Páni tvorstva

-Na zemi vyhynulo za celé jej obdobie 99.9perc. podôb života. Jeden druh žije max. 10mil. rokov.
Potom príde lepší, dokonalejší. Takže si nenamýšľajme, že sme páni tvorstva a skvelí tvorovia. Je to relatívny pojem. My sme tu zhruba 2.5mil. rokov, môžme byť zatiaľ v pohode, pokiaľ sa sami nezlikvidujeme.
-Holub rozozná muža od ženy, oblečeného od nahého, časti ľudského tela, ale napr. aj Picasov obraz od Moneta. Krysy si uvedomujú svoje ja, rovnako aj delfíny. Tí dokonca možno majú svoje "mená". Najnovšie aj veľké hlavonožce (napr. krakatica). Čo je vlastne inteligencia? Body v IQ teste? Nenahovárajme si, že sme jediné mysliace tvory na zemi!
-Predchodca jazyka bolo cvakanie a mľaskanie. I dnes žije v Tanzanií asi 1000 ľudí, ktorí sa dorozumievajú cvakaním už 50tis. rokov. Tam niekde bude kolíska.
-Rodičia rozlíšia plač svojich detí. Tí, co deti nemajú vedia rozlíšit iba smiech detí. Súvisí to so zmenou génov u rodičov. Tak to sa mi teraz riadne vryje do génov, hlavne v noci. No, ale nie je to fantastické?
-Pokusmi sa zistilo, že rozum je ovládaný emóciami, nie naopak. Takže presne by sme mali byť Homo Sapiens emotionalis. Potom asi sedliacky rozum neexistuje. A do hrsti si berieme srdce, nie rozum.
- Ako sa vyvíja ľud. mozog? Kto povie "Toto bude mozog človeka a nie sliepky, či opičáka?"
Už dávnejšie vedci objavili gén HAR1 (Human Accelarted Regions). Celkovo ich je 49, ale HAR1 sa najviac odlišuje od opičieho. Ďalší napr. HAR2 nás tiež líši. Ten určuje klenbu nohy a otočenie palca, aby sme mohli chodiť.
-Schiza, teda schizofrénia je čisto ľudská nemoc. Je to dan za rozvoj reči a jazyka.

Zlatíčka a čerti

Mladšia dcérka už asi mesiac lozí. Má taký svojský štýl lezenia v akomsi polosede.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.