Školenie

Od nudy, a preto, aby som sa udržal v bdelom stave som začal písať tieto riadky počas sedenia na celotýždennom školení.
Celotýždňové školenie začalo neskôr o 13.45h. Chorvátski kolegovia meškali kvôli sneženiu.
A to išiel regulérnou rýchlosťou 140km/h (na Jadrane si ich policajti ani nevšimnú). Najprv som sa dozvedel koľko a pri čom sa budem nudiť. Bolo nás 8. Prvá odpadla kolegyňa a viac som ju v týždni nevidel. Potom to prestalo aj vedúceho baviť. Po polhodine prišla kríza aj na mňa. Strašne, ukrutne som sa premáhal. A píšem. Len tak, čo ma napadne. Niektoré fixy na tabuľu sú dobré iba prvýkrát. Sekretárka, teraz eufemisticky asistentka, priniesla kávičku a keksíky. Je 15.30h a vonkajšie dvere sa otvárajú častejšie. Kolegovia odchádzajú domov, ja tu ešte trčím. Druhá kolegyňa - Jadranka (fyzicky podobná prvej) odchádza von telefonovať. Realizátor priniesol vzorku filtra. Kto si má pamätať, že je to pre moju skriňu. Bol tam švédsky stôl s filtrami a ventilátormi.Po banáne a prestávke prišiel kolega robiaci prašné testy. Bavili sme sa ako testovať nešťastné skrine. Je s nimi momentálne problém. Nakoniec sa zistilo, že filtre sú zle vyrobené. O pol piatej som sa zdvihol a vypochodoval zo školiacej miestnosti.
5.2.Po bezsennej noci chorvát. kolegov a sčasti aj mojej, sme po 9h usadli na pokračovanie nekonečnej debaty o filtroch a podobných prkotinách. Tak to vidím, že o 15h to zapichneme.Všetci majú porady. To mi vyhovuje. Idem do divadla. Som zvedavý, či tam používajú jemný filter ako naša firma. Mal by pohltiť vírusy, čo by bolo na aktuálnu epidémiu chrípky vhodné. Tvárime sa, že používame filtre s určitou ohňovzdornosťou. Vyzerá však, že žiadny náš dodávateľ to nespĺňa, resp. nemá. Cez to všetko, jeden z našich filtrov by som použil do vysávača. Aj po zrevidovaní ma školiaci dokument mnoho chýb. Vedúcemu sa nezdá, že nepoužívame tabuľu. Ale to sa zmenilo. Samé vzorce a krivky. Keby aspoň ženské. Pokles tlaku a otáčiek. Mne poklesávajú zasa viečka a krúti sa huba. Stále cítim cesnak zo včerajška. Na Slovensku klimatizácie nie sú rozšírené, ale v Chorvátsku sú "in", hoci naši kolegovia ich nemajú. Švédi zasa s klimatizáciami kúria. len sa tomu hovorí tepelné čerpadlo, že. poobede sa ozývajú s kuchynky hlasy kávičkárov. My máme kávu tu. Čaj si môžem obejdnať aj vypiť on-line. Slez maurský je farbiaci čaj. Len pridaj citrus. Malý a veľký vedúci si určite značia časy a hlasy kolegov v kuchynke. Vedúci to nakoniec nevydrž a dáva si zadarmo ponúknutú kávu. Kolega dostáva krízu. Vonku je tiež kríza. Prší. Rusi nechcú mať vonku klimatizáciu. Boja sa, že im ju ukradnú. Zákazník rozpráva, aký je zelený, a pritom používa obyčajné zariadenie. Je lacnejšie. Na záver máme problém s diagramami. Neviem na čom mi budú. Aj sme si posvietili, ale v hlavách sa nerozsvietilo. Ešte sme ich ani nezačali čítať a autori sa vrtia v hrobe.
6.2. Pred pokračovaním som počúval hlasnú diskusiu ako zakladať časti nekonečného
transferu skríň. Na budove oproti je pod každým oknom lastovičie hniezdo. Teraz sú pochopiteľne
prázdne. Vyvolení hrali včera squash. Nebolo to o tom, kto bol na školení, ale o tom, kto
športuje. Nahovno, že vedúci je súťaživý. Pre nás lenivých alebo neprispôsobivých akcie neusporadúva. Stále sme nezačali. Zasa sledujem švédske vysielani o novinkách v produktoch. Po poldruhej hodine sme konečne začali baviť ako zlúčiť nezlúčiteľné. Teda skrine. To bude dlhá cesta.
Po obede som sa snažil vžiť do predstáv produktového manažéra ako bude vyzerať nová skriňa.
Miluje čínsky dizajn skríň. Úplne sa v nej vidí strčený. A jediná, ktorej cenu už asi neznížime. To bude tiež dlhá cesta. Kolega z jadranského pobrežia je vážnivo zapálený a teda hlučný. Radi by sme mali čínske ceny, európsku kvalitu a americký zisk. O 15h sme to zabalili.
7.2. I dnes ma vytiahli na prezentáciu o klimatizáciách. Európsky dodávateľ, resp. zástupca si našiel čas. Rozmrzelo som išiel a teraz tvrdnem celé doobedie. Na stole pribudli oriešky. Monológ strategického nákupcu, či honosnejšie manažéra komodít. On asi nie je ešte otrávený tými istými ksichtami, a tak mele hubou. Kým príde díler, radia sa, čo mu povedať a čo nie. Ten bude z tých vízií úplne hotový. Vedúci sa ako malí chlapci boli hrať s filtrom. Zapálili ho, či spĺňa normu. Požiarny poplach nebol, takže prešiel testom. Samozrejeme, čakáme na oficiálny certifikát. Neskôr pribudol kolega, ktorý bol zachraňovať strom-memorabíliu, div nie fosíliu uprostred námestia. Má 30 rokov. Strom spasený nebol. Nech si ho adoptuje. Aj kravičku si už môže. Konečne sa volá dílerovi: "Alberto, kdeže si?" Za akademický čas to stíha. Kolo predstavovania, kolo prezentácií. Koľko som ich už zažil. Alebrtovi sako osral vták. Vie o tom? Prichádza na mňa o5 kríza. Po dlhom Albertovom sóle, sme sa ukázali aj ako nespokojný zákazník. Naša krajina je povestná jamami na cestách. Šťastnú cestu teda prajeme na Jadran. Po obede som zasadol na tvrdú stolicu zasa. Tentoraz už nebudem mať čas na písanie. Najprv sa vyvetrala negatívna energia po porade s prezidentom (to ako pre inžiniering). Trápenie mozgových závitov bolo prerušené akútnym zápalom riešť iní veci. Takže po hodinke sme skončili. Z robotou som sa nemohol rozlúčiť. Meškali vlaky, a tak som nažhavil telefónne linky a zjednal si odvoz domov. Aspoň na niečo sú tu tí Švédi.
8.2. Zasa sa vyskytli urgentné veci a hneď sme nenabehli do myšlienok produk. managéra. Veľa toho leita vo vzduchu, ale na ničom sme sa nedohodli. Ostane to nakoniec na mne. Čo vymyslím?

Fantastická štvorka naživo v akcii

Samé päťročnice tento rok. 5 ročný plán šetrenia, 5 ročný Barrosov plán, 5 ročná snehová nádielka.
Už je to ako za boľševika a RVHP. O inej päťročnici však budem písať. Dnes je deň len pre moju princezničku a kráľovnú všech moří.
S jedením je to beh na dlhé trate. Bojuje s jedlom a my spolu s ňou. Všetko možné ju zaujíma. Vie sa aj sama najesť, ale radšej si zavolá jedného z nás. Len výnimočne zje skôr ako mladšia.
Zo škôlky má oplzlé reči ako "Ja nebudem pozerať." "Ja nechcem hento a toto". Čím je na ňu mama lepšia, tým je ona horšia, papulnatejšia.
S mladšou sa vie viac zabaviť, upútať. Dlhé debaty vedieme o nadpozemských a podpozemských veciach, teda nebi a pekle. Snažíme sa celá rodina v tých rozprávkach zosúladiť a nezamotať. Každý vie, o čom ten predtým hovoril, aby nadviazal. Večerné rozhovory nahradili rozprávky. Žeby ju knihy bavili?
V triede je najmenšia. Dvakrát ani nemá byť po kom vysoká. Pri kúpaní sme sa vrátili do cirkusu spred roka. Pokusy o vytretie vlastného zadku končia žalostne a tejto nevďačnej úlohy sa  stále ujímajú rodičia.
Kreslenie sa zlepšilo, už sú tam tvary. Najviac teraz kreslí čertov.
Dnes bola prvýkrát oslava s kamoškami. Vytvorili si fantastickú štvorku, ktorá tam vystrája. Teraz nám to prišli predviesť domov. Učiteľka mala zoznam, ktoré deti mamina vyzdvihne. Už zdola som počul vreskot, škrekot, a keď som otvoril dvere vyvalila sa na mňa mätež zvukov píšťaliek a kopa deciek. Sviečky na torte sme zapaľovali a sfukovali aspoň 5x. Všetky to museli vyskúšať. Najviac času im však zabralo skúšanie kostýmov. Dnes mali totiž aj karneval, a tak si dotrepali masky zo škôlky. Naháňanie, spievankovo ich bavilo chvíľu, ale šaty prehadzovali stále. Tortu "oprplali", špeciálne vykrajované jednohubky načali, ovocia sa nedotkli. Najviac zjedla najmenšia. Pripili sme si divným detským šampanským. Pili ešte čaj a džús. Pekná kombinácia. O šiestej si mamy prišli pre ratolesti a oslava skončila. Takže našej malej do ďalších päťročníc veľa zdravia a sily, menej nervov.

Návšteva zo Spievankova

V našom nudnom, strediskovom mestečku vystúpili v útorok Spievanka a Zahrajko. Momentálne sú u malých detí veľmi v kurze. V podstate pesničky a scénky pre ratolesti nik iný na Slovensku nerobí, takže sa chopili príležitosti ako zarobiť a potešiť detské srdiečko. Lístky boli beznádejne vypredané už začiatkom decembra. Vtedy to ešte nebolo ani oficiálne zverjnené! Ale máme známych a tí zase známych. Lístky si museli kúpiť aj najmenšie deti, hoci sedeli na rodičoch. Mohlo byť viacej miesta. Pani riaditeľka Domu umenia sa prekonala  a zohnala navyše nejaké tie stoličky v uličke. Pred 17h sa sála začala slimačým tempom zapĺňať. Nič to, že v máme chrípkovú epidémiu. Deň predtým sme sa posílili cesnakom. My sme sedeli v 4. rade. Umelci si dali chvíľu načas a prišli tak o 5-6min neskôr. Našej najmenšej tam bolo dlho. Ale akonáhle vstúpili, prestala normálne dýchať a s otvorenými ústami zízala. Pozornosť si udržala len polhodinku. Predsa je ešte malá. Staršia bola tiež v extáze. Mala tam aj najlepšiu " kamošku" zo škôlky. Postupne si spievankári volali deti na pódium. Prvýkrát vznikla panika a deti div nelietali ponad nás ako ich rodičia hádzali. Niektoré deti to nezvládli a revali o dušu. Dostalo sa však na každého, na niektorých aj viackrát..
Naša sa dostala v druhej várke. Zaspievali si s každou skupinkou 3 pesničky a šup z pódia. Postupne vyťahovali z kufra zvieratká a o nich spievali pesničky. Deti šaleli. Tí najmenší sa motkali po pódiu, nerozumeli. Bola tam uvoľnená atmosféra. Po hodine už boli všetci z tancovania a spievania unavení. Preto si zobrali svoj veľký kufor a odpochodovali za spevu svojej uvádzajúcej aj zakončovacej pesničky. Spievanka sa odfotila so svojou mini kópiou. Pričom odsotila ostatné deti bokom, čo mi teda pripadalo surové. Mali sme šťastie, že sme vedeli veeeľmi dopredu o koncerte. Iní to šťastie nemali, preto mohli dať koncert ešte raz. Naše dievčatá to dostali od nás ako darček  k narodeninám a v ich žiariacich očkách sme videli, že sú šťastné.