Gastrofestival

Začalo to nenápadne. Asi týždeň bolelo malú bruško. Zo soboty na nedeľu sme zažili jazdu divokou noc. Vracanie a neskôr hnačky. Polihovala. V nedeľu poobede sme šli na pohotovosť. Nepríjmala už ani vodu. Poslal nás doktor domov s tým, že jej máme dávať Dithiaden na skľudnenie žalúdka. V pondelok sme šli našej detskej lekárke. Tá skontrolovala moč a už aj volala do nemocnice. Mama sa tak nedobrovoľne ocitla s mladšou v nemocnici. Podozrenie na rotavírus. Začali do nej liať fyziologické kokteily a bohvie čo ešte. Z prstov jej brali stále krv. Cikali vraj do striekačky. Ja som šiel do roboty. Len na dva dni. Práve počas návštevy nemocnice to začalo u staršej vyvrhnutím obeda. Už aj sme sa pratali. A v stredu bola už "grogy". Ale zostali sme zatiaľ doma. Z horúčky sa dostala, zdalo sa, že to prekoná. No prišiel štvrtok a nevstala z postele. Bol som vyzdvihnúť baby v nemocnici. Potvrdil sa rotavírus. Ošetrujúca lekárka váhala, či má vypísať PN žene. Nakoniec ju s nevôľou napísala, nakoniec aj tak zle. My sme poobede váhali, či ísť na pohotovosť. Fosilis, ktorí tam slúžia nič nepredpisujú, nič neurčujú. Vyčkali sme do rána. Aspoň si žena odpočinula, lebo v nemocnici sú od 5h hore. A to netušila, čo ju ešte čaká. Kontrola moču u lekárky na 4 *.  To je ešte horšia dehydratácia ako u mladšej. Takže mama o5 do nemocnice so staršou. O5 si zaistila víkendový pobyt na nemocničnom lôžku. Nevedela, či má plakať alebo smiať sa. Sestričky na oddelení sa jej smiali. Dostali tú istú izbu, tú istú posteľ, tú istú stravu. Kuracie mäso so zemiakmi a mrkvou. Bez chuti. Dva dni sa to dalo jesť, potom už s nechuťou odtláčali plný tanier. Na prinesené krosanty sa vrhli ako modelka na boj s kilami. Ja som na tom s obedmi nebol lepšie. Za ten jeden deň, čo bola mama doma uvarila kuracie s mrkvou a ... ryžou. Iróniou bolo, keď mi to isté doniesla v nedeľu svokra. Zaťal som zuby. Z týždňového pobytu medzi vírusmi, bacilmi, mikróbami a podobnou črevnou mikroflórou už aj u maminy sa začala prejavovať viróza. Baby majú teraz diétu a ja s nimi, keďže sú v presile. V škole vypukla panika, o ktorú sa postaral pán riaditeľ. Pritom dcérka zostala doma, príde si už len pre vysvedčenie.
Akoby napísala Halina Pawlovská: Vírus to je hnačiek veľa,
                                                          všetko von, nič do tela.
                                                          Teraz si dávať treba smektu,
                                                           neradno sa špárať v rektu.

Knihy vs. filmové spracovanie 17

Kniha na aktuálnu tému buzíkov a ich problémov Domov na konci sveta. Film sa u nás objavil pod názvom Traja do páru. Vo filme sa Bobbyho otec upáli cigaretou, s ktorou zaspí. Táto scéna je tam vymyslená. Johnatanov otec zasa umrie na infarkt. To zasa vo filme nie je. Neobjavuje sa tam postava bukvy Erika a témy AIDS. Celkovo film pripadá nemastný, neslaný. Akosi som nepochopil odkaz. Kniha je v tomto jasná.
Šarlátové písmeno je útla knižka, ktorá donekonečna omieľa jednu vec. Režisér R. Joffe preto mal čo vymýšľať, aby sa vtesnal do 2h. Je to len voľná adaptácia prvého amerického románu. Indiáni v knihe vôbec nie sú, takže ani Hesterinho muža nezaujmú. Farár sa nechodí kúpať na nový Hesterin pozemok atď. V podstate je film celkom iný, len myšlienky, odraz tej puritánskej doby je spoločný s knihou.

Chlapec v pruhovanom pyžame. Jednoduchá  knižôčka J. Boyne-a s veľkým odkazom a mementom. Do filmového pásu ju pretavil v r.2008 r. M.Herman.   Možno by sa dalo vyťažiť viac a film by mohol byt veľkolepé dielo. Knižka to priam núka. Film začína inak ako kniha povýšením Brunovho otca a oslavou. Scéna pohrebu Brunovej starej mamy je vymyslená. Smuel si nezoberie koláč od Bruna, ale kus kuraťa. Vo filme nemá ostrihané vlasy, ale v knihe kvôli všiam áno. V knihe sa otec ani mama nikdy nedozvedia ako Bruno skončil. Jednoducho zmizne.
Ďalšou, v súčasnosti obľúbený žáner zlátaniny hororu a romantiky, je kniha Chutná tela od I.Marion-a. Film bol natočený v r.2013 režisérom J.Levine-om pod názvom Mrtví a neklidní. Netuším prečo je iný názov v preklade knihy a iný v preklade filmu. Zombík R bol v knihe počas života nejaký manžér. Bol v obleku. Vo filme je v mikine a bol nezamestnaný. Film trvá nejakých 90min. Preto nejaké tie scény z knihy tam chýbajú. Napr. prvá návšteva mŕtvol v meste. R mal dokonca na letisku rodinu s deťmi. To vo filme nie je. Nie je tam ani prechádzka R s Juliou a kamoškou po meste živých. Záverečný boj s kostlivcami má v knihe šťavu a spád. Vo filme je to akosi rýchlo odbyté a pomleté, bez nejakého veľkého napätia. Čo je vo filme navyše je spomienka na Perryho otca. V čom sa odlišuje film od knihy? R býval v inom lietadle, jazdil na inom aute BMW a Mercedes v knihe (to je asi o sponzoroch filmu a knihy). Mesto živých je za hradbami, v knihe na štadióne. R sa dostane do tohto mesta inak. Záver je úplne iný. R s Júliou neutekajú pred kostlivcami (v knihe pred armádou) a neskáču zo štadióna do vody (skáču do šachty). Juliin otec v knihe zomiera pádom zo strechy, vo filme táto scéna nie je a on si uvedomí, že zombíci sa menia. V tomto prípade sa oplatí skôr čítať knihu. Tá je akčnejšia. Škoda, že režisér nepreniesol viac scén do filmu.