Cyklohaluzice IV

    

    Mozaiku cyklovážskej magistrály som v prvú aprílovú nedeľu doplnil o ďalší kúsok zo Šale do Komárna. Deň síce slnečný, ale veterný. Riskol som to a napokon zvládol tých 60km proti vetru. Protivietor mal aj výhodu - chladil ma. Akonáhle som zastal, oblial ma pot.
Prvú časť etapy som šliapal po normálnej ceste 573. Je pokrytá novým asfaltom, takže radosť ísť, až na vietor. Oficiálna časť magistrály ide po trávnatej hrádzi a trápiť sa ako minulý rok za Hlohovcom som teda nechcel. 

    Krajina je plochá a pomerne nudná. Spoločnosť mi okrem pár áut robia zdochliny po ceste. Sem tam zavodňovací kanál. Vítanou zmenou sú dedinky. Vo Vlčanoch ma upútala odbočka ku deravej kompe. Hoci značenie upozorňuje, že nepremáva, bol som zvedavý. Kompa od minulého roka nepremáva a ani nevyzerá, že by ju správa ciest chystala spojazdniť.

Deravá kompa si hrdzavie na brehu.

    Od kompy pokračujem pod hrádzou, lebo sa hrádza v dedine Neded priblíži k hlavnej ceste. Na cyklopotulkách sa mi do cesty priplietli srnky, zajace, kozy, diviak, had aj kôň, ale krava mi cestu ešte neprehradila. 

Po Kolárovo je cyklochodník po trávnatej hrádzi. Šiel som preto po ceste.

V Neded sa pásli na telese hrádze rovno dve. Ani ich moja prítomnosť nevzrušovala. Len väčšia mucha, ktorá okolo nich lieta.

Vraciam sa na cestu 573. Za obcou nájdem v tieni kúsok miesta, keď si môžem sadnúť na zvalený betónový elektrický stĺp. Ukusujem z bagety a zajedám ju suchou salámou. Po štvrťhodinke šliapem ďalej. Na otvorených poliach sa oprie do mňa vietor.  Posilnený ťahám v pohode ďalej. Po ľavej strane obchádzam najmladšiu obec Slovenska - Dedinku mládeže. Pri ceste je bar Tip Top, ale povedal som si, že kofolka bude až o 5-6km v Kolárove.

Za odbočkou na Veľký ostrov nasleduje mierne stúpanie nad Malý Dunaj.

Pred Kolárovom ma víta nápis na moste.

   Most sa zužuje a opriem kolimahu o železné  zábradlie, nech si pofotím rieku. Utekám z mosta pred traktorom a vyhýbam sa mu na širšej ceste. Vľavo je odbočka ku kolesovému mlynu. Po panelovej ceste za zborového kvákania žiab kodŕcaním prejdem popri upravenom brehu M. Dunaja k mlynu. Mohol som ísť radšej ako autá po normálnej ceste. Neobišiel by som tak malé vojenské múzeum, ktorému dominuje spárka Mig-15UTI na stožiari. Po viac ako 5min. vytriasačke som pri drevenom moste cez rameno Dunaja. 

Vodný mlyn je postavený na dvoch člnoch. Mlynár ho tak vedel premiestniť, kde je najsilnejší tok.

   Bufet je otvorený. Do 1Eur v minciach za malú kofolu mi chýba 1c. Týpek za výčapom sa zdá byť neoblomný, preto mu podávam celé euro. Mlyn sa otvára každú celú hodinu, je ešte len pol tretej a netuším ako ďaleko mám do cieľa. Pozdravím somára na lúke za mlynom, prejdem sa po kúsku náučného chodníka. Za teplého slnečného dňa padajú na mňa z vrchu kvapky vody (dúfam). "Dážď" zo stromov spôsobuje drobná cikáda peniarka. Kvapkávajúca voda sú vlastne jej sliny, v ktorých žijú larvy. Nejdem až k Váhu a obraciam s5.

Od mlyna je hrádza pokrytá pekným asfaltom až do Komárna.

    Na križovatke s Novozámockou cestou sa pozriem na smerovú tabuľu. Do Komárna ukazuje vyše 20km. To by som mohol stihnúť za hodinku prejsť a stihnúť aj mlyn. Veď len kúpiť pohľadnicu. V mlyne sme s deťmi už onehdy boli. Rozhodnem sa vrátiť ten kilometer k drevenému zázraku. 

So svojou dĺžkou 86m patrí most medzi najdlhší v Európe.

    Nie je ani celá hodina a mlyn je už otvorený. Dievčinu sa mi podarí presvedčiť na 99c za eurovú pohľadnicu. Na hrádzi viem, že do Komárna dôjdem. Asi 11km pred mestom sa mi mihne v zornom poli Monoštorský most. Stromy mi ho však vzápätí zakryjú. Pribúdajú korčuliari a pár kilometrov pred Komárnom aj bežci. A osamelý tanier satelitu trčiaci spod kríkov. 

Napravo sú záhradky, po ľavej strane hausbóty.

    Prejdem železničný most, po ktorom sa budem vracať do Zámkov, čistiareň odpadových vôd a už vidím cestný most, kde budem končiť. V diaľke sútok Váhu a Dunaja, no po foto obraciam bicykel a idem do centra. 

Koniec Vážskej cyklomagistrály.

   Stanica by mala byť po pravej strane. Zastavím sa vyfotiť kostol sv. Rozálie a v tom sa odlomí zo stromu suchý konár. Za Lidl potom odpočím doprava ku stanici. Mám necelých 15min. do odchodu vlaku. Finálne foto v cieli a nastupujem do vlaku. Oddiel pre bicykle je plný, presadnem preto do druhého. Tam zasa zavadzia pri nastupovaní, preto ho posuniem a aj tak mi padne pred Zámkami na podlahu. V Nových Zámkoch prehupnem do preplneného vlaku na Nitru, ktorý pokračuje do Lepáku. Čakáme na prípoj z Hungaroringu a naberieme meškanie takmer 15min. Stojac na stanici sa zvalí na podlahu vozňa tučný mladík. Jeho baba začne jačať: "Dado, čo ti je?" a panikári. Dado sa postaví a vyjde von. No pred podchodom znova poklesne na kolená. Jeden chalanisko ho chytí a drží pod ramenami. Dado je mimo, baba volá záchranku. Posadia ho na lavičku, kde sa spamätáva. Kým prídu záchranári, Dado sa pomaly stratí v podchode. Záchranári ho hľadajú, prišli výťahom. Zážitkové cestovanie pokračuje. Vlak je napráskaný, že sa tlačím pri dverách. Nevidím ani na batoh, cítim len pach ľudských tiel a voňaviek. Ak by batoh ktosi čmajzol ani neviem. V Komjaticiach pristúpi ďalší bicykel. Okrem toho sú v pri dverách dva kočíky. A kopa študentov. Nedeľa nie je najlepší čas. V Nitre sa vlak ako tak vyprázdni. Pristúpi mladý týpek. Vravím mu, že sa mi nechce prehadzovať bicykel, som rád, že si sadnem. Tak si ten svoj Kellys drží a oprie sa o stenu. Dáme reč. Šliapal z Púchova do Nitry, čo je takých 140km. Aby si trasu ešte okorenil, šiel cez kopce. Tak klobúk dolu. Robí si kondičku na cestu sv. Jakuba do Santiago de Compostela. Rýchlik na sever v Lepáku našťastie počkal 10min. a mohli sme prestúpiť. Predtým si túto info overoval u dispečera sprievodca. No nechcelo sa mi šliapať ďalších večerných 20km domov.

Južnú časť vážskej cyklomagistrály mám za sebou, zostala mi severná od Púchova po Strečno. 

    Nenáročný a pekný výlet je do rekreačnej oblasti Majdan poblíž Horných Orešan.

Auto sme nechali pod kostolom v H. Orešanoch a po modro značenom chodníku sa vydávame k vodnej nádrži. Prekvapí ma biednosť cesty. Myslel som, že bude asfaltová, ale je to obyčajná lesná cesta. Navyše sa brodíme aj blatom. Asfaltová cesta je na druhej, severnej, strane nádrže. Napájame sa na ňu až na konci priehrady, kde začína i náučný chodník Majdan. Po pravej strane je stará chemická továreň. Raz do roka v nej región Trnava poriada prehliadky.

Industriálna pamiatka je obohnaná plotom a je umenie spraviť pekný záber.

Pekné, takmer jarné, počasie vylákalo von veľa ľudí. Väčšina sa autom odvezie pri Olšovský mlyn, odkiaľ je ďalej zákaz pre smradov a pokračujú peši. Cesta bola prepchatá autami a zo začiatku i ľuďmi.

Parinskou dolinou sa kľukatí riečka Parná a vytvára veľmi impozantné meandre. Trocha mi scenérie pripomínajú Malú Fatru. V rybárni sa chodník rozdvojuje. Vľavo pokračuje ako turistický chodník k horárni. My sa však dáme vľavo k rybníkom, v podstate stále po náučnom chodníku.

    Na konci rybníkov je nová rybáreň. Ryby si môžete v nádržiach chytiť a v domčeku vám ju očistia.

Zaujímavé vodné dielo je za rybníkmi - vodná nádrž Parina, ktorá napája rybníky dolu. Pomerne nová hrádza (2008) má štrbinový prepad pre zachytávanie naplavenín.

    K prepadu sa vrátime, keď zmiznú z drevenej lávky ľudia.

Náučný chodník končí pri vyvieračke, ale my šliapeme ďalej po modro značenom cyklochodníku. Zídeme z neho až na križovatke, kde zabočíme doľava. Strmou lesnou cestou vystúpame k turistickému chodníku. Cesta je znova asfaltová. Po pravej strane je vidieť malý poľovnícky kaštieľ Solírov. Zvezieme sa kúsok k zrekonštruovanej stavbe. O5 je problém spraviť kvôli vysokému plotu nejaký záber, čo stojí za to.

Jediná stavba svojho druhu v Malých Karpatoch je pod vlastníctvom súkromnej firmy.

 Fučiac pokračujeme stúpaním popod Kukučkovú do sedla Pri dube. Odtiaľ je cesta už len dolu kopcom. Kolimahy však zastavíme pri horárni Zabité. Podhájsky potok je regulovaný dvoma nádržami.

Spustíme sa dolu Podhájskou dolinou až do Dolian. Na mape som pozrel, že v Doľanoch je pri cintoríne nejaká jaskyňa. Odstavíme preto Treky pri cmiteri a pešo sa vydáme na malý kopček. Jeho súčasťou je arborétum s menami drevín na kmeňoch a zopár kaplniek. Z východnej strany ide krížová cesta. Jaskyňa Sv. Leonarda je prehradená mrežou. Na jej opačnom konci nadväzuje na jaskyňu pútnická kaplnka sv. Leonarda a vedľa nej Lurdská jaskyňa, v ktorej sa mal nachádzať prameň liečivej vody.

Jedna z mála stredovekých stavieb na Slovensku zasvätená vzácne sv. Leonardovi.

    V Doľanoch sa zvezieme na hlavnú cestu až k vinárstvu. Pri ňom sú motorkári a musíme sa otočiť na H. Orešany. Cez Dolné Orešany sa potom po najazdených 25km ocitáme pri soplovi.

    Menšie cyklohaluzice nastali neďaleko domu. Poblíž prírodnej pamiatky porastov Dubové som pri Pažitnom mlyne videl pobehovať malých zajačikov. V zemi mali nory a v tých žili. Malí baníci (od bunny) ma príjemne  prekvapkali.

 Ďalšie prekvapkanie bol pozemok s prívesmi, kde ktosi squatuje a ponúka masáže. Evidentne sa na pozemku konajú aj nejaké akcie.