Sny sú kráľovská cesta do nevedomia. To píše S. Freud v diele Výklad snov. Čítanie je to pre laika náročné, skôr je kniha pre odborníkov. Aby som to úplne pochopil, musel by som si to ešte raz prečítať. Niečo sa však na mňa nalepilo. Jeho analytický prístup je dôveryhodnejší ako symbolický. Skúmal vyše 200 snov, z toho päťdesiatku vlastných. Ostatné boli priateľov a jeho neurotických pacientov. Ani by som neveril ako blízko je sen k neuróze. Rozdiel je len v vnímaní. Sen zhrnul do jednej vety: Sen je zahaleným splnením potlačeného priania. Nepriamo sa to týka aj úzkostných snov. Chvíľu som aj ja povrchne sledoval (nezapisoval) svoje sny a musím mu dať za pravdu. Jedna teória hovorí, že sny nie sú nezmyselné, je v nich len poprehadzovaná časová súvislosť. Sny vytvárajú tieto 4 podnety: zážitky z detstva (najmä z prvých 3 rokov, čo je zaujímavé, lebo si ich nepamätáme), nesplnené priania, uvoľnená cenzúra (v sne si dovolíme to, čo v bdelom stave určite nie) a tzv. druhotné spracovanie (sen vychádza z nejakého zážitku, trebárs sme si ho ani neuvedomili v bdelom stave a ten sa rozvíja ďalej. Ak sa toto spracovanie podarí len z časti, sen sa stáva nezmyselný).
Samozrejme nebol by to Freud, keby nebol za snom aj sex. Ale toho sa v snoch dotýka len okrajovo, hoci väčšina snov sa práve pomocou symbolov týka sexu.
Na záver vyjadruje, že sen rozhodne neukazuje budúcnosť. Takémuto výkladu chýba pravdivý obsah. Ukazuje opäť len nesplnené prianie. Sen vychádza iba z minulosti. Ani po takmer sto rokoch jeho výklad nikto nespochybnil a stále má, čo povedať. Uvedomil som si, že vtedy nebola televízia a sny ľudí ovplyvňovali iné zážitky. Teraz aj prkotina v telke môže vyprodukovať sen o ako nesníme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára