Už som sa nemohol každé ráno pozerať 5-tym rokom na odjebanú robotu firmy E-one na našich stenách. Z počiatku veku pandémového som teda sám prišiel s návrhom zbaviť sa opadnutej a mastnej maľby na stenách a povolať do akcie fundovaného gebroša a nie amatérov z ulice odkiaľsi z Hviezdoslavova. Nechávali sme si to až po zbytočnej domovej výmene rozvodov a kanalizácie (rúry by vydržali ďalších 20r.). Nevedeli sme, či osvedčený majster ešte lieta so štetkou a valčekom alebo uskutočníme ad hoc výberové konanie. No potom, čo v máji vymaľoval svokre pol domu a zistili sme, že napriek blížiacim sa siedmym krížikom sa teší skvelej forme ako Mike Tyson, žiadny tender nebolo treba. Voľba bola jasná. Pár týždňov po výmene rozvodov sme ho už videli čakať na dcéru na parkovisku pred domom. Dcéra sa potatila a zavše "tatinovi", ako mu hovorí, vybehne pomôcť s väčšími kšeftami. Dokonca i jeho vnuk vyzerá, že si vybral dráhu gebrošovu. Takže v jedno krásne júnové slnečné ráno o pol ôsmej nastúpilo duo otec-dcéra do boja so špinavými a olúpanými stenami a žena veriac v maliarsky zázrak tiež. Zobrala si dovolenku, ale to kvôli priebežnému upratovaniu. Deň predtým, sme do stredu izieb pozhŕňali náš skromný majetok a zopár neužitočných zbytočností hodili do pivnice. Susedov sme po neblahých skúsenostiach radšej neotravovali. Iba raz som zvonil spodnému, pri premiestnení rozmernej skrinky. O desiatej mi volá drahá, že izba a spálňa je prvýkrát natretá. Žena vybrala unisono svetložltú farbu sladkého melóna pre celý byt. Po druhej hodine sme mali izby hotové a aj chodbu prvýkrát. Sami sme boli prekvapení, že sú rýchli ako Somálec s gastráčom. Drahá izby i upratala, ale cez to všetko večer ideme spať k svokre. Jednu stenu sme už i pokrstili, keď spadla zle nasadená polica. Ešteže malá neležala v posteli. Na druhý deň gebroš stenu opravil a pretrel. Žena s dcérkou vybrali už i novú, masívnu posteľ do izby. Tá ikeácka sa rozpadáva. Pri premiestnení sa unavene prehla v páse ako stará puška. I druhý deň má žena voľno a o pol ôsmej otvára zohranému maliarskemu tandemu dvere. No a tesne popoludní hlásia hotovo. Faktúra znela na 480Eur aj s materiálom. Ďalšie príjemné prekvapkanie. Čakali sme tak okolo 700Eur. Spokojní s jeho robotou sme mu poslali na účet rovných 500Eur a udelili titul Zlatý valček. Polovička umyla okná a donekonečna pretierala podlahu až bola sterilnejšia ako piešťanská JIS-ka. Odbehli sme vybrať "snové obláčiky" i pre nás a vrhli sa na premiestňovanie, či ukladanie nábytku a kníh. Len tak najnutnejšie veci, aby sme mohli zasa normálne existovať. Niektoré ohavné vzácnosti sa vyhodili, iným je dobre v pivnici a len pomaly sa vozia výťahom hore. Po siedmej hodine večernej už aj morča sa ocitlo vo svojom tradičnom kútiku hlodavca. Na tretí deň som sa šiel radšej prevetrať. Kiežby som radšej ukladal haraburdy. Z kolesa mám osmičku (praskla špica) a teraz jazdím bez zadnej brzdy, kým sa ktosi zmiluje a namontuje mi nové koleso za 50Eur. Bytík nám vonia čerstvou maľbou, vzduch sa prečistil od prachu a o5 sa v ňom cítime útulne. Tak zasa keď nás prepadne pocit maľovania iste si povoláme valčekových profesionálov a nebudeme sa trápiť dva týždne ako na začiatku, keď sme byt kúpili.
