Deti

Mladšia nevie povedať K a nahrádza ho T, tak vznikajú slová ako toň, toník (kôň), tit (krík), mamita (mamička), potaj (počkaj), toleso (koleso), mačita (mačička) alebo žibaba (ježibaba), veľmi pekné slovo je mut (mucha). Sme radi, že je v poriadku a podľa doktorky v reči dokonca kúsok popredu.
Popredu je určite aj v srdnatosti. Jeduje sa ako čert. Hádže sa o zem. Väčšinou si to nevšímame, inokedy dostane po zadku. Už nám aj povedala: "Nebudem posutat." V preklade "Nebudem poslúchať." Z jedením sme sa dostali do štádia ako zo staršou. Zabávanie, televízia, naháňanie, neskutočné. Teta povedala, že jej deti boli tiež zlí jedáci, ale to, čo naše predvádzali teda ešte nevidela. Hranolky sú istota. Zem je pre ňu magnet. Minimálne raz za deň ju pritiahne, hlavne čelom. Tiež dosť obľubuje rohy stolov. V horúcich dňoch ju mamina odúča s úspechom od plienok. No počká si na tú jednu plienku, či gaťky, aby sa mohla do nich vykadiť.
Staršiu by pani riaditeľka škôlky rada videla krepčiť v tanečnej. Nebránime sa. Dcérka by sa videla aj na tenise, ale my ju nie. Zisťujeme, že je fotogenická. Cez to všetko sme teraz fotky zo škôlky  za 10Eur odmietli. S jedením sa polepšila. Zaviedli sme 20 min. intervaly, dokedy sa má najesť. Trocha to pomohlo. Malý mudrlant. Mali sme na návšteve postihnuté dievčatko. Mama jej povedala, že je chorá. Na to dcérka, že nie je chorá, ale postihnutá. A to sa nedá liečiť. Mladšiu navádza na zlé veci. Tá sa samozrejme nebráni. Potom sa staršia vyhovára. Niekedy však pomôže, usmerní aj správnym smerom. Má obdobia, kedy sa s ňou nedá a je papuľnatá. Chodí s nami na svojom malom bicykli. Dá to veľa práce ju usmerniť, aby sa držala kraja cesty, neobzerala sa a tak. Šlape medzi nami. Najviac prešla asi 6km v kuse. Nafukovací hrad bol veľké lákadlo. Nejaké veľké etapy s ňou tento rok neplánujeme. Predsa len sa čosi našlape a aj tak ide pomaly. S mamou sa blížime k pádovej rýchlosti.
V horúcich dňoch sme sa chodili kúpať. V týždni k Váhu, cez víkend sme prvýkrát navštívili termálne kúpalisko v Partizánskom. Myslím, že na zvyšok sezóny sme rozhodnutí. Už sú pekne opálené. Staršiu trápia alergické reakcie. Teraz lieta kopec všelijakej bodajúcej nainfikovanej pliagy. Raz mala opuch pod okom a nedávno temeno. Baby čakajú teraz dva mesiace prázdnin. Už sme aj kúpili bazénik babke, tak nech už je konečne poriadne leto!

Športový deň

Po rokoch nový šéf usporiadal športový deň pre rodiny zamestnancov. Počasie tentoraz vyšlo, nie ako naposledy, keď neúnavne lialo. Teraz bola neúnavná horúčava. Bolo to narýchlo zorganizované, preto sa uskutočnil v piatok poobede, ale zase prišli aj ľudia, ktorí cestujú o tomto čase domov. Rodinku som si vyzdvihol na stanici, márne som hľadal kočiar. Dostihol som ich až na parkovisku. Pri jazere sme boli o chvíľu. Okolie sa zmenilo. Kde sú časy, keď som tam trávil cez prázdniny každý deň. Majitelia pláží sa snažia prilákať ľudí. Hoci z tobogánu straší už len konštrukcia, pribudli záchody, bar, nové montované domčeky. Bojujú proti riasam v jazere. Ostnatým drôtom ich pravidelne vyťahujú. Pripadá mi to ako boj s veternými mlynmi. Čo ostalo z čias boľševika nezmenené je budova reštaurácie na začiatku areálu. Popri nej sme prešli k baru s menom Barbara. Ešte pred vstupom naše baby odchytili animátorky a zapojili do súťaží. Najprv streľba lukom, potom hádzanie šípok, zhadzovanie plechoviek. Staršia iba ťukla do konzervy, mladšia mala presnejšiu mušku. Potom sa spoločne plavili kartónovou loďou cez prekážky. Skok a podliezanie prekážok. Tu sa mladšia dcérka vynašla, a čo nepodliezla si podvihla. Vynašla sa aj pri poslednej disciplíne, lovenie rybičiek. Tam si jednoducho špagát udice pritiahla tak, aby sa jej nekýval. Neskôr si všetky detičky prevzali diplomy za účasť. Naše baby museli ísť spoločne. Na vysunutom pracovisku sekretárky som nás zaregistroval, prevzal kupóny na občerstvenie a už sme aj areál opustili a šli na pláž. Najviac sa tešili na kúpanie, takže sme to nemohli vynechať. Riasová voda veľmi nelákala, ale okolie bolo ako tak vyčistené a voda teplá. Kto by odolal po studenom Váhu? Len moja manželka, tej sa aj tých 24-25°C videlo málo. Obďaleč sa opaľovali "nahacinky", kde mnohí chlapi sa ešte v noci museli z toho odkopávať. So mnou drahá vypiekla, lebo ja som veru nemal čas sa obzerať. Dával som pozor na malé. Po hodinke sme mali toho dosť a presunuli sa s5 k okoliu baru. Dali sme si každý nanuk. Jeden sa mi doslova roztiekol v rukách. Baby odišli na nafukovací hrad, tak som mohol hodiť krátku reč s kolegami a "pokukať" ich ratolesti. Ani som nevedel, že mladšia si vykĺbila rameno. Mama jej ho chladnokrvne nasadila nas5. A "jeli" sme ďalej. Nasledovali tance pre deti. Animátorka predtancovala. Naše baby sa akosi okúňali a držali sa v úzadí. Na záver nechýbala na každejpártyprítomná mašinka. Odstál som si radu na detskú " cigánsku" a kofolu. A zase na nafukovací hrad, čarbanice na tvár. Výzva na preťahovanie nikoho nepritiahla, iba naše malé a animátorky medzi sebou. Obria nafukovacia šmýkačka bola iba pre nás. Ťažko to išlo s holými nohami. Po siedmej hodine sme sa pomaly pobrali domov. Bolo to skvelé popoludnie, najmä pre deti. Staršia sa už aj pýtala, kedy bude ďalší taký deň. Hej, bolo by fajn sa takto stretnúť aj každý týždeň.

Knihy vs. filmové spracovanie 10

Známa knižka O.Nedbala Nikola Šuhaj loupežník bola sfilmovaná 2-krát. Obe adaptácie som si pozrel. Prvá z r.1947 od režiséra M. Krňanského sa pomaly viac-menej červená a je cítiť rastúci vplyv boľševikov. Zo Šuhaja robia hrdinu v duchu vtedajšej propagandy a ospevuje ho ako hrdinu bojujúceho proti zlým žandárom a boháčom. Toto sa tam omieľa dokola a myslím, že kniha vypovedá o niečom inom. Eržika tam vystupuje len okrajovo. Šuhaj utečie na začiatku od baby, ktorá ich učarovala. V knihe ju však ubijú k smrti.
Inscenácia z r.1977 je mierna, padnú tam len 4 výstrely, žiadna krv. Vcelku sa drží knižky a je oproti staršiemu filmu lepšia. Dodržuje jednotlivé dejové momenty. Nezachádza do detailov. Akurát tam nie je Šuhajov otec ani ostatní súrodenci. I tu Šuhaj s nem. vojakom utečie na začiatku od baby.
Ďalšia menej známa knižka Protivník od E.Carrere-ho sa dočkala filmovej podoby v r.2002 od N.Garcia. Mená sú vo filme fiktívne. Dej je oproti knihe poprehadzovaný i keď popisuje, čo sa vlastne stalo. Chýba akosi záver. V knihe sa dozvieme, prečo a čo a sa stalo so Jeanom-Claudom a niektorými ďalšími postavami a psom. Film akoby to nedokončil a treba premýšľať pri jeho sledovaní. Kniha je v tomto priamočiarejšia.
Naveľa, dostal som sa aj k našej klasike Tri gaštanové kone od M.Figuli. V r.1966 ju dal do filmovej podoby režisér J.Šajmovič. Vo filme vôbec nevystupuje Petrov kamarát Jožo Greguš. Zato jeho žena sa tam mihne. Spočiatku je film nudný, knižka je pútavejšia. Svojho anonymného soka s fúzikmi stretne na konci novely v meste, nie v dedine. Tu si to režisérsky zjednodušil. Film trvá iba niečo vyše hodiny. Určite by sa dal spraviť dlhší. Nie je tam napr. ako si Peter postavil dom. Kto je lenivý čítať, hoci útlu knihu, stačí mu zhliadnuť film. Vcelku sa drží predlohy.

Motanie sa po farmách

Navštívili sme, vraj známu a vychvaľovanú farmu v Bojnej. Pre deti fajn, ale taký priemer. Farma, či ranč. Symbolické vstupné 1Eur sa majiteľom vráti na jedle. Dá sa tu aj rybárčiť, všetko dodajú. Aj rybu k háčiku. Vyjde to draho. Len grilovanie je za 4Eur. Hrala tam živá kapela. Guláš, čo noty dali. Cmorík, Smokie, ľudovky. Vypelichaný, starý lev na ostrove uprostred farmy. Namiesto jazveca potkany. Opice, srandovné sliepky, teda jedna. Makakom chutí aj mrkva. Motajúce sa husy. Nebol som si istý, či vidím soba alebo jeleňa. Mladé parožie z plyšu patrilo jeleňovi. Sympatické lamy s afro účesom. Mula alebo somár-pre mňa jedno. Otvorené ovce v košiari, gániaci baran. Potulujúci sa poníci. On a ona. Ona v druhom stave, on nadržaný. Nečudujem sa. Jemu uplietli nepodarené decká vrkoč.  Malé zajačiky, muciny. Kôň, ktorý mal dosť vozenia za celý deň, prskal. Dievča dráždiace psa. A unudený tiger. Toho dievča nedráždilo, z jeho výrazu by sa ani nedal. Malá sa neudržala na lanovke a spadla na riť. Baby si nakoniec dali hranolky. Tie isto zaberú.
Boli sme aj na menšej farme Etelka na prašnických kopaniciach. Lenivci sa môžu pokúsiť vyjsť tam autom, dobroduhovia po oraniciach. My sme šli hore po ceste pešibusom s vôňou hríbov a nevyhnutnými keksíkmi a džúsom. Farmu má známy hospodár (tiež pokrývač) z TV Narkóza Martin Bagár. Čo televízni farmári nepojedli, divák tu zbadá. Má tam aj vzácne kravy, ktoré neznajú mravy a mohli sa na nás doslova vysrať. Veď nemáme sa pri nich hrať. Malé obdivovali prežúvajúcu kozu. Bola to tá Etelka? Aby sme ju poznali mala by ju zobrať telka. Potom, čo nohy malo, zutekalo a čo nevládalo, v bahne sa váľalo. Kúpili sme si kravský syry, celkom chutné. Deti zase stískali kozliatko ukrutne. Vrchol farmárovho chovateľstva, kôň sa neukázal. Vraj za kopcom iné lúky spásal. Šli sme teda za ten kopec, že ho zrieme, ale tam len prasa v špine o5 drieme.
A jediný kôň, čo v tej Podkylave bol pľuje, erdží, očami blýska. Malá plače, musím ju viac na rukách stískať. Radšej na trampolínu skákať a potom s revom domov sa pratať.