Začali zbierať burgyňu. Ako hovorí naša malá bude viacej na kávičku cukru. Arabi nosia pletené čiapky. Jeseň je pomaly tu. A s jej príchodom je spojený jarmok v mojom rodnom meste. Stánky, chlast, kolotoče, koncerty a jeden koš. Predpoveď počasia hlásila v piatok pekne a teplo, v sobotu pršať. Tak utekám z roboty domov s nápadom, že ideme teraz na jarmok. Drahej sa veľmi nechcelo, ale šli sme. 10min. sme hľadali miesto na parkovanie. Niektorí idioti parkovali priamo v jazdnom pruhu. Napokon sa pri tetinom dome uvoľnilo miesto. A zasa sme hľadali drogériu,
pri ktorej sme sa mali stretnúť s rodinou. Vyšli nám naproti, tak sme sa našli. A rovno na kolotoče. Pri nich sme stretli ďalších členov. Celá "grupa" sme sa začali motať okolo autíčok. Baby si ich vybrali. Na prvý rozstrel sa mladšia so sestrou nedostali. Naháňačka ako kedysi. Usadám po 25-tich rokoch do kokpitu elek. autíčka na strane akože plynového pedálu. Vystupujem a uvolňujem tam miesto dcérke. Nedočiahne na pedál. Tak znova vystupujem, obchádzam auto a sadám ku plynu. Pedál je tam viac menej len formálne. Nejaký enromný účinok nepociťujem. Pohýňame sa. Sem-tam skrútim volant, aby sme nenarazili. Samozrejme sa to väčšinou nedá. Ale veď o tú zábavu ide. Nárazníky su mäkšie ako bývali. Ďalej sa rozdelíme. Ja idem so staršou do strašidelného zámku, mladšia sa vozí dokola na mini bakelitových kamiónoch. Vstupné 2,50Eur na osobu do hradu úbohého ako farma na TV Narkóza. Pri vstupe nás ofučí para ako z papiňáku. Ideme popri umučenom väznovi (kde len chodia na tie trápne nápady?), ktorého si všimnem až keď prejdeme okolo ťažkých gumených závesov, za ktorými sa skrýva. Zabočíme do tmavého bludiska. Absolútna tma. Mám za to, že pokladníčka vypla svetlo, keď vyšli von tí pred nami. Inak mi to nedáva zmysel, prečo je tu tma. Pomaly napredujeme podľa hmatu. Dcérka chce s5, ale tam cesta nevedie.
Prejdeme okolo ďalšieho panáka na elektrickom kresle a sme vonku. Takže dohromady som videl 3 strašidlá a tápal v tme po divne vlniacej sa podlahe. Posledná atrakcia bola horská dráha. Tam som zasa obetoval ja. Doudieraný som sa nekonečne dlho trmácal dookola. Dcérky mali z toho srandu.
Z toho natriasania mi aj vyhladlo. Tak sme šli k stánkom s jedlom. Najprv však na burčák. Ja som si kúpil len fľašu. Stretol som spolužiaka z vysokej školy, chvíľu sme pokecali, ale baby pýtali jesť. Pripáleninou to rozvoniavalo všade, no my by sme radi aj nejakú prílohu okrem zhoreného mäsa, takže prvý stánok sme po chvíli opustili. Postavili sme sa k "Srdiečku". Ironický názov pre mastné a prepálené mäso. To už sa nebezpečne robili chmáry. Pustili sme sa všetci do "cigáňa". Začalo sa blýskať, a tak sme s rukami v žemli a od horčice kupovali ešte trdelníky. Už sa spustil tanec
kvapiek, keď sme kupovali pražené zemiaky skrútené ako veľké vrtáky. Schovali sme sa pod strom. Na malý moment prestalo, ale prebehli sme len po autodráhu. Tam sa baby schovali ako tak pod celtovú striešku. O5 zoslabil dážď a pohli sme sa k autu a zasa pridal na intenzite. Napokon baby ostali pri sídlisku pod stromom a ja som pomedzi kvapky utekal po auto. Kým som k nemu prišiel aj pršať prestalo. Takže deň, keď som si sľuboval jarmočnú to zábavu, skončil fiaskom.
Na druhý deň sme boli pozvaní k obedu. Po ňom sme o5 vyrazili do jarmočných ulíc. Dnes hlásili oblačno, poobede dážď. Bol krásny slnečný deň a mňa tráfal šľak. Týmto pápežsky pozdravujem meteorolgický ústav. O5 sme skončili na autíčkach. Tentoraz inde, kde sa mi zdali rýchlejšie. Ušlo sa mi jedno, čo smutne stálo bokom. Malo na to právo. Pri prudkom zatočení nevládalo a zastavilo. Potom sme sa rozdelili. Mladšia na detskú manéž a staršia so sestrou na Calypso. Už aj tento, kedysi najviac adrenalínový kolotoč, ako som už písal, (pokiaľ neprišla centrifúga) je iný. Akýsi opačný ako za mojich násťročných čias. Najprv cúvne dozadu a preklápa sa ako Citroen na pokazených tlmičoch. Potom sa dvihne hore a roztočí sa. Posledný náš kolotoč boli labute. Klasika, ktorá ešte nevymrela. Povrteli sme sa hore a klesli dolu. Ešte sme sa pristavili pri Boostri, Extreme, Move it atrakciách. Kde je klasické Ruské kolo, centrifúga, to bol hit, alebo húsenková dráha. Kedysi ceny v korunách, dnes rovnaká suma, ale v Eur. So ženou sme sa ešte prešli po jarmoku. Rozvoniavali mi tam maďarské klobásy častejšie ako inokedy. Ale ktovie, čo sa s nimi deje na priamom slnku? Peruánsky indiáni
sa skomercializovali a už ani netancujú. Len pustia muziku z prehrávača a stoja ako pltník za polárnym kruhom. Tie isté stánky na rovnakých miestach. Metalový fanúšik, ostrenie nožov, syry, medovina a handry. Z troch jarmokov, ktoré sú vždy v rovnaký víkend na Slovensku, má tento najlepší kredit. I tohtoročný odišiel do minulosti ako vydarený.
Zobrazujú sa príspevky s označením kolotoče. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením kolotoče. Zobraziť všetky príspevky
22.9.15
28.8.15
Ukolotočovaní
Prázdniny sa pomaly chýlia ku koncu ako vláda dolára. V ich druhej polovici baby strávili jeden víkend s mojou sestrou. Kúpali sa, boli v nejakých zábavných parkoch v bratislavských Boroch, Cubicon-e a tiež v "mekáči". My sme ich zobrali tak akurát navštíviť krstnú babku a nakupovať papuče (nakoniec staršia nenosí nové, ale zdedené a obnosené šľapky). Babám som sľúbil ešte na začiatku leta, že pôjdeme do zábavného parku v rakúskom Burgenlande. V predposlednú augustovú sobotu sme tam teda išli. Zvažoval som skôr vybrať sa vlakom do Viedne navštíviť Hausedemaare.
Nakoniec som teda naštartoval auto. Prišli sme pred 11h. Samozrejme nátresk ako pred poštou na podporu. Otvorili ďalšiu pokladňu a trocha sme sa rýchlejšie sunuli v rade. Pre istotu aj žena stála v druhom. V parku na atrakcie tiež veľa ľudí. Začali sme tentoraz pri rozprávkovom lese na zvieratkách. Staršiu som chcel pustiť na "mývala" samú, ale keďže nevyzerá na svoj vek, sadol som si do toho umakartového medveďa i ja. Pomaličky po jednokoľajke, kývali sme na seba. Potom sme išli na veľmi obľúbenú atrakciu, plávajúci krokdíly. Mali sme na sebe rifle asi ako jediní. Všetci ľudia na ľahko. U nás bolo totiž pod mrakom, ale tu svietilo po celý deň slnko. Trocha sme sa
samozrejme zamokrili pri páde do vody. Ten istý kolotočár, čo aj minulý rok. Pripomína herca Roba Schneidera, ktorého poznáte s flmov ako Pidihajzlík alebo Európsky gigolo. Spýta sa, odkiaľ ste a v tom jazyku vás odprevadí. A keď Rob nevie, vykrikuje taliansky. Pokračovali sme na čo iné ako lietajúce ryby, teda chobotnicu, ako hovoríme tomu my. Tentokrát sa obetovala mama. Riadila
staršia no, keď ju mama navigovala, aby sa vyhli pľuvajúcim defínom, páčku potiahla opačne a vždy ich delfín dostal. Bol čas obeda, a tak som našiel pri novej atrakcii Leonardo akýsi kiosk. Mali tam kúsky pizze. Predavačka mi anglicky nerozumela, tak sme sa dohovárali rukami. Hodila kúsky mrazeného čohosi do mikrovlnky a zahlásila, že 15-20minút čakáme. Tak som sa sám vybral na ten nový zázrak pripomínajúci da Vinciho lietajúci aparát. Umelhmotný Leonardo tam čosi diskutuje a máva vo svojej alchymistickej dielni. Baby už jedli, keď som si sadal do lietadielka. Má krídla, s ktorými sa dá mávať. Skôr asi len na parádu. Sledoval som v rade, čo robiť, aby som sa vrtel v tom okolo vlastnej osi. Pred uzavretím popruhov sme museli rozpažiť. Zaklapol kovový rám na mojich pleciach, kolotoč sa podvihol hore a uvoľnili sa lietadielka zo závesu. Kolotoč sa pomaly rozkrútil. Snažil som sa preklopiť, nedajbože urobiť otočku, ale nepodarilo sa mi to. V poslednej otočke som bol tak na 2-3s dolu hlavou. Kolotoč spraví tak 5-6 točiek a dosť. Je to málo. Žena vyhodnotila moju jazdu ako úbohé snaženie. Vraj som mal menej mávať krídlami a viac prenášať ťažisko zo strany na stranu. No nič, ďalšiu polhodinu sa mi nechcelo čakať. Radšej som sa najedol toho pizza koláča, či čo to bolo. Úplne na konci je veľká húpacia loď. Baby sa na ňu báli ísť. Mladšia preto šla na mini horskú dráhu. Na to bol treba žetón za 1Eur. Tento systém sa nám nepáči. Niektoré menšie atrakcie sú za poplatok. Prečo? Kým čakali na voľný vozík, šiel som na veľkú horskú dráhu v štýle rímskych vozov. Tam to šlo rýchlo, jazdili dva vlaky. Po tej "pizze" to nebol zrovna najlepší nápad sadnúť doň. Motýle v bruchu mi akosi viac lietali. Baby dostali chuť na zmrzlinu. Podával ju medveď aj s komentárom. Bohužiaľ "dojče špráche". So staršou sme sa zviezli na gumových člnkoch na šmýkačke. Pre veľký úspech sme to neskôr ešte zopakovali. Tešili sa i na dračiu jaskyňu, tak sme sa išli schladiť tam. Popri drakovi sme sa mohli prešmyknúť až keď spal. Ďalej do rozprávkového lesa. Tam boli baby zvedavé na strašidelný hrad. Ja som hysterčil, že nechcem o5 vidieť bezhlavého ako vŕzga na husliach. Napokon som zozbieral zbytky odvahy a šiel. Staršiu tentokrát vyľakal kostlivec, ktorý vykukol spoza náhrobku a mladšiu k smrti naplašil čert. Rozhodli sme sa ísť na atrakcie, ktoré sme minulý rok nestihli. Skúsili sme jazdu na jabloni. Je to v podstate veľký reťazový kolotoč. Pred menšou postavil kolotočár drevenú šablónu a zmeral si ju. Od požadovanej výšky ju delili 2-3cm. Takže zostávame nohami na zemi a s očami pre plač. Mama letí so staršou, ja som počúvam rev malej. Ako všetky takéto jazdy, i táto trvala krátko. Čaká veľa ľudí. Potom sa baby odviezli na umakratových prasatách. To už šla staršia sama. Vyzerá to srandovne. Mama sa skoro "skydala". Asi najdlhšie sme čakali na tragače. Po vodiacej koľajnici sa elektr. traktorom posúvame po farme. Traktor má dva volanty, ale len akože. Ovládať sa dá plyn. To mala za úlohu staršia. Popri umelých kravách a živom somárovi sme došli do stodoly, kde je konečná. O fotku sme záujem nemali. Trocha sa dcérky omočili v umelom potoku. Deň sa chýlil ku koncu, a tak sme rozmýšľali kam ešte ísť. Na začiatku mladšia snila o plávajúcich kačicách. Tak sa odviezli na nich. Potom sme ešte šlapali na drakoch. A to už bola naša posledná jazda. Cestou som videl hradbu mrakov u nás doma. Tiahla sa pekne pozdĺž hraničnej čiary. Zastavili sme sa v "mekáči". Veď kde inde. I to som vraj sľúbil ráno, i keď ja som to len tak nadhodil. Potom už len domov.
Kolotočom však nebol tento víkend koniec. Na druhý deň boli u babky hody. Takže som o5 s plným žalúdkom kačice sedel v Twisteri. Dedko tam má nejakého známeho z kúpeľov, takže sme mohli ísť zadarmo na všetko. Okrem veľkej lode sme aj boli. Rachot kolotočov nevadil najmladšej, t.č. ešte v kočiari. Spokojne "klimbala". Baby jagy dostali svietacie loptičky a mimoňov (dedko ich nazval opice, nad čím sa baby pohoršovali). Starouši dostali medovníky - srdce a pivný pohár. V krásny letný podvečer sme šlapali na bicykloch nas5 domov. Zostal nám ešte posledný prázdninový víkend, počasie sa ukazuje až príliš dobré, tak uvidíme, čo vymyslíme.
Nakoniec som teda naštartoval auto. Prišli sme pred 11h. Samozrejme nátresk ako pred poštou na podporu. Otvorili ďalšiu pokladňu a trocha sme sa rýchlejšie sunuli v rade. Pre istotu aj žena stála v druhom. V parku na atrakcie tiež veľa ľudí. Začali sme tentoraz pri rozprávkovom lese na zvieratkách. Staršiu som chcel pustiť na "mývala" samú, ale keďže nevyzerá na svoj vek, sadol som si do toho umakartového medveďa i ja. Pomaličky po jednokoľajke, kývali sme na seba. Potom sme išli na veľmi obľúbenú atrakciu, plávajúci krokdíly. Mali sme na sebe rifle asi ako jediní. Všetci ľudia na ľahko. U nás bolo totiž pod mrakom, ale tu svietilo po celý deň slnko. Trocha sme sa
samozrejme zamokrili pri páde do vody. Ten istý kolotočár, čo aj minulý rok. Pripomína herca Roba Schneidera, ktorého poznáte s flmov ako Pidihajzlík alebo Európsky gigolo. Spýta sa, odkiaľ ste a v tom jazyku vás odprevadí. A keď Rob nevie, vykrikuje taliansky. Pokračovali sme na čo iné ako lietajúce ryby, teda chobotnicu, ako hovoríme tomu my. Tentokrát sa obetovala mama. Riadila
staršia no, keď ju mama navigovala, aby sa vyhli pľuvajúcim defínom, páčku potiahla opačne a vždy ich delfín dostal. Bol čas obeda, a tak som našiel pri novej atrakcii Leonardo akýsi kiosk. Mali tam kúsky pizze. Predavačka mi anglicky nerozumela, tak sme sa dohovárali rukami. Hodila kúsky mrazeného čohosi do mikrovlnky a zahlásila, že 15-20minút čakáme. Tak som sa sám vybral na ten nový zázrak pripomínajúci da Vinciho lietajúci aparát. Umelhmotný Leonardo tam čosi diskutuje a máva vo svojej alchymistickej dielni. Baby už jedli, keď som si sadal do lietadielka. Má krídla, s ktorými sa dá mávať. Skôr asi len na parádu. Sledoval som v rade, čo robiť, aby som sa vrtel v tom okolo vlastnej osi. Pred uzavretím popruhov sme museli rozpažiť. Zaklapol kovový rám na mojich pleciach, kolotoč sa podvihol hore a uvoľnili sa lietadielka zo závesu. Kolotoč sa pomaly rozkrútil. Snažil som sa preklopiť, nedajbože urobiť otočku, ale nepodarilo sa mi to. V poslednej otočke som bol tak na 2-3s dolu hlavou. Kolotoč spraví tak 5-6 točiek a dosť. Je to málo. Žena vyhodnotila moju jazdu ako úbohé snaženie. Vraj som mal menej mávať krídlami a viac prenášať ťažisko zo strany na stranu. No nič, ďalšiu polhodinu sa mi nechcelo čakať. Radšej som sa najedol toho pizza koláča, či čo to bolo. Úplne na konci je veľká húpacia loď. Baby sa na ňu báli ísť. Mladšia preto šla na mini horskú dráhu. Na to bol treba žetón za 1Eur. Tento systém sa nám nepáči. Niektoré menšie atrakcie sú za poplatok. Prečo? Kým čakali na voľný vozík, šiel som na veľkú horskú dráhu v štýle rímskych vozov. Tam to šlo rýchlo, jazdili dva vlaky. Po tej "pizze" to nebol zrovna najlepší nápad sadnúť doň. Motýle v bruchu mi akosi viac lietali. Baby dostali chuť na zmrzlinu. Podával ju medveď aj s komentárom. Bohužiaľ "dojče špráche". So staršou sme sa zviezli na gumových člnkoch na šmýkačke. Pre veľký úspech sme to neskôr ešte zopakovali. Tešili sa i na dračiu jaskyňu, tak sme sa išli schladiť tam. Popri drakovi sme sa mohli prešmyknúť až keď spal. Ďalej do rozprávkového lesa. Tam boli baby zvedavé na strašidelný hrad. Ja som hysterčil, že nechcem o5 vidieť bezhlavého ako vŕzga na husliach. Napokon som zozbieral zbytky odvahy a šiel. Staršiu tentokrát vyľakal kostlivec, ktorý vykukol spoza náhrobku a mladšiu k smrti naplašil čert. Rozhodli sme sa ísť na atrakcie, ktoré sme minulý rok nestihli. Skúsili sme jazdu na jabloni. Je to v podstate veľký reťazový kolotoč. Pred menšou postavil kolotočár drevenú šablónu a zmeral si ju. Od požadovanej výšky ju delili 2-3cm. Takže zostávame nohami na zemi a s očami pre plač. Mama letí so staršou, ja som počúvam rev malej. Ako všetky takéto jazdy, i táto trvala krátko. Čaká veľa ľudí. Potom sa baby odviezli na umakratových prasatách. To už šla staršia sama. Vyzerá to srandovne. Mama sa skoro "skydala". Asi najdlhšie sme čakali na tragače. Po vodiacej koľajnici sa elektr. traktorom posúvame po farme. Traktor má dva volanty, ale len akože. Ovládať sa dá plyn. To mala za úlohu staršia. Popri umelých kravách a živom somárovi sme došli do stodoly, kde je konečná. O fotku sme záujem nemali. Trocha sa dcérky omočili v umelom potoku. Deň sa chýlil ku koncu, a tak sme rozmýšľali kam ešte ísť. Na začiatku mladšia snila o plávajúcich kačicách. Tak sa odviezli na nich. Potom sme ešte šlapali na drakoch. A to už bola naša posledná jazda. Cestou som videl hradbu mrakov u nás doma. Tiahla sa pekne pozdĺž hraničnej čiary. Zastavili sme sa v "mekáči". Veď kde inde. I to som vraj sľúbil ráno, i keď ja som to len tak nadhodil. Potom už len domov.
Kolotočom však nebol tento víkend koniec. Na druhý deň boli u babky hody. Takže som o5 s plným žalúdkom kačice sedel v Twisteri. Dedko tam má nejakého známeho z kúpeľov, takže sme mohli ísť zadarmo na všetko. Okrem veľkej lode sme aj boli. Rachot kolotočov nevadil najmladšej, t.č. ešte v kočiari. Spokojne "klimbala". Baby jagy dostali svietacie loptičky a mimoňov (dedko ich nazval opice, nad čím sa baby pohoršovali). Starouši dostali medovníky - srdce a pivný pohár. V krásny letný podvečer sme šlapali na bicykloch nas5 domov. Zostal nám ešte posledný prázdninový víkend, počasie sa ukazuje až príliš dobré, tak uvidíme, čo vymyslíme.
18.9.09
Jarmok
Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)