Strážca majáka

Nevychádzaj von, vráť sa do vnútra, lebo vo vnútri prebýva pravda. Po 40 rokoch objavujem môj svet. Svet introverzie. Viac sa dá asi porozprávať s akváriovou rybičkou ako so mnou, ale na druhej strane tibetskí mnísi by zo mňa tiež nemali radosť. Som na tej horšej strane intro, preto sa teraz podelím s tým, čo často prežívam:

• každý sa ma pýta, prečo som furt zarazený ako prd a neuvoľním sa. A nechápem, čo na tom ako má byť zle? 
• už viem, prečo niekomu vadí, keď čumím. Som akože mimo, áno. A čo?
• hrozne si beriem i to, čo má väčšina ľudí na saláme. Trebárs  taká lienka bez jednej nohy ma dokáže totálne vykoľajiť,
• spontánne rozhodnutia sú pre mňa sci-fi, 
• večne čelím poznámkam, aký som depresívny a negativistický. Keď to vyjde, dajú mi za pravdu, keď nie, všetci sa tešia, že to dobre dopadlo a na moje slová sa zabudne, 
• na každom mecheche som za toho pošahaného, čo sa hrá s priborom, pohárom  alebo vedie s ľuďmi v rohu miestnosti hlbokomyseľné debaty,
• zato keď ma chytí rapel, som nezadržateľný a parím aj do rána, pretože to strašne prežívam,
• keď počujem romantickú hudbu alebo zriem film, som schopný sa zo všetkej tej nádhery rozrevať ako mimino,
• umieram z vety “a prečo sa niekedy neusmeješ?”,
• hrozne ma vytáča, keď si furt všetci myslia, že som smutný. Do prkínka, ME-LAN-CHO-LIC-KÝ! Zopakovať a neštvi ma!
• prípadne teda kontrujem tým, čo kedysi povedal Viktor Hugo: "Melanchólia je radosť zo smútku". A mal sakra pravdu, ten chlapec,
• môj životopis je len zoznam vecí, na ktoré, dúfajúc, sa ma nikdy nebudete pýtať, aby som robil,
• tímová práca je pretvárka a neznášam ju. Štýl "všetci na seba naskáčeme a pokúsime sa prebrodiť rieku za použitia piatich nôh a jednej ruky" mi spôsobuje záchvat paniky.

Je mi jasné, že predchádzajúce riadky sa možno zdajú napechované klišoidnými nezmyslami. Na základe svojich pozorovaní však trvám na tom, že uvedené často skutočne platí, i keď nie trebárs stopercentne.  Svet nám proste príliš nepraje, intro je eufemizmus od odľud. No radšej byť ľuďmi zatratený ako neúprimne pochopený. S tým sa stretávam dosť často.
Neviem, či je to dobrá alebo zlá správa, ale vyrastá nový melancholik z mojej mladšej dcérky. Nie žeby som ju podporoval, nedajbože učil. Gény. Už sa teším ako si budeme krásne introvertiť.

Najstarší DJ na svete

Sestra mi urobila obrovskú radosť, keď mi darovala k okrúhlym x-inám lístky na hudobnú a vizuálnu šou. Fenomenálny multinštrumentalista J.M.Jarre v rámci propagácie svojho projektu Electronica odohral v Hovadove svoj promo koncert. Lístky boli práve na tohto francúzskeho techno romantika.  Šiel som tam so svojou zlatou sestrou. Jej je tiež blízka techno muzika a Jarre je jej priekopník. Prišli sme okolo 19.30 na "zimák". Akurat DJ Marco Grenier rozbalil svoj set. Zastavili sme sa pri jedinom stánku s prospektami. CD už nebolo, kúpil som si za 25Eur tričko s logom Jarreho turné. O5 sme si pripili na zdravie sektom. Už sme boli naprahnutí odísť, ale sme si to rozmysleli. Urobili sme škrt cez rozpočet dvom dámam. Tak sme potom predsa len odišli do arény. Sedeli sme bokom v stupňovitých radách. Dalo sa aj vpredu sedieť, ale asi by som veľa toho nevidiel. Najhoršie bolo sedenie oproti pódiu. Tí nemohli vidieť laserovú šou. DJ sa dal vcelku počúvať, ale pomaly balil pultík. Nehral ani dlho, nejakú polhodinku. Potom nastalo hluché obdobie. Všimol som si,  že maestro si bol skontrolovať elektroniku. Určite to bol on, hoci sestre sa moje tvrdenie nezdalo. Platinoví diváci vpredu začali byť nervózni a pískali. My, so skromnejšími lístkami, sme trpezlivo čakali. So sestrou som si mal i tak čo pokvákať. Navyše som vedel, že začne okolo pol deviatej. Vskutku asi 5min. po pol sa začala zem chvieť pod prvými údermi elektornických bicích. A to Intro tvorila len ta kľudnejsia skladba Heart of Noise z pripravovaného albumu. Otvorila sa LED opona a objavil sa p. Umelec .

 

Skladba s tempa ambient prešla plynule na prvý vypalovák v štýle techno Automatic. Tretia bola slávna klasika Oxygene 2. Počas nej bolo vidieť, že má v blízkosti kláves kameru a občas do nej mrkol. Pozorne som sledoval prstoklad, podklady. Mal to tam. On hrá 60 rokov, ja 3 týždne. Striedal skladby z nového albumu s pár starými flákmi. Ambient, trance v hitoch Souvenirs from China, Equinoxe 4 (zremixovaná), Oxygene 4. Pri tuším Oxygene 8 si dal okuliare s kamerou, aby sme videli ako varí hudbu. 68-ročný Jarre stále šlape ako motor Pegouta a krútil s gombíkami a prepínačmi. Hudbu dopĺňala spektakulárna svetelná šou a impozantná bola najmä v skladbe Zero Gravity. Len neviem, či nesvietil do očí horným radom vpredu. Sestra sa pokúšala i čosi natočiť na telefón, ale ktovie, aká to bude kvalita. Z nového albumu zaznela i raveová Exit, do ktorej prizval špióna Edwarda Snowdona. Akosi mi tam nepasoval, ale dobre. Plynule prešla do známeho a miernejšieho Equinoxe 7. S mladíckym nadšením často dvíhal ruky a skákal. No ako plnokrvný DJ. V pauzách zdravil publikum. Pozval i divíkov dopredu, nech skáču s ním. V polovici zistil, že nepočuje, čo hrá. Menili mu teda odposluch. 10s, ktoré si nastavil mu obecenstvo nahlas odrátavalo. Ale neponáhľal sa, lebo mu šarmantná usporiadateľka masírovala chrbát tým, ako nasadzovala nový mikrofón. Zahral si i na gitare v skladbe Conquisador. Odohral i skladbu skomponovanú spolu s Pet Shop Boys Brick England. Hral i na tablete, ako som to nazval, cast skladby Immortals, ale určite to bol nejaký špeciálny nástroj. Šou pomaly vrcholila.

 

Pred ďalšou skladbou sa vysunula slávna laserová harfa. Zahral Time Machine. Tentoraz ho poslúchala, včera vraj bola nejaká rozladená z pražákov. Posledná bola hymnická Stardust v remixe od známeho DJ Amin van Buurena. Na chvíľu odišiel a ostala svietiť len pavučina laserov. Diváci samozrejme pískali. Tak sa vrátil. odohral ešte 2 skladby. Novú Oxygene 17 a hit Randevouz. Pri ňom požiadal publikum o rozsvietenie telefónov a snímala to i kamera. Pred pol jedenástou skončil
už naozaj. Rozlúčil sa so slovami, že možno budúci rok sa uvidíme. Predskokan je už jasný. Vo svojom "sete" mám už teraz pripravených pár odrhovačiek ako Prší prší alebo Pec nám spadla. Ohučaný ako z tankodromu a plný dojmov z kozmickej diskotéky som sa v mraze vracal domov.