Cirkus

Na svete je mnoho cirkusov. Cirkusy majú svoje svety. V jednom účinkujem už dlhé roky. V sobotu som však videl svet, ktorý u nás na Slovensku nemá obdoby. Jednoducho preto, že žiadny taký, u nás pod Tatrami, nemáme. Ktovie prečo? Máme však Maticu slovenskú. Maďari Circus Budapest. Prišli sme 20 min. pred predstavením. Akurát včas, lebo sa schyľovalo k prehánke. Vstupné bolo o čosi vyššie ako sme čítali kdesi na nete. Krotiteľ cvičil levie mláďa a dvaja, akože klauni, sa snažili zabávať krútiacimi tanierikmi. Levíča ešte nebolo celkom domestikované, lebo ho neposlúchalo. Do klietky ho musel odniesť. Spočiatku studené miesto sme menili na trikrát. Najprv si pred nás sadla žirafa, potom sa to malej stále videlo nízko. Skončili sme najvyššie a úplne na kraji. S malým sklzom  program začal číslom stupňa ochočenia levov a tigrov. Tigre boli viac sociálne prispôsobivé. Maximus Antonio, ktorý je pilierom celého ansámbla sa prežehnal a rozbehol ku krvilačným šelmám. Strkal hlavu, ruku do tlamy a akože zápasil s najväčším. To sa už prežehnávali aj diváci. Nasledovala predavačka cukrovej vaty na hrazde. Trio tanečníc zavrtelo zadkom, ale nič extra. Potom doniesli veľkú trampolínu, vodováhou si ju skontrolovali, či je rovno, príp. podložili. Medzitým sa snažili klauni zabávať, ale pôsobilo to neprirodzene. Malá sa vyjadrila jednoducho, že boli trápni. Akrobati boli skvelí. Skákali, čo trampolína a vek jedného z nich dovolil. Ťahalo mu na 50. Ďalšie číslo o5 v réžií Maxima. Drezúra poníkov, tiav a pomaly maxima, čo cirkus má. Plná aréna, ale 70 kúskov som nenapočítal, ani 50.  Naraz 17 egzotických (tak je to na ich stránke) tvorov vraj. Vodný byvol urobil 2 kolečká aj s kravami, či čo to bolo. Zubor ani klokanovci sa ani nemihli. Odzvonilo na 15min. prestávku. Zarazilo ma, že sa platilo aj do mini zoo. Tak som malej dal na výber. Pukance, cucu vata alebo zoo. Vybrala si sladké pokušenie. Medzitým maximovci chystali rotujúce americké koleso, vrchol programu. O5 úžasný a silný maximálny Maximus. Bolo to maximálne úchvatné číslo, Maximus frčal na maximum v kolese. Kde je naša domáca myš... V dokonalej podobe je vidieť asi len u Slnečného cirkusu. Teda to koleso. A potom zasa akrobatka na stuhách, ktorá vo voľnom čase cukruje. Tanečnice s vejármi. Ďalej krásne holandské kone s Maximom a nad nimi o5 akrobatka.  Ako chlapovi mi to bolo jasné, na čo skôr čumieť. O5 sa na žinenke kotúľali dvaja akrobati aj s vyslúžilcom Slnečného cirkusu. Blížil sa záver. Hopsali zasa kone a artisti na ne skákali a vyskakovali jak kedysi na električku. Nevidel som v tom nič zaujímavé. To skôr Maximus, keď maximálne žongloval na koni a na druhom artistka. Cukrárke nevyšlo žonglovanie, keď jej kuželka spadla. Nevyšlo jej alebo dídžejovi tiež číslo predtým, keď muzika vyvrcholila skôr ako ona. Maximus sa prehnal arénou na maximálne cválajúcom koni držiac maxi vlajku únie. Asi mu bránila maďarská hrdosť trímať slovenskú a maďarskou zasa nechcel provokovať nás. A možno to má hlbší význam a hlúpo to interpretujem. Vonku nás čakal mamina s druhou ratolesťou. Obzreli sme si ešte nervózneho, zraneného leoparda a jeho útok na chlapca. Našťastie si to odniesla len jeho kapucňa. My sme si odniesli spomienku na pekne strávené popoludnie.

Maľovanie bytu

Dobrá správa pre návštevy! Po 7 rokoch sa môžu tešiť na nový "wallfit" našeho bytu.
Rodinná rada rozhodla po novom roku, že je načase vymaľovať a opraviť steny,
ktoré boli časovanou bombou. Termín bol určený hneď po Veľkej noci, kedy už bude teplo. Zima však opúšťala naše končiny pozvoľna, ale už sme to nemenili. Vypratávať sme začali už v nedeľu a
šachy s nábytkom hrali na Veľkonočný pondelok. Mat dostala tentoraz detská izba. Tá sa nemaľovala. Deti si po vyšibaní odviezol dedo. Pozakrývané sme to mali mikroténovou fóliou rýchlo, na zem som doniesol kartónovú rolku, ktorú mi šéf s ťažkým srdcom podpisoval.
Zbytočne sme sa naťahovali s krycou páskou. Jednak nedržala a gebroši si nalepili vlastnú.
Večer sme ešte stihli ochutnať švagrovu tortu - Homera Simpsona. V utorok ráno prišiel
gebroš aj s pomocníkom. Ukázali sme, čo chceme spraviť a pustili sa do práce. Drahá
ich chodila každý deň kontrolovať. A dobre robila, pretože sa raz netrafili do
odtieňa. Spálňa je oranžová a oranžovejšia, obývačka hnedá a hnedšia, ostatné miestnosti belšie ako
biela. Gebrošovi začalo horieť pod pätami, lebo mu pomocník na jeden deň vypadol. Musel makať
a je to vidieť na detailoch, ktoré nie sú celkom dotiahnuté. Cez to všetko v piatok oznámil hotovo.
Pokiaľ nedostali peniaze dokonca i upratovali. Po zhrábnutí 720 Eur sa vyparili ako para nad hrncom.
Žena si vybrala kovové garniže za 60Eur a v rovnakej sume tapetu. Len som prevrátil oči, ale
budeme "in". Na druhý deň sme aj zariadenie na vešanie záclon namontovali. Celý víkend
sme čistili a čistili, leštili, presúvali, zapájali, vešali, lepili a ochkali nad boľavámi rukami.
V Lidl sme kúpili oranžový odmasťovač W4. Neviem, čo je to za karbonizovaný koksohydrát, ale zliezla s ním storočná špina. Diabolská konzistencia len za 1.30Eur. V nedeľu nám prišli ratolesti, to
sme mali už detskú ako tak uvoľnenú. S ich prítomnosťou sa pomaly zase začal vyčistený byt
dostávať do svojho "štandardu čistoty". Počas týždňa sme ukladali tisícky serepetičiek, kníh a blbostí.
Niektoré sa aspoň vytriedili.
Celý ten čas sme žili u svokry. Prvú noc nám veľkoryso ponúkli svoju spálňu. Lenže nepovedali o posteli s hlučnosťou 1000 decibelov. Babka si dá štuple do uší a má postarané. Okrem toho nám kradlo spánok teplo a neúnavne tikajúce hodinky. Nad ránom som sa mátožne domotal na pohovku do obývačky. Zvuk štartujúceho autobusa bola pre moje uši nebeská hudba oproti posteliam.
V ďalšie dni sme už spali, chvála švagrovi, v detskej. Tam som si dal podhlavník, z ktorého ma bolel krk. Inak sme mali plnú penziu, ktorú využívali snáď len deti. Pre babku to bolo únavné obdobie
a teraz relaxuje na "fasabuku".
Čaká nás ešte tapetovanie. Po ťažko  nadobudnutej skúsenosti s lepením fólie na skrinku, si na to trúfame sami. Pat a Mat bude o5 v akcii.