dovolenky. Oddýchnutí, vykúpaní na celý rok a ozdravení na pár dní sme líhali do postele o pol tretej ráno. Na druhý deň nás čakali upršané Tatry.
