Minulý víkend sme urobili dve prvenstvá. Poprvýkrát bol náš malý poklad u babky dve noci a my po prvý krát na ďalekej ceste a tiež prvý krát spolu pod stanom. Navštívili sme veľký letecký deň v maďarskom Kecskeméte. V piatok to vyzeralo s počasím všeljako, ale to nás neodradilo. Poobede sme malú zaviezli babke, omyli uhorky a vyrazili. Chvíľu som maturoval nad navigáciou. Cestou sme mali 2 prestávky. Kúpil som diaľničnú registráciu (neskoro som sa dozvedel, že sa to dá aj cez internet) v Komárome a potom tesne pred diaľnicou na Luka pumpe sme sa najedli. Skoro som ani neodbočil na diaľnicu. Pred Budapešťou nás zastihla prvá a najprudšia búrka. Zopár kilometrov sme šli tak 60-70km/h. Na navigácií som vypol ženskú a vypomstilo sa mi to. Zaradil som sa do zlého pruhu a skončil takmer v centre Budapešti. Navigácia nás potom vyviedla, ale tiež sa potila alebo nadávala, lebo som dvakrát zle odbočil. Za Budapešťou ďalšia búrka skoro až po Kecskemét. Tam sa akoby zázračne vyjasnilo. Šli sme aspoň rýchlejšie. Tábor Nomádov sme našli poľahky. Vstupné 2500HUF. Sľúbenú vodu sme nenašli. Ohňostroj sa stal tuším pravidlom na každom leteckom dni. Zaparkovali sme pri Slovákoch, no neviem, či to bolo najlepšie. Ale asi skôr jedno. Síce sme zaľahli o jedenástej hodine, ale vrava trvala ešte dve hodiny. Veľa sme nenaspali. Prebudili sme sa do zahmleného rána. Viditeľnosť, že aj lastovičky chodili peši. Dúfal som, že sa opar rýchlo vytratí, ale opak bol pravdou. Šli sme teda na letisko. Jedna rada na lístky a ešte väčšia pred vstupom. Z nám nepochopiteľného dôvodu sme dostali prúžky na ruku. Von sme z letiska nesmeli, tak načo nám boli? Ukážky začali rozpačito najprv Andula, potom vrtuľníky. Prvý prúdový bol L-29 Delfín. Okolo jedenástej sa konečne začalo nebo otvárať a lietanie sa rozbehlo naplno. Program bol poprehadzovaný, ale ku koncu sa dostal do normálu. Žiadne udivujúce výkony, ale pútavá šou s lietadlami, ktoré sa často nevidia. Chýbali Breitling na Albatrosoch, ktorí prileteli až poobede. Jeden starý blázon tam nejedol, nepil, nešťal, iba fotil. Musel mať plienku alebo čo. Ako vždy mi chýbali 2-3min. "šťavy" v kamere, aby som mal posledné vystúpenie, vrchol leteckého dňa natočené celé. Bola to akrobatická skupina Frecce Tricolori. Skončili presne o šiestej.Načase. Fantastikuš, dynamikuš, ale už toho bolo plné mozguš. Kúpili sme si hranolky, pofotili statickú stojánku a vydali sa severným smerom domov. Vyše hodiny sme trčali pri letisku, kým sme sa dostali von. Bolo to o nervy, zdalo sa, že nikto dopravu neriadi. Niektorí sa s nasadením vlastného života vrhali pred autá, aby sa mohli zo svojim vopchať dopredu. Doslova.
Domov sme šli zasa 5h. Ženskú v navigácií som pustil k slovu a nezakufrovali sme. Nad Komárom bolo UFO na oblohe. Asi disco. Doma sme boli o pol jednej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára