23.2.10

Tomu neuveríš

Naše drobátko je už teraz zrelé ísť do škôlky. Stále chodí za škôlkarmi a dokonca ich manažuje ako sa to teraz moderne používa. Tak sme sa rozhodli ju aspoň zapísať do škôlky. Je jasné, že tento rok nikam nepôjde. V pondelok chcela ísť žena so známou. Tá je akurát zavolala, že nikam nejde, škôlku má po známosti vybavenú. A dokonca prominetnú so saunou, vírvkou a neviem akým pohodlím pre ratolesti. Samozrejme bez šance. Rozhodla sa ísť rovno do ďalšej najbližšej. Prekvapilo ju, že tam bola 76. v poradí. Až potom sa dozvedela, že je to tiež výnimočná škôlka. Učia sa tam cudzie jazyky. A všetci tam hrnú svoje deti. A z rôznych kútov mesta, dokonca i mimo mesta. To sa mi nepáči. Nech sa každý hrá na vlastnom piesočku. Nerozumiem, prečo nechodia deti do obvodu, kde bývajú. Sused si zobral dokonca dovolenku. No klipkanie jeho modrými očami asi veľmi nepomohlo. Riaditeľka si zachovala aspoň naoko férový prístup a nechala dvere do kancelárie otvorené. Tak mohli všetci vidieť, čo sa deje vo vnútri (ak by sa niekto pokúšal o úplatok). Dala nám žiadosť a o mesiac ju máme priniesť spolu s lekárskym potvrdením. Nástup najskôr o rok. Dnes bola v ďalšej škôlke. Pani raditelová odkázala, že príde za hodinu, bol jej odkaz. Šli domov na obed. Potom volala protekčná známa, že šak v tej škôlke zo saunou je zapísaných len 10 detí a berú 22. Lenže zapísaných len dnes a včera? Cezto všetko tam žena išla, no o 16h tam už nebolo ani nohy. A zápis má trvať do 17h. Z malým srdcom sa vrátila ešte do škôlky z doobedia. O5 nič. Takže v stredu šla znova do tej "obyčajnej". Tam ju upokojili, že aj tak sa to ešte utrasie s rozmiestnením detí. A ak by sme mali ďalšie mimino, dcérka budúci marec aj tak nenastúpi. Uvidíme. Koncom marca sme sa dozvedeli verdikt. Od primátora prišlo, že ročník 2008 sa nebude príjmať do škôlky. Nech si mamy robia, čo chcú. Takto majú pani raditelové vyriešený problém.

12.2.10

Dcérka má dva

Ako ten čas letí. V dvoch rokoch nastal o5 v živote našeho malého pokladu zlom. Fyzicky velmi neporástla a má len vyše 10kg. Zato mentálne napreduje rýchlo a predbieha rovesníkov.Už tvorí súvislé vety ako "Tatinko, co to uobíš?", Kam ideš?, "Hanka ide uon", "Tatinko pod za mňu". Tá výslovnost pokrikváva,r málokedy vysloví, ale rozmujejú jej aj cudzí. Niekedy povie vydarenú vetu. Prvú februárovú nedelu sme sedeli pri telke a malá behala pri nás. Zrazu ticho a jej nikde. Kým sme si to všimili uplynula chvilka.Ked ju nepocujeme, vieme, že je zle. Teda ona nieco vymýšla. Tentoraz si vytiahla mamine tangáče a natiahla na seba.Vyslovila pamätnú vetu: Už som veuká". Inú povedala včera večer. "Tatinko ide dnes do uoboty". Niekedy sú to aj vydarené slová, napr. dym z komína volá aladin (z obrázkovej knižky, kde vystupuje džin z lampy), dýchať je podopieranie hlavy. Zlatá je keď akože telefonuje: "Haloó. Babka poď za mňu".Vie recitovať básničky takmer celé. Vymyslela si dokonca vlastnú: "Ga Ga Gagina, Ici Pici Papina". Začína si uvedomovat samu seba a pomaly používa osobné a privlastnovaciezámená, teda nehovorí si Hanka, ale ja, moje a pod. Ked hovorí nieco dôležité, natahuje konce slov. Napr. dámeé, operemeé. Do zúfalstva nás privádza svojim nosením šamrlíka. Dá si ho tam, kam nedosiahne. Raz nám priniesla z vrchnej zásuvky nôž. A to sme ho len okrajom spomenuli! Skoro sme dostali mrcha nemoc. Vie sa zahrat už dlhšie sama. Rozpráva sa pri tom s bábikami alebo plyšákmi. Vydrží už aj pozerat animované rozprávky z DVD. Doblba pozeráme Sylvestra a Tweetiho. Prípadne aj A je to! V jej podaní "babka okujaje" a "panaki".Vydržala už aj Tom a Jerry, ale potom to sklzne na jej milované. Vymyslela si nejakého uja Boba, ktorý sa skrýva v tmavých zákutiach a má ju zjesť. S jedením bojujeme stále. Minulý týžden mala virózu a nepríjmala takmer nic. Až sme boli u doktora. Teraz zacala lepšie jest ako predtým. Možno je to aj probiotickými kvapkami.A ked nie platí na ňu preplesk. Potom sa naje rýchlo. Stále je jej najlepší kamarát dudel. Mala 2, od včera už len jeden.
Hovoríme si, že je zrelá na škôlku. Nepýta sa ešte cikať, i keď prvé lastovičky sa objavujú.
To sú starosti, že?

9.2.10

Môj pohľad na krásu

Keď sa tak obzerám vôkol seba, zisťujem, že skutočne to telesne krajší ľudia majú v živote ľahšie. A nech mi nikto nehovorí, že to tak nie je. Platí to pre obe pohlavia. Ľudia sú k nim milší a viac si ich všímajú, zahrňujú ich verbálnymi alebo materiálnymi pozornosťami. Niektorí to len pasívne využívajú a daktorí aktívne pozornosť oplácajú druhým. Ako sa musí šeredný človek snažiť, aby si ho všimli. Niektorí sú vyzbrojení charizmou a dokážu strhnúť k sebe ostatných. Tých je ako šafránu. Príkladom je taký moderátor Sajfa. Škaredý ako noc, ale ľudia ho žerú. Prečo sú niektorí krajší ako tí druhí? Práve pre ich nedostatky. Myslím fyzické. Ak by existoval človek s úplne symetrickými črtmi tváre, nikomu by sa nepáčil. To, čo robí ľudí krásnymi je práve odlišnosť ľavej polovice tváre od pravej. Skutočne to tak je. Všimnite si. Škaredšou sestrou krásy je sympatia. Koľkokrát si povieme: "Sympatický, ale....". Takíto ľudia sú príliš sebavedomí. Myslia si o sebe bohviečo, ale pre tých druhých len fajn vyzerajú. Tak to jednoducho je. Možno je táto téma povrchná, ale ľudia sú tiež povrchní. Ruku na srdce, čo vidíme ako prvé ? Fyzická krása. Radi sa pozeráme na pekných ľudí (alebo veci). Na druhej strane ich nemáme radi, lebo sú vlastne naša konkurencia proti ktorej pri zrakovom hodnotení ,my škaredší, neobstojíme. Dá sa tiež oponovať, že krása viac menej subjektívny pocit. Nie je to celkom tak. To by sme nehovorili o krásnych alebo škaredých. Potom sú všetci len priemerní. No stále hrá fyzická krása prím a nikto ma nepresvedčí o opaku. Povedal by som, že opakom krásy nie je šerednosť, ale vnútorná krása. Pretože vnútorné krásni ľudia sú naopak nenápadní a nezáleží im na tom, či si ich niekto všimne. Vedia sa povzniesť nad povrchnosť väčšiny. Ostatní im nesiahajú ani po členky. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval kolega, nie závisť na krajších ľudí. Mňa krása obklopuje, nemusím ju hľadať alebo som už klesol k priemeru?
P.S. Škaredí nemusia zúfať. Majú to síce ťažšie, ale vždy sa nájde niekto pre nich, i keď to potrvá možno dlhšie.