Cestovanie vlakom dnes

    S vlakom, akože serióznym prostriedkom dopravného typu, sa stretávam od raného veku. Dalo by sa notabene povedať, že je môj osudový typ. Vo vlaku som spoznal svoju životnú lásku. Nebudem však spomínať na časy dávno minulé. Teraz sú už naše deti veľké, trať prerobená, vozne klimatizované, smrad a meškanie nepominuteľné - prečo sa teda nevrátiť o5 medzi dve koľaje? Veď vo vlaku je čas na premýšľanie, a to je tvorivé. Alebo môžem kukať do blba.
Ako každý priemerný cestujúci do vlaku nastupujem v stanici. Práve stanica je semenište úbožiakov. Drobní zlodejíčkovia, opilci, utečenci a žobráci - niektorí pomätení, iní zmrzačení. Zaujímavé, že ich priťahujem. Aj nedávno ma oslovil nejaký s krivou hubou ako jeden nemenovaný prezident. Po mnohých rokoch som zistil, že najlepšia taktika je nenadviazať očný kontakt. Akonáhle vás chytí kalika do sietnice, ste u/lóve/ný. Čo som Vilo Rozboril? Príchod k vlaku mám vyrátaný na minútu. Pri nastupovaní sa snažím byť posledný. No ľudia, najmä ranní zombíci, predo mnou zostanú z nepochopiteľných príčin stáť a musím ísť do druhého vozňa. Niekedy ma dokonca prenasledujú. Konečne mám kúsok miesta pre seba. Teraz v zásade nastávajú dve situácie: ranná a poobedná. Ráno všetci driemu. Zážitok býva obohatený revom školského zájazdu, zavadzajúcimi bicyklami sezónnych pedálistov alebo zvláštne páchnucim dôchodcom vedľa mňa, ktorý sa uchádza o medialu na majstrovstvá sveta v potení. Poobede sa všetci radujú, že sa konečne približujú domovu a vypočujem si rozhovory, ktoré /ne/chcem počuť. Hrúbka hasičskej hadice, ako pretáčať nevládnu babku, kde je najlepší kaderník, aký chuj alebo piča učí na ekonomickej škole, ako nádherne sa dá narábať so smútkom a iné pubertálne depresie. Okrem auditívnych vnemov, v bezprostrednej blízkosti prídu vizuáne: cigán, čo spieva Coco Jumbo šušlavo a falošne ako cigarety z Maduníc, pšenicu, čo robí ššš na vnúčatá. Za švrťhodinku jazdy aspoň 20 krát. Dokonca mávam kultúrne predstavenie i v 4D, napríklad pipulenku, čo si púšťa techno a lakuje nechty. Aby ju nielen každý vnímal, ale aj cítil. Horšie bolo, keď som počul ako sa nejaké hovädo naklonilo na sedačke a nahlas si usralo. Sedel som za ním a pakoval sa odtiaľ. Z neho som videl len ľaliu, ktorú som ľutoval, lebo nemohla z kvetináča ujsť. Naostatok poznám aj každodenných cestujúcich. Pani, čo sa starala o mamu. Vyzerala svoju kámošku, kde pristúpi. A potom len mlela a mlela ako mlyn v Kvačianskej doline. V lete zmizla. Zostala len krívajúca kámoška. Tiež násťročného suseda, čo chodí na stavebnú. Cestou domov sa predbiehame, kto bude prvý pri dome. Keď mám teda cestu dostatočne spestrenú, prejdem k dverám. Vozne sú síce klimatizované, ale nie v tejto časti. V lete som spotený ako brazílska striptérka na karnevale. V zime cez zahlmlené okno prd vidím. Bavím sa na ľuďoch, ako dobývajú hajzle. Veľa z nich sa asi domnieva, že aj tieto sú na fotobunku a nestlačí kľučku. A čaká. Jedna pani skúšala viackrát, až som jej dvere otvoril. Iná pšenica šla na to zhurta a dvere vyvalila aj s pántami. Záchodky sú odvekým útočiskom čiernych pasažierov. Niektorí odolajú, iných bdelí sprievodcovia odhalia. Vtedy sa  tvária nevinne ako tartaletky v chladničke.  Nedávno sa dokonca traja cigáni natlačili do hajzla. Vyholení s poloprázdnymi igelitkami ako z titulnej strany leopoldovskeho katalógu. Raz išla zadarmo mama so synom. Ukľudňovala ho: "Ved už pojdeme dole". Zažil som aj falošného čierneho cestujúceho. Invalid po mozgovej porážke (vlak má teda zadara), čo sa skrýval na hajzli. Bránil vstupu nasranému tatkovi, ktorý bezradne držal chlapčiska za ruku a nevedel kam s ním. Fosils turistika kulminuje hlavne vo štvrtok a piatok. Bez ohľadu na sezónu. Po pár minútach vlak vpáli do stanice. Keď má výpravca dobrý deň, prehodí nás bližšie k východu. Dopytové tlačidlo otvárania dverí niektorí mačkajú ako Van Diesel hyperakcelerčaný gombík. Rýchlo a zbesilo. Je to zbytočné. Trpezlivosť dvere otvára. Novšie vozne otvárajú chválabohu dvere rýchlejšie. Masa ľudí sa vyleje von. Čaká ma slalom alebo ľudoborec. Nástupštiví úspešné zavadzajú vo východe. Platí Murphyho zákon, keď najviac ich je v strede alebo v smere, ktorým by som zrovna rád prešiel. Kňažkov koridor ako v "nežnej" nehrozí.
Vlaky sú zvláštny svet. Nie každý je s ním stotožnený. Na malom kúsku vagóna sa vie zísť celá vzorka sebcov národa. Cestoval som s rodinkou a švagrovými deťmi z Trenčína. Šesť deciek, totálny babinec. Najmenšia spala na ramenách drahej polovičky. Myslíte, že ju niekto pustil sadnúť? Starý petržlen sa tlačil pri nástupe dopredu. Staršiu len odstrkol, aby si mohol sadnúť na jediné miesto vo vlaku. Až keď uvidel ženu s malou na pleciach s hundraním uvoľnil sedadlo. Oproti sedel holohlavý týpek. Len čumel na nás, počúval tvrdú muziku, z ktorej mu tvrdol mozog a ani ho nenapadlo uvoľniť. Vedľa neho sa iný mladík tváril, že hibernuje. Zázračne sa z kómy prebral, keď mal vystúpiť. Pri okne sedela praženica, ktorá sa v polovici cesty uskromnila, aby si ďalšie z detí mohlo sadnúť. Na druhej strane uličky sedela iná pšenica. V polovici cesty vystúpil petržlen a ona sa posunula na jeho miesto. Pri okne sa jej vraj zle sedí. Fúkalo na ňu. Tak si deti sadli tam. Zostali stáť ešte dve. Uvoľnili sa miesta za nami. Sliepka však kotkodákala, že sú obsadené. Zostali prázdne, kým sme neprišli do cieľa.
Nakoniec, nedá sa vyhnúť téme meškania. Na jeseň meškal rýchlik takmer pol hodinu. Kvôli čomu? Ožratému cigánovi, ktorého záchranka preberala na stanici. Iné kuriózne meškanie spôsobil týpeček, ktorý si fotil na koľajách odchádzajúci vlak. Z opačného smeru ho zachytil v stoštyridsať kilometrovej rýchlosti IC z Košíc. Alebo udrel blízko blesk cestou domov a okamžite sme prudko zastavili. Až po chvíli sme sa pohli. To sú známe objektívne príčiny. Väčšinou však mešká, keď pred nami ide po trati slimák alebo čo. Snáď by ani nemohli vlaky na Slovensku existovať bez pravidelného meškania. A vraj express. Kedy už nebudem musieť pozerať, koľko ten vlak zasa mešká? Veď sa tým živí celá jedna internetová stránka. V Japonsku vypukla minulý rok aféra kvôli odchodu rýchlovlaku shinkansen-u o pár sekúnd skôr. Na Slovensku budeme mať skôr marťanského kozmonauta. Ani po 30 rokoch snaženia vlaky nikde neprídu na čas. Mali nespokojných aziatov poslať k nám. Vo Francúzsku je vo vlaku zasa digitálny ukazovateľ, ktorý ukazuje 310. To je rýchlosť vlaku v km za hodinu. U nás sú tiež také ukazovatele - meškania. Traduje sa historka ako japonský turista cestoval do Liptovského Mikuláša. V Bratislave sa pýta na stanici, koľko trvá cesta. Odpoveď pani za okienkom bola tri hodiny. Po uplynutí troch hodín vystúpil a ocitol sa v ... Žiline. V 90% vlaky meškajú do 10min. Nechápem, prečo teda neupravia poriadok. Rokmi som však prišiel na koreň záhady. Vlaky sa totiž riadia princípom kvantovej mechaniky. Iba sa s určitou pravdepodobnosťou dakde vyskytujú. Nikto nevie kde a kedy.
V neposlednom rade pri prechádzke vlakom nemusím ísť do galérie. Ikonické výtvory na vozňoch poskytnú bohatú vizuálnu saturáciu.
Zadarmisti znížili kultúru cestovania na dobytok. Je to istá forma masochizmu. Nič pre neurotikov. Stále pôsobia železnice ako zlý vtip. Ak by neboli zadarmo, pretrvávajúca nespoľahlivosť by ľudí masovo presunula do smradov. Takto hromadná preprava skutočne naplňuje svoje meno.
Vlaky sú pre mňa fascinujúce prostredie. Zažijem v nich veľa neočekávaných situácií, vtipných historiek, hlášok, ale aj iritujúcich okamžikov.

Rok 2013

1.1. Svet sa rúti ďalej aj napriek katastrofickým scenárom a kríze. Mayovia už tento rok kalendár neotvárajú.
7.1. V škôlke zdraželo školné. Všetko sa dá vysvetliť, bohužiaľ nie všetkým.
11.1. Padajú vločky ako lopaty. Snehu padalo dosť za posledné dni, no aj sa topil. Slnko sme dlho nevideli a ešte aj dlho neuvidíme. Striedajú sa teplé a studené dni po celú zimu. Raz je -9C o týžden +15C.
22.1. Vo firme máme toľko pozícií a menia sa tak často, že by mohla byt súťaž na spôsob "Milionár". "Hádaj na akej pozícií je..", alebo by to mohol byť už aj stred záujmu.
23.1. Robotické vysávače sú v móde. Na návšteve zrazu vylezie spod postele a začne behať pri nohách ako pes. Návštevník sa mu teda prihovorí, či nie je hladný a hodí mu kus z chlebíčka. Keď ho nemôže nasať, o5 sa mu prihovorí: Ty môj maličký, on je veľký pre teba, však?", a hodí mu odrobinku.
29.1. Napadlo veľa snehu. Pod oknami firmy zapadol vysokosvižný vozík s odhŕňačom. Vyslobodil ho na 3. pokus až traktor. Môjmu gombíku na košeli sa tiež podarilo vyslobodiť, a tak som šil.
30.1. Čistenie klávesnice môže byť zábava. Najmä, keď neviete po vymontovaní kláves, kde aká patrí. Na škole sa stávalo, že niektorí srandisti zoradili nebohému študentovi písmenká podla abecedy. Ešte väcšia sranda je dať všade rovankú klávesu, napr. Esc.
5.2. Typy konektorov pre pripojenie počítača na sieť : 1. Štandardný, 2. Bežný, 3. Obyčajný, 4. Bielo-šedý.
7.2. V našom hlavnom meste Plyšovej republiky sa dnes strieľalo. Policajti naháňajú drogových dílerov. Celý nasledujúci rok ich lapali a vyvrcholilo to zatknutím šéfa miestnej kriminálky.
12.2. Moje básne sú patetickým ospravedlním vlastnej neschopnosti. Životné to poznanie.
14.2. Mladšia dcérka pri rozohnení stráca dych a fúkame jej do úst. Vraj je to normálne a prejde to.
18.2. Niektoré počítačové programy pracujú tak, že sa tvária ako iné programy, ktoré nepracujú.
26.2. Prvýkrát v tomto roku jasná obloha!
28.2. Končí sa obdobie vlády americkej dynastie (po švédskej) a nastalo obdobie slovenskej. Nový vládca sa uviedol v jedálni pohostením a každý dostal flašu šumivého sektu.
10.3. Kvitnú snežienky a vŕby. Ale zima nepovedala ešte posledné slovo. V druhej polovici mesiaca snežilo. Zima nás bude trápiť ešte mesiac.
12.3. Dcérky majú pas. Platí 2 roky.
20.3. Uvoľnili sme dočasne konečnú verziu cenovej ponuky. Znie to ako trochu tehotná.
23.3. Svet (aj ten jútubovský) zachvátila vlna "trsania" Harlem shake a Nomofóbia. Strach zo straty signálu, napr. telefónneho.
27.3. Začínam chodiť do Pobrežia Slotoviny na školenie v kresliacom programe. Potrvá s prestávkami do konca apríla.
31.3. Začal letný čas. Môžeme sa o hodinu dlhšie sánkovať. Počasie tomu nasvedčuje, poobede snežilo.
2.4.  Začíname maľovať! Kvôli tomu sme sa presťahovali svokre na dedinu. Do piatku teda dochádzam autobusom.
8.4. Začíname zbierať plastové vrchnáky pre postihnuté dievčatko.
12.4. Konečne teplo a pekne. Zahajujeme sezónu detských ihrísk. O ďalší týždeň sme už v krátkych tričkách.
15.4. Voxhól na preventívke. Tentoraz som šiel s ním. Nesklamal, i keď ho vyšetrovateľ trápil. Dnes prekonal 50tis. km.
18.4. Kolegovia dostali nové myši. Ja som celý tento rok zvádzal márny boj so šéfom o bezdrátovú. Nakoniec som aj tak s novým počítačom nejakú drátovú obdržal.
24.4. Rodinka úžasných si dáva prvú zmrzlinu tento rok.
6.5. Kolegom a kolegyniam sa rodia deti. Dnes to začalo. Prvý bol Šimon, na druhý deň Chiara (bol som ju zapiť), v lete Karolínka a Miška.
16.5. Dcérka dostala alergickú reakciu a opuchlo jej líce tak, že ani nevidela. Boli sme s tým až v Trnave, čo nám ju u nás nemal kto ošetriť.  A malému vedúcemu zdochla adoptovaná krava.
20.5. MS v hokeji nedopadli pre nás najlepšie. Trápili sme sa. Švédi vyhrali a kolegovia zo Švédska si z nás utahovali a chystali sa prísť k nám v dresoch. Nevyšlo im to. Cha-cha.
30.5. Ráno sa ešte kúri. 60 rokov sa v tento deň nekúrilo.
4.6. Reportérka zababúšená v kabáte a šále hlási, že je tu konečne letné obdobie.
6.6. Hladina Dunaja kulminuje. Je tam 26...cm pod vodou. Puberťáčky si púšťajú plyšových macíkov dolu vodou.
12.6. Máme záskok za písanie dokumentácie k výrobkom. Aby nám pomohol, musí mať všetko hotové.
14.6. V kancelárií klimatizujeme. Ventilátor má 3 rýchlosti: 1. Zdá sa, že sa točí. 2. Vidíš, že sa točí. 3. Letí aj s kusom stropu.
18.6. Prvé omočenie vo Váhu. 1. vlna horúčav.
21.6. Firma usporiadala športový deň pre rodiny. Konečne po 3 rokoch. Cikám kakavko. Riaditeľ a sekretárka potom pretekali, kto napíše väčší ďakovný email.
27.6. Zblbol mi budík a vstal som o hodinu skoršie. Inžiniering sa pokúsil o opekačku. Skupinári to skúšali do konca roka, ale slabá účasť sa črtala. Nakoniec sa to ako tak podarilo až o pol roka. Bez opekania, len ožran párty.
1.7. Mesto šetrí na nový povrch ciest. Nešla teplá voda a nesvietili lampy. Skutočne, na jeseň sa cesty renovovali. A kúpalisko tiež nebude.
9.7. Pár dní bez detí. Boli sme na kremeši a dali sme si moquijto. Tak nám zachutilo, že sme si ho sami produkovali celé leto.
13.7. Z tohto sveta si so sebou nemôžete vziať nič, co ste dostali. Môžete si vziať iba to, čo ste dali. Koľko "sebčekov" je okolo mňa.
19.7. Začala žatva.
23.7. Mladšia má virózu, a to ideme o 4 dni na dovolenku. Dostala ATB.
27.7. Dovolenka v Ždiari. Unikli sme horúčavám, unikli sme aj druhýkrát do Oščadnice.
3.8. Na svete je spása ľudstva. V laboratóriu vypestovaný bravčový rezeň. Ako to môže chutiť?
10.8. Leto skončilo. Ochladilo sa o 15st. O pár dní nosím ráno bundu.
17.8. Posledný krát sme sa kúpali. Navštívili sme kúpalisko Podhájska.

20.8. Vraj sa chystajú teroristické útoky na naše vlaky. No pri pohľade na ich stav, si povedia, že aj tak sa samé rozpadnú.

2.9. Raňajší rýchlik sa od dnes volá Kométa Siemens. "Kométa" ide málokedy načas. Od decembra ponesie ešte smiešnejší názov: Horlaky Sedita.
7.9. Zaregistroval som sa do sútaže Wiki miluje pamiatky 2013. Vybrali ma do kruhu 10 finalistov, ktorí boli v celosvetovom kole. Fotku, ktorú by som nečakal.

11.9. Vo firme som videl švába a kdesi sa potuluje líška (nemyslí sa tým kolega z kvality rovnakého mena).

17.9. Dosť sa ochladilo a s tým prišli aj choroby. Začíname si dávať extrakt z Aloe vera v kombinácií s cesnakom.  Žena dostala po 2 týždňoch angínu a prestala s tým. Ja som vydržal do novembra pokým sa neminul. Mal som v období užívania slabú nádchu. Po vybraní sirupu ma chytil kašeľ.  

22.9. Navštívila nás švagriná. Pri nedeľnom obede sa mi nechcelo jesť príborom, ale bagrom. Žena sa urazila a ja som od stola zdutý odišiel. Nepomohlo mi neskôr ani slovko „Prepáč“. Nepomohla ani bonboniéra od dva dni. Spal som v obývačke na gauči. Až niekedy vo štvrtok sa oddula aj polovička.26.9. Začal som praktikovať tmavé rána. Nerozsvecujem, svetlo z ulice stačí.

29.9. Zúčastňujeme sa bločkovej lotérie. Nevyhrávame.

30.9. "Svet našej firmy umiera, aby na druhý deň povstal o5 nový. Našou povinnosťou je starý svet zachovať ako sa dá", odkazuje riaditeľ. Nepodarilo sa však zachovať najlepšieho elektrikára vo firme. Kto by váhal, keď mu ponúknu 2x toľko.

3.10. Zasa počasie trhá rekordy. Ráno mráz. Cez to všetko babie leto začalo. Padali aj plusové rekordy, keď koncom mesiaca bolo 17°C.
14.10. V kancelárií som pomenil nástenku. Hodil tam jesenné kresby detí. Elektrikár frflal.
16.10. Vrátil som sa do svojich mladších liet, keď som rád trapošil. Kolegyňa doniesla koláčiky a ja som jej šiel gratulovať k narodeninám. A to ona len tak. Krmila nás ešte asi 2 týždne.
21.10. V areáli firmy uniká voda. Hľadali ju viac ako mesiac.
24.10. Malý vedúci začal pokus s chlebom vo vode. Pod jeden pohár napísal Láska, pod druhý Nenávisť. Neprinieslo to nič okrem špinavých a smradľavých pohárov.
31.10. Naša divízia sa môže pochváliť prvou kovovou súčiastkou vypľutou trojrozmernou tlačiarnou. Len taký výstrel na slepo. Pochybujem, že v čase šetrenia ich budeme chŕliť.

3.11. Koniec babieho leta. Mením pneumatiky, bicykle poputovali do pivnice. Doniesli sme sánky. Zbytočné aktivity, zima si dá načas.
5.11. Svet zachvátil Flashmob. Na ulici, letisku začne hrať alebo tancovať najatý človek. Postupne sa ďalší pridávajú. I okoloidúci. Mne sa podarilo po mesiaci predať kávovar za 4Eur, ktorý sme kedysi vyhrali na silvestra.
7.11. Máme novú práčku. Starej už nefungoval programátor. Buď sa nepohol z miesta alebo práčka prala hodinu na jednom programe.
11.11. Ešte nikdy nebolo, aby nejak nebolo a vždy bolo, aby nejak bolo.
12.11. Začala sezóna školení a kurzov. Vyplnil som MOKOBUK (Morálny Kódex Budovateľa Kapitalizmu), ako dovážať, ako bojkotovať koho áno, koho nie, ako hasiť koho áno, koho nie, ako uzatvárať obchodné zmluvy, snívanie predajcov. Jednoducho blbosti vyplývajúce z amer. firmy.
13.11. Šéf poslal upozorňujúci email (zatiaľ), aby sme netrávili na obede 45min., kávičke 20min., hajzli 15min, internete 20min., telefonovaním atď. Ako na tie minutky prišiel, netuším. Pomaly si chystá pôdu pre vyhodenie jedného z mechan. dizajnérov. Hľadá sa totiž nový elektrikár.
No ak príde, jeden z nás bude musieť odísť. Kus za kus. Divná politika, keď iné oddelenia iba prijímajú ľudí.
15.11. Vianočný duch sa blíži a plíži krajinou. Vo firme sa naháňame, určujú sa priority a zamestnanec alebo chuj mesiaca? Kto najrýchlejšie a najviac ľudí bude drezúrovať? Vo vlaku pribudli hluchonemí bezdomovci ponúkajúci odpustky duše a peňaženky a aj cigáni s parfémom.
Všetky nadácie zrazu potrebujú príspevok a vysielajú svoje satelity. Niekedy aj tie falošné (feiky). 
19.11. V areáli končí ďalšia divízia. Korporácia ju predala do Maďarska. O prácu príde 70 ľudí. Nemám sa viac k tomu vyjadrovať žiadnym médiám. Hawk.
23.11. V Banskej Bystrici budú mať biele Vianoce. Voľby na župana vyhral predseda Ľudovej strany, ktorá sa netají svojimi nacionalistickými postojmi. Židia dostali strach, cigánom je všetko jedno. Strach dostal aj premiér, ktorý odrazu vie, čo s neprispôsobilými. Spievajú sa kotleby.
25.11. Napadol 1. sneh. Mamu som viezol z onkológie z Trenčína. Nepodali jej CHT. Podla rontgenu liečba nezaberá. Má za sebou vyše 20 CHT a takmer toľko biologickej liečby. Zbytočne. Je vyčerpaná a má bolesti. Najlepšie sa vraj cítila po operácií. V decembri možno dostane nový liek. Nádej sa presúva do januára. Na bolesti dostala akurát náplaste.
29.11. Inžiniering v počte 12ks šiel na chatu. Pobavili sa. V pondelok bolo akosi ticho v kancelárií. Prenikli len kusé informácie. Samozrejme to vyvoláva špekulácie, ale mne je to jedno. Ja neľutujem, že som tam nebol. Zvyšky informácií a žrádla sa dojedali týždeň.
1.12. Odtajnili nám firemné čísla pre verejnosť. Čudoval som sa ja, keď mi volala žena na pevnú.
4.12. Staršia dcérka mala prvé verejné vystúpenie z tanečného krúžku. Učiteľky boli viac nervózne ako decká. Pozreli si ju babky a dedko, mamina. Tá aj asistovala učiteľkám.
6.12. Mikuláša do firmy prišiel robiť sám pán premiér.
7.12. Aj dnes som bol v robote. Stavali sme urgentne skriňu pre fran. zákazníka. Najlepšie je, že nedostanem stravný lístok, no mám za to náhradné voľno. Termín sme stihli, ale zákazník zistil,že zadal nemožné podmienky.
13.12. VVV. Vianočný vyžierací večierok našej divízie. Niektorým nerobí alkohol dobre a takmer insultovali polovicu firmy. Niektorým urobili dobre ceny (TV, pekárnička, či navigácia).
16.12. Jazdím poobede nie len v novom čase, ale aj novou súpravou. Malá naftová jednotka, ktorú volajú bageta.
17.12. Blížia sa Vianoce a idú na nás choroby. Celá rodinka kašle už 3. týždeň. Moju chorobu zdolávam ako inak ATB. ATB zasa zdolávam ochuteným Acidkom.
19.12. Dodávatelia nosia vyvolením vianočné úplatky. Firma obdarovala nás kvalitným vínom, švajčiarskym nožíkom a budú aj tričká.
23.12. Nákupná horúčka Slovače vrcholí. Ľudia šalejú. Ozdobujeme umelý stromček.
25.12. Nezvyčajne teplo na Vianoce, +9°C. Teplo, no sychravo potrvá ešte dlho. Sneh tiež tak skoro neuvidíme.
31.12. Náš  silvestrovský výstup na vrch Marhát sa pomaly stáva tradíciou. Ohlásilo sa nám viacero ľudí, no zrovna bolo zlé počasie a váhali sme. No ľudí sme nesklamali. Zimu sme zaháňali dobrou slivovicou a partiou. Na vrchu sa za 42 rokov ešte nestalo, žeby nebol sneh. Dnes prvýkrát.
Rok bol vcelku pokojný, žiadne veľké turbulencie a choroby.

O5 na Katarínke

Tí dvaja chlapíci Cyril a Metod sa mi začínajú páčiť. Kvôli nim som každý rok doma.
Tento deň býva jeden z najteplejších v roku. Teraz tomu tak celkom nebolo, ale
počasie sa vcelku vydarilo. Šli sme ku zrúcanine kostola a kláštora Katarínka. Čosi sa
tam dialo ani sme poriadne nevedeli čo. Mal tam byť Deň otvorených dverí (žiadne tam však nie sa).
Staršia to komentovala: "Rodinka úžasných na výlete".
Parkovanie poblíž bolo organizované, čo ma príjemne prekvapilo. Nuž,
DOD sa nedial prvýkrát. Po krátkej ceste lesom sme sa ocitli pri kostole.
Zrovna tam prebiehala omša. Malé deti to tam veľmi nebavilo. Kresťania si
prínos dvoch slovanských vierozvestcov vykladajú akosi po svojom, s čím sa teda
nestotožňujem. Išli sme si hľadať radšej miesto na sedenie. Na južnej strane nás ofukovalo,
preto sme sa priblížili na lúku a bližšie k ohnisku. Motali sme sa v lanovej pavučine, omša aj náš hlad vrcholil. Guláš mal byť až o hodinu. Objavili sa prvé náznaky rozdúchavania ohňa.
Nemali sme čím škrtnúť, preto som šiel pohľadať aspoň palice na opekanie.
S 50perc. úspešnosťou a popŕhlený som doniesol nejaké 4 haluze. Dýku som zabudol, tak som
si stružlikal hroty. Po omši usporiadal rád Katarínkovcov divadelnú hru o vzniku
kláštora. Bratia a sestry ju poňali v modernom štýle v trnavskom nárečí. Nemal som veľa času
ju sledovať, lebo som opekal špekáčky a seba. Takže po nasýtení ducha, prišlo na radu aj telo.
Pre väčšinu sa podával kotlíkový guláš. Vo fronte sa mi nechcelo stáť. Vraj to aj tak bola len voda s kúskami mäsa, teda "šlichtička". No pre zhruba 1000 ľudí sa to inak asi ani nedá. I tak ho bolo málo. No hlavne kvôli čomu sme tam išli boli hry pre deti i dospelých. Na jednotlivých stanovištiach boli
tzv. cechy. I keď zdravotný, či futbalový cech znie čudne. Najprv dcérky triafali
do papierového stromu loptičky u ovocinárskeho cechu. Mladšiu dcérku pani usporiadateľka pridvihla, aby vôbec do takej výšky trafila. Potom si to dcérky rozdali v dueli pripínania štipcov, čoby sadenie ruží. Potom nastala chvíľa pre tatinov. Fúrikom cez prekážky. To bol furmanský cech.
Ďalší, pomerne nenápadný, bol  šicí. Tam sa šili vrecká, namotávali deti a nite na vidličku
(z toho bol potom ježko, myslím z tých nití) a motali náramky. Skúste dva a polročnému dieťaťu vysvetliť takú výrobu náramku. Tety však boli nekonečne trpezlivé. Menej už naše ratolesti. Zaujímavejší bol archeologický cech. Tam malé vyfasovali prilby, rukavice a
motyky. Vo fúriku sa potom hrabali a dolovali. Staršia tak úpenlivo kopala, že sa jej
až prilba otočila na  bok. Ale nič to. Kosti,  náramok, ulita, črepy boli ich úlovkom.
Škoda, že si ich nemohli vziať. Cez ruinu kostola, kde práve prebiehali výklady sme prešli
do ďalších cechov. Farbiaci, kde naše nedočkaví deti premenili kúsok pňa na nevábnu
čarabnicu, potom rybársky, kde mladšia použila svoj osvedčený trik chytania rýb. V garbiarskom
sme si viac-menej tašku tiež len počarabali. A čo horšie, i ja som vyzeral po chvíli nosenia
ako tá taška. Keďže je to farba na šaty, príde k radikálnemu riešeniu a tričko s kraťasami
skončia v koši. Naše malé najviac upútala figurína prvej pomoci. Spočiatku si myslely, že tam leží skutočne teta. Ani nechceli nič iné robiť, iba oživovať. Hoci to bolo určené dospelým. Tým sme mali tému na zbytok dňa. Ešte aj doma oživovali bábiku. Ešte sme dostali bodík za zatĺkanie klincov na striedačku a rezanie dreva. Chlapík povedal, že rezanie dreva z našou malou bolo ťažie ako keby si
to sám robil. Už sme toho mali všetci dosť a s revom sme sa presunuli na deku s tým, že
balíme. Ešte jeden bod od lanového cechu a potom sme vyrazili s5 k autu. Malá mi v sedačke hneď zaspala. Príjemne prekvapení záujmom usporiadateľov, jednoduchosťou a ich dobrými nápadmi v cechoch sa i takto dá stráviť letný deň. Škoda, že to všetko nebolo posunuté zhruba o hodinu skôr.
A vraj do Čiech sa blížia vierozvestci nového storočia. Metyl a Etyl. Budú šíriť Brailovo písmo...

Páni tvorstva

-Na zemi vyhynulo za celé jej obdobie 99.9perc. podôb života. Jeden druh žije max. 10mil. rokov.
Potom príde lepší, dokonalejší. Takže si nenamýšľajme, že sme páni tvorstva a skvelí tvorovia. Je to relatívny pojem. My sme tu zhruba 2.5mil. rokov, môžme byť zatiaľ v pohode, pokiaľ sa sami nezlikvidujeme.
-Holub rozozná muža od ženy, oblečeného od nahého, časti ľudského tela, ale napr. aj Picasov obraz od Moneta. Krysy si uvedomujú svoje ja, rovnako aj delfíny. Tí dokonca možno majú svoje "mená". Najnovšie aj veľké hlavonožce (napr. krakatica). Čo je vlastne inteligencia? Body v IQ teste? Nenahovárajme si, že sme jediné mysliace tvory na zemi!
-Predchodca jazyka bolo cvakanie a mľaskanie. I dnes žije v Tanzanií asi 1000 ľudí, ktorí sa dorozumievajú cvakaním už 50tis. rokov. Tam niekde bude kolíska.
-Rodičia rozlíšia plač svojich detí. Tí, co deti nemajú vedia rozlíšit iba smiech detí. Súvisí to so zmenou génov u rodičov. Tak to sa mi teraz riadne vryje do génov, hlavne v noci. No, ale nie je to fantastické?
-Pokusmi sa zistilo, že rozum je ovládaný emóciami, nie naopak. Takže presne by sme mali byť Homo Sapiens emotionalis. Potom asi sedliacky rozum neexistuje. A do hrsti si berieme srdce, nie rozum.
- Ako sa vyvíja ľud. mozog? Kto povie "Toto bude mozog človeka a nie sliepky, či opičáka?"
Už dávnejšie vedci objavili gén HAR1 (Human Accelarted Regions). Celkovo ich je 49, ale HAR1 sa najviac odlišuje od opičieho. Ďalší napr. HAR2 nás tiež líši. Ten určuje klenbu nohy a otočenie palca, aby sme mohli chodiť.
-Schiza, teda schizofrénia je čisto ľudská nemoc. Je to dan za rozvoj reči a jazyka.

Eugenika v práci

Neviem preco na mna čaká každý týždeň (naštastie nie každý deň ako sa hovorí)blbec, ktorý je ochotný mi skaziť náladu. Kolegyňa má o týždeň svadbu a ako je dobrým zvykom kolegovia sa skladajú na dar. Doposiaľ sa skladali pri takýchto príležitostiach všetci. Teraz kolegyňa, ktorá robí zbierku vytipovala "spoľahlivých" ľudí, ktorí bez rečí vysolia prachy na dar. A asi aj viac ako tí druhí. Napísala v e-maily, že to nechce dávať na celé oddelenie, aby nenádavali, že sa musia skladať. Ja teda podla nej patrím medzi tých druhých. Hoci som vždy prispel. Raz som podotkol, že sa skladáme privela a raz som dal menej ako väčšina. Tá bola asi teraz oslovená, odpad vyhodený z komunikácie. No nie tak celkom. Druhá kolegyňa preposlala e-mail ďalším ľuďom. O5 nie celému oddeleniu. Ale radšej nemusela vôbec takéto niečo posielať ďalej. Možno tým znechutí ľudí, že sú takto odseparovaní a prispeje ozaj len vybraná skupina. Nikdy neovplývala dôvtipom (tá prvá) ani prílišnou inteligenciou. Je aj egocentrická, hoci si myslí, že je správňačka. Hovorí sa takým jednoducho, krava. Bohužiaľ nikto jej to nepovie, lebo je šéfova. Možno sa nasrala, keď ju omylom zahrnuli do komunikacie, kde nemala byť. Je to každopádne kruté z jej strany, takto selektovať ľudí. To je eugenika i keď nie doslova, také pekné slovo. Veď kto by chcel prispeje, kto nie, ten nie. Nemám teraz chuť nevinnej kolegyňke-neveste prispievať na dar. Mal by som asi spraviť veľké gesto a pretromfnúť ich dar mojím. Nevesta by však ostala v rozpakoch. Takže budem držať hubu a prispejem, keď prispeli aj mne.