Knihy vs. filmové spracovanie 15

Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu som pozeral v podaní z r.1943 od S.Wood-a.
Začiatok je iný, kde zahynie Kaškin rukou Roberta. V knihe je Robert s Anselmom. Niektoré menšie scény sú vynechané, i tak má film takmer 3h.  Prvú noc strávi Robert s Mariou v spacáku, čo vo filme nie je. Tam odíde. Pablo nespáli odpaľ. zariadenie, ale v knihe ho hodí do rieky. Hrdinská smrť cigána v knihe nie je. Robert skonáva nie na skalách, ale knižne pri strome.
V našom vydaní vyšla detektívka od R.Chandlera pod názvom Večný spánok. Film The Big Sleep sa pokúsil knižke priblížiť v r.1946 režisérom H.Hawks-om. Vynechaná je tam scéna sledovania úchyláka s pornograf. knihou. Vo filme zazneli 2 výstrely na Geigera miesto 3. Ženy sa vo filme príliš motajú okolo detektíva P. Marlowa. I taxikárka je tam namiesto taxikára. Vivian v bare s Marlowom nikdy nebola, iba tak vo filme. 500USD dal Marlowovi sluha Norris v zastúpení starého Sternwood-a, nie Vivian ako ukazuje film. Carmen vo filme nečakala Marlowa v posteli, ale v kresle. A vyhodil ju hneď. Periny teda netrhal,čo mohlo pridať "akčnosti". Telefonát Vivian s Marlowom o tom, že našli Showna je vo filme vymyslený. Shown je inak v knihe Rusty. Marlowa nezbili na ulici ako vo filme. Marlow nepovedal Agnes, že Jones je mŕtvy, ale v knihe iba ušiel. Art šiel tú pneumatiku vymeniť a až potom ho Canino omráčil. Vo filme sa ide priamo na vec. Vivien nie je u Arta v dome. A už vôbec, že by ho ona oslobodila z pút. Nespolčila sa s ním. Koniec filmu s Eddie Marsom je vymyslený. Nezahynul rukou vlastných chlapov, vôbec nezomrel. Film chce byť predsa len akčnejší, no na inom mieste.
Odysseus od J.Joyca. Ťažká to kniha, plná balastu, tľachania o ničom. Stále sa tam do nekonečna omieľa Shakespeare, úryvky z biblie, írskej histórie a veci obdobné. Niekedy som nevedel rozlíšiť, čo je Leopoldov sen, myšlienky, či skutočnosť. Napomáhajú tomu vysvetlivky na konci knihy. Taktiež štýly sa tu prelínajú. Dráma, rozprávanie, monológ, dialóg. Brak najväčšej úrovne, cez to všetko autorovi vyniesol slávu nebeskú. Asi kvôli tomu gulášu. O čom je sa dá pochopiť len po prelúskaní celej 600 stranovej knihy.V r.1967 sa na túto neľahkú úlohu podvolil r. J.Strick. U nás film ani nebol uvedený. Kto by túto nudu zniesol? Tu je asi vhodné najprv vzhliadnuť film a potom lúskať knihu. Film je ľahké poňatie knihy. Hoci tiež sa tam prelínajú deje a štýly ako v knihe. Samozrejme nie je tam všetko, napr. scéna s námorníkmi. Kto by sa rád nudil 2h, nech si pozrie film, kto 2 týždne, nech si prečíta knihu.

Vo Family parku

Letné teploty sú tu. Na turistiku sa už nedá veľmi chodiť, a tak hľadáme ako stráviť tieto krásne, horúce dni. Už minulý rok sme sa pohrávali s myšlienkou navštíviť zábavný park v Rakúsku. Minulý víkend došlo aj na jej realizáciu. Vyrážali sme skoro, krátko po 8h. Je to predsa len vyše 150km, v rakúskom kraji Burgenland. Do Hovadova sme šli po diaľnici. Nevšimli sme si včerajšie miesto tragédie autobusu, kde vyhasli štyri mladé životy. V Rakúsku sme išli po starej ceste. "Paštikári" chodia nakupovať do Kitsee. Asi je tam fakt lacnejšie. Nákupné centrum Parndorf je malá dedina. A to si neviem predstaviť, aká Aréna vzniká v Trnave. Samozrejme v okolí kopec "slovače". Za ním už bola doprava kľudnejšia, po okolí samé vinice. Jedno malé zlé odbočenie a otáčal som sa. Navigácia bola skutočne potrebná. Po takmer 2h sme dorazili na miesto. Kúsok pred parkom je taký vážny zábavný park-amfiteáter v kameňolome. Už pri vstupe do toho nášho parku sme videli milión ľudí čakajúcich na lístky. Ako praví Slováci sme vybalili paštekové rožky, postavili sa pekne krásne do radu. Bolo tam otvorených 5 pokladníc, no i tak sme čakali viac ako pol hodinu. Do parku sme potom vhupli hneď. Nezdá sa byť veľký, no i tak je tam 80 kolotočov a podobných somarín. Na celý deň dosť, aby sa hlava aj žalúdok krútili. Prišli sme práve v čase špičky. Na atrakcie sa čakalo a nie zrovna málo. Plávajúce kačice sme pre dlhý rad na začiatok zavrhli. Tak sme si vybrali autíčka zapojené do vláčiku. Mama bola tá prvá odvážna, ktorá šla s deťmi. Pre návaly ľudí sa šli len dve kolá a von z auta. Potom, že pôjdeme teda na vzdialenejšie atrakcie, kde nebude toľko ľudí. Opak bol pravdou. Novšie atrakcie boli pútavejšie. Slnko začalo páliť, tak sme sa išli ovlažiť na plávajúcich krokodíloch. Menšia síce nespĺňala výškový limit 100cm, ale boli tam aj s menšími. Niektoré deti dokonca dostali strach. Tam sme čakali tiež polhodinu, ale to bolo asi najdlhšie čakanie počas dňa. Keď som videl, akí vychádzajú ľudia zmáčaní, batoh som si odložil do skrinky. Táto atrakcia bola pre výletníkov zo Slovenska. Inú reč som nepočul. S menšou som usadol do bagelitového krokodíla, v ktorom bolo po členky vody a "Arrivederci". Už sme plávali. Najprv kľudne, potom sme sa rozšupli dolu šmýkľavkou a fúúú zaliala nás spŕška vody. Super osvieženie, ale ďalší rad sa nám nechcelo čakať. Staršia sa z mokrého prezliekla. Cestou na chobotnicu sme sa zdržali na mini pláži. Je tam jaskyňa, kde sa dá osviežiť vodnou parou a vyliezť hore dierou von. Na chobotnici zasa len slovenčina a dlhé čakanie. Oplatilo sa. S babami som sa vyšantil tentoraz ja. Museli sme sa pohybom rybičky, riadenej páčkou, hore a dolu uhýbať striekajúcej vode. Nasmiali sme sa na tom. V tieni sme si dali potom malý oddych. Ďalej sme šli na lietajúce kočiare. Všimli sme si samoobslužné automaty na zmrzlinu. Nemali sme však dosť drobných. Pravdupovediac ani na jednu mincu. Z lietajúcich kočiarov je pekný výhľad na okolie a Neziderské jazero. Tu sa mama nasmiala, keď s mladšou pendlovali prudko hore a dolu. Tieto novšie atrakcie ešte nie sú celkom v tieni stromov (nedorástli), preto sme radi uvítali osvieženie vo fontánke s pitnou vodou. Pitný režim sme riešili malými fľaškami, aby sa voda v jednej veľkej neuvarila. Mali sme ich 6 a vypili všetky. Nebolo to až tak veľa na štyroch ľudí. Presúvali sme sa zasa s5 do staršej časti, kde bolo predsa len viac tieňa a osvieženia. Ochladili sme sa v dračej jaskyni. Pred ňou je vodopád a fontánky pre deti. Baby sa báli prejsť popri paru chŕliacom drakovi. Aj tak tade napokon šli dvakrát. Ja som strčil ruku do diery pavúka, ale nič ma "nešimralo". Popri gýčových medveďoch hrajúcich na strunových nástrojoch sme došli do rozrávkového lesa Marchenpark. Zasa sme sa dvakrát viezli na zvieratkách. Zajac, líška, ježko, mýval. Mamina schytala pľuvanec od spievajúcej žaby. Ďalšia cesta bola pešo. Dostali sme sa popri Rapunzel, ježibabe až k strašidelnému hradu plného duchov. Netopiere boli to najmenej strašné. Staršiu najprv vodnou sprchou "ofľusla" smrtka v truhle. Potom sme prišli ku kapele troch kostlivcov. Na husliach hral bezhlavý. Zvrieskol som, nech baby postraším. Ďalej sa už ani nechceli pohnúť a dostali "blok". Nejako sme ich popri kárajúcom duchovi a čertovi vyliezajúcom z pekla potiahli von. Čert im vraj vravel, aby zmizli. Keďže to bolo v nemčine, tak si to skôr vymysleli. Vonku boli kamenné truhly, kde sa baby báli sadnúť. Sadli si teda na obrie stoličky k obriemu stolu. Rozdýchali sme návštevu hradu a dokončili cestu rozprávkovým lesom. Niekde boli menšie divadielka, krajinky. Škoda, že postavičky hovoria rozprávky v nemčine. Nemôže u nás niečo podobné vzniknúť? Habakukovo je slabý odvar. No náš, slovenský, vlak už odišiel. Familypark nemá v okolí konkurenciu. Pomaly nás kváril hlad. Pojedli sme sušienky aj ryžové chlebíčky. Hľadali sme rýchle občerstvenie, kde by mali hranolky. Vybrali sme sa však opačným smerom, takže sme hneď nejedli. Ale baby stále niečo pútalo. Konenčne sme nečakali na plávajúce kačice. Mamine sa dvíhal žalúdok pri húpajúcich kačiciach. Nasmiali sme sa pri krivých zrkadlách. Pozreli sme si farmu, mamina sa obetovala na jazdu vláčikom. Na jej skysnutej tvári  bolo vidieť, že má toho dosť. Na bezpečnosť sa tu dbá a 3-4 ročné deti len v sprievode dospelej osoby. Čvachtať sa vo válove a zlato hľadať nás nelákalo. Treba si kúpiť miešok s ílom, vysypať do sita a vo vode preosievať. Rád by som videl, koľko šťastlivcov zbohatlo. Baby si v tieni o5 oddýchli, ja som si dal adrenalínovú jazdu na potkanovi - horskej dráhe. Márne som presviedčal staršiu na jazdu. Tej bolo zle len čo zbadala ako vozíky lietajú. Vracali sme sa s5 odkiaľ sme prišli. V reštaurácií sme si dali párky s hranolkami (to je asi rakúska špecialita) a baby si dali kuracie nugetky s hranolkami. Obsluha mi anglicky nerozumela a museli zavolať kuchára. Na pamiatku sme dostali dva poháre. Ja som si ešte pochopiteľne kúpil pohľadnicu. Ešte jedna jazda na kačiciach. S plným bruchom som šiel ja. A posledná jazda na šľapacích drakoch. Tu mama potvrdila kondičku s každodenného dochádzania na bicykli do práce. S parkom sme sa potom rozlúčili. Tou istou cestou domov. K Parndorfu ma nikto z domácich neobehol, pekne sa držali za mnou, hoci som nešiel povolených 100km/h. Zato potom už bratislavské a senecké značky len tak frčali popri mne. Pridávala sa už aj Trnava. Hneď som videl, že ideme správnym smerom. Hovadovo nesklamalo svojou povesťou, keď som sa na Prístavnom moste nemohol zaradiť. Za Trnavou sa doprava upokojila a po siedmej sme boli doma. Verím, že sme babám zanechali spomienky, ktorí v nich dlho pretrvajú. Aspoň do ďalšieho dňa, staršej sa totiž snívalo o bezhlavom.

Jarné kvietky

Jar sa pomaly sunie do leta, i keď to tak nevyzerá. Čo robíme v tieto dni? Chodili sme po výletoch pokiaľ počasie dovolilo. V okolí sme vypálili všetky hrady. Už len tie vzdialené zostali. Šetríme body z Billy a meníme za plyšákov. Už máme 4. Všetko treba 2x, lebo inak je veľmi zle. Nepodarilo sa nám zohnať knižku pre Tesco kartičky. Takto sú len v gumičke. Bavia ich aj knižky. Staršia vie čítať jednoduché slová ako lev, myš, dom. To som ja v jej veku veru nevedel. V písaní sme pravdupovediac poľavili, ale i za ten čas, čo sme jej venovali, vidieť pokrok.V škôlke má zopár vystúpení z tanečnej a dramatického krúžku. Na prvom sme, na pohoršenie p. učiteľky, boli všetci. Bolo to vystúpenie pre Nemcov v hoteli. Rodičov tam bolo viac ako tých nemčúrov, takže učiteľky mohli byť radi za publikum. Pre rodičov je však vystúpenie vo štvrtok. Učiteľky dostanú tortu a darčekový koš. Tak urobíme bodku za škôlkárskou etapou našej dcérky. Z "nadšeného" prejavu dcérky vidíme, že to bude bodka asi aj za tancom. Všetky detváky tiež chodia na oboznámenie sa s tenisom. Chcela na to chodiť, chodí, hoci učiteľky s tým neboli stotožnené. Vraj je malá. Pravou príčinou však bolo veľa detí. Mama si to vydiskutovala. Nemá rada suplujúcu učiteľku, dôchodkyňu. Tá ma tiež deti viac menej na háku. Nedávno sme si kúpili Speed bedminton a doniesli staré tenisové rakety. Tak s ňou mamina trénuje. Forhand, backhand. Ide jej to lepšie ako kamarátkam zo škôlky. Ale všetko len dočasu. Chýba jej trpezlivosť. Bodaj by sa v tom našla. Možno však bude úplne iná a bude piecť torty ako babka. To ju tiež ešte baví. Vidieť, že babku má veľmi rada. Najväčší trest je, keď tam nemôže ísť. Ťažko znáša, keď vidí, že mladšia chodí k nej každý deň. Nervičky. Ak sa stane čosi nekalé, vyhovára sa na mladšiu. Nervičky pre rodičov. Rovnako ako keď poučuje mladšiu. A je lajdáčka. Na dievča nevídané. My ani jeden nie sme. Začína byť aj drzá. To vidí asi v škôlke. Niečo jej hovoríme a ona: bla, blá, blá". Po kom to dievča je?
  Mladšia sa už ako tak naučila jazdiť na kolobežke. Chystáme ju pomaly začať učiť na bicykli bez pomoc. koliečok. No nevie brzdiť. Rada sa mazná, hlavne, keď si ju nevšímame. Žiarli na svoju sesternicu, ak sa jej venujú viac ako jej. Rozumček je to bystrý a už ani ju len tak neoklameme. Jedli sme rybičky v horčicovej omáčke. Hlesla: "To je co za vymyseu vybičty v houcici?" Ešte také nejedla, nevidela. Taký chalanský typ a koťuha. Ako tak sa i oblečie. Nemôže sa naučiť obuť si správne papuče. Keď sa škrábala hlesla: "Musím sa posvubeť". Len s tou rečou to je stále poslabšie. A začala sa približovať staršej aj v jedení. Trápenie a nervy (aspoň staršia konečne po 6 rokoch pochopila, že prplaním sa v jedle veci neurýchli). Učí sa dosť od staršej. Viac samozrejme zlé veci. Staršia ju rada poučuje. Niekedy to lezie na nervy. Najlepšie je, keď ju staršia pošle za nami spýtať sa o dovolenie. Má jedného kamaráta Maťa, s ktorým si perfektne rozumie. Tá dvojica nikoho iného nepotrebuje a ani nepríjme k sebe. "Naše vueci", ako hovoria iným deťom. Na jeho narodeninovú oslavu bola pozvaná len ona. Aj my sme sa tam akosi "nachométli"v "šušťákoch". No ono to skončí. O chvíľu sú prázdniny a potom ide každý do inej škôlky. Vie už, čo je sen. Ráno sme sa dostali do akéhosi rytmu a ide to rýchlo. Uvidíme v zime, keď bude ráno ešte tma. Stále im vymýšľame nejaký program, lebo inak sú zlé a nedá sa s nimi vydržať. Mal som nejakú starú dovolenku, tak som si to "užil" s nimi. Nie je to ľahké, najmä pri zlom počasí, ale taký je údel nás, rodičov.