Planéta sedačiek

Po 10. tich rokoch sme sa rozhodli pre zmenu našeho domáceho prostredia a ideme do prerábky kúpeľne a kuchyne. Aby sme nachytali nejakú inšpiráciu, vybrali sme sa na výstavu nábytku do Nitry. Museli sme zobrať aj baby, babka nás nechala v "štichu" a porcovala prasa. Hoci sme o výstave básnili od konca januára. Hrozilo dokonca, že nepôjdeme nikam, staršiu obchádzala
choroba a mala zvýšenú teplotu. Ráno som šiel na 3. pokus dať umytťauto. Tentoraz som bol úspešný a chalani ma neodpinkli. Po uprataní bytu sme sa teda rozhodli vyraziť, i keď ja som nebol s tým stotožnený, keď som videl ráno dcérku. Dostala však Nurofen a ten jej zabral. V Nitre bolo všetko v okolí výstaviska zapratané smradmi. Nakoniec som parkoval blízko švagrovho domu pri akejsi pekárni. Bol čas obeda, a tak sme sa najprv šli najesť. Hoffera sme vylúčili, kto by to všetko pojedol.
Prešli sme celé nákupné stredisko a až na jeho konci sme našli zopár rýchlych občerstvení. Mal som chuť na cestoviny s kuracím mäskom. Ostalo len pri mojej chuti. I tu bolo narvané ako na parkoviskách. Chvíľu sme slintali pred talianskou "reštikou", ale videli sme ako ju niektorí berú útokom. Potom sme radšej zamierli k číňancom. Dal som si obdobu toho, čo pred týždnom v Trnave, teda kuracie kúsky, ale tentoraz s ryžou. Žiadna chuť, nabombovali sme sa kalóriami. Baby mali kuracie nugetky, tie chutili lepšie. Detské porcie nerobia, tak sme zobrali jednu pre obe. Potom sme sa už konečne pobrali na výstavu. Bolo to len cez cestu, ktorú riadli príslušníci. Aby vôbec prešli autá. Pri vstupe sme začuli rytmické búchanie. Mamina si myslela, že to strieľajú. Ale to len Barbarič sa dobíjal do nepremožiteľných dverí. S nadšením sme vhupli do pavilónu A. Obývačky. Zaujali nás zrkadlá. Vlastne to bola jediná firma na celej výstave, ktorá sa venovala čisto zrkadlám. Do módy ide rustikálny nábytok z masívu. Žiadna jednoduchosť ako pred 10 rokmi. Otras. Ako sme postupovali pavilónmi, nadšenie z nás opadalo. Boli sme na planéte sedačiek. Žiadne kuchyne, len kde tu nejaká tá atrapa. Sedačky, divány, mega-divány už aj s masážnymi kreslami. Nevkusný taliansky štýl ako oblečenie od McDonald-a. Neviem, kto si to dá do domu. Ale ľudia sa tam motali, tváriac sa, že ich to interesuje. Po menších pavilónoch sme prešli na väcšie M-ká. Záhradný sme vynechali.
Ľudí bolo dosť, občas sme sa dostali do zápchy. Zapáčil sa nám luster do kuchyne, no katalógy došli. Predajca kamsi vyšumel za vizitkou a viac sa nevrátil. Objímal sa tam s dákými chlapmi. Vonku sme si na pódiu pozreli búšiaceho Barbariča aj s nejakými dobrovolníkmi beznádejne tlčúc do dverí ako Donald Trump americanom pred voľbami. Ešte prejdeme posledný pavilón zasa len so sedačkami a krbmi. Jeho východ vyústil rovno pri bráne. Mladšia sa chcela ísť hrať na ihrisko, staršia išla s mamou nahánať darček kamarátke. Tak som šiel popri šibrinkujúcich policajtoch s paličkou na ihrisko do obchodného centra. Po chvíli prišla aj staršia a vhupla tam tiež. Ja som sedel takmer
 2h na lavicke a mama lietala zúfalo po obchodoch. Potom som navrhol ísť na palacinky. No najprv som zistil ako sa tam vôbec dostať. Dali sme si každý jednu, staršej sa o5 pritažilo, takže ani nič nezjedla. Domov sme prišli o pol ôsmej a baby šli rovno spať. Nuž, nevideli sme, čo sme
chceli. Našli sme aspoň firmu z našeho mesta, ktorá robí aj skelené dvere, takže si dáme vypracovať ponuku. Inak všetko mi tam pripadali väcšinou príliš noblesné kusy akoby nie pre obyčajných ľudí. Odsávače pár od 400Eur vyše, luster tiež vyše 400Eur. Tak skoro sa na výstave neobjavíme a pri prerábke zapojíme fantaziu, čo byt dá.

knihy vs. filmove spracovanie 19

Kukučínova dráma Dies irae bola natočená známym režisérom M. Ťapákom v r.1984. Kniha sa dá prečítať v rovnakom čase ako pozrieť film. Vcelku verná kópia, vo filme sú i výroky z knihy. Rozdiel je napr. kde richtárka stretla klebetnú Drduľu. V knihe vonku, vo filme bola u richtárky v dome. Vo filme je navyše spev mládencov a pitky v krčme. Rovnako počiatočná a záverečná scéna je vo filme vymyslená.
Psycho dráma Portrét dámy od H.James-a bola nakrútena v r.1996 režisérkou J.Campion. Film začína inak ako kniha. Lord Worbuton vyznáva Izabel lásku a žiada ju o ruku. V knihe sa najprv zoznamujeme s postavami v zámku Goodright a až neskôr tam prichádza lord. Hneď v začiatku je známy tiež vzťah Osmonda s lady Merlovou, v knihe vypláva na povrch až na konci. I to len v domýšľaní. Kniha je nudná, zaoberá sa skôr konaním a psychologiou postáv ako dejom. Film je viac akčný a Osmond inzultuje Izabel, čo v knihe nie je. Nie je tam ani vyznanie lásky Izabel Ralphovi na smrteľnej posteli. Na záver sa nedozvieme vo filme, že Izabel sa vráti k Osmondovi. Úplne záverečná scéna Caspara s Henrietou v Londýne tam nie je. Vo filme zaznejú výroky z knihy.
S. Crane a jeho najznámejšie dielo Červený odznak odvahy bol natočený r.1951 J. Houston-om a je  o občianskej vojne v USA. Odlišnosti? Nie je ich veľa. Vojak kradne vo filme prasa namiesto koňa. A tomu je aj prispôsobeny situačný humor, ktorý vo filme nie je. I tam sú vtesané výroky z knihy. Po Jimovej smrti  sprevádzal Henryho zranený vojak, ale vo filme šiel sám. V knihe vojakov balíček uchováva Henry, ale vo filme má u seba hodinky, ktoré potom vracia. Henry sa neprizná vojakovi, že z prvého boja ušiel tak, ako vo filme. Záver je trocha poprehadzovany. Vojaci idú do dvoch bitiek a až v druhej sú zajatci. Vo filme sa odohrá jedna bitka. Kniha je krvavejšia a príšernejšia. Film je jej jemný odvar. Asi v povojnových rokoch, nechcel režisér príliš pôsobiť na city.
Ďalšia kniha od rovnakého autora, ktorej som videl filmovú adaptáciu bola Blue hotel. V r.1977 ju režíroval J. Kádar. Krátky film, len 50 min., rovnako ako aj poviedka. V knihe prichádza vlak ráno, ale vo filme poobede. Po príchode sa hostia umývajú v jednom umývadle a teplou vodou, no v knihe studenou a v 3 umývadlach. Hracia skriňa nie je v knihe. Vo filme však tvorí vhodnú kulisu. Zabitie cudzinca sa v knihe odohrá v krčme, ale vo filme sa miesto nemení a odohrá sa v modrom hoteli. Vo filme je kartová jra známa ako High Five (alebo aj Cinch), no v knihe som sa nedopátral, čo hrali. Inak je to vcelku vydarená snímka podľa knihy.