Knihy vs. filmové spracovanie 27

   Profesor Nečin od H. Manna bol sfilmovaný už v r.1930 režisérom J. von Sternberg-om pod názvom Modrý anjel. Film iba voľne reprodukuje knihu a spoločný má iba námet. Preto sa ani nebudem ďalej rozpisovať. 

   Rozsiahly vojnový román N. Mailer-a Nahí a mŕtvi uviedol v r,1958 na plátna kín režisér R.Walsh. Natočiť takmer 700 stránkový román bola teda odvaha. Film nie je veľmi známy a nie sú k nemu ani české alebo slovenské titulky. Každopádne film nie je taký krvavý ako kniha. Začína inak, striptízom v bordeli, no kniha začína v podpalubí inváznej lode. Ale vo filme sú stroje času (život, či myšlienky postáv v civile), čo som si myslel, že ani nebude. Chlapi si pálenku destilujú, no v knihe kúpia tri fľaše. Prvá polovica filmu je ešte ako tak podľa knihy. V ďalšom deji sa však rozchádza. Poručík Hearn vo filme prežije, v knihe padá japonskou guľkou. Naopak čatár Croft nie je v knihe pri prieskume zastrelený a vráti sa s5 do tábora. Vymyslená je i scéna s hadom a smrteľným uštipnutím. Posolstvo diela však je viac menej zachované, ale nepovie ho Hearn, ale čitateľ si ho musí domyslieť sám.

   Mefisto od K. Manna natočil maďarský režisér I. Szabó v r.1981. Divácky náročný a dlhý film v podstate kopíruje knihu. Pridané sú akurát pasáže z Goeteho Mefista, čo však nie je na škodu. Naopak, umocňuje dielo. Posledný záber Henrika vo svetle reflektorov je doplnený. Odporúčam vzhliadnuť ako klasické dielo svetovej kinematografie.

   Detskú knižku A. Marshall-a Už zase skáčem cez kaluže sa podujal sfilmovať známy český režisér K. Kachyňa v r. 1970. Snímka je voľný námet a len schematicky kopíruje knihu, i keď sa neodohráva v Austrálii, ale na statku v južnej Morave. Režisér si nejaké scény upravil. Meno hlavného hrdinu Alan je zmenené na Adam. Vo filme vystupuje paholok, ktorému Adam robí zle. V knihe skôr opisuje autor svojich priateľov. Vo filme haranti vyvádzajú iné zbojstvá (vyplašenie farára), ako opisuje Alan v knihe (chytanie rýb, lezenie v kráteri). Na konci filmu sa nedozvieme, čo a kam ide hlavný protagonista študovať, to je napísané v knihe. Film i knižka je pohladenie duše a odporúčam obe.

Kľačianska Magura

Názov expedície: Nešmek Trail

Heslo: Tam, kde dobrú noc dávajú líšky, pečú dobré šišky.

    Krásna zimná slnečná sobota a bol by hriech ju presedieť doma. Ešte ráno sme s drahou vyberali kam pôjdeme otestovať naše protišmykové návleky, tzv. nešmeky. Prečo tento názov, sa mi nepodarilo vygúgliť. Snehu je v nížinách žeby Kuzmina zaplakala a šmarila lyže do kúta, preto treba ísť ďalej na sever. V hre bola Kubínska hoľa (príliš ďaleko), Čipčie (príliš nízko) alebo Kľačianska Magura. Nakoniec vyhrala chata pod Magurou. 

  

    Magurský projekt je súťaž, koľkokrát za 24h vystúpi turista k chate. Rekord je 15x.

   Pred pol desiatou sme konečne bez detí vyrazili smer Vrútky a Turčianske Kľačany. Natankoval som Jarisu do plna, dupol na plyn a "valil" 140km/h. Vír v nádrži zmenšil jej obsah na tej 140km dlhej ceste o štvrtinu. Na ceste pod Strečnom sa už cestári ani neunúvajú opraviť výtlky a len lakonicky umiestnia značku s namaľovanou ženskou vrchnou bielizňou. V Kľačanoch drevená šípka ukazuje na parkovisko pre výstup k Magure. Veľká trávnatá plocha pre smradov je pri futbalovom ihrisku a farme so všeličím živým. Menšia plocha je však priamo na začiatku chodníka. Dôležité je nezabočiť autom pri obecnom úrade doľava v smere šípky, ale potiahnuť kúsok rovno za kostol a až tam zahnúť k lesu. Inak od ihriska trvá prechod k zeleno značenému chodníku nejakých 15min po lesnej ceste. Mohli by nadšenci alebo obec aspoň vyznačiť túto spojku. Stojac na zmrznutých ovčích hovnách som si nazul karimory a mohli sme vyraziť. My sme sa vybrali k začiatku trasy po okraji dediny. Videli sme jeden pár motať sa ako ovce po pastvine. Tí šli asi priamo hore. To je dosť strmý chodník. Zo začiatku sa ide po lúkach, kde sú hotové klziská. Chodník mierne stúpa Repišstskou dolinou. Brehy potoka zdobia bizarné tvary cencúľov. Zvonce, sviečky, kvaple... Malé riavy sa vylievajú na chodník a kde tu robia, najmä v tieni, šmykľavky. Na čistinke v prítmí smrekov je hojdačka, na ktorú sa posadí drahá polovička. Utlačeného snehu nebadane pribúda. Pod prameňom žena nasadzuje nešmeky. Pýtam sa chalanov idúcich dolu, či je tam vyššie sneh a treba návleky. Vravia, že za studničkou áno. Ja vytiahnem palice a v rukách mi štrngajú oranžové návleky. Akurát mi tak zavadzajú. V stúpaní jarkom za lesnou cestou už aj ja sa morím s nasadením nešmekov. Stojac na jednej nohe ako vianočný stromček sa nadýchnem, ponorím dolu a nasadím najprv predok označený "FRONT". Výdych a otočiť sa dozadu k päte, zdvihnúť nohu a snažiť sa natiahnuť gumu návleku označenú "BACK". Pritom sa treba udržať na tej jednej nohe. Potom o5 nádych, ponoriť sa pod hladinu, prevliecť popruh a zapnúť suchý zips. Hotovo. Akrobaciu a hĺbkový ponor zopakovať aj na druhej nohe. To všetko navyše s rukami skrehnutými ako tie baranie hovná. Ale má to zmysel. Hlavne pri schádzaní dolu po udupanom, zľadovatenom snehu moja opatrnosť môže sladko spinkať. Ďalšia cesta, nad asi 900m, je už po snehu. A stúpanie dosť strmé. Zastavujeme na esíčku a napijeme sa čaju. Žene priam tancujú hviezdičky pred očami. Telo pýta tekutiny. Predsa len treba prekonať 700 výškových metrov na pár kilometroch.

Zimná rozprávka je pre nás z dolniakov vzácna.

  Míňame tabuľku Bučiny a rukavice nastoknuté na strome. Pribúda ľudí stúpajúcich hore, ale i kráčajúcich dolu. Obehne nás jeden týpek len v krátkom tričku. Pod chatou vzápätí trieli s kámošom dolu. Nám ostáva ešte pár metrov krásne zasneženou krajinou. Gýčovo modrá obloha, zelené smreky a biely sneh. Zimná rozprávka. Pred posledným výšvihom sa prihovoríme jednej pani, ktorá si fotí chatu. Drahej je nejaká povedomá zo skupiny "Parťák na hory". Z pani nakoniec vylezie, že áno, je v tej skupine a pravidelne dáva príspevky z potuliek po Slovensku. Dnes sa vybrala, kam jej pôjde prvý autobus. Spolu vylezieme k chate vo výške niečo cez 1100m. Nájdeme voľný stôl, kde sa môžeme zložiť. Dám si dolu nešmeky a idem pozrieť niečo pod zub. Vraj pani kuchárka robí výborné šišky s čučo džemom. Režim OP ma netrápi. Hore je kuchyňa s jedálňou, dolu malý bufet. Zídem teda dolu do saunového sveta plného prepotených, zapáchajúcich tiel. Za pultom sa točia dvaja chalani, rýchlejšie sa mi však točí hlava z tepla a smradu. Šišky zjavne dochádzajú, a keď si posledné dve zoberie chlapík predo mnou, dušička mi posmutnie. Ale opýtam sa mladíka za pokladňou, ktorý vzápätí vybehne hore do kuchyne po ďalší podnos plný voňavých šišiek. Ohľaduplne si na papierovú tácku položím iba dve, za mnou stojí slintajúci dav hladných rádoby turistov. Pod tácku si vsuniem maľovanú pohľadnicu a nálepku. Drahá chytá slnečné lúče a ja aspoň čerstvý vzduch po návšteve nevetranej miestnosti. Chatárove šišky sú hutné, ale chutné. Taký priemer. Dotlačíme sa šunkovými žemľami z Lidl. Pokocháme sa výhľadom do zaparenej Turčianskej kotliny, Minčol je v mraku. Znova nahodím hroty a pomaly sa uberáme dolu. Ja by som šiel až do Lipovca, no cesta je raz tak dlhá. Drahej sa nechce a vraciame sa s5 po zelenom chodníku. Pred studničkou však vybehneme na vyhliadku. Odtiaľ je krásne vidieť podstatná časť Veľkej Fatry a dokonca i Šíp. Zosadíme si dolu chrumkajúce nešmeky. Vidím ísť ľudí lesnou cestou vpravo a vydáme sa po nej aj my. V 750m opúšťame cestu a schádzame prudko dolu chodníkom, ktorý ide priamo k autu. Skĺznutiu sa bránime zapichovaním paličiek do mäkkej zeme. 

Turany a pohorie Veľkej Fatry.

 Obchádzame čudne tvarované stromy s ceduľkami: Lavička chudobných apod. Dutý peň je pomenovaný Domček čistoty. Ocitáme sa na spojnici so zelenou značkou. Sme prakticky dole na lúke. Ešte pár zaujímavých záberov zmrznutého potoka Mníška a sme na pasienku. Veľa ľudí sa vybralo na poobednú prechádzku. Zahneme do farmy, že by sme si kúpili syry, ale je zavreté. Iba jeden smutný poník stojí za ohradou. Veselé gazdovanie na bačovom dvore. O5 si nevšimnem hovná pod autom a prezúvam sa čiastočne v lajne. S nevalným úspechom sa snažím topánku utrieť do zmrznutej trávy. Sadneme do auta a trielime do Žiliny. Na parkovisku pred centrom Átrium sa zaradím sa do kolóny na hambáče. Posunkami ukazujem mladíkovi s tabletom, že si vyberieme z ponukovej tabule za ním. No veľké, vysvietené tabule tam nie sú iba na pastvu lačných očí, ale aj na objednávanie. Sklamem dievča pri okienku a objednávku nám vypisuje mierne nasrato. I´m lovin´ it! Za trest nás pošle čakať na balíčky na parkovisko. Už viem na čo slúži. Pre nechápavých dementov ako ja. Odstavím auto a asi štvrťhodinky čakáme, kým nám korpulentná dievčina prinesie tašku. Chlapík mi zablokuje výjazd, ale keď vidí biele svetlo vzadu Jarisy, preparkuje svoje auto. Už nám nič nebráni juchať domov. Baby nám skočia okolo krku, keď nás vidia. Opravujem, keď vidia večeru.
Turistika v zimnej krajine bola super a kto nešiel, môže banovať. Nešmeky sú výborná vec a mám pocit, že zvládnu každý problém, vrátane covid-u a inflácie.

Nad Kľačanmi. Lúčanská Malá Fatra.