Pokroky našej malej

Dcérke sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Nedá sa všetko zachytiť na kamere, lebo akonáhle ju vytiahnem predstavenie skončí. Tak teda si to poznačím tu. Oslovuje sa menom, zámená jej nič nehovoria. Keď počarbala kuchynskú stoličku, povedala, že ide spať a mama to zašije. Keď mama nemala peniaze, poslala ju kúpiť ich. Hovorí básničky už z lepšou výslovnosťou ako trebárs pred 2 mesiacmi. Pozná Kolo , kolo mlynské, Slimáčik máčik, Kukulienka a Oli Oli Janko (jej obľúbená i na počúvanie). Zabŕdne i do Prší, prší, ale len časť. Zhruba od 22 mesiaca tvorí jednoduché vety. Stále mrchavo je. Už ju kŕmime za pochodu. Behá po byte a naháňame ju z jedlom. Tak čosi zje. Na advent sme jej zapaľovali zasa sviečky. Viem, čo je to závislosť. Vidím to na mojej dcére. Závislosť na dudloch. Hrozne hysterčí, keď ho nemá. Je veľká pomocníčka a pomaly ju učíme hádzať veci do koša. Najnovšie si zvonku nosí palice. No, keď len to. Zatiaľ. Vnútri ju chytila iná mánia, chodiť bosá. Ešte lepšie z jednou papučou, aby sa mohla odrážať aj šmýkať. Niekedy zakričí mamička, keď neprichádza mama a keď ani potom nie, príde sama a urobí dá dá dá-bitka. Vo veľkom kočári nechce byť, ale v malom pre bábiky sa vozí po byte. Vie si už aj stoličku prisunúť k dresu a sleduje, čo sa robí a pri tom vymýšľa.