Krst

Pomenovanie tohto dňa-Smrtná nedeľa znie hrozivo, no pre nás bol príjemný.
V túto nedeľu sa vynáša Morena, aby sa ľudia zbavili konečne zimy. My sme vyniesli našu mladšiu dcérku pred oltár na krst, aby sme ju zbavili dedičného hriechu. Stala sa ďalšou ovečkou v kresťanskom košiari, čo prítomní v kostole patrične uvítali potleskom. Už v dojčenskom veku si užila svojich 5 minút slávy. Krst bol počas omše. Pastierom duší v našom kostole je Kubánec. Jeho kázanie bolo podobné baptistickému. Plné gest a kriku. Už len gospelová skupina chýbala. Malá obrad znášala pokojne. Na konci omše som s ňou vyšiel von. Potom sme sa presunuli do reštaurácie na obed. Mobilný presun sa nezaobišiel bez dramatických, či humorných situácií. Najprv nás teta naháňala autom. Pred reštauráciou jej auto vypovedalo službu a nemohla zaradiť 1. Ani opätovné naštartovanie nepomohlo. Potom akýsi murár auto spojazdnil. Na obed sme chvíľu čakali, kým sa malá nachová. No hlad bol silnejší a o 13h sme už tlačili predjedlo.
Pre staršiu dcérku obľúbené "vajco". Po výdatnom obede sa už len oči prevracali pri pohľade na zákusky. Ale tortu Panna cotta si nikto nenechal ujsť. Tak ako sa všetci pred obedom striedali vonku pri dcérke, poobede nikto nevládal a ostalo to ,ako inak, na rodičoch. Poniektorí bojovali s výdobytkom modernej sanity a nevedeli, že voda v umyvárke sa spúšťa na fotobunku. Márne hľadali kohútiky. Po 16h sme sa rozišli. Čašníci mali trocha bordel v úcte, a preto chyby v účte, ale veď sme im nechali pekné "dýško". Tak sme si domov priviedli v tento deň "svaticu". To už je 3. v našej domácnosti. Ja medzi nich nepatrím... V živote ju čaká všeličo, ale nech tie dobré veci vysoko prevážia nad zlými a nech je šestný človek. Aj krátky čas života je dostatočne dlhý na dobrý a čestný život.

Láska na druhú

Do našej rodinky pribudlo dalšie srdiečko, zlatíčko, dcérka.Prišla do tohto slzavého údolia v posledný januárový piatok večer. Hoci sme sa na jej príchod velmi tešili a hlavne žena už bola nedočkavá, riadne sa jej príchod zdramatizoval. Štastne to dopadlo, i keď sme si ešte nevydýchli a uvidíme, čo nás čaká najbližší rok. Veríme, že bude všetko v poriadku a drobec zabojoval.V živote sú chvíle, ktoré by človek nechcel zažiť a pôrod našeho bábatušenka bol jedným z nich. Ďalej sa nebudem rozpisovať, sú to nepríjemné a bolestné spomienky. Ostatne, ešte by nám kde kto závidel. S maminou si pobudli v nemocnici týždeň. Medzitým som so staršou dcérkou bol cez víkend doma (s čím sa svokra nemohla zmieriť, ale nemal som u nich kde spať) a v týždni potom už u svokry. Chodil som normálne do práce. Plienkovej torty som sa tentokrát nedočkal, aj keď ju kolegovia sľúbili. Sľuby chyby. Ani pozdrav. A to som otravoval svokru s koláčmi. Obdržal som však týždenný, vzdelávací pobyt vo Švédsku. To je asi šéfova forma odmeny, keď sa nám narodí dietaťko, lebo pri prvom som tiež mesiac strávil mimo domu. No, čo už. Na čo ale tie reči. Aspoň viem, za čo ma v robote majú... Uprostred týždňa som bol s našimi pozrieť moje dve lásky v nemocnici. Predtým, než som ich vyzdvihol z nemocnice som stihol vybaviť rodný list a poistovňu. Týždeň som pobudol s nimi doma. Aby sme si trocha všetci zvykli. Staršia ako inak žiarli. Už chcela dať bábätko do hovna, do kontajnera alebo jednoducho preč. Robí na prieky, aby upútala. Druhý týždeň chodila svokra k nám. Veľmi ju to nebavilo a posledný piatok už ani neprišla. Jednako pod nami "boží robotníci" stále prerábajú byt (to je podobne ako so služob. cestami, keď sa nám narodí bábo) a potom má aj problémy s rukou. Maličká má už 3 týždne. Má sa k svetu. Svoju "kritickú hodinku" má ráno od 4.30 do 6.30h. Vtedy riadne nespí a mrnčí. Ja sa stahujem do obývacky. Nejako to musíme vydržat.

Pveco?

Naša malá dospela do štádia otázok prečo. Pvečo je jeseň a pvečo zima ? Pvečo je mrak? Pvečo ujo býva v baváku a pvečo sa mu tam páči? Mamina to rieši proti otázkou. Prečo si to myslíš ty? Už druhý mesiac spáva v sama vo svojej izbe. No stále chodí v noci k nám do spálne do svojej postieľky. Včera bol rekord a vydržala to až do 5.55h ráno. To som ju bol o 4h skontrolovať, či ešte žije. Ani na záchod som nešiel, aby som ju neprebudil. Dnes už prišla v "tradičnom" čase o 1.30h a postupne sa znižuje. Aj ma napodobňuje ako čítam rozprávky. Ona ich číta plyšákom. Vtedy je roztomilá. Filmovým hitom jesene je Bambuľka, hlavne časť, keď išla sanitkou. To rozoberá zo všetkými. A tiež S čerty nejsou žerty. Nemilo nás prekvapuje tým, že sa začína došťávať. Tento víkend najprv mne na postel, potom na podušku a včera v "obývke" na pohovku. Dostala világoš. A este sa pyta "Pveco ma biješ?" Pýta sa, či ju zvieratká majú "vadi". No neviem, či taký krokodíl zrovna...Veľmi sa teší na Vianoce. Zasa to vníma inak ako pred rokom. V Auparku skonštatovala, že "V Aupavku už pvišli Vianoce." To keď zbadal stromček. Tak už aj my sa tešíme, kedy k nám prídu.

2,5 roka našej dcérky

O5 poznamenám niektoré "hefty" našej dvaapolročnej dcérky. Buble do pohára z vodou a tvrdí, že tak chrápe dedo. A ešte pri tom robí "Baaa" (výdych). Videla na obrázku, že pes chytá ryby. Tak vyhlásila, že ten psík si ich potom uvarí. Keď sme ju hnali na nočník tak povedala: "Čo ma ženeš. šak pockaj. Už idem." Toto keď povie také malé dieťa, tak vás to dáva do kolien. Dve-tri noci zaspávala pri pootovrených dverách a zažnutej stolnej lampe. Vraj sa bojí. Vymyslela si už aj uja Masného a ježibaby. Ježibaby bol nápad babky, s ktorou ich počas augustového víkendu vyháňali z domu. Malá tam spala 2 noci. Prvú nemohla, lebo ju rušil akýsi zvuk. Keď zobudila babku a pýtala sa "Co to vrdžoní?". Babka jej povedala, že to dedko chrápe. Hore boli už o pol štvrtej ráno. Druhú noc dedka vyhnali do izby a spala kľudne. V telke sledovala cirkus a popri tom sa váľala po zemi akože robí akrobata. Piatok 13.-teho bola už druhýkrát u holiča. Tento zážitok preniesla tiež domov a s mamou sa hrali na kaderníkov. A povedala mi: "Ani ju nespoznás". Čítala knižku a pri tom si hovorila "Jéziši". S rovesníkom Alxom sú stále veľkí frajeri. Najkrajšie je, keď sa spolu držia za ruky a každý si niečo iné rozpráva. Začína byť panovačná, keď hovorí "Ty ma nechaj!" alebo "Choď prec!". Fakt si musíme dať pozor, čo hovoríme, lebo sa nám to skôr, či neskôr vráti.

1,5 roka

Dávno som nepísal o našej malej láske. Má už poldruha roka. Prvé slová ráno sú gove (t.j. dole), sama, von. Má na svoj vek veľmi bohatý slovník. Uvediem niektoré jej slová: dopaka (do parku), panaka (panák), goda(voda), kola (koláč), ata (atlas), uka (ruka), noža (noha), masa (mäso), ava (pes), pač (páči), džu (malinovka), mede (čaj s medicínou), siže (slíže), a dua (aj druhá), hema (prilba na bicykel), haňa baňa (bábätko), ota (otvoriť), kluka (kľúče), kaba (krabica), dobe (dobre), kuťa (krstná), deťa (dieťa), opata (opraviť), jebaba (ježibaba), jaba (žaba), čukota (čučoriedka), maua (melón), mua (mucha), pava (pavúk), dokoťa (do koša), kokobežka (kolobežka). Popri bežných slovách sa učí aj odborné. Musíme ju totiž pri jedení niečím zaujať a jeden zo spôsobov sú knihy: tup (trup), tuba (turbo), budu (budíky). Každý deň sa naučí nové slovo. Keď niečomu nerozumie spýta sa Čóó a keď pochopí tak povie Nóó. Hrá sa zo slovíčkami a povie napr. mamas alebo tatas. Ak niečo pokazí povie tata pate (tato plače) aj keď sa ma to netýka. Už si aj pamätá sľuby, takže ju už len tak neogabeme sladkými rečami. Musia nasledovať aj činy. Chodí s mamou a občas aj so mnou po ihriskách v meste. Vycíti zlé deti a nenechá si od nikoho robiť zle. Niekedy aj ona provokuje. Naposledy, keď som bol sám s ňou schytala od jedného zlého dievčaťa lopatu piesku do tváre. Koľko toľko som jej očistil oči a šli sme domov. Dievča mama tiež zobralo domov aj keď revalo. Inak malá vychádza s deťmi a nemá problém niečo požičať, ale si aj vziať. Niektoré deti sú smelšie, niektoré hanblivé. Poobede chodí na dve hodinky si schrupnúť.
Veľká jedáčka to nie je. Zrovna posledné dni skoro nič neje. Jej najnovší hit je postaviť sa na jedálenskú stoličku a miesto jedenia nalievať sa čajom alebo vodou.
Teší sa, keď po celodennom viac menej sterotype s mamou prídem z roboty. Povie len "Tata poť" chytí uka puka a vláči ma po celom byte a jašíme sa. Dnes mi povedala i oci. Umývame ju v umyvadle a 2x týždenne vo vaničke. S večerou bojujeme. Ako tak sa vie vypýtať na "veľkú". Po jej vykonaní zahlási hoňo. Začíname ju učiť na cikanie v šerbli tým, že odstránime spod nej plienku a ak sa nevypýta, pociká sa. Upozorníme ju na to a navyše cíti mokro. O chvíľu nás 3 čaká ďalšia skúška. Ideme na dovolenku. Takže ahój, čáu.