Plávanie je zdravé a utužuje. To si myslí väčšina velkáčov. Ich deti sú však asi inej mienky. No rodičia mienia, deti menia (občas). Našu staršiu dcérku sme prihlásili na plávanie. Nie z nej urobiť Moravcovú, ale posilniť imunitu a očakávali sme, že sa hlavne prestane báť vody. Stále sme sa totiž sprchovali s handrou na očiach a veľké divadlo okolo toho. Od apríla teda absolvovala 10 hodín. Ani sme sa jej veľmi nepýtali, či tam chce vôbec chodiť. Podľa toho to aj niekedy vypadalo. Rodičia si myslia, že dajú dieťaťu to najlepšie, ale väčšinou ono nezdieľa ich názor. Prvú hodinu plní nadšenia sme sa všetci vypravili do kúpeľov. Pršalo, išli sme teda
autom. Pri výjazde sa mi nepodarilo dostatočne rýchlo ubziknúť pri zdvihnutej rampe, a tak ma parkovanie stálo šialené 2Eur. Našťastie sme tam už viacej autom nemuseli. Chodili sme bicyklom a spravili sme to dokonca rýchlejšie ako tým autom. Chvíľu sme dvere č.15 hľadali, napokon po kúpeľnom turné naveľa sme trénerku a účtovníčku našli. Prvé dve hodiny odpadli plačkovia (okrem jedného, ktorý vydržal plakať až do konca kurzu) a rozmaznanci. A to sa len tak čľapkali. V ďalších hodinách prituhlo, aj keď voda mala 33C. Našu malú si zobrala, ako aj iných "bojkov", staršia pani. Doobeda vykladá v Tescu, poobede si zapláva s deťmi. Bola však autoritatívna a malkáči ju poslúchali. Naša malá s tým mala trocha problémy. Aj ona si poplakala. Trénerka nás ubezpečovala, že za 5 hodín ju nespoznáme. Skutočne sme ju pár krát "nespoznali", keď trucovala. K akej takej zmene došlo, keď sme jej kúpili plavecké
okuliare. Aspoň sa nebála potopiť. Postupovali sme v kurze korytnačími krôčkami, menšími ako ostatní. Trénerka sa jej aj chvíľu po skončení venovala. Úplne najhoršia zasa nebola. Ešte boli za ňou. Ku koncu mala novú trénerku a tá už nebola taká prísna. Zdalo sa mi vtedy, že sa nám dcérka vysmieva. Vie splývať, prepláva iba s doskou a odkedy sa jej dostala do nosa voda, bojí sa skočiť. Ale nepoužívame už handru na oči. Tak cieľ čiastočne splnený. Na poslednej hodine mohli byť aj rodičia. Tak sme si ju zvečnili vo "full HD".
Máme ešte 1 hodinu, ktorú sme vynechali, keď bola chorá. Trénerka jej dala 4 hodiny na to, aby bola ako ostatní z jej kurzu. Dokonca by bola ochotná sa jej po hodine o5 extra venovať. Termíny na leto sú však plné. I vďaka nám, pretože, keď sa to mamičky v škôlke dozvedeli, prihlasovali svoje ratolesti. No skôr vidíme na nej, že akosi ju to neláka. Nemá to potom zmysel. Neradi by sme malú do toho nútili. V plávaní sa teda nenašla, zdraviu jej zrovna neprospieva, keď "nervačí". Možno neskôr.
29.5.12
9.5.12
Knihy vs. filmové spracovanie 6
Prvá kniha, ktorej motív sa mi páči je Parfum. Má geniálnu fabulu deja. Šialenec, či génius vyrobí parfum z dievcat, ktorým potom dokáže pôsobit na ľudí.A tí ho milujú.
Nevie však príjmať a dávať lásku, preto volí dobrovoľnú smrť. V porovnaní kniha a film, je film pod taktovkou T. Tykwera viac zdramatizovaný. Pestúnka malého Jeana Baptistu nezahnyie pod rukou lupičov, ale naopak sa dožije vysokého veku. Kniha je skúpa na popis jednotlivých vrážd dievčat, čo vo filme nechýba. Nie je to na škodu, film je o to pútavejší. V knihe však zahynulo 25 dievcat, no vo filme "skromnejšie" 17. Legenda o konzistencií 16 vôní + jednej, ktorá parfém podtrhne je vo filme vymyslená. Rovnako je zmenená scéna, keď sa Jean Baptiste vkráda do Laurinej izby v hoteli. V knihe ide rebríkom cez okno, no vo filme priamo cez dvere a ešte si aj zoberie kľúč v komnate spiaceho otca.
Quo vadis je historická dráma, kde v popredí je boj o lásku a kresťanské hodnoty. Film z r.1951 režiséra M.LeRoya sa ako tak drží knižnej predlohy. Začiatok je iný. V knihe je Vinicius u Pretoniusa, ale vo filme prichádza k Neronovi. Niektoré maličkosti ako prepadnutie Vinicia s Krotonom na ulici a nie v dome ako v knihe alebo Vinicia utekajúceho do Ríme na voze naháňajú pretoriáni. Druhá polovica filmu sa už viac odkláňa od knihy a mnoho vecí je vypustených a iné pridané. Grécky rádoby filozof sa vo filme objavuje len na minútku, ale v knihe vstupuje oveľa viac do deja. Uplný zlom oproti knihe nastáva po víťazstve Ursusa nad býkom. V knihe im dá Nero slobodu, palec hore, no vo filme palec dolu. Viniciovi vojaci potom bránia veliteľa proti pretoriánom. Nero nakoniec zomiera, čo v knihe vôbec nie je. Tým chcel režisér asi pridať viac dramatickosti. Toto slávne dielo by zaslúžilo vernejšiu adaptáciu.
Ďalšia filmová adaptácia bola oscarová snímka W.Styrona Sofiina voľba z r.1982. Film pôsobí lacným dojmom. V podstate sa odohráva len v jednom dome. Divák by asi nechcel iba počuť rozprávanie Sofie, ale aj vidieť, prežiť jej spomienky. Miestami je to nuda. Na čo sa dá pozerať, je herecký koncert M.Streepovej, ktorá tu zahrala svoju životnú rolu.
Prvá kapitola je vynechaná, ale kľudne by mohla byt aj v knihe vynechaná. Sused Stinga Fink sa vo filme len mihne, v knihe má o5 viac priestoru. Divák sa nedozvie ako vlastne nešťastný pár zomrie. Podľa knihy rozkusli tobolku kyanidu draselného. Taktiež záverečná scéna, pohreb, vo filme nie je. Film končí básňou. Akosi však vo filme uniká podstata diela a ťažko sa potom pochopí.
Zatiaľ poslednú adaptáciu som vzhliadol film z r.1940 slávneho A. Hitchock-a Rebecca podľa rovnomenného románu od D. du Maurier. Prvé dve tretiny filmu sa držia knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna, keď zosobášený párik odchádza z radnice a Max kupuje kvety. A potom pani de Winter informuje o faux pas s plesovými šatmi Maxov kancelár Frank a nie p. Denversová ako je to vo filme. Posledných 30 min. je dej už viac menej "upravený" úplne a zrýchlený. Pani de Winter je v súdnej sieni od začiatku, pričom v knihe váha a vstupuje počas pojednávania. Konštatovania Maxa, že sa mala naraňajkovať je vymyslené. Výpoveď svedka,
lodiara Tabbsa je upravená a skrátená. Najviac sa však odlišuje scéna, keď Jack Favell vydiera manželov de Winter v ich aute. V knihe príde za nimi do Manderley a tam sa jednajú. Do Londýna za Rebekiným doktorom ide aj panička, vo filme ide s Max s Frankom a plukovníkom. Paničke hrozí zatiaľ kremácia v paláci, ktorý zapáli p. Denversová. Záverečná scéna smrti Rebekinej komornej p. Denversovej je vymyslená. V knihe ujde jednoducho preč, no vo filme skončí dramaticky v prekliatom Menderley, keď sa na ňu zrútia drevené trámy. Režisér sa tak vyhol nudnému koncu.
Nevie však príjmať a dávať lásku, preto volí dobrovoľnú smrť. V porovnaní kniha a film, je film pod taktovkou T. Tykwera viac zdramatizovaný. Pestúnka malého Jeana Baptistu nezahnyie pod rukou lupičov, ale naopak sa dožije vysokého veku. Kniha je skúpa na popis jednotlivých vrážd dievčat, čo vo filme nechýba. Nie je to na škodu, film je o to pútavejší. V knihe však zahynulo 25 dievcat, no vo filme "skromnejšie" 17. Legenda o konzistencií 16 vôní + jednej, ktorá parfém podtrhne je vo filme vymyslená. Rovnako je zmenená scéna, keď sa Jean Baptiste vkráda do Laurinej izby v hoteli. V knihe ide rebríkom cez okno, no vo filme priamo cez dvere a ešte si aj zoberie kľúč v komnate spiaceho otca.
Quo vadis je historická dráma, kde v popredí je boj o lásku a kresťanské hodnoty. Film z r.1951 režiséra M.LeRoya sa ako tak drží knižnej predlohy. Začiatok je iný. V knihe je Vinicius u Pretoniusa, ale vo filme prichádza k Neronovi. Niektoré maličkosti ako prepadnutie Vinicia s Krotonom na ulici a nie v dome ako v knihe alebo Vinicia utekajúceho do Ríme na voze naháňajú pretoriáni. Druhá polovica filmu sa už viac odkláňa od knihy a mnoho vecí je vypustených a iné pridané. Grécky rádoby filozof sa vo filme objavuje len na minútku, ale v knihe vstupuje oveľa viac do deja. Uplný zlom oproti knihe nastáva po víťazstve Ursusa nad býkom. V knihe im dá Nero slobodu, palec hore, no vo filme palec dolu. Viniciovi vojaci potom bránia veliteľa proti pretoriánom. Nero nakoniec zomiera, čo v knihe vôbec nie je. Tým chcel režisér asi pridať viac dramatickosti. Toto slávne dielo by zaslúžilo vernejšiu adaptáciu.
Ďalšia filmová adaptácia bola oscarová snímka W.Styrona Sofiina voľba z r.1982. Film pôsobí lacným dojmom. V podstate sa odohráva len v jednom dome. Divák by asi nechcel iba počuť rozprávanie Sofie, ale aj vidieť, prežiť jej spomienky. Miestami je to nuda. Na čo sa dá pozerať, je herecký koncert M.Streepovej, ktorá tu zahrala svoju životnú rolu.
Prvá kapitola je vynechaná, ale kľudne by mohla byt aj v knihe vynechaná. Sused Stinga Fink sa vo filme len mihne, v knihe má o5 viac priestoru. Divák sa nedozvie ako vlastne nešťastný pár zomrie. Podľa knihy rozkusli tobolku kyanidu draselného. Taktiež záverečná scéna, pohreb, vo filme nie je. Film končí básňou. Akosi však vo filme uniká podstata diela a ťažko sa potom pochopí.
Zatiaľ poslednú adaptáciu som vzhliadol film z r.1940 slávneho A. Hitchock-a Rebecca podľa rovnomenného románu od D. du Maurier. Prvé dve tretiny filmu sa držia knižnej predlohy. Vymyslená je akurát scéna, keď zosobášený párik odchádza z radnice a Max kupuje kvety. A potom pani de Winter informuje o faux pas s plesovými šatmi Maxov kancelár Frank a nie p. Denversová ako je to vo filme. Posledných 30 min. je dej už viac menej "upravený" úplne a zrýchlený. Pani de Winter je v súdnej sieni od začiatku, pričom v knihe váha a vstupuje počas pojednávania. Konštatovania Maxa, že sa mala naraňajkovať je vymyslené. Výpoveď svedka,
lodiara Tabbsa je upravená a skrátená. Najviac sa však odlišuje scéna, keď Jack Favell vydiera manželov de Winter v ich aute. V knihe príde za nimi do Manderley a tam sa jednajú. Do Londýna za Rebekiným doktorom ide aj panička, vo filme ide s Max s Frankom a plukovníkom. Paničke hrozí zatiaľ kremácia v paláci, ktorý zapáli p. Denversová. Záverečná scéna smrti Rebekinej komornej p. Denversovej je vymyslená. V knihe ujde jednoducho preč, no vo filme skončí dramaticky v prekliatom Menderley, keď sa na ňu zrútia drevené trámy. Režisér sa tak vyhol nudnému koncu.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)