Občas rozjasnia naše všedné dni nevšedné udalosti. Tentoraz skôr dni zatemneli. V prvý jarný deň mal byť koniec sveta. Nebolo to také zlé, iba sa skrylo na chvíľu slnko za mesiac. V robote sa od rána robili na túto udalosť prírpavy. Kolega kdesi vyhrabal diskety od tlačiarne. Ich dátove kotúče poslúžili ako filtre. Niektorí si ich nasadili na okuliare, ba dokonca aj na objektív telefónu. O 10.30h sa prestalo robiť a takmer všetci vzhliadli k nebu. Nastalo čiastočné šero. Pri zatmení v r.1999 bolo väčšie šero, až vtáci stíchli a začali lietať komáre. Teraz to bolo len čosi vyše 60%. V ďalekej budúcnosti už nebude žiadne totálne zatmenie, pretože sa mesiac od zeme pomaly, ale isto vzdaľuje (asi 1m za rok). Okuliare niektorých vyzerali ako toho gitaristu zo skupiny Deee Lite. Ja jediný som mal v kancelárií fóliu z diskety, cez ktorú sa dalo pozerať, tak som ju nechal kolovať. Koniec sveta nenastal a o 11h si robota na nás počkala.
V podobnom duchu som v sobotu baby "nabajačil" na návštevu hvezdárne. Zrovna v Partizánskom bola nejaká akcia. Šli sme tam o pol piatej, že si pozrieme aj nočnú oblohu. Bohužiaľ blížiaci sa "studený Franta" súkal zo západu oblaky. Za hodinku sme tam došli. Už sme si mysleli, že nič nebude, keď nám pred nosom chlapík zamkol. No všimol si nás a o5 otvoril. Hneď nám oznámil "jóbovku": "Planetárium 3D sme už vyfučali". Vstupné činí 1 Eur. Pred týždňom bol deň hvezdárni a mali "narváno", 150 hláv. Dnes 14. Vraj to je taký mesačný priemer. Mladík pri vchode sa sťažoval, že nevie prilákať ľudí. Nuž, a ešte keď vyfučali unikátne planetárium. Čo čaká. Vestibul zdobia papierové modely nejakých družíc, raketoplánu a hornín. Mesačná tam však absentuje... Je tam nevydarený papierový plagát kozmonauta s otvorom pre hlavu. Prednáškovej miestnosti z čias boľševikov dominuje za skleneou virtínou papierový model marťanského robota Curiosity a staré modely slnečnej sústavy. Aj glóbus súhvezdí. Moderný projektor svietil na plátno. Usadili sme sa teda na 2h prednáške pre 9 ľudí. Naša malá bol doteraz najmladší návštevník hvezdárne. V miestnosti sa nekúrilo, boli sme v bundách. Deti to veľmi nezaujalo i dospelí mali, čo robiť, aby rozumeli. Vcelku to však bolo zaujímavé a dalo by sa rozprávať o vesmíre aj týždeň. Prišli sme na začiatku prednášky, keď samotný pán riaditeľ Mešter, zapálený ako olympijská pochodeň, hovoril o pohybe zeme. Na južnej pologuli sú vraj kratšie letá, ale teplejšie. Staršiu ma však otravovala, či jej ukážem video, čo sa stane, keď sa v aute nepripúta. Pán vedúci mal celkom dobrý astronomický program Starry Night, kde bol z plátna výhľad akoby z teleskopu na horizont. Počítač bol spriahnutý s internetom a mohol sledovať napr. pohyb družíc alebo kozmickej stanice. Informoval tiež o plánovaných zábleskoch iridiových družíc. Program vedel zobraziť v akomkoľvek čase polohu planét. Vedel priblížiť alebo oddialiť vesmírny objekt. Vedel sa pripojiť na databázou snímkov z teleskopu. Jednoducho skvelá vecička. Rozprával o zatmení slnka, pohybe mesiaca, poslednom človeku na mesiaci a záhadnej ružovej mesačnej hornine. Ukazoval potom súhvezdia, najmä zimnej, oblohy. Rozprával o tom, čo robí Curiosity na Marse a ako. Vyvŕtané horniny laserom mení na plyny a tie spektormetrom meria. Našli tam sladkú vodu a najnovšie vraj fosílie. Teplota nad povrchom je celý marťanský rok príjemných +20°C, no uší by nám omrzli pri -70°C. Hovoril krátko o Venuši. A o5 sa vrátil k našemu súputnikovi, mesiacu. Najlepšie je ho pozorovať v štvrti. Vtedy jeho povrch tak nežiari od slnka. Na koniec pustil rozprávku Chip a Dale ako leteli do vesmíru. Spomenul som si na Bzuča, ktorý tam samozrejme nechýbal. No p. Mešter akosi zabudol, že sme v miestnosti. Pohltila ho príprava teleskopu na sledovanie nočnej oblohy. Vyšli sme teda von zo sály s tou 5 člennou rodinou. Boli tam ďalších zopár ľudí. Kupola otovrená a teleskop vrčal a hľadeľ vysoko nad obzor. Odbehol som si na záchod. Stal som vedľa jedneho chlapíka zo skupinky. Ten sa nakláňal akoby chcel vidieť môjho vtáka. "Čo je uchýl?", myslím si. Na ospravedlnenie svojich mimoriadnych pohybov hovorí, že pozerá, či netečie pisoar. Vraj je tam napísané "Nepoužívať", tak preveruje prečo. No nič, netiekol, šli sme teda do kupoly. Popri starých ďalekohľadoch a točitých schodoch ako v hradnej veži. Baby sa tešili, spočiatku sa síce v tmavej kupole báli, hlavne, keď sa točila strecha. Astronóm Mešter mal laserové ukazovatko, ktoré dosvietilo snáď až na mesiac. No po chvíli mu prdlo. Šiel po nové asi až do Tesca, lebo ho akosi dlho nebolo. Oko teleskopu namieril na Jupiter. Cesta naň by trvala celý život, možno aj viac. Je od nás vzdialený vyše 500 mil. km. Baby pozorovanie zaujalo. Čumeli sme naň pri 50-násobnom zväčšení, potom pri 100 a 250. Viac vraj nemá význam. Neboli zrovna najlepšie podmienky. Veľká vlhkosť bránila ostrosti. Musel som si dať dolu okuliare. Nie je to potom bohviečo pozerať so slepými očami. Ale pásiky tohto plynného obra som videl. I jeho planétky. Padla otázka od chlapca, keby sa zmenila dráha toho Jupitera a vybral sa k nám. Či sa to môže stať. Chvalabohu nebeské zákony platia, takže to nehrozí, veď Zem je pre neho veľká ako Slovensko. Potom p.Mešter zamieril zrkadlá na Venušu, ale kým sa stačil prvý zvedavec pozrieť, pochovali ju mraky. Pri zažatí svetla v kupole sme museli hľadieť do zeme. Oslepilo nás svetlo. Naša prvá skupinka 9 ľudí odišla a druhá šla do prednáškovej miestnosti už v pokorčilej dobe 20.30h. Mne sa tam páčilo, moja drahá na také veci príliš nie je a mala starosti skôr udržať deti na uzde pri prednáške. Deti upútal až teleskop a nočná obloha. Dúfam, že sa ešte niekedy vypravíme za hviezdami alebo mesiacom. Ale to už by som išiel do bližšej v Hlohovci.
V podobnom duchu som v sobotu baby "nabajačil" na návštevu hvezdárne. Zrovna v Partizánskom bola nejaká akcia. Šli sme tam o pol piatej, že si pozrieme aj nočnú oblohu. Bohužiaľ blížiaci sa "studený Franta" súkal zo západu oblaky. Za hodinku sme tam došli. Už sme si mysleli, že nič nebude, keď nám pred nosom chlapík zamkol. No všimol si nás a o5 otvoril. Hneď nám oznámil "jóbovku": "Planetárium 3D sme už vyfučali". Vstupné činí 1 Eur. Pred týždňom bol deň hvezdárni a mali "narváno", 150 hláv. Dnes 14. Vraj to je taký mesačný priemer. Mladík pri vchode sa sťažoval, že nevie prilákať ľudí. Nuž, a ešte keď vyfučali unikátne planetárium. Čo čaká. Vestibul zdobia papierové modely nejakých družíc, raketoplánu a hornín. Mesačná tam však absentuje... Je tam nevydarený papierový plagát kozmonauta s otvorom pre hlavu. Prednáškovej miestnosti z čias boľševikov dominuje za skleneou virtínou papierový model marťanského robota Curiosity a staré modely slnečnej sústavy. Aj glóbus súhvezdí. Moderný projektor svietil na plátno. Usadili sme sa teda na 2h prednáške pre 9 ľudí. Naša malá bol doteraz najmladší návštevník hvezdárne. V miestnosti sa nekúrilo, boli sme v bundách. Deti to veľmi nezaujalo i dospelí mali, čo robiť, aby rozumeli. Vcelku to však bolo zaujímavé a dalo by sa rozprávať o vesmíre aj týždeň. Prišli sme na začiatku prednášky, keď samotný pán riaditeľ Mešter, zapálený ako olympijská pochodeň, hovoril o pohybe zeme. Na južnej pologuli sú vraj kratšie letá, ale teplejšie. Staršiu ma však otravovala, či jej ukážem video, čo sa stane, keď sa v aute nepripúta. Pán vedúci mal celkom dobrý astronomický program Starry Night, kde bol z plátna výhľad akoby z teleskopu na horizont. Počítač bol spriahnutý s internetom a mohol sledovať napr. pohyb družíc alebo kozmickej stanice. Informoval tiež o plánovaných zábleskoch iridiových družíc. Program vedel zobraziť v akomkoľvek čase polohu planét. Vedel priblížiť alebo oddialiť vesmírny objekt. Vedel sa pripojiť na databázou snímkov z teleskopu. Jednoducho skvelá vecička. Rozprával o zatmení slnka, pohybe mesiaca, poslednom človeku na mesiaci a záhadnej ružovej mesačnej hornine. Ukazoval potom súhvezdia, najmä zimnej, oblohy. Rozprával o tom, čo robí Curiosity na Marse a ako. Vyvŕtané horniny laserom mení na plyny a tie spektormetrom meria. Našli tam sladkú vodu a najnovšie vraj fosílie. Teplota nad povrchom je celý marťanský rok príjemných +20°C, no uší by nám omrzli pri -70°C. Hovoril krátko o Venuši. A o5 sa vrátil k našemu súputnikovi, mesiacu. Najlepšie je ho pozorovať v štvrti. Vtedy jeho povrch tak nežiari od slnka. Na koniec pustil rozprávku Chip a Dale ako leteli do vesmíru. Spomenul som si na Bzuča, ktorý tam samozrejme nechýbal. No p. Mešter akosi zabudol, že sme v miestnosti. Pohltila ho príprava teleskopu na sledovanie nočnej oblohy. Vyšli sme teda von zo sály s tou 5 člennou rodinou. Boli tam ďalších zopár ľudí. Kupola otovrená a teleskop vrčal a hľadeľ vysoko nad obzor. Odbehol som si na záchod. Stal som vedľa jedneho chlapíka zo skupinky. Ten sa nakláňal akoby chcel vidieť môjho vtáka. "Čo je uchýl?", myslím si. Na ospravedlnenie svojich mimoriadnych pohybov hovorí, že pozerá, či netečie pisoar. Vraj je tam napísané "Nepoužívať", tak preveruje prečo. No nič, netiekol, šli sme teda do kupoly. Popri starých ďalekohľadoch a točitých schodoch ako v hradnej veži. Baby sa tešili, spočiatku sa síce v tmavej kupole báli, hlavne, keď sa točila strecha. Astronóm Mešter mal laserové ukazovatko, ktoré dosvietilo snáď až na mesiac. No po chvíli mu prdlo. Šiel po nové asi až do Tesca, lebo ho akosi dlho nebolo. Oko teleskopu namieril na Jupiter. Cesta naň by trvala celý život, možno aj viac. Je od nás vzdialený vyše 500 mil. km. Baby pozorovanie zaujalo. Čumeli sme naň pri 50-násobnom zväčšení, potom pri 100 a 250. Viac vraj nemá význam. Neboli zrovna najlepšie podmienky. Veľká vlhkosť bránila ostrosti. Musel som si dať dolu okuliare. Nie je to potom bohviečo pozerať so slepými očami. Ale pásiky tohto plynného obra som videl. I jeho planétky. Padla otázka od chlapca, keby sa zmenila dráha toho Jupitera a vybral sa k nám. Či sa to môže stať. Chvalabohu nebeské zákony platia, takže to nehrozí, veď Zem je pre neho veľká ako Slovensko. Potom p.Mešter zamieril zrkadlá na Venušu, ale kým sa stačil prvý zvedavec pozrieť, pochovali ju mraky. Pri zažatí svetla v kupole sme museli hľadieť do zeme. Oslepilo nás svetlo. Naša prvá skupinka 9 ľudí odišla a druhá šla do prednáškovej miestnosti už v pokorčilej dobe 20.30h. Mne sa tam páčilo, moja drahá na také veci príliš nie je a mala starosti skôr udržať deti na uzde pri prednáške. Deti upútal až teleskop a nočná obloha. Dúfam, že sa ešte niekedy vypravíme za hviezdami alebo mesiacom. Ale to už by som išiel do bližšej v Hlohovci.
