9.3.19

Heš potvoro!

...kričia fanúšikovia basketbalistiek, keď im súper hádže trestný hod. Sezóna košíkovej, ako by niekto archaicky, ale spisovne, nazval basketbal pomaly vrcholí. Na jej začiatku sme rozmýšľali nad kúpou permanentky, ale asi by sa nám nevyplatila. Z oficiálneho fan klubu nedostaneme ani odtrhnutý lístok. Ten sa uzavrel do seba a v počte 2 kusov, poťažmo 3 (otec a dcéra, občas chlapík) si bubnujú sami. Už tam nie je ten esprit ako predtým, aj keď naposledy zmenili rytmus trieskania. Nikoho k sebe nepríjmu. Vytvoril sa i neoficiálny klub z bývalého člena. Sám si spravil plagát. Naposledy koncom marca bol v hale nátresk. Naše miesta sú však vždy voľné. Vyzerá, že každý má to "svoje".
S Košicami sme v semifinále hrali tvrdý basketbal. V prvom súboji sa baby vyfaulovali po 6 minútach. Košice v druhej polovici dokonca po 4. Ani druhý zápas nebol o nič lepší. V ňom sa vyfaulovala aj trénerka Košíc a opustila halu, čo som ešte na zápase nezažil. Baby majú výkyvy ako jarné počasie. Občas mi pripadajú mentálne nepripravené. A koše potom nepadajú. Našťastie sa spamätali a v poslednom zápase vrany vyprášili. Postúpili do finále ligy, kde v Koniarni dnes večer narazia na silnú Ružu.
Na zápas chodia povzbudzovať rôzni týpečkovia. Vyzerajú, že rozumovo balansujú na hranici normálnosti a autizmu, často spolu s rozhodcami. Nebudem preháňať, ale tri štvrtiny chlapov si idú pozrieť pekné, vyšportované baby, hlavne Ivanku J. Niektorých dokonca aj ženy samé zavezú na zápas. Polovičky samy tam nie sú. Iní si ventilujú rôzne depky na rozhodcoch: "Čo si tam našiel?" alebo "Bodáj by si píštalku zežral". "Ty dnes dójdeš domov po kúskoch debilko". A niektorí sa aj modlia. Tréner tiež baby nešetrí. Dnes sa začína finále ligy. Fanúšikovia si objednali autobus, nominovala sa i polovička. Ja som nešiel, lebo malé mali iný program. Ruža je favorit, ale snáď nebude z toho fiasko. Naše majú na to, držím palce.
Načim niečo o detskom basketbale. Po novom roku a žiadnych výhrach to zopár báb vzdalo. Niektoré chodia na tréningy, ale na zápasy (chvalabohu) nie. Jedna šla hosťovať do lepšieho tímu. Vraj túži po medaile. Skôr rodičia chcú z dcéry mať profesionálku.  Niekedy je ich na tréningu len 6. Potom aj tá hra tak vyzerá. Neskoršie narodené chodia dopĺňať na zápasy mladšie. U nich je herné podanie ešte horšie. V našom meste basketbal upadá. Ešte tak dievčatá o rok staršie od našich majú zatiaľ nejakú úroveň. Predseda klubu ho bude držať pokiaľ mu bude čosi z toho sypať a rodičia platiť. Dcérka je rada, že si zahrá a nevadí jej, že prehrávajú. S pomocou starších mali i zopár svetlých zápasov, keď vyhrali. Vedel by som si predstaviť dobrý tím, ktorý by sa vedel niekam vypracovať. No staršie si vyberajú zápasy. Našim mini sa zmení tréner od septembra. Dcérku volajú Čivava. Milá, no popudivá. Ďalej je v tíme Nevesta, Tatárka, či Lachtan. Družstvo z Ivanky sa 2 roky chystalo poraziť naše a napokon sa im to ľahko podarilo. Našou porážkou dosiahli Klokany jediné dve výhry v lige. Naše dievčatá sú 5. a veľa prehier ich nedelí od dna tabuľky. Tento týždeň ich posilnila cigánočka od starších. Tam ju tréner nechce, tak ju pichli k našim. V živote som ju medzi mladšími nevidel ani na zápase. Zajtra vybehne prvýkrát v súboji na palubovku. Je najvyššia, tak by mohla dačo pomôcť. Alebo zasa nesplnené sny rodičov? Od septembra budú mať dievčatá staronovú trénerku, tak uvidíme, či bude mizéria pokračovať alebo sa baby posunú vyššie.