18.11.08

17. november

Ja si na 17. november 1989 pamätám len utŕžkovito. Viem, že dva týždne predtým otec počúval Slobodnú Európu, kde V. Havel hovoril, že sa niečo chystá. Pamätám si ako v televízií dávali demonštrácie z Prahy až o pár dní neskôr. Čiže v ten deň sme ani poriadne nevedeli, čo sa deje. Iba vo večerných správach stroho oznámili, že v Prahe zasahovala polícia. Už potom z Bratislavy, to boli priame prenosy. Počas generálneho štrajku 27.11. sme mali poobede v škole voľno. Neskôr učitelia zvrhli i riaditeľa. V to ráno sme nevedeli, čo sa deje, len sme sa neučili a všetci učitelia boli v zborovni. Každopádne si myslím, že zmena boľševika za demokraciu bola dobrá vec a rozšírili sa podnikateľké, cestovné no i podvodné možnosti ľudí. Nech nikto nenarieka, že sme sa mali vtedy lepšie. Každý sa mohol chopiť šance, ktorá sa tu v 90.-tych rokoch naskytla.
Poriadne si však pamätám 17. november minulého roka. Vtedy som so svokrom šiel píliť vysoký smrek jeho mame na dvore. Susedia sa báli, že im časom spadne na dom. Veľmi sa mi nechcelo, ale žena ma poslala. Svokor sa vydriapal na strom aj s pílou a lanom omotal kmeň. Ja som mal kmeň ťahať, aby spadol do záhrady. Pre istotu bolo lano omotané ešte okolo jedného stroma, aby prápadne zachytil padajúcu časť. No vybral si priveľké sústo až 1/3 stromu vysokého takmer 8m (spolu s konármi). Neudržal som takú padajúcu váhu a v podstate padol na neho. Našťastie si to odniesla len noha, ktorú padajúci kmeň dolámal. Cez to všetko sa mu podarilo akosi zliezť zo stromu a doplaziť sa na stolicku. Sadol si a zavolal niekoho z rodiny, aby ho zaviezol do nemocnice. Pokúšal sa chodiť s palicou, ale nevládal. Do auta sme ho potom odniesli. Ja som mierne vystresovaný, že mi svokra ponádava za účasť na dokaličení muža, zaviezol auto s ktorým sme prišli domov. Hoci som sedel za volantom po dvoch rokoch. Svokrovi v mestskej nemocnici mu nohu dali do sádry a potom previezli do krajskej, kde mu ju dali celú do poriadku. Aj to mu sľubovali a prevážali ho hore dolu po budove, kým na x-tý pokus konečne nohu operovali.
Tento deň sme v rodine nazvali deň pilčíkov a včera sme si pripili na jeho prvé výročie.

2.11.08

Pokrok

Náš malý cumlikátor, jej výsosť princezná Leleček urobila za posledné dni obrovské pokroky. Jej 8 mesiac bol najviac prelomový. Odvtedy sa za 3 týždne naučila sama si sadnúť, loziť a stáť. Kúpili sme jej teda cez internet chodítko, hoci sme ho plánovali na Vianoce. Zatiaľ len v ňom cúva, ale prídu i prvé kroky. Hudba a svetelné efekty ju na chodítku nezaujali.
Prerezali sa jej 2 prvé zúbky. Našťastie bez veľkých revov. Trocha zvýšenej nervozity a teploty.
Naučila sa aj ťapušky a ukázť na niektoré predmety. Neobsedí na jednom mieste a už sa len pozrieme na ňu a sme unavení. Treba dávať stále pozor, čo robí. To čoho sa nesmie dotýkať ju zaujíma samozrejme najviac. Takto sa nám náš poklad napreduje zo dňa na deň rýchlejšie.