Eugenika v práci

Neviem preco na mna čaká každý týždeň (naštastie nie každý deň ako sa hovorí)blbec, ktorý je ochotný mi skaziť náladu. Kolegyňa má o týždeň svadbu a ako je dobrým zvykom kolegovia sa skladajú na dar. Doposiaľ sa skladali pri takýchto príležitostiach všetci. Teraz kolegyňa, ktorá robí zbierku vytipovala "spoľahlivých" ľudí, ktorí bez rečí vysolia prachy na dar. A asi aj viac ako tí druhí. Napísala v e-maily, že to nechce dávať na celé oddelenie, aby nenádavali, že sa musia skladať. Ja teda podla nej patrím medzi tých druhých. Hoci som vždy prispel. Raz som podotkol, že sa skladáme privela a raz som dal menej ako väčšina. Tá bola asi teraz oslovená, odpad vyhodený z komunikácie. No nie tak celkom. Druhá kolegyňa preposlala e-mail ďalším ľuďom. O5 nie celému oddeleniu. Ale radšej nemusela vôbec takéto niečo posielať ďalej. Možno tým znechutí ľudí, že sú takto odseparovaní a prispeje ozaj len vybraná skupina. Nikdy neovplývala dôvtipom (tá prvá) ani prílišnou inteligenciou. Je aj egocentrická, hoci si myslí, že je správňačka. Hovorí sa takým jednoducho, krava. Bohužiaľ nikto jej to nepovie, lebo je šéfova. Možno sa nasrala, keď ju omylom zahrnuli do komunikacie, kde nemala byť. Je to každopádne kruté z jej strany, takto selektovať ľudí. To je eugenika i keď nie doslova, také pekné slovo. Veď kto by chcel prispeje, kto nie, ten nie. Nemám teraz chuť nevinnej kolegyňke-neveste prispievať na dar. Mal by som asi spraviť veľké gesto a pretromfnúť ich dar mojím. Nevesta by však ostala v rozpakoch. Takže budem držať hubu a prispejem, keď prispeli aj mne.